Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/51/2018 z 22. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2019, sp. zn. 11S/51/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3018200147.1 Krajský súd Trenčín | 11S/51/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3018200147.1 | 2019-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05364f84-65f8-4965-92c1-c7f4eb7ffe43 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200147.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200147
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200147.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: G. W., bytom D. XXX, právne
zastúpený JUDr. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II-88
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, Bratislava 1,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-95-2/14-2018 zo dňa 15.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a Ústavu na výkon väzby č. 364 zo dňa 26.10.2015 a rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa
ZVJS, č. GR ZVJS-95-2/14-2018 zo dňa 15.2.2018, ktorým bolo opätovne zamietnuté odvolanie žalobcu
a bol potvrdený personálny rozkaz zo dňa 26.10.2016, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. a)
zákona 73/1998 Z.z. dňom 26.10.2016 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

2. K dočasnému pozbaveniu výkonu služby žalobcu došlo na tom základe, že dňa 3.10.2016 v čase o
9.37 hod. použil žalobca spolu s ppráp. G. V. donucovacie prostriedky hmaty, chvaty a úder sebaobrany
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 4/2001 Z.z. voči odsúdenému L. I.. Dôvodom použitia donucovacích
prostriedkov mala byť podľa Záznamu o použití donucovacieho prostriedku skutočnosť, že odsúdený
I. sa voči personálu správal agresívne, vulgárne a napadol príslušníka zboru. V snahe predviesť
odsúdeného do kompenzačnej miestnosti za použitia uvedených hmatov a chmatov odsúdený, žalobca
a ppráp. G. V. spadli na zem, pričom si odsúdený udrel hlavu o zem, následkom čoho upadol do
bezvedomia a po bezprostrednom ošetrení a stabilizovaní bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici
v Trenčíne. Následne došlo k prešetrovaniu použitia donucovacích prostriedkov a na základe tohto
posúdenia vzniklo dôvodné podozrenie, že použitie donucovacích prostriedkov nebolo realizované v
súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z.

3. Vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného predchádzalo pôvodné rozhodnutie žalovaného
č. GR ZVJS-312-3/14-2016 zo dňa 2.1.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
Personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. 364
zo dňa 26.10.2016, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona 73/1998 Z.z. dňom 26.10.2016
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

4. Žalobca rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.1.2017 napadol žalobou na Krajskom súde v Trenčíne,
ktorý rozsudkom sp. zn. 13S/3/2017 zo dňa 28.6.2017 rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.1.2017 zrušil



a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že skutkový stav ustálený žalovaným nemá oporu v
administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Krajský súd v Trenčíne zistil, že správne orgány
opreli svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré nevyplynuli z obsahu administratívneho spisu. Malo sa
jednať o skutočnosti zaznamenané na CD nosiči, na ktorej nahrávke bolo vidieť trikrát nohu príslušníka,
z čoho bolo vyvodené, že sa jedná o kopy do objektu na podlahe. Samotný CD nosič však nebol
založený v administratívnom spise a skutočnosti, ktoré boli na ňom zaznamenané neboli uvedené v
záznamoch vyhotovených žalobcom a ppráp. V. a nevyplynuli ani z iných dôkazov, ktoré tvorili obsah
administratívneho spisu.

