Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/353/2015 z 17. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. mája 2016, sp. zn. 1Co/353/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7712208192.1
Krajský súd Košice | 1Co/353/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7712208192.1 | 2016-05-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c33868f0-60f6-4346-8d0e-4cd49c552152
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7712208192.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/353/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208192
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712208192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu O.. P.. B. Z., O. B. Q., Š. X, proti
žalovanej P. U., K.. X.X.XXXX, O. B. Q., S. X, zastúpenej JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, so sídlom
v Michalovciach, Nám. slobody 7, o zaplatenie 8.630 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.2.2015 č.k. 16C/16/2013 - 166 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 262,33 eura k rukám JUDr. Jána Farkaša, advokáta, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu na náhradu škody vo výške 8.630
eura s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume
1.571,54 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanej žalobca odôvodňoval
tvrdením, že žalovaná dala prepísať jeho osobné motorové vozidlo značky V. XXX A..Č.. Q. do
vlastníctva tretej osoby (X. U.) napriek tomu, že na jeho účet vedený v Tatra banke nebolo vložených
260.000,- Sk, čo je 8.630 eur, hoci takýto príkaz dal do dohody o plnomocenstve, ktorú podpísal žalobca
a JUDr. Milan Čornej. Keďže žalovaná si prisvojila jeho motorové vozidlo, ktorá jej zveril a spôsobila mu
škodu vo výške 8.630 eur, o ktorej sa dozvedel až dňa X.X.XXXX, keď mu bol poštou doručený výpis z
jeho osobného účtu č. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX B. I. O., podal dňa 10.10.2010 na žalovanú trestné
oznámenie. Súd prvého stupňa poukázal i na obranu žalovanej, ktorá namietla nedostatok svojej vecnej
pasívnej legitimácie tvrdiac, že motorové vozidlo žalobca odpredal do vlastníctva X. U. prostredníctvom
svojho splnomocnenca JUDr. Milana Čorneja, pričom ona nezastupovala žiadneho z účastníkov kúpnej
zmluvy, čo vyplýva aj z dohody o plnomocenstve zo dňa XX.X.XXXX a vzniesla námietku premlčania
nároku žalobcu.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že B. Q. XXXX, keď bol žalobca vo väzbe, bolo predané osobné
motorové vozidlo žalobcu značky V. XXX A..Č.. Q. do vlastníctva X. U. za kúpnu cenu 250.000 Sk, pričom
na prepis motorového vozidla splnomocnil žalobca JUDr. Čorneja na základe dohody o plnomocenstva
zo dňa 14.4.2005. V čase predaja vozidla mala na starosti financie žalobcu jeho ekonómka p. U., ktorá
v súlade s pokynom žalobcu z kúpnej ceny 250.000,- Sk, získanej z predaja vozidla žalobcu, odovzdala
H.. Q. čiastku 200.000,- Sk, čo potvrdila na pokladničnom výdavkovom doklade a zvyšných 50.000
Sk použila na krytie osobných výdavkov žalobcu, čo podložila faktúrami, pokladničnými dokladmi, a



poštovými poukážkami v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej
polície, odbore justičnej polície v Michalovciach tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva
PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Michalovciach zo dňa 17.8.2010 č.k.
ORP474/OEK-MI2010, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie, že bol spáchaný trestný čin, ktorého
sa mal dopustiť nestotožnený páchateľ tým, že vybral nezisteným spôsobom z osobného účtu majiteľa
B. Z., Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, finančné prostriedky vo výške 555.600,- Sk, čiže 18.442,54 eura, čím
tomuto majiteľovi spôsobil škodu vo výške 18.442,54 eura, a tiež tým, že odpredal W. P. U., V. U., osobné
motorové vozidlo značky V. XXX, za sumu 8.630 eur - 260.000 Sk, ktorá mala byť vložená na osobný
účet B. Z., čo nebolo urobené, čím B. Z., mala vzniknúť škoda 8.630,42 eura. Z výpovede svedkyne U.
zistil, že žalovaná s peniazmi získanými z predaja vozidla žalobcu nedisponovala, a ani na to nemala
od žalobcu pokyn. Doplnil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanú splnomocnil, aby jeho osobné motorové
vozidlo predala za kúpnu cenu 260.000,- Sk a aby peniaze získané z predaja vložila na jeho účet v Tatra
banke, existenciu takejto dohody nepreukázal.

