{"guid": "09953913-68b0-4f7e-b846-6f2bf413f53b:7743c56e-43ca-41c9-a837-7299cf254eea", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2", "spisova_znacka": "5To/5/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/5/2018 z 25. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2018, sp. zn. 5To/5/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2", "identifikacne_cislo": "8814010480", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "nazov": "§ 245 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-245"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7743c56e-43ca-41c9-a837-7299cf254eea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010480
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814010480.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.4.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku   z a m i e t a   odvolanie obž. P. W. proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T/224/2014 zo dňa 27.07.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/224/2014 zo dňa 27.7.2016 bol obžalovaný
P. W. uznaný vinným z pokračujúceho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1  Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 15.8.2014, v čase okolo 22:00 hod., v pohostinskom zariadení zvanom T., nachádzajúcom sa vo
Vranove nad Topľou na ulici T. M. s popisným číslom XXXX, v jeho zadnej časti oproti výčapnému
pultu, kde sa nachádzajú dva hracie automaty, úmyselne poškodil hrací automat naľavo, čiernej farby,
zn. Kajot, modelu Double matic a sériového čísla 116, v tom čase zapojeného do prevádzky a to tým
spôsobom, že jedenkrát udrel popolníkom do sklenenej výplne dotykového displeja v ľavej dolnej časti
hracieho automatu, kde následkom tohto úderu prasklo sklo po celom jeho obvode a zosypalo sa
na dlážku, následne vyšiel von z pohostinstva a odišiel do pohostinstva S., nachádzajúceho sa pod
pohostinstvom T. a v jeho prednej časti oproti výčapnému pultu, kde sa nachádzajú hracie automaty,
úmyselne poškodil hrací automat napravo, čiernej farby, zn. Kajot, modelu Double matic a sériového
čísla 115, v tom čase zapojeného do prevádzky a to tým spôsobom, že jedenkrát udrel pravou rukou
zovretou v päsť do sklenenej výplne dotykového displeja v pravej dolnej časti hracieho automatu, kde
následkom tohto úderu prasklo sklo po celom jeho obvode a zosypalo sa na dlážku, čím spôsobil pre
spoločnosť prevádzkujúcu hracie automaty T., s.r.o., so sídlom vo X., Q. XXX, IČO : XX XXX XXX, škodu
poškodením vo výške 500,- eur,

za čo mu bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona
pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona,
a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona boli súčasne zrušené výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/168/2015 zo dňa 10.3.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.3.2016 a ktorým mu bol za prečin podľa
§ 245 ods. 1, § 43, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie
rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.



Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť z titulu nároku na náhradu škody
zaplatiť poškodenej spoločnosti T., s.r.o., so sídlom Q. č. XXX, X., IČO: XXX XX XXX, sumu 500,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný aj jeho obhajca ihneď po jeho vyhlásení  proti výroku
o treste.

Obžalovaný dňa 3.8.2016 doručil Okresnému súdu Vranov nad Topľou podanie označené ako
„Odvolanie proti rozsudku sp. zn. 12T/224/2014“, v ktorom uviedol, že bol za prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere šiestich
mesiacov nepodmienečne, avšak zo strany polície aj zo strany súdu došlo k závažným pochybeniam.
Nebol oboznámený s uzavretím spisu a keď sa informoval telefonicky, bolo mu oznámené, že vec bola
postúpená na priestupkové konanie, k čomu však nedošlo. Na pojednávaní v inej veci mu samosudkyňa
U.. M. povedala, že je odsúdený a nariadila výkon trestu. Nebolo mu nič doručené a samosudkyňa
mu povedala, že sa viedlo konanie ako proti ušlému aj napriek tomu, že bola známa jeho adresa na
doručovanie písomností. Samosudkyňa mu oznámila, aby podal návrh na nové prejednanie veci. K
zrušeniu trestného rozkazu a novému odsúdeniu dňa 27.7.2016 došlo bez toho, aby bola vec vrátená
do prípravného konania. Preto žiadal krajský súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu
a vec vrátil do prípravného konania.