5. V podanej žalobe žalobca namietal, že skutkové závery žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu,
ktorý vo veci rozhodoval, sú v rozpore so skutočným stavom veci, nemajú oporu vo vykonaných
dôkazoch, pričom aj právne závery sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov.
Napadnuté rozhodnutie taktiež trpí nepreskúmateľnosťou vzhľadom na časové neohraničenie platnosti
napadnutého personálneho rozkazu. Taktiež neporušil žiadnu povinnosť zvlášť hrubým spôsobom.
Počnúc dňom 25.4.2017, kedy mu bol doručený personálny rozkaz č. 128 zo dňa 25.4.2018, už nie
je príslušníkom ZVJS, čo zakladá zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko dňom skončenia
služobného pomeru musí skončiť aj jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Poukázal na to, že
z jeho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania, ako aj obsahu jeho predošlých záznamov a úradných
záznamov spísanými ďalšími príslušníkmi ZVJS vyplýva skutočný priebeh udalosti tak, ako sa stali,
keďže tieto boli spísané bezprostredne alebo len s krátkym odstupom udalosti. Trval na tom, že jeho
služobný zákrok bol odôvodnený správaním a útokmi odsúdeného. Odmietol záver, že odsúdený bol
účelovo umiestnený do priestoru bez dosahu kamier. Poukázal na to, že kamerové záznamy neobsahujú
záznam zvuku a preto úvod incidentu s vulgárnymi atakmi odsúdeného tam nie je zachytený. Mal za to,
že z iných dôkazných prostriedkov však boli tieto slovné výpady potvrdené. Na tieto dôkazy žalovaný, ako
aj prvostupňový orgán bez zdôvodnenia žiadnym spôsobom nereagujú. Poukázal na to, že odsúdený
bol už v minulosti viackrát disciplinárne riešený, a to aj pre napadnutie spoluodsúdených, resp. pokusov
o napadnutia príslušníkov ZVJS. Vyslovil záver, že zo znenia § 46 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. vyplýva,
že porušenie služobných povinností musí byť takej intenzity, že musí mať za následok postup podľa §
52 zákona. Disciplinárne konanie voči jeho osobe však nie je vedené.

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, trval na správnosti skutkových a právnych záverov,
pričom poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998. V zmysle tejto dôvodovej správy
je inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby dočasným a preventívnym opatrením, ktoré musí trvať
do náležitého objasnenia prípadu, kde nemožno predpokladať presný dátum ukončenia prešetrovania
okolností prípadu a z tohto dôvodu nie je možné v personálnom rozkaze, ktorým príslušníka dočasne
zbavuje výkonu štátnej služby, uviesť dátum skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

7. Žalovaný vyslovil názor, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v podmienkach
služobného pomeru legislatívne vymedzený v § 46 a nasl. zák. č. 73/1998 Z.z. slúži na ochranu dôvery
občanov v bezpečnostný zbor. Predstavuje dočasný prostriedok na zabezpečenie priebehu a účelu
konania vo veciach služobného pomeru, keď ochrana dobrého mena bezpečnostného zboru a jeho
príslušníkov (bezprostredne participujúcich na zabezpečovaní funkcii a úloh štátu) vyžaduje nevyhnutný
zásah ešte pred tým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej. Opätovným preskúmaním podkladov
vzťahujúcich sa k veci žalovaný zotrval na svojom názore, že obsah žalobcovho vyjadrenia k oznámeniu
o začatí konania zo dňa 26.10.2016, ani je predošlé záznamy, ktoré sa vzťahujú na uvedenú právnu vec,
neodstraňujú pochybnosti o primeranosti a zákonnom priebehu zákroku. Ani skutočnosť, že odsúdený
Kamil Goral sa správal drzo a arogantne neznamená, že je nevyhnutné voči jeho osobe pri služobnom
zákroku použiť neprimeranú silu. Vyjadrenie žalobcu nerozptyľuje najmä pochybnosti o konaní, ktoré
je zaznamenané na kamerovom systéme v čase tesne pred zákrokom. Tiež upriamil pozornosť na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/3/2017 zo dňa 28.6.2017, podľa ktorého námietka
žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je nedôvodná. Nový dôkaz - CD nosič, ktorý
pribral do spisu v súlade so zmieneným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, bol z jeho strany
riadne vyhodnotený. Aktuálne je žalobca trestne stíhaný za vyššie uvedené konanie pre trestný čin
zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trenčín po sp. zn.
3T 168/2017. Uzavrel, že personálny rozkaz bol vydaný oprávnenou osobou, pričom dôvody rozhodnutia
boli v tomto rozkaze zreteľne odôvodnené. Žiadal teda správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.



