Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/22/2012 z 30. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. augusta 2012, sp. zn. 9Co/22/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110214145.1 Krajský súd Nitra | 9Co/22/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4110214145.1 | 2012-08-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 143 OZ, § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1 OZ, § 150 OZ, § 149 ods. 4 OZ, § 149a OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6af0a6d1-5c11-41f5-a360-9165448d8875 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110214145.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110214145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110214145.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: U.. B. A., bytom I., S. M. XXXX/XC, zastúpenej
JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom Bratislava, Lermontovova 14, proti odporcovi: U.. Z. A.,
bytom O., G. XXX, zastúpenému JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Krížna 14,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2011, č. k. 18C/143/2010-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že o
nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak podľa § 149 ods. 1, § 150
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2007, č. k. 25C/116/2007-10 a dňa 14. januára 2009 bola spísaná
dohoda o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej bol dňa
12. marca 2009 povolený vklad do katastra nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvého stupňa mal za to, že uzatvorená dohoda o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je platná. Obaja účastníci zhodne uviedli, že predmetom dohody v bode 2 bola nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území O., zapísaná na LV číslo XXXX a zároveň v bode 3 bola uvedená
doložka, v rámci ktorej účastníci dohody potvrdili, že týmto považovali bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov za vyporiadané. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto
skutočnosť bránila vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnou cestou. Súd prvého
stupňa poukázal i na výpoveď svedkyne O.. D., ktorá predmetnú dohodu spisovala a potvrdila, že
účastníkom dohody vysvetlila, aké sú základné atribúty dohody, a keď sa ich spýtala na ostatný majetok,
obidvaja účastníci deklarovali, že sa navzájom dohodnú. Tiež uviedla, že k dohode neboli žiadne
pripomienky, a tak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pokladala za komplexne vyriešené. Z týchto
dôvodov súd prvého stupňa vo veci ďalšie dokazovanie nevykonával a návrh navrhovateľky na ďalšie
dokazovanie v celom rozsahu zamietol. Právny zástupca navrhovateľky vzal návrh v časti 7.000 eur
späť, pričom táto suma mala slúžiť na finančné vyporiadanie navrhovateľky zo strany odporcu. Súd
prvého stupňa o tomto procesnom úkone nerozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 OSP, keďže celý návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho
zmeny, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala,
že predmetom Dohody o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
14. 01. 2009, ktorú uzatvorili účastníci konania, bol len nehnuteľný majetok, a preto mala za to, že
nedošlo ku komplexnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Vo veci uzatvorenia Dohody, keďže sa nevzťahovala
na celý majetok, poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to najmä na
rozhodnutie pod sp. zn. 2 Cdo 83/98. Tvrdenia odporcu, že emailovou komunikáciou medzi účastníkmi



