{"guid": "098731d0-4a16-42c0-968b-8ad237f395f0:ef6fcdcb-e4c8-490d-b476-bc6cde03a6a7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1", "spisova_znacka": "11CoP/112/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/112/2013 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. novembra 2013, sp. zn. 11CoP/112/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1", "identifikacne_cislo": "2512202400", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef6fcdcb-e4c8-490d-b476-bc6cde03a6a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/112/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202400
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2512202400.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvii Hýbelovej
a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. P., nar. X.X.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch,
pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka - Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom K. A. Z. XXX/X Z., otec - Mgr.
J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa, o návrhu
matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 22. mája 2012, č. k. 10P/24/2012-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti návrhu otca na zníženie
výživného na maloleté dieťa   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a
taktiež zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 65 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods.
2, § 62 ods. 4, § 62 ods. 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že súd skúmal zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa i na strane jej rodičov, za obdobie od
poslednej úpravy výživného a zistil, že u maloletej oproti rozhodovaniu v októbri 2009 došlo k tej zmene,
že navštevuje 7. ročník základnej školy, vyrástla a primerane tomu vzrástli i výdavky na ňu. U matky
došlo k zmene príjmu, keď v r. 2009 mala mesačný príjem 320 eur netto a rodinné prídavky, v súčasnosti
má mesačne 770 eur netto + 22,54 eur rodinné prídavky. K zmene pomerov došlo aj na strane otca,
ktorý ku dňu 1.12.2011 odišiel z policajného zboru na výsluhový dôchodok a od januára 2012 poberá
výsluhový dôchodok mesačne vo výške 770,10 eur. V r. 2009 mal otec mesačne príjem 1.184,67 eur
netto ako zástupca riaditeľa OO PZ Galanta, keď z organizačných dôvodov bol preradený na nižšiu
funkciu s nižším príjmom cca 770 eur a od 1.12.2011 poberá výsluhový dôchodok. Otec žije v spoločnej
domácnosti so svojou priateľkou, ktorá taktiež poberá výsluhový dôchodok, nemá žiadne zdravotné
problémy, ktoré by mu bránili hľadať si nové zamestnanie, čo súd vyhodnotil ako dobrovoľné zdanie sa
ďalšieho príjmu. Nezáujem v súčasnosti sa zamestnať otec odôvodnil tým, že sa mieni starať o svoju
matku v Českej republike, avšak toto tvrdenie súd vyhodnotil ako účelovú snahu dosiahnuť platenie
nižšieho výživného. Pri odchode do výsluhového dôchodku bolo otcovi vyplatené odstupné v sume 15
tis. eur, čo súd kvalifikoval ako zvýšenie príjmu, keď z tejto sumy odstupného otec ničím naviac neprispel
na výživu mal. K.. Čo sa týka výdavkov otca ohľadne bývania a to vo výške 200 eur za trojizbový byt
považuje súd prvého stupňa túto sumu za neprimeranú, lebo v byte býva aj jeho priateľka s vlastným