Po právnom posúdení veci podľa § 31 ods. 1, 3 a 4, § 32 ods. 1, 2 a 3, § 33 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods.
1 a 2, § 420 ods. 1, 2 a 3, § 724, § 725, § 726 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní a tiež v dôsledku žalovanou úspešne vznesenej námietky
premlčania nároku žalobcu, nakoľko žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej uplatnil po
uplynutí doby stanovenej v § 106 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca sa preukázateľne
dozvedel o ním tvrdenej škode, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým, že mu nezaslala 260.000,- Sk na
jeho účet v banke, z výpisov z účtov, ktoré mu svedkyňa U. zasielala do miesta výkonu trestu, najneskôr
však dňa XX.X.XXXX, keď bol na priepustke z výkonu trestu a kedy mu svedkyňa U. odovzdala tiež
výpisy z jeho účtu v banke. Dvojročná lehota od tohto dátumu uplynula dňa XX.X.XXXX, a pretože žalobu
podal žalobca na súd až dňa 5.6.2012, učinil tak po uplynutí premlčacej doby. Záver o nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovanej v konaní vyvodil zo skutočnosti, že žalobca na prepis motorového vozidla
splnomocnil JUDr. Čorneja a na nakladanie s peniazmi z predaja motorového vozidla zase dával príkazy
svojej ekonómke p. U., ktorá v súlade s jeho pokynom odovzdala 200.000,- Sk H.. Q. a zvyšných 50.000,-
Sk použila na vyplatenie výdavkov žalobcu. Uviedol tiež, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi
žalovaná spôsobila škodu v súvislosti s predajom predmetného vozidla, alebo že by v súvislosti s tým,
že porušila nejakú právnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov jej právneho zastúpenia advokátom v sume 1.571,54 eura, vyčíslenej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc zo
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 253,94 eura, vypočítanej z tarifnej
hodnoty veci 8.630 eur,  a to odmenu za 6 úkonov poskytnutej právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia dňa 14.8.2013, za písomné podanie na súd vo veci samej, teda vyjadrenie k žalobnému
návrhu dňa 15.10.2013, za účasť na pojednávaniach v dňoch 16.10.2013, 14.5.2014, 24.9.2014 a
25.2.2015), k tomu 3 x režijný paušál po 7,81 eura, 2 x režijný paušál po 8,04 eura a 1 x režijný paušál
po 8,39 eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie namietajúc, že rozsudok je nepreskúmateľný, nezákonný a založený
na nesprávnom právnom posúdení predovšetkým žalovanou vznesenej námietky premlčania ním
uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa žalobcu mu žalovaná spôsobila škodu úmyselne, a preto
je potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka o 10 - ročnej premlčacej dobe. Pretože
škoda bola spôsobená skutkom spáchaným v mesiaci máj 2005, svoj nárok uplatnil na súde včas, keďže
premlčacia doba uplynula v máji 2015. Zopakoval, že v dohode o plnomocenstve zo dňa 14.4.2005
pre JUDr. Čorneja jednoznačne zadefinoval, že auto predať môže Drahuša Adamová, ktorá mala od
auta kľúče. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že dňa 25.2.2015 až po jeho dôraznom upozornení prijal
dôkazy označené 1 až 7, ktoré svedčia o tom, že žalovaná predávala jeho vozidlo prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ale organizovala a zabezpečovala to ona osobne a za tým účelom ho i
navštívila v ÚVV Košice, a ktoré prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil. Doplnil, že ako dôkaz č. 8
označil uznesenie vyšetrovateľa PZ ORPZ Michalovce zo dňa 28.6.2005 sp. zn. ČVS: ORP-806/OVK-
MI-05 o krádeži veci z trezoru - „plechovej skrine zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného zo dňa
02.09.2005 o poškodení a krádeži, kde je označená aj Adamová o tom, že mala kľúče od trezoru -
plechovej skrine, a preto ako jediná mala prístup do skrini kde boli uložené kľúče od motorového vozidla
Peugeot 206, ktorý bol predaný ňou osobne jej sestre“ a odpoveď sťažnosti proti uzneseniu PZ ORPZ