8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov
verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134, § 182
ods. 1 SSP v spojení s § 195 SSP) a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol v stálej štátnej službe v zmysle zák.č. 73/1998
Z.z. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave. V rámci služby dňa
3.10.2016 o 9.37 hod. pri vyvádzaní z vychádzkového dvorca, spolu s ppráp. G. V. vykonali služobný
zákrok voči odsúdenému L. I.. O tomto zákroku žalobca spísal úradný záznam č. ÚVTOS a ÚVV
19-247/22-2016 v ktorom uviedol, že bol ppráp. V. privolaný na pomoc pri odvádzaní odsúdených I. a
R. z vychádzkového dvorca s tým, že títo porušovali ústavný poriadok nedovolenými kontaktmi s inými
odsúdenými. Ako prvého odviedli na celu v čase o 9.35 hod. odsúdeného R.. Následne odsúdený I.
odmietol opustiť dvorec a vulgárne sa vyjadroval na adresu ppráp. V., nepríčetne „hulákal“, čo počuli
aj kolegovia na ostatných poschodiach. Až po opakovaných výzvach odsúdený opustil vychádzkový
dvorec. Pri odvádzaní odsúdený nerešpektoval jeho pokyn zotrvať na určenom mieste, preto ho
obidvoma rukami odtlačil na určené miesto. Uviedol, že okamžite odsúdeného vyzval, aby upustil od
protiprávneho konania, načo vôbec nereagoval a zahnal sa voči nemu pravou rukou zovretou v päsť.
Na zaistenie bezpečnosti úder vykryl ľavou rukou a použil voči odsúdenému chvat sebaobrany pravou
rukou do oblasti tváre, následne odsúdeného chytil za ľavú ruku a ppráp. V. chytil odsúdeného za pravú
ruku s cieľom zabezpečiť vlastnú bezpečnosť, na čo odsúdený reagoval aktívnym odporom, fyzicky sa
nekontrolovateľne vzpieral, neovládal svoje konanie. V snahe predviesť odsúdeného do kompenzačnej
miestnosti za použitia hmatov a chvatov všetci padli na zem, pričom si odsúdený udrel hlavu o zem,
upadol do bezvedomia. Okamžite bol informovaný ústavný lekár, ktorý odsúdeného ošetril a stabilizoval.
Pod dozorom zdravotného personálu zostal odsúdený až do odchodu na eskortu do Fakultnej nemocnice
v Trenčíne. Rovnako incident opísal v úradnom zázname aj ppráp. G. V..

10. Z úradného záznamu nstržm. R. vyplynulo, že dňa 3.10.2016 o 9.26 hod. vo vychádzkovom dvorci
č. 15 bol ods. Jozef Balgavý upozornený na dodržiavanie ústavného poriadku, aby nevykrikoval a
nenadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným z vedľajšieho koridoru, na čo reagoval slovami
„Mňa to nezaujíma“ a pokračoval. Z tohto dôvodu boli zavolaní referenti (V. a H.), aby mu ukončili
vychádzku v koridore. Odsúdený sa najprv zdráhal koridor opustiť, ale po opakovej výzve tak urobil.
Chvíľku na to sa začal odsúdený L. I. hlučne a hanlivo vyjadrovať na adresu referentov, od čoho neupustil
ani po výzve. Následne prišiel ppráp. V. ukončiť vychádzku aj I., ktorý vychádzkový dvor opustil až po
mnohonásobných výzvach.

11. V administratívnom spise sa pôvodne nenachádzal kamerový záznam z kamier, ktoré zaznamenávali
dianie v objekte, ale len dokument nazvaný „Popis kamerového záznamu“ vyhotovený dňa 10.10.2016
vedúcim mjr. G.. F.. V tomto popise je uvedené, že z kamery č. 104 vyplynulo, že v čase 9.40 hod.
npor. G. W. vychádza z vchodových dverí smerom von a pozerá sa do priestoru vychádzkových dvorcov
na prichádzajúceho odsúdeného L. I., ktorý je odvádzaný z vychádzkových dvorcov ppráp. G. V.. V
čase 9.40 hod. sa npor. G. W. otočil a vstúpil späť do vchodových dverí do priestoru chodby oddielu s
bezpečnostným režimom. V čase 9.41 hod. vstupuje do vchodových dverí do priestoru chodby oddielu
s bezpečnostným režimom odsúdený L. I. a následne ppráp. G. V., ktorý priviera vchodové dvere.
Paralelne v následnom časovom slede z kamery č. 66 vyplynulo, že npor. Matej Čičák sa otočil k
vchodovým dverám k odsúdenému L. I., pristupoval k nemu a oboma rukami ho odtlačil od seba smerom
k vchodovým dverám.