Okrem odvolania podaného osobne obžalovaným zaslal súdu dodatočne písomne odôvodnené
odvolanie zo dňa 9.2.2017 aj obhajca obžalovaného v jeho mene, v ktorom konštatoval, že obžalovaný
trvá na odvolaní, ktoré zahlásil ihneď po vyhlásení rozsudku ako aj na dôvodoch, ktoré uviedol v podaní
zo dňa 31.7.2016, ktoré bolo nesprávne označené ako „Odvolanie voči rozsudku sp. zn. 12T/224/2014“.
Okrem toho uviedol, že odvolanie podal len voči výroku o treste odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
vrátane jeho zaradenia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Poukázal na to, že
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a má za to, že skôr uložený trest odňatia slobody o
výmere šiestich mesiacov, ktorý medzičasom vykonal, bol dostatočný na jeho prevýchovu. Súd prvého
stupňa sa tiež mohol zaoberať aj jeho návrhom na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom s probačným dohľadom, peňažným trestom alebo trestom povinnej práce. Žiadal, aby krajský
súd napadnuté výroky zmenil tak, že upúšťa od potrestania.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorý im predchádzal, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal procesným postupom konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Po jeho
posúdení odvolací súd konštatuje, že  k porušeniu práva na obhajobu nedošlo, obžalovaný súhlasil so
skrátením lehoty na prípravu hlavného pojednávania, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, k vykonaným
dôkazom, ako aj dostal možnosť navrhovať dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu alebo zmierňovali
jeho vinu, a tiež mal možnosť predniesť argumenty v rámci záverečnej reči a posledného slova k výrokom
o treste a náhrade škody so zreteľom na prijatie vyhlásenia obžalovaného, že je vinným zo spáchania
skutku. Obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby.

Konajúci súd vykonal dôkazy na hlavnom pojednávaní v súlade s pravidlami stanovenými procesným
predpisom, preto o skutkové zistenia z nich plynúce mohol opierať  svoje závery. Keďže dokazovanie
nepostačovalo pre rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd ho na verejnom zasadnutí konanom
dňa 26.4.2018 doplnil postupom podľa
§ 269 Tr. poriadku prečítaním listín a to trestného rozkazu zo dňa 26.10.2015, rozsudku zo dňa
10.3.2016, správu o nastúpení trestu zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/168/2015
a rozsudku zo dňa 31.3.2010, správu o nastúpení trestu a správu ÚVV Prešov zo spisu Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/22/2010.



Aj keď dôvody odvolania obžalovaného smerovali proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku,
vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine odvolací súd posudzoval len správnosť výroku o treste, ktorý bol
namietaný v dôvodoch odvolania obhajcom.

Čo sa týka výroku o vine, obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.6.2016 vyhlásenie
o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a konajúci súd toto vyhlásenie postupom podľa § 257 ods. 7 prijal
a z tohto dôvodu ďalej vykonal dokazovanie len vo vzťahu k ukladaniu trestu. Vo vzťahu k vyhláseniu
o vine odvolací súd konštatuje, že obžalovaný bol riadne poučený o následkoch takéhoto vyhlásenia
a následne odpovedal kladne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
por. položené mu v súlade s § 257 ods. 5 Tr. por. Vyhlásenie o vine a jeho následné prijatie zo strany
súdu bolo teda vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. poriadku a bol dodržaný zákonom
predpísaný procesný postup. Preskúmavanie skutkových zistení a právnej kvalifikácie tak nemohlo byť
v predmete odvolacieho konania.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu podľa § 34
Tr. zákona, pričom u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, pretože
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a to opakovane za rôznorodú trestnú činnosť, zároveň
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, hoci tento na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, avšak
v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať a teda už v tomto počiatočnom štádiu neurobil
vyhlásenie o vine ani neprejavil ľútosť nad svojim konaním, čím bola konštatovaná prevaha priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. V dôsledku uvedeného bolo potrebné upraviť
trestnú sadzbu stanovenú pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona až na
jeden rok a to na rozpätie štyroch mesiacov až jeden rok. Konajúci súd trest ukladal za viac trestných
činov z dôvodu zistenia, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona
vo vzťahu k odsúdeniu vo veci tohto súdu pod sp. zn. 12T/168/2015. Trest bol obžalovanému ukladaný
za dva prečiny, pričom konajúci súd postupoval v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého
súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