sp. zn. Pv 2162/05-11 zo dňa 30.9.2005 od OP Michalovce. V tejto súvislosti pripomenul, že žalovaná
na pojednávaní dňa 14.9.2014 na otázku, kto mal prístup ku trezoru vo firme uviedla, že on v tom čase
nemá žiadnu firmu a nemá ani trezor, čo podľa žalobcu dokazuje, že žalovaná klame. Upozornil, že
dohoda o plnomocenstve bola podpísaná dňa 14.4.2005 a výdavkové pokladničné doklady boli urobené
už 6.4.2005 a namietol, že nie je pravdivá konštatácia prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku,
že bol doma 12 až 24 dní, pretože to boli dva dni. Napokon poznamenal, že súd prvého stupňa vôbec
neskúmal fakt, kde je ďalších 60.000,- Sk, ktoré mali byť zaplatené za auto, teda do sumy 260.000,- Sk.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 262,33 eura, predstavujúcu odmenu advokáta za
písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.5.2015 á 253,94 eura a režijný paušál á 8,39 eura. Uviedla,
že vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov a svedkov i listinnými dôkazmi prvostupňový súd
dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Zdôraznila, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že motorové vozidlo zn. Peugeot 306, e.č. MI 712AN chcel žalobca odpredať z dôvodu
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, toto odpredal prostredníctvom splnomocneného
zástupcu JUDr. Milana Čorneja kupujúcemu Jánovi Andrejkovi, pričom kúpnu cenu kupujúci uhradil na
základe pokynov žalobcu p. Eve Andrejkovej, jeho bývalej ekonómke, ktorá časť kúpnej ceny vo výške
200.000,- Sk na základe pokynov žalobcu uhradila veriteľovi žalobcu Ing. Michalovi Mašlonkovi, čo
bez akýchkoľvek rozporov potvrdili splnomocnenec žalobcu JUDr. Čornej, ekonómka Eva Andrejcová
a Ing. Mašlonka, ktoré skutočnosti preukazujú nedostatok jej pasívnej legitimácie v tomto konaní.
Plne sa stotožnila so súdom prvého stupňa i čo do jeho záveru o premlčaní žalobcom uplatneného
nároku na náhradu škody. Doplnila, že prvostupňový súd postupoval správne a v súlade s § 120 a
nasl. a § 132 O.s.p., ak neakceptoval žalobcom ďalšie predkladané listinné dôkazy - rukou písané
a nikým nepodpísané listy a pokiaľ žalobca namietal porušenie zákona v procesnom postupe súdu,
túto námietku, ako ani námietku nepreskúmateľnosti a nezákonnosti napadnutého rozsudku, nijako
neodôvodnil.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania § 214 ods.
2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedený v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. V rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, vrátane ich obsahového vymedzenia.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd je prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný, pretože ho
žalobca uplatnil po uplynutí doby stanovenej v ustanovení v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že už
z tohto dôvodu žalobe žalobcu vyhovieť nemožno. Záver prvostupňového súdu, že súdna vynútiteľnosť
práva žalobcu na náhradu škody voči žalovanej bola odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, je
správny. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho
konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa
poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva:

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupnˇa vychádza z nesprávneho



právneho posúdenia veci, ak zamietol jeho nárok pre stratu jeho súdnej vynútiteľnosti z dôvodu
žalovanou úspešne vznesenej námietky premlčania, tak vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie žalovanej v konaní.