12. Ďalej v popise kamerového záznamu k ďalšiemu sledu udalosti a ich priebehu je uvedené, že
„samotný následný dej udalosti, napadnutie príslušníka odsúdeným, vykonaný služobný zákrok nie je
na kamerovom systéme zaznamenaný v takom zábere a uhle, aby prispel jednoznačne k objasneniu
dynamiky skutočností dôležitých pre objektivizáciu udalosti, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú
dokazovanú skutočnosť - kauzálnu súvislosť, teda vzťah medzi príčinou a následkom vzniknutej udalosti.
Z uvedeného dôvodu, v tejto fáze vyhodnocovania a reprodukovania kamerového záznamu nie je
možné reálne vylúčiť, že by mohlo dôjsť k nesprávnemu alebo mylnému úsudku, a preto odporúčam
pri vyhodnocovaní oprávnenosti a zákonnosti služobného zákroku brať do úvahy aj iné na prešetrovanú
vec sa vzťahujúce relevantné skutočnosti (dôkazy), najmä spísané úradné záznamy, resp. vyjadrenia
zainteresovaných osôb - vrátane osoby, proti ktorej boli donucovacie prostriedky použité.“



13. Vedúci oddelenia VV mj. G.. H. sa písomne vyjadril k udalosti dňa 25.10.2016, pričom opísal čo
videl, keď išiel otvoriť gáter prechodovou kartou. V tomto čase už odsúdený Kamil I. ležal na zemi a
videl ako prichádza lekár.

14. Žalobca dňa 3.10.2016 spísal aj záznam o použití donucovacieho prostriedku príslušníkom ZVJS
proti odsúdenému, z ktorého vyplynulo, že k zákroku došlo dňa 3.10.2016 o 9.37 hod v sektore 1 blok,
chodba bloku A voči odsúdenému Kamilovi Goralovi, ktorý mal stupeň stráženie Max. SS a koniec trestu
10.3.2017. Udalosti pred a počas zákroku žalobca v zázname opísal zhodne s úradným záznamom,
ktoré obsah je uvedený v odstavci 7 tohto rozsudku. Donucovanie prostriedky, ktoré boli použité označil
ako úder sebaobrany v zmysle § 33 ods. 1 písm. a), c), hmaty, chvaty na ľavú ruku podľa § 33 ods. 1 písm.
b) zákona č. 4/2001 Z.z. a ppráp. V. mal použiť hmaty a chvaty na pravú ruku. Ďalej v zázname uviedol,
že použitím donucovacích prostriedkov bol dosiahnutý účel zákroku. Ako svedok zákroku bol označený
ppráp. V.. Tento dokument ďalej obsahuje záznam lekára o tom, že odsúdenému L. I. bola privolaná
ZZS-RLP a bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne s kraniocerebrálnym poranením,
analgosledovaný, OT zaintubovaný, na umelej pľúcnej ventilácii.

15. Záznam pokračuje správou o prešetrení zákroku, z ktorej vyplýva, že pri prešetrovaní vychádzal
nadriadený z dostupných dôkazových materiálov, a to úradného záznamu, kamerového záznamu,
záznamu o použití donucovacích prostriedkov. Nadriadený sa stotožnil s popisom udalosti tak, ako ich
popísali žalobca ppráp. V. a ďalej konštatoval, že prešetrovaním okolností, ktoré priamo predchádzali
samotnému služobnému zákroku nadriadený zistil, že odsúdený R. a I. porušovali ústavný poriadok
nedovolenými kontaktmi s inými odsúdenými a opakovane nedodržiavali zásady slušného správania
voči príslušníkom. Analýzou kamerového záznamu zistil, že zákrok nie je zaznamenaný v takom
zábere a uhle, aby prispel jednoznačne k objasneniu dynamiky skutočností dôležitých pre objektivizáciu
udalosti, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť. Záverom konštatoval, že na
základe jemu dostupných dôkazných prostriedkov vylučuje, že by odsúdenému vznikla bezdôvodná
ujma, ale zásah do jeho práv a slobôd sa javí ako prekročenie miery nevyhnutnej na dosiahnutie účelu
sledovaného výkonom služby. Mimoriadna udalosť bola postúpená na vyšetrovanie orgánu činnému v
trestnom konaní.