príjmom a jej dve plnoleté deti, z ktorých by sa mal každý rovnakou mierou podieľať na úhradách týchto
výdavkov. Súd taktiež uviedol, že otec nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k jeho priateľke,
lebo nie je jeho manželkou a preto výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov.
Súd je toho názoru, že platenie výživného vo výške 200 eur aj v budúcnosti je to najmenej, čo môže
otec pre svoje dieťa urobiť, a keďže otec má vysokoškolské vzdelanie a kvalifikáciu vie si zabezpečiť
i pravidelný mesačný príjem a to nielen formou výsluhového dôchodku, preto návrh otca na zníženie
výživného zamietol. Súd prihliadol pritom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností a možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov a taktiež prihliadol nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará. So
zhodných výpovedí rodičov vyplýva, že otec sa s mal. K. stretáva raz za tri týždne, resp. raz za štyri
týždne a niekedy je to aj raz za šesť týždňov. Z uvedených dôvodov preto súd návrh otca zamietol,
keď výšku výživného v sume 200 eur mesačne určenú súdom v októbri 2009 prihliadajúc na doterajšie
pomery otca považuje súd v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám,
ale hlavne pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri určení výšky výživného súd prihliadol nato,
že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, z ktorého by si
zabezpečil pravidelný mesačný príjem a to aj vzhľadom na jeho vzdelanie. Pri určení výšky výživného
súd ale zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nepodieľa, čo
musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého
dieťaťa matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol,
lebo táto neuviedla žiadne ďalšie objektívne dôvody skúmané už v r. 2009 pri zvyšovaní výživného, ktoré
by znamenali podstatnú zmenu pomerov na strane jej či dieťaťa ( okrem načúvacieho prístroja ). Práve
naopak súd zistil, že na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu, čo bolo tiež dôvodom pre zamietnutie
návrhu na zvýšenie výživného. O trovách konaniach rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to v časti zamietnutia jeho
návrhu na zníženie výživného na mal. K., keď žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil a znížil otcovi výživné v zmysle jeho návrhu. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že s výživným vo
výške 200 eur mesačne v konaní pred Okresným súdom Piešťany, č. k. 9P/28/2009 súhlasil z dôvodu,
že v tom čase mal mesačný plat vo výške 1.100 eur. Odvtedy sa situácia zmenila, nakoľko dňa 30.3.2011
došlo k personálnym zmenám na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Galante a došlo k jeho
funkčnému preradeniu z piatej tarifnej triedy do štvrtej tarifnej triedy na funkciu príslušníka PZ a  od mája
2011 do mesiaca december 2011 bol jeho priemerný plat cca 770 eur. Od 1.12.2011 nie je príslušníkom
policajného zboru a to z dôvodu avizovaných negatívnych zmien v zákone sociálnom zabezpečení,
ktorého ho viedli k tomu, že odišiel do výsluhového dôchodku a  bol mu priznaný mesačný výsluhový
dôchodok vo výške 754,26 eur, ktorý bol valorizovaný na sumu 770,10 eur.  Taktiež mu vznikol nárok na
vyplatenie odstupného a to vo výške 15 tis. eur, z ktorej sumy musel vrátiť zamestnávateľovi pomernú
čiastku za vzdelanie a zvyšok vo výške 10 tis. eur vložil spoločne s priateľkou ako podiel v 1-ci na kúpu
spoločného auta, nakoľko sa mieni postarať o svoju invalidnú matku, ktorá po smrti otca ostala sama žiť v
Českej republike a preto potrebuje spoľahlivejšie auto. V blízkej budúcnosti by chcel matku priviesť opäť
na Slovensko a starať sa o ňu. Ďalej uviedol, že čo sa týka mesačných výdavkov na domácnosť cca 200
eur je síce pravdou, že žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dvomi dospelými deťmi,
avšak jeho priateľka nemá voči nemu žiadnu vyživovaciu povinnosť, ani voči jeho dcére a spolužitie nemá
žiadnu právnu formu a z toho dôvodu by mal byť posudzovaný ako samostatne žijúca osoba v nájomnom
byte tak, ako aj jeho bývalá manželka ktorej ponechal byt v osobnom vlastníctve. Uviedol, že od konca
roka 2010 bol schopný platiť výživné na mal. K. len s pomocou svojej priateľky, pretože sa mu v práci
znížil príjem na 646 eur. Okrem toho z jej financií a na jej podnet obom dcéram založil stavebné sporenie,
ktoré financuje. Je toho názoru, že mal. K. participuje nie na jeho životnej úrovni ale na životnej úrovni
jeho priateľky, pretože od času, keď sa k nej prisťahoval dala mu k dispozícii svoje osobné motorové
vozidlo, vďaka čomu mohol cez víkendy priviesť svoju dcéru z Z. k nemu, priateľka financovala aj benzín,
s dcérami chodili na výlety, na dovolenky, ktoré financovala. Keď sa mu finančná situácia v r. 2009
zlepšila, ihneď mu bolo zvýšené výživné. Následne však jeho príjem klesol na polovicu a napriek tomu
platí výživné i ostatné veci naďalej s pomocou svojej priateľky. Je toho názoru, že svojim správaním
dostatočne preukázal záujem o výchovu svojej dcéry, keď jej ponechal byt, platí všetky výdavky na úkor
toho, že musel čerpať pôžičku a robí to aj doteraz. Uviedol, že pokiaľ by sa vrátil do služieb policajného
zboru jeho príjem by nepresahoval terajší výsluhový dôchodok a považuje tento príjem za primeraný
mesačný príjem občana.

Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca sa nevyjadrila.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 204 ods. 1 O.s.p. ) oprávnenou osobou - účastníkom konania ( § 201 O.s.p. ) proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné ( § 202 O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods.
3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa  pod sp. zn. 10P/24/2012 je návrh otca na
zníženie výživného na mal. K. zo sumy 200 eur na sumu 50 eur mesačne a návrh matky na zvýšenie
výživného na mal. K. zo sumy 200 eur na sumu 300 eur mesačne od 22.5.2012.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného na mal. K. zamietnutý.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako
aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa
pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a
to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože rozvodom manželstva
rodičov detí neprestáva ani jeden z nich aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj
svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a ktoré sú teda v plnej miere i výživou odkázané
na  svojich rodičov.

Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. K. rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/28/2009-48 zo dňa 30.9.2009, právoplatným dňa 16.10.2009, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda o zvýšenie výživného otcovi zo sumy 49,79 eur na sumu 200 eur. V
tom čase bol otec zamestnaný ako zástupca riaditeľa OO PZ Galanta a za obdobie január až august 2009
mal otec netto mesačný príjem vo výške 1.1874,67 eur, keď okrem mal. K. mal vyživovaciu povinnosť



i k svojej dcére V., ktorá je už v súčasnosti plnoletá a vyživovacia povinnosť k nej mu zanikla. Matka
pracovala ako predavačka a mala netto mesačný príjem 320 eur a okrem K. iné vyživovacie povinnosti
nemala. U otca došlo k personálnym zmenám a od mája 2011 do decembra 2011 mal priemerný plat cca
770 eur. Od 1.12.2011 odišiel do výsluhového dôchodku a bol mu priznaný výsluhový dôchodok vo výške
754,26 eur, ktorý mu bol od 1.1.2012 valorizovaný na sumu 770,10 eur. Jeho priateľka, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti je tiež na výsluhovom dôchodku. Matka v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka
v Rakúsku a jej mesačný príjem je 770 eur netto, keď z mesačného platu 1.031,68 eur je jej strhnuté
cestovné vo výške 110 eur a sociálne poistenie vo sume 151,68 eur mesačne. Na maloletú poberá
rodinné prídavky vo výške 22,54 eur. Matka býva s dcérou v podnájme dvojizbovom byte a mesačné
výdavky na nájom, TV a internet sú zhruba 300 eur. Mal. K. chodí do 7. roč. základnej školy, v škole
sa nestravuje, nemá žiadne zdravotné problémy. Navštevuje krúžok karate, kde je mesačný poplatok
10 eur, chodí aj na hádzanú kde mesačné výdavky predstavujú sumu 20 až 30 eur. Ďalšie výdavky sa
týkajú stravy vo výške 200 eur, hygieny 70 eur, vreckové v sume 25 eur.

Na základe vyššie uvedeného, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že návrh
otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. K. nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy
práv a povinnosti rodičov k maloletej K. rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/28/2009-48 zo
dňa 30.9.2009, nedošlo k takej vážnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v
zmysle návrhu otca. Aj keď odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že otcovi sa od posledného rozhodnutia
o výživnom znížil príjem na sumu 770,- eur, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa
konštatuje, že aj z takto zníženého príjmu sa otec môže podieľať na platení výživného na mal. K. sumou
200,- eur mesačne, nakoľko táto suma predstavuje 1  príjmu otca, ktorou sa otec na úhrade tohto
výživného môže podieľať, bez toho, aby to ohrozilo krytie jeho základných životných  potrieb. Správne
súd prvého stupňa uzatvoril, že každý člen domácnosti, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou,
sa musí pomerne podieľať na úhradách výdavkov domácnosti a teda nielen otec ale aj jeho priateľka
a ostatné osoby žijúce v tejto domácnosti majú povinnosť pomerne prispievať na ich úhradu. Odvolací
súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že pri posúdení výšky príjmu otca, je potrebné vychádzať
z tej skutočnosti, že otec popri poberaní výsluhového dôchodku nie je povinný si zabezpečovať aj iný
príjem na krytie svojich osobných potrieb, ako aj potrieb maloletého dieťaťa.
Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. K. správne súd prvého stupňa zohľadnil
skutočnosť, že mal. K. je staršia s čím sú spojené aj vyššie výdavky na úhradu jej základných životných
potrieb, keď v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy a navštevuje športové krúžky s čím sú
zvýšené výdavky. Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní okolnosť,
že otec sa s mal. K. stretáva zhruba raz za štyri týždne a tak osobnú starostlivosť v prevažnej miere
zabezpečuje matka osobne resp. za pomoci svojich rodičov. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné,
aby sa otec podieľal na starostlivosti dcéry minimálne platením tohto výživného, ktoré pokrýva len
jej základné potreby. Na základe vyššie uvedeného, preto správne súd prvého stupňa návrh otca na
zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými v konaní zo strany
otca a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo
potrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutie
zníženia výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/24/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}