Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/3/2019 z 28. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. apríla 2019, sp. zn. 14Sa/3/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:1018200995.2 Krajský súd Trenčín | 14Sa/3/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:1018200995.2 | 2019-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d55da86-c23d-460e-92d6-3cf5cd8cb040 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:1018200995.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200995
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:1018200995.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Z. E., bytom K., I.
Q. XXXX/X proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 22.05.2018, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vydané vo veci jeho žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku. Prvostupňový správny orgán rozhodol o tomto nároku rozhodnutím zo dňa 15.01.2018 tak,
že mu priznal invalidný dôchodok od 05.11.2013.

2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, považoval ho za nesprávne, keď mal za
to, že mu pri rozhodovaní správnych orgánov neboli zohľadnené dva roky strednej školy. Podľa jeho
názoru mu práve tieto roky chýbali na to, aby mu bol vyplácaný invalidný dôchodok už od roku 2005.
Poukázal na to, že sociálnej poisťovni štúdium na škole riadne zdokladoval. Opísal svoju situáciu z
obdobia v roku 2005, keď bol pripútaný na lôžko, a preto za neho podávala žiadosť o invalidný dôchodok
jeho matka. Pracovníčka poisťovne ju uviedla do omylu, že štúdium sa do „výpočtu nezapočíta“. Keby
podľa žalobcu nedošlo k tomuto omylu, mohol mu byť vyplácaný invalidný dôchodok už od roku 2005.
Ďalej uviedol, že chce požiadať Sociálnu poisťovňu o navýšenie percenta dôchodku, nakoľko v roku 2016
(práve v dôsledku nepriznania dôchodku, resp. v dôsledku jeho zdĺhavého vybavovania) sa rozhodol
skočiť pod vlak. Bol následne hospitalizovaný na psychiatrii.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca je nesprávne presvedčený, že
práve nezapočítanie rokov 1991 až 1993 je dôvodom, prečo mu nebol priznaný invalidný dôchodok
spätne, od roku 2005. Uvedené tvrdenie však nie je podľa žalovaného dôvodné. Uviedol, že v zmysle ust.
§ 112 zákona č. 461/2003 Z. z. je možné priznať invalidný dôchodok najviac tri roky spätne od uplatnenia
nároku. V súlade s týmto zákonným ustanovením mu bolo možné priznať invalidný dôchodok najskôr
od 05.11.2013. Zdôraznil, že doba učebného pomeru bola žalobcovi započítaná na nárok na invalidný
dôchodok, čo vyplýva aj osobného listu dôchodkového poistenia. Rozhodujúce obdobie bolo žalobcovi
určené v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli
splnené podmienky nároku na dôchodok. Konkrétne išlo o roky 1992 až 2009. V podrobnostiach odkázal
na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.



4. Žalovaný ďalej trval na tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú choroby podporného
a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice
s následnou paraparézou s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom, ktorý posudkový lekár
sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% (z rozpätia 70%-80%).
Takto určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená správne. Žalovaný
poukázal na to, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov si vyžaduje lekárske
znalosti. Medzi závermi odborných lekárov a posudkov posudkových lekárov pritom neboli zistené
rozpory. Okrem toho dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí
od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. S
poukazom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. V následnom vyjadrení žalobca uviedol, že trvá na žalobe proti Sociálnej poisťovni, a to z
dôvodu „zlého výpočtu na nárok na invalidný dôchodok, ktorý mu bol zamietnutý a kde pracovníčka
Sociálnej poisťovne svojim konaním pochybila a týmto jej rozhodnutím priviedla do omylu celý výpočet
dôchodkového poistenia“. Žiadal, aby bola napravená chyba pracovníčky poisťovne a boli mu započítané
roky jeho stredoškolského štúdia. Žiadal priznanie invalidného dôchodku od roku 2005, nakoľko už vtedy
spĺňal podmienky pre jeho priznanie. Vo vyjadrení uviedol, že napáda aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
zo dňa 09.09.2005.

6. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu písomne nevyjadril.

7. V predmetnej veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho
nariadenie nežiadali) a po oboznámení sa so správnou žalobou, s napadnutým rozhodnutím
generálneho riaditeľa Sociálnej, odbornými posudkami o invalidite vypracovanými v rámci
administratívneho konania, so všetkými lekárskymi správami predloženými žalobcom v rámci
administratívneho konania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a z tohto
dôvodu správnu žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo
dňa 27.11.2017, v ktorej žiadal priznať dôchodkovú dávku od 05.11.2016.

9. Podaniu tejto žiadosti predchádzalo administratívne konanie, ktoré začalo na základe žiadosti žalobcu
zo dňa 01.06.2005. V tomto konaní bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobcu na 75 %, a to od 25.05.2005. K výplate invalidného dôchodku však neprišlo z dôvodu, že
žalobca nespĺňal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
O tejto žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa 09.09.2005, ktoré bolo
podrobné súdnemu prieskumu. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/88/2006-20 zo
dňa 26.05.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2006 bolo zistené, že rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 09.09.2005 bolo potvrdené ako zákonné a vecne správne. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu,
že k 25.5.2005 získal len 3 roky 191 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu nesplnil
podmienku stanoveného počtu rokov dôchodkového poistenia. Takýto postup správneho orgánu bol pri
súdnom prieskume vyhodnotený ako zákonný.

10. Po podaní žiadosti zo dňa 27.11.2017 bol žalobca opätovne uznaný invalidným s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % za rovnaké zdravotné postihnutie, a to choroby
podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy
po operácii chrbtice s následnou paraparézou s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom, ktoré
posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (z rozpätia
70 % - 80 %). Dátum vzniku tejto invalidity bol určený na 05.11.2013.

11. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo pritom zistené, že namietaná doba štúdia bola
žalobcovi pri rozhodovaní o nároku zohľadnená (strana 2 rozhodnutia). Uvedená doba je zahrnutá aj v
osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré tvorí prílohu k rozhodnutiu ústredia zo dňa 15.01.2018.



12. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

13. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Kapitola XV. Odd. E
bod 4 písm. c), kde je miera poklesu stanovená na 70 - 80 %.

14. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

15. Podľa § 112 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

16. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.

17. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podmienený (okrem
iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(§ 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4 zákona 461/2003 Z. z. (§ 71 ods. 5 citovaného zákona), pričom sa určuje podľa
najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť
o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí. (§ 71 ods. o cit. zákona).

18. V predmetnej veci žalobca v administratívnom konaní súhlasil s určenou mierou jeho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak mal za to, že bol nesprávne určený deň vzniku jeho
invalidity. Následne v podanej správnej žalobe žiadal aj „zvýšiť percento dôchodku“, s poukazom na
to, že v dôsledku chyby Sociálnej poisťovne chcel skočiť pod vlak a bol hospitalizovaný na psychiatrii.



19. Správny súd poukazuje na to, že správne orgány určili už v roku 2005 mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 75 %, v dôsledku jeho postihnutia zdravia, ktoré utrpel v
súvislosti s nepracovným úrazom v roku 2004. Rovnako určili túto mieru poklesu aj pri posudzovaní
veci na základe žiadosti žalobcu z roku 2017. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu pritom zobrali
do úvahy aj psychické poťiaže žalobcu, keď z psychologického vyšetrenia z roku 2016 vyplynulo,
že u žalobcu ide o simplexnú osobnosť, emocionálne nestabilnú s prejavmi impulzivity. Bol u neho
konštatovaný abúzus návykových látok alkoholu, marihuany, pervitínu. Z psychiatrického vyšetrenia z
toho obdobia vyplynulo, že u žalobcu ide o zmiešanú poruchu osobnosti, pričom abúzus viacerých
návykových látok je v abstinencii. Nové lekárske správy neboli predložené. Posudkoví lekári, ktorí
opakovane posudzovali zdravotný stav žalobcu, vyhodnotili uvedené psychické problémy žalobcu ako
posudkovo nevýznamné. Žalobca nepredložil žiadnu inú lekársku správu, z ktorej by bolo možné zistiť
aktuálny stav týchto problémov, nie je zrejmé, či sa z tohto dôvodu napríklad ambulantne lieči. Samotná
skutočnosť, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení neznamená, že bol v tomto ohľade jeho
zdravotný stav nesprávne posúdený.

20. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci posudkový lekár v rámci odvolacieho konania
dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke
riadne a logicky zdôvodnené, nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a
diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym
orgánom predložil. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj
odborné lekárske správy. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe predloženej
zdravotnej dokumentácie dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.

21. Ďalej správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je
výlučne rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2018, ktoré žalobca prvotne vo
svojom podaní vo veci samej označil (aj predložil). Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 09.09.2005,
na ktoré poukazoval žalobca vo svojom následnom vyjadrení, už bolo predmetom rozhodovania súdu,
a to na základe odvolania žalobcu. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/88/2006-20 zo
dňa 26.05.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2006 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie potvrdené. Týmto skončil súdny prieskum uvedeného rozhodnutia ústredia. V prebiehajúcom
súdnom konaní nie je možné opätovne toto rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom hodnotiť, a už vôbec ho
nemôže správny súd zrušiť a vec vrátiť ústrediu (ktoré mimochodom ani nie je ani žalovaným v tomto
súdnom konaní) na ďalšie konanie. Právna vec žalobcu vo veci jeho nároku na priznanie invalidného
dôchodku na základe jeho žiadosti z roku 2005 je právoplatne skončená, bolo o nej právoplatne
rozhodnuté.

22. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní
tak, žalobca v podanej správnej žalobe namieta, že mu pri rozhodovaní o jeho nároku neboli zohľadnené
roky jeho štúdia. Správny súd však poukazuje na to, že aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
(strana 2) je zrejmé mu táto doba v skutočnosti zohľadnená bola. Sociálna poisťovňa, ústredie výslovne
uviedla, že „.... pretože ste získali náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov a preukázali dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie............“. Uvedené potom vyplýva
aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré tvorí prílohu k rozhodnutiu ústredia zo dňa 15.01.2018.
Nie je teda pravdou, že by uvedené doby neboli správnymi orgánmi pri posudzovaní nároku žalobcu
zohľadnené.

23. Na druhej strane zohľadnenie tejto doby štúdia neznamená, že by mal byť žalobcovi priznaný nárok
na invalidný dôchodok od roku 2005 tak, ako sa domnieva žalobca. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na znenie ust. § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý stanovuje, že dávku je možné
priznať maximálne tri roky spätne, v prípade žalobcu teda od 05.11.2013, tak ako správne uzavreli
správne orgány.

24. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v
administratívnom konaní postupovali v súlade so zákonom. Pri svojom rozhodovaní riadne odôvodnili
svoje závery, ktoré vychádzali z odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, podrobne uviedli
spôsob výpočtu konkrétnej výšky invalidného dôchodku. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného má z
obsahového hľadiska všetky zákonom požadované náležitosti. Preskúmaním administratívneho spisu,



dávkového spisu a prebiehajúceho konania správny súd nezistil žiadne porušenia práv a právom
chránených záujmov žalobcu.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. podľa ktorého žalovanému prizná správny súd
podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak
to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. Nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by
umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).