16. Ďalej sa v dokumente nachádza rukou vpísaný text riaditeľa ústavu, v zmysle ktorého zo správy
o prešetrení zákroku a z vyjadrenia nadriadených príslušníkov, ktorí vykonali zákrok vyplýva dôvodné
podozrenie, že npor. G. W. a ppráp. G. V. vykonali voči odsúdenému Kamilovi Goralovi zákrok
neprimeraným spôsobom, následkom čoho vznikol odsúdenému závažný zdravotný následok. Sú teda
dôvodne podozriví, že porušili služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a ich ďalšie
ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

17. Následne bol dňa 26.10.2016 vydaný Personálny rozkaz riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a ústavu na výkon väzby Ilava, č. 364, ktorým bol žalobca zaradený v stálej štátnej službe vo
funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu podľa § 46 ods. 1 písm. a)
zák.č. 73/98 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 26.10.2016 dočasne pozbavený výkonu štátnej
služby. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na kamerovom zázname nie je priamo vidno použitie
donucovacích prostriedkov, pretože bolo realizované v priestoroch mimo dosahu kamery, avšak záznam
zobrazuje udalosti tesne pred použitím donucovacích prostriedkov. V tejto časti záznamu je vidno, že
odsúdený Goral je odvádzaný z vychádzky príslušníkmi, pôsobí pokojne, na zázname nie je vidno
žiadne agresívne prejavy a ani prudké pohyby. Po vstúpení do priestorov I. sektoru mal žalobca bez
zjavného dôvodu odsúdeného rukami vtlačiť späť do priestoru, z ktorého vychádzal a ktorý nie je v
dosahu kamier. Dôvod pokynu pre zotrvanie v tomto priestore nie je zrejmý, v dosahu kamery sa iné
osoby nenachádzajú. Správny orgán dospel k podozreniu, že odsúdený bol tohto priestoru (bez dosahu
kamier) vtlačený úmyselne. Ďalej má byť na zázname vidno (z priestoru, ktorý nie je monitorovaný) trikrát
za sebou nohu príslušníka, a to spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, že kope do objektu umiestneného
na podlahe. Obsah kamerového systému vyvoláva podozrenie, že odsúdený Goral bol príslušníkmi
zámerne umiestnený do priestoru, ktorý nie je v dosahu kamerového systému s cieľom fyzického ataku,
a že tento atak bol realizovaný aj kopmi, čo je v rozpore s obsahom záznamu o použití donucovacích
prostriedkov, kde bol zaznamenaný len hmat, chvat a úder. Riaditeľ ústavu konštatoval, že z uvedených
skutočností vyplýva dôvodné podozrenie, že menovaný uvedeným konaním porušil základné povinnosti
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zvlášť hrubým spôsobom, ustanovenie § 48 ods. 3 písm.



a), g) a n) zák.č. 73/1998 Z.z. s tým, že je neprípustné, aby výkon štátnej služby zabezpečoval príslušník
zboru, ktorý je dôvodne podozrivý z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

18. Žalovaný na odvolanie žalobcu vyššie uvedený personálny rozkaz potvrdil ako vecne správny.

19. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.1.2017 napadol žalobca včas podanou žalobou.

20. Tunajší krajský súd rozsudkom sp. zn. 13S/3/2017 zo dňa 28.6.2017 rozhodnutie žalovaného zo dňa
2.1.2017 zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. V pokračujúcom administratívnom konaní žalovaný zabezpečil nosič s kamerovým (obrazovým)
záznamom o priebehu zásahu proti ods. Goralovi, o čom bol žalobca riadne a včas upovedomený.

22. Novovydaným preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.2.2018 žalovaný opakovane zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz zo dňa 26.10.2016 stotožniac sa so skutkovým a
právnym posúdením prípadu prvostupňovým správnym orgánom.