V súlade so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou z ustanovenia § 6 O.s.p. odvolací súd sa
prednostne zaoberal správnosťou posúdenia otázky premlčania práva žalobcu (por. napr. R 2/83) a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa námietku premlčania, ktorú žalovaná uplatnila, posúdil v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, nadväzujúcou na stanovisko publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod R 29/1983. V ňom bol formulovaný právny názor, že podľa ktorého, ak
sa dovolá účastník občianskeho súdneho konania premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok)
priznať. Dôvodné vznesenie námietky premlčania má potom za následok, že súdu neostáva iné, ako
žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť.

V prípade práva na náhradu škody, ak nejde o škodu na zdraví, je stanovená dvojitá premlčacia doba,
subjektívna dvojročná (v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) a
objektívna trojročná, resp. desaťročná (v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla). Ich počiatok je stanovený odlišne a zároveň platí,
že vo svojom behu sú na sebe nezávislé a ak skončí beh ktorejkoľvek z nich, právo sa bez ohľadu
na druhú z nich premlčí (por. napr. výklad Najvyššieho súdu zo dňa 17. 9. 1964, sp. zn. Cpj 220/64,
publikovaný pod S III, str. 279-280).

Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanej veci žalobca v žalobe podanej na súd dňa 5.6.2012
jednoznačne skutkovo uplatňuje právo (nárok) na náhradu škody, ktoré sa podľa ust. § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. V situácii, ak sa žalobca preukázateľne dozvedel o ním tvrdenej škode, ktorú mu mala
spôsobiť svojim konaním žalovaná najneskôr dňa 26.2.2007, keď bol na priepustke z výkonu trestu a
kedy mu svedkyňa Andrejcová odovzdala tiež výpisy z jeho účtu v banke, správne súd prvého stupňa
uzavrel, že právo žalobcu na náhradu škody sa premlčalo dňom 26.2.2009 a pokiaľ žalobca žalobu
podal dňa 5.6.2012, učinil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. V danom prípade
neuplatneným práva žalobcu v subjektívnej premlčacej dobe sa toto jeho právo premlčalo, a to aj v
prípade, že by ešte neuplynula objektívna premlčacia doba. Odvolacia námietka žalobcu, že svoj nárok
uplatnil na súde včas, keďže 10 - ročná premlčacia doba uplynula v máji 2015, preto nemôže obstáť.
Žalobcom namietaná nesprávnosť posúdenia dĺžky premlčacej doby objektívnej (ktorá podľa žalobcu
mala bežať desať rokov) nemôže mať tak na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu vplyv. Neberie
totiž do úvahy záver súdu prvého stupňa, že k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody došlo
uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je tak odvolanie žalobcu v časti, kde
namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčacej doby, nedôvodné.

Vzhľadom na správnosť tohto záveru a stratu súdnej vynútiteľnosti práva žalobcu na náhradu škody voči
žalovanej, vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôžu ovplyvniť ani ostatné odvolacie námietky
žalobcu. Za dôvodnú nemožno označiť námietku nevykonania všetkých žalobcom predložených
dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že nevykonanie žalovaným predložených ostatných listinných dôkazov
(rukou písanými a nikým nepodpísanými listami), ako bez významu pre vec samú, prvostupňový súd po
starostlivom zvážení dostatočne vysvetlil vo svojom rozhodnutí (č.l. 171 súdneho spisu).

Z uvedeného možno vyvodiť, že pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch
účastníkov, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu zmenu, či zrušenie rozsudku nie sú spôsobilé privodiť,
pričom odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v konaní nezistil a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa rozhodol vo veci vecne správne.



Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo
na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná, preto mu súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách jej právneho zastúpenia advokátom, a
to za jeden účelne vynaložený úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa
25.5.2015, vo výške 253,94 eura podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov,
a k tomuto úkonu prislúchajúcu náhradu miestnych telekomunikačných výdavkov a miestne prepravné
podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,39 eura, spolu 262,33 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.