konania malo dôjsť k neformálnej dohode týkajúcej sa ostatného majetku, považovala za účelové,
pretože žiadna neformálna dohoda podľa nej uzatvorená nebola. Dodala, že aj predmetný návrh
bol podaný na základe tej skutočnosti, že nedošlo ku komplexnému vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva rozvodom. Zároveň zdôraznila, že písomná zmluva
bola uzatvorená len o vyporiadaní nehnuteľného majetku, ktorá však riešila len a len výlučne nehnuteľný
majetok. Uvedené považovala za zrejmé aj z vyjadrenia svedkyne O.. W. D. ktorá potvrdila, že
predmetom zmluvy mali byť len nehnuteľnosti a hnuteľný majetok si účastníci mali vyporiadať následne.
Mala za to, že z doteraz vykonaného dokazovania však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by došlo k
takejto dohode s výnimkou výpovede odporcu. Považovala za zrejmé, že ak by malo dôjsť k uzatvoreniu
nejakej dohody o vyporiadaní hnuteľných vecí, predmetom dokazovania musí byť preukázanie, akú
vlastne dohodu strany uzatvorili. Ak toto nebolo možné preukázať, bola toho názoru, že k takejto dohode
nemohlo dôjsť. Dodala, že ak súd má posudzovať právne úkony účastníkov konania, musí brať do úvahy
aj úmysel, aký strany svojimi úkonmi sledovali. Ten bol podľa nej zrejmý z doteraz vykonaných dôkazov a
nasvedčuje tomu, že nedošlo ku komplexnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ďalej uviedla, že emailová komunikácia, ktorú doložil odporca, v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako
potvrdenie o vyporiadaní, ale len ako komunikácia o rokovaní, avšak bezvýslednom. Poukázala tiež
na predsúvanie emailovej komunikácie odporcom s vyšrafovanou časťou, ako aj na spôsob, akým
odporca rokovania viedol. Na záver zhrnula, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne vec posúdil, keď mal za to, že došlo ku
komplexnému vyporiadaniu a návrh bol nedôvodný. Okrem toho vytkla, že zamietnutím návrhu na
znalecké dokazovanie bolo navrhovateľke odňaté právo konať pred súdom a dôsledne tak preukázať
dôvodnosť nároku, ako aj jeho uplatnenia.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, navrhujúc odvolanie navrhovateľky v súlade s §
218 ods. 1 písm. d) OSP odmietnuť a to z dôvodu, že podľa § 205 ods. 3 OSP možno dôvody odvolania
rozširovať iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo v danom prípade nebolo splnené. Ohľadom
hmotnoprávneho hľadiska poukázal na skutočnosť, že aj napriek tomu, že v rámci prvostupňového
konania prostredníctvom právnej zástupkyne namieta to, že v návrhu na začatie konania nie je uvedený
všetok majetok, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak zo strany navrhovateľky nedošlo
k jasnej a jednoznačnej špecifikácii majetku a to aj napriek tomu, že sa sama navrhovateľka domáhala
komplexného vyporiadania celého majetku. Pokiaľ išlo o výšku požadovaného finančného vyrovnania zo
strany navrhovateľky, namietal, že nie je zrejmé, akým spôsobom je uvedená suma stanovená a z čoho
navrhovateľka pri vyčíslení uvedenej sumy vychádzala a to i vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľkou
požadovaná suma sa v priebehu konania zmenila trikrát. V ďalšej časti vyjadrenia konštatoval, že
občiansky zákonník výslovne neustanovuje formu, akou majú rozvedení manželia vyporiadať medzi
sebou majetok nadobudnutý počas manželstva, iba v prípade nehnuteľnosti sa výslovne požaduje,
aby dohoda mala písomnú formu. Poukázal pritom na § 149 ods. 1, 2, 3 a § 149a Občianskeho
zákonníka, na základe čoho uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrila
nehnuteľnosť, ktorá bola aj predmetom dohody, pričom táto dohoda musela mať písomnú formu a
nadobudla účinnosť vkladom do katastra. Keďže na uvedenej nehnuteľnosti viazlo záložné právo, bolo
potrebné v súvislosti s vyporiadaním nehnuteľnosti riešiť aj záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa
25. 02. 2005, na základe ktorej bol účastníkom konania počas trvania manželstva K. poskytnutý úver vo
výške 650.000,- Sk na rozostavanú nehnuteľnosť. Uvedený úver v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu prevzal na seba. Ohľadom hnuteľného majetku uviedol,
že v prípade jeho vyporiadania je podľa Občianskeho zákonníka možné dohodnúť sa písomne, ústne
alebo aj konkludentne, pričom iba v prípade, ak niektorý z manželov požiada druhého o potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali, je potrebné písomné potvrdenie o takomto vyporiadaní majetku. Dodal,
že o takéto potvrdenie žiaden z rozvedených manželov nežiadal. Na základe výslovného vyjadrenia
navrhovateľky mal za to, že aj hnuteľný majetok bol na základe ich dohody vyporiadaný, pretože
navrhovateľka mu v rámci e-mailovej komunikácie napísala, že „preto si nárokujem len na svoj podiel,
ktorý som do domu vložila s tým, že všetok hnuteľný majetok, ktorý som tam zanechala, tam aj zostane
v tvojom užívaní“. S poukazom na uvedené zhrnul, že v súlade s požiadavkou navrhovateľky, ktorej
vyplatil sumu 2.000.000 Sk, sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a prevzal aj záväzky, ktoré na
uvedenej nehnuteľnosti viazli a rovnako v súlade s vyhlásením navrhovateľky mal za to, že všetok
hnuteľný majetok vyporiadali neformálnou dohodou. Ostatné požiadavky navrhovateľky považoval za
neadekvátne, avšak napriek tomu navrhovateľke vyplatil dňa 03. 09. 2010 sumu 7.000 eur, pričom svoje
konanie vysvetlil na pojednávaní konanom dňa 22. 02. 2011. Z uvedených dôvodov žiadal odvolací súd
o odmietnutie odvolania, alternatívne o jeho potvrdenie ako vecne správne.



Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka v pôvodne
podanom odvolaní neuviedla, v akom rozsahu napáda rozhodnutie, v čom toto rozhodnutie alebo
postup považuje za nesprávny a rovnako neuviedla ani to, čoho sa podaným odvolaním domáha. S
poukazom na § 205 ods. 3 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. d) OSP žiadal odvolanie navrhovateľky
odmietnuť, pretože v pôvodne podanom odvolaní navrhovateľky absentujú odvolacie dôvody. Odvolací
súd v súvislosti s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení odporcu k odvolaniu vo vzťahu k nedostatkom
uvedenia odvolacích dôvodov uvádza, že odvolací súd môže odmietnuť odvolanie v prípade, ak
neobsahuje zákonné náležitosti, pre nedostatok ktorých nemôže odvolací súd konať a rozhodnúť. Musí
ísť teda o také nedostatky, ktoré skutočne bránia jeho vecnému vybaveniu a pokračovaniu v odvolacom
konaní. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS z 26. septembra 2002 (publikovanom
pod č. 85/2002) vyslovil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho
súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie
procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci
navrhovateľkou podaný obsah odvolania (po doplnení) neznemožňuje odvolaciemu súdu pokračovať v
odvolacom konaní a o odvolaní rozhodnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.
06. 2010, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov tak, že
hnuteľné a nehnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty
voči navrhovateľke vo výške 33.193,92 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Medzi
nehnuteľné veci uviedla nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Nitre,
Správy katastra Nitra, katastrálne územie O., okres Nitra, obec O. a to pozemok na parcele č. 717/2
o výmere 1.620 m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, pozemok na parcele č. 717/3 o výmere
58 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok na parcele č. 721/2 o výmere 168 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok na parcele č. 722/3 o výmere 1.820 m2, druh
pozemku - trvalé trávnaté porasty, rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na pozemku
parcela č. 721/2 a rozostavaná garáž, zatiaľ bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela č.
717/3. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 08. 06. 2002 uzatvorila manželstvo s odporcom, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2007, č. k. 25C/116/2007-10,
právoplatným dňa 11.06. 2007. Okrem toho dodala, že za trvania manželstva nadobudli aj hnuteľné
veci, ktoré špecifikovala v návrhu. Poukázala tiež na to, že účastníci konania uzatvorili dohodu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak touto dohodou nedošlo ku komplexnému
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 150
Občianskeho zákonníka. Poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2 Cdo 83/98, uverejnené pod č. 12/1999 ZSP.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo, ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.



Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa ktorý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149
týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2007, č. k. 25C/116/2007-10, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2007. Dňa 14. 01. 2009, t.j. v lehote do
troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, došlo k uzatvoreniu Dohody o
zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorej bolo určené, že do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.
O., zapísané v registri C/KN v liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 717/2 - trvalé trávne porasty o
výmere 1620 m2, parc. č. 717/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 s rozostavanou garážou,
parc. č. 721/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2 s rodinným domom súpisné číslo XXX
a parc. č. 722/3 - trvalé trávne porasty o výmere 1820 m2, v celosti. Z bodu III. tejto dohody vyplývalo,
že účastníci si touto dohodou vyporadúvajú po zániku manželstva majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nasledovne: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. O., zapísané v registri
C/KN v liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 717/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1620 m2, parc.
č. 717/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 s rozostavanou garážou, parc. č. 721/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2 s rodinným domom súpisné číslo XXX a parc. č. 722/3
- trvalé trávne porasty o výmere 1820 m2, prechádzajú v celosti do výlučného vlastníctva U.. Z., ktorý
vyplatí v mesiaci december 2008 titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov U..
B. A. poukázaním na jej účet sumu 66.387,8377 eura, t.j. 2.000.000,- Sk. Vklad Dohody o zrušení a
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 14. 01. 2009 bol Správou katastra Nitra
povolený dňa 12. 03. 2009, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o zrušení a
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 14. 01. 2009 je platná. Keďže predmetom
dohody bol len nehnuteľný majetok, súhlasil s navrhovateľkou, že predmetnou dohodou nedošlo ku
komplexnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako to má na mysli ustanovenie § 150
Občianskeho zákonníka.