S použitými zákonnými ustanoveniami pri ukladaní trestu sa stotožnil aj odvolací súd.  Podľa odpisu
registra trestov, v ktorom je celkovo 10 záznamov, bol obžalovaný doposiaľ viackrát súdne trestaný,
pričom vo vzťahu k viacerým skorším odsúdeniam sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Pred
týmto odsúdením bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T/22/2010 zo dňa 31.3.2010 a to za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona k
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorým bol zrušený trest uložený mu v konaní pod sp.
zn. 1T/155/2008 konajúceho súdu. Obžalovaný bol tiež odsúdený aj rozsudkom konajúceho súdu pod
sp. zn. 12T/168/2015 zo dňa 10.3.2016 taktiež za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z evidencie priestupkov plynie, že obžalovaný
bol v minulosti (v rokoch 2011 až 2012) trikrát priestupkovo riešený a to za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu ako aj za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti chrániť občiansky preukaz pred
zničením, stratou, poškodením, odcudzením a zneužitím.

Vychádzajúc z týchto zistení je potrebné konštatovať, že pred spáchaním trestných činov, za ktoré
sa ukladá jeden súhrnný trest, obžalovaný bol súdne trestaný, spáchal viac trestných činov a teda
neviedol riadny život. Vzhľadom na tieto okolnosti ako aj na zistenie, že obžalovanému je potrebné uložiť
súhrnný trest vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý už vykonal, je potom námietka obžalovaného, že
súd prvého stupňa sa mohol zaoberať aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
vrátane uloženia probačného dohľadu, prípadne uloženia trestu povinnej práce, neopodstatnená, keďže
pri ukladaní súhrnného trestu v zmysle zásady uvedenej v § 42 ods. 2 Tr. zákona uložený súhrnný trest
nemôže byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, na čo už bolo vyššie poukázané. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody je v danom prípade namieste.

Za prerokúvanú trestnú činnosť a za prečin poškodzovania cudzej veci v konaní pod sp. zn.
12T/168/2015, z ktorého už bol obžalovaný P. W. uznaný vinným rozhodnutím konajúceho súdu, bolo
potrebné ukladať jeden súhrnný trest, keďže prerokúvaný pokračovací prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona bol spáchaný skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok voči
obžalovanému vo veci sp. zn. 12T/168/2015. Skutok bol totiž spáchaný dňa 15.8.2014 a rozsudok



sp. zn. 12T/168/2015 bol vyhlásený dňa 10.3.2016. Nakoľko obžalovaný bol uznaný vyššie citovaným
rozhodnutím konajúceho súdu vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.
zákona,  správne postupoval konajúci súd, ak ukladal trest podľa prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pretože prečiny v oboch prípadoch sú rovnako trestné s trestnou sadzbou
až na jeden rok. Aj  úprava dolnej hranice trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcej okolnosti podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona zodpovedá zákonu, podľa ktorej konajúci súd ukladal trest odňatia slobody v
rozmedzí od 4 mesiacov do 12 mesiacov, keďže sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu
tretinu z jedného roka (§ 38 ods. ods. 8 Tr. zákona). Jediným pochybením konajúceho súdu je, že vo
výroku o treste neuviedol, že trest sa ukladá aj podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona, ktoré
však nemá podstatný vplyv na zákonnosť uloženého trestu.

Uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov je tak trestom nielen zákonným, ale aj primeraným
vo vzťahu ku všetkým okolnostiam prípadu a k hodnoteniu osoby obžalovaného. Trest je síce uložený
pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak k jeho výmere je potrebné uviesť i to, že
obžalovanému sa jednak ukladal súhrnný trest za prečiny poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zákona za použitia zásady ustanovenej v § 42 ods. 2 Tr. zákona, jednak ide uňho o špeciálnu
recidívu a jednak doterajší život obžalovaného odôvodňuje výmeru trestu odňatia slobody v hornej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, aby sa tak dosiahol účel trestu vymedzený v § 34 ods.
1 Tr. zákona. Výmera trestu odňatia slobody zodpovedá trestnej činnosti, za ktorý mu bola uložená
a je úplne primeraná a postačujúca na zabezpečenie účelu trestu, ktorým je zabrániť obžalovanému
v ďalšom páchaní trestného činu, vytvoriť podmienky na jeho nápravu tak, aby viedol riadny život, a
súčasne odradiť iných od páchania trestnej činnosti.