23. Podľa § 46 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení platnom ku dňu rozhodovania správnych orgánov
policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej
služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne
podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.

24. Podľa § 46 ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení platnom ku dňu rozhodovania správnych orgánov
výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie
jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade,
ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

25. Podľa § 247a zák.č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

26. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca bol zaradený v stálej štátnej
službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu odňatia slobody
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava. V službe, dňa 3.10.2016 v čase
o 9.37 hod. použil žalobca spoločne s ppráp. G. V. donucovacie prostriedky voči odsúdenému L. I.. V
Zázname o ich použití zo dňa 3.10.2016 žalobca tieto prostriedky označil ako hmaty, chvaty a údery
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2001 Z.z.. Na kamerovom systéme ústavu je zaznamenaný
priebeh udalostí, ktoré predchádzali tomuto použitiu donucovacích prostriedkov. Nie je na nich zachytený
priebeh samotného incidentu. Na zázname je však vidno (z priestoru, ktorý nie je monitorovaný) trikrát
za sebou nohu príslušníka, a to spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, že kope do objektu umiestneného na
podlahe. Medzi účastníkmi taktiež nie je sporné, že odsúdenému L. I. nastal po použití donucovacích
prostriedkov závažný zdravotný následok, v dôsledku ktorého mu bol aj prerušený výkon trestu odňatia
slobody. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného zhodne
uviedli, že pred uplynutím doby 6 mesiacov od dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru, a to personálnym rozkazom zo dňa 25.4.2017, ktorý bol v tento deň
žalobcovi aj doručený.

27. Správny súd konštatuje, že správne orgány, ktoré rozhodovali vo veci dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby opreli svoje skutkové a následne aj právne závery o skutočnosti, ktoré sú
zrejmé zo záznamu z kamerového systému umiestneného v ústave. Dej pred samotným incidentom bol
vyhodnotený tak, že odsúdený Goral pôsobil pokojne, na zázname nie je vidno žiadne agresívne prejavy
a ani prudké pohyby. Po vstúpení do priestorov I. sektoru mal žalobca bez zjavného dôvodu rukami
odsúdeného vtlačiť späť do priestoru, z ktorého vychádzal a ktorý nie je v dosahu kamier. Dôvod pokynu
pre zotrvanie v tomto priestore nie je zrejmý, v dosahu kamery sa iné osoby nenachádzajú, pričom
správne orgány dospeli k podozreniu, že odsúdený bol do tohto priestoru (bez dosahu kamier) vtlačený
úmyselne. Ďalej má byť na zázname vidno trikrát za sebou nohu príslušníka, a to spôsobom, ktorý
vyvoláva dojem, že kope do objektu umiestneného na podlahe. Obsah kamerového systému vyvolal
podozrenie, že odsúdený I. bol príslušníkmi zámerne umiestnený do priestoru, ktorý nie je v dosahu



kamerového systému s cieľom fyzického ataku, a že tento atak bol realizovaný aj kopmi, čo je v rozpore
s obsahom záznamu o použití donucovacích prostriedkov, kde bol zaznamenaný len hmat, chvat a úder.