Ak dohoda čiastočne vyporiadava spoločný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, bez toho, že by toto vyporiadanie bolo v rozpore so zásadami uvedenými v
§ 150 Občianskeho zákonníka, musí byť pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov rešpektovaná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. novembra 1998, sp. zn.
22Cdo 1622/1998).

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27. novembra 1998, sp. zn. 22Cdo 1622/1998 vyplýva,
že už bývalý Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku zo dňa 28. septembra 1989, sp. zn. 3Cz 45/89
zastal názor, že z judikatúry, ako aj z odbornej literatúry vyplýva, že Občiansky zákonník po novelizácii
zákonom č. 131/1982 Zb. umožňuje čiastočné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a to tak, že ak nenastúpila zákonná domnienka vyporiadania uplynutím trojročnej lehoty uvedená
v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd následne vykoná čiastočné vyporiadanie v
nadväznosti na predchádzajúce vyporiadanie dohodou tak, aby celkové vyporiadanie bezpodielového



spoluvlastníctva manželov zodpovedalo hľadiskám ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Súdy
Slovenskej republiky pri svojej rozhodovacej činnosti bežne aplikujú i judikatúry Najvyššieho súdu Českej
republiky.

Odvolací súd rovnako zastáva názor, že je možné platné čiastočné vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré právna prax v období pred účinnosťou zákona č. 131/1982 Zb.
nepripúšťala. Ak je takéto čiastočné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou
možné, vyplýva z toho, že takáto dohoda (pokiaľ spĺňa predpoklady platnosti právnych úkonov z hľadiska
ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) je ako dvojstranný právny úkon právne relevantná a
zakladá práva a povinnosti z nej zúčastnených bezpodielových vlastníkov. Potom však takáto dohoda
obstojí sama osebe - je autonómna. Pokiaľ ide o vzťah vyporiadania zostávajúcich hodnôt patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým sa vyporiadanie uzatvára, k predchádzajúcej
platnej dohode o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd je
toho názoru, že pri konečnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým má byť
vyporiadanie uzavreté, neprichádza do úvahy preskúmavanie správnosti ustanovení platnej dohody o
rozdelení časti spoločného majetku alebo ustanovení o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastkového
vyporiadania. Predchádzajúcou platnou dohodou už vyporiadané hodnoty nemožno znovu vyporiadať.
Pri ďalšom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom nemožno prihliadať na
kvantitatívnu stránku predchádzajúcej čiastkovej platnej dohody, a teda znova operovať hodnotami už
vyporiadaných položiek spoločného majetku a nerešpektovať ustanovenia predchádzajúcej čiastkovej
dohody o sume, ktorú má jeden z účastníkov dohody zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov. Keby to
tak nebolo, nemohla by byť táto časť predchádzajúcej dohody právne relevantná a vynútiteľná.

Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že dohoda uzatvorená medzi účastníkmi je platná a
účinná.

Keďže navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dňa 07. 06. 2010,
t.j. v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a platná dohoda o
zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 14. 01. 2009 vyporiadavala
len spoločný nehnuteľný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
súd prvého stupňa môže v rámci súdneho konania vyporiadať aj len hnuteľné veci, ak sa preukáže, že
ohľadom hnuteľných vecí nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou,
pričom bude rešpektovať dohodu o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil a pre svoje rozhodnutie nemal ani dostatok dôkazov, nakoľko nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Predovšetkým súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nezistil presnú
špecifikáciu navrhovateľkou požadovanej sumy, ktorá sa v priebehu konania menila, ako ani sa
nezaoberal sumou 7.000 eur, ktorú podľa vyjadrenia odporcu odporca zaplatil navrhovateľke dňa 03.
09. 2010 (č. l. 37 spisu) a navrhovateľka v tejto sume zobrala návrh späť a žiadala konanie zastaviť.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní svoje dokazovanie podrobným výsluchom účastníkov
konania, v rámci ktorého zameria svoje dokazovania na zistenie, či ohľadom hnuteľných vecí nedošlo
medzi účastníkmi konania k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, zistí
presnú špecifikáciu navrhovateľkou požadovanej sumy, ako aj zistí, čo predstavovala suma 7.000 eur,
ktorá bola navrhovateľke odporcom vyplatená dňa 03. 09. 2010.

Pretože prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, ako aj nedostatočne zistil skutkový stav veci,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Právny záver odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí je pre
rozsudok súdu prvého stupňa záväzný (§ 226 OSP). Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne
prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.