Pokiaľ konajúci súd uložil obžalovanému súhrnný trest za vyššie rozvedenú trestnú činnosť, zrušenie
výroku u uložení trestu v rozhodnutí tohto súdu pod sp. zn. 12T/168/2015 zo dňa 10.3.2016 je v súlade
so zákonným ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zákona.

Konajúci súd pre účely výkonu trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Aj tento
výrok zodpovedá zákonu, pretože obžalovaný bol pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorá skutočnosť plynie zo spisu vedeného na konajúcom súde pod sp. zn. 12T/22/2010.
Obžalovaný totiž uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov za prečin podľa § 222 ods. 1
a prečin podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona vykonal dňa 21.09.2011. Výkon trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin napĺňa podmienky ustanovené v § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

V súvislosti s výkonom uloženého trestu odňatia slobody v teraz prerokúvanej veci odvolací súd ešte
uvádza, že doposiaľ vykonaný trest vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 12T/224/2014 a sp. zn. 12T/168/2015 sa obžalovanému započíta do právoplatne uloženého trestu
odňatia slobody napadnutým rozsudkom.

Návrh obžalovaného, aby krajský súd zmenil napadnutý výrok o treste súdu prvého stupňa tak, že
upustí od potrestania, považuje odvolací súd za nedôvodný. Upustenie od potrestania je mimoriadnym
inštitútom, ku ktorému je možné pristúpiť len za splnenia podmienok stanovených v § 40 ods. 1
Tr. zákona. Keďže u obžalovaného už zo samotných skutkových okolností neprichádzalo do úvahy
upustenie od potrestania z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. b/, c/ a d/, nakoľko čin nespáchal v stave
zmenšenej príčetnosti, ani z donútenia pod priamym vplyvom na jeho osobe páchanej trestnej činnosti
a taktiež súd neprijal záruku za jeho nápravu, jediným dôvodom pre upustenie od potrestania v prípade
obžalovaného by za istých okolností mohol byť dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. V tejto
súvislosti však odvolací súd dáva do pozornosti, že hoci obžalovaný priznal spáchanie prečinu a oľutoval
ho, vzhľadom na doterajší život obžalovaného, predovšetkým poukazujúc na jeho opakovanú trestnú
činnosť a to aj vo forme špeciálnej recidívy v danom prípade nemožno očakávať, že na jeho nápravu
postačuje už samotné prejednanie veci pred súdom. Do úvahy neprichádzalo ani upustenie od uloženia
súhrnného trestu, pretože uložený trest vo výmere 6 mesiacov vo veci sp. zn. 12T/168/2016 nepovažoval
ani odvolací súd za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa z dôvodu opakovaného
páchania trestnej činnosti, čo poukazuje na to, že ani výkonom predchádzajúcich trestov odňatia slobody
sa u obžalovaného nedosiahla jeho náprava v zmysle účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu neboli teda splnené zákonné podmienky, aby v prípade obžalovaného
mohlo byť upustené od potrestania, resp. upustené od uloženia súhrnného trestu.



Vo vzťahu k dôvodom uvedeným v odvolaní zo dňa 31.7.2016 podaných obžalovaným osobne odvolací
súd uvádza, že voči obžalovanému bolo síce prvotne vedené konanie proti ušlému, avšak na návrh
obžalovaného bol pôvodne vydaný trestný rozkaz zrušený a vec bola opätovne prejednaná už za
prítomnosti obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine.
Boli teda akceptované námietky obžalovaného k predošlému vykonaniu konania v jeho neprítomnosti,
pričom po povolení opätovného prejednania veci mu bolo umožnené vyjadriť sa ku skutku a rozsudok
zo dňa 27.7.2016 bol už vydaný na hlavnom pojednávaní za jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho
obhajcu. Čo sa týka návrhu obžalovaného o vrátenie veci do prípravného konania, odvolací súd len
stručne uvádza, že v tejto fáze konania pred odvolacím súdom už takýto postup nie je možný. Vec
môže byť vrátená do prípravného konania len na základe preskúmania obžaloby súdom prvého stupňa
bezprostredne po jej podaní podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, preto po prijatí obžaloby a po
rozhodnutí konajúcim súdom vo veci najprv trestným rozkazom a následne aj rozsudkom nie sú splnené
podmienky na navrhovaný postup.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd uzavrel, že
odvolanie obžalovaného nie je opodstatnené a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol
ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}