28. Na rozdiel od predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia zo dňa 2.1.2017, pri ktorého súdnom
prieskume správny súd nedisponoval rozhodujúcim dôkazným prostriedkom - kamerovým záznamom,
v prejednávanom prípade bolo zistené, že žalovaný uvedený dôkazný prostriedok zabezpečil do
administratívneho spisu, o ktorej skutočnosti bol žalobca písomne upovedomený v záujme realizácie
jeho práva na obhajobu. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány v ďalšom konaní opreli svoje
rozhodnutie o skutočnosti, ktoré už vyplývajú z obsahu spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj CD
nosič s kamerovým záznamom, na ktorom je vidno trikrát nohu príslušníka, pričom z tohto pohybu bolo
dovodené, že by mohlo ísť o kopy do objektu na podlahe. Takéto zistenie sa spomína aj v pokyne pre
vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení žalobcu výkonu stálej štátnej služby. Na základe uvedeného
dospel správny súd k záveru, že správne orgány odstránili dôvod, pre ktorý bolo skoršie rozhodnutie
žalovaného zrušené, vďaka čomu skutkový stav ustálený správnymi orgánmi má oporu v obsahu
administratívneho spisu. Súčasne dôkazná situácia reprezentovaná obsahom administratívneho spisu
umožnila správnemu súdu splniť si svoju základnú úlohu a preveriť zákonnosť konania žalobcu. Správny
súd tak mal k dispozícii všetky potrebné dôkazy umožňujúce preskúmať, či v dôsledku tvrdených
kopov možno počínanie žalobcu vyhodnotiť ako neprimerané použitie sily zakladajúce nezákonnosť
jeho služobného zákroku. Po oboznámení sa s obsahom kamerového záznamu môže správny súd
konštatovať, že žalobca sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopustil konania (resp. sa na ňom podieľal)
spôsobom, ktoré aj v dôsledku použitia kopov voči poškodenému odsúdenému možno posúdiť ako
poručenie služobných povinností žalobcom zvlášť hrubým spôsobom. Zabezpečený kamerový záznam
tak vyvracia tvrdenia žalobcu o zákonnosti jeho zákroku proti odsúdenému. Hodnovernosť tohto
dôkazného prostriedku neznižuje ani fakt, že sa jedná len o obrazový záznam bez zvukovej stopy, ktorá
nemá žiaden vplyv na objektívnosť zachytených obrazových záznamov.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že správne orgány obstarali všetky
do úvahy pripadajúce dôkazy, ktoré náležite vyhodnotili a na ich základe riadne ustáli a posúdili skutkový
stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutkové
a právne závery, ku ktorým dospeli správne orgány, majú oporu v obsahu administratívneho spisu,
nakoľko správny súd si ich zistenia mohol preveriť oboznámením sa s obsahom samotného kamerového
záznamu. Výsledky šetrenia vykonaného prvostupňovým správnym orgánom aj podľa správneho súdu
zakladajú dôvodné podozrenie zo spáchania skutku žalobcom, ktorý vzhľadom na preukázané vzniknuté
následky možno posúdiť ako porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z tohto dôvodu
námietky žalobcu čo do skutkového stavu zisteného v rozpore s obsahom spisu, resp. jeho nenáležite
zistenie správny súd nepovažuje za dôvodné. Na správnosti záverov správnych orgánov nemajú vplyv
ani skutočnosti, ktoré predchádzali skutku kladenému žalobcovi za vinu a na ktoré poukazoval vo svojej
žalobe.

30. Námietku žalobcu, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné z dôvodu neurčenia
doby, po ktorú mal byť žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Z dikcie ustanovenia § 46 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva pre správny orgán povinnosť
vo výroku rozhodnutia presne uviesť takýto čas trvania dočasného pozbavenia. Zákon stanovil iba
maximálnu dobu trvania s tým, že ak by pred jej uplynutím pominuli dôvody, správny orgán by toto
pozbavenie výkonu zrušil, a to s poukazom na skutočnosť, že môže trvať len po nevyhnutne potrebnú
dobu. Dĺžku tejto doby však nie je možné určiť už pri vydávaní rozhodnutia podľa § 46 zákona č. 73/1998
Z.z. a preto absencia tohto údaju vo výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého stupňa nie je vadou,
ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia.

31. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa zmätočnosti napadnutého
rozhodnutia, nakoľko dňom skončenia služobného pomeru dňa 25.4. 2017 musí skončiť aj jeho dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby. Od právoplatného rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej
služby závisia platové nároky žalobcu, ktoré zakladajú dôvodnosť vydania napadnutého rozhodnutia
žalovaného. To v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vytvára právny dôvod na obmedzenie platových
pomerov žalobcu. V prípade nevydania preskúmavaného rozhodnutia by pri existencii dôvodného
podozrenia z porušenia základných povinností príslušníka ZVJS zvlášť hrubým spôsobom nastal stav,
keď by si žalobca mohol uplatňovať doplatenie platu do výšky, v akej poberal plat pred 3.10.2017.



32. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a procesný
postup, ktorých predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom a preto podľa § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

33. Úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).