Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/5/2018 z 18. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. júna 2019, sp. zn. 26Sa/5/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200048.1 Krajský súd Žilina | 26Sa/5/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200048.1 | 2019-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a291621-9545-47ba-8bc9-286bb8093985 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200048.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 26Sa/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200048
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200048.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou,
v právnej veci žalobkyne: K. F., bytom K. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpená advokátom: JUDr. Ondrej
Krempaský, W. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2018 z r
u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2017 podľa
§ 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok
zo dňa 26. októbra 2017. V odôvodnení prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie
uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 26.10.2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 3.
apríla 2010. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba služobného pomeru
v colnej správe od 20.01.1972 do 30.11.1999. Doba služobného pomeru nebola zaradená do I. alebo
II. kategórie funkcií.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej uviedol, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
SR uvedeného v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 je potrebné zohľadniť na určenie
dôchodkového veku a tiež na určenie sumy dôchodku v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórii funkcií, ktorá
bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby.
Účastníčka konania nebola v období trvania služobného pomeru do I. alebo II. kategórie funkcií, a preto
bol jej priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého bola zhodnotená doba výkonu služby zaradená
do III. pracovnej kategórie, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku
na starobný dôchodok.
Prvostupňový správny orgán s poukazom na § 65 ods. 1 a 2, § 65 ods. 7 zákona o sociálnom poistení
uviedol, že účastníčka konania dosiahla dôchodkový vek 03.04.2010. Ku dňu 3. apríla 2010 získala
2 363 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 6 rokov a 173 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Vzhľadom na uvedené nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok k 03.04.2010.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa podala odvolanie. O odvolaní
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2018 tak, že odvolanie zamietol



a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z.. V odôvodnení uviedol, že účastníčka konania k 03.04.2010 získala 2 363 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 6 rokov a 173 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnila
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok a z toho dôvodu bola jej žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Na nárok na dôchodok
boli účastníčke konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie
základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok,
priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne.
Nespornou skutočnosťou je, že účastníčka konania získala dobu dôchodkového poistenia v osobitnom
systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníčky v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok, ktorý jej bol priznaný a ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona
č. 328/2002 Z.z. považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Úradu vlády
Slovenskej republiky č. 515403/294 zo 17.12.1999 bol účastníčke konania priznaný výsluhový príspevok
podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. od 01.12.1999 v sume 10.022,-
Sk mesačne.
Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 2105/2017-SZ z 29.05.2017 sa
účastníčke konania výsluhový dôchodok podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 293dr
ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.07.2017 zvýšil na sumu 632,44 € mesačne. Na nárok
na výsluhový dôchodok bola účastníčke konania zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu
ukončených 27 rokov služby.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastníčka konania vykonávala, nebola v predchádzajúcich
obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Účastníčka konania teda
nevykonávala teda zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej
kategórii funkcií.
Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej
judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 Dohovoru.
Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že nakoľko účastníčka konania nevykonávala službu colníka vo
zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je
možné posudzovať jej nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecného právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa žalobu.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli
porušené jej práva, a to tým, že bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku, keď
splnila obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. dosiahla dôchodkový
vek a bola nepretržite poistená viac ako 10 rokov. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán konali v
rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom
z citovaného ustanovenia aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou sa riadi vo
svojej rozhodovacej činnosti nielen Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj krajské súdy vyplýva, že
výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.
Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003
Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise, je preukázané, že žalobkyňa splnila
zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona,
podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15
rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch
4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 03.04.2010 a jej
celková doba dôchodkového poistenia je minimálne 33 rokov a 173 dní (6 rokov a 173 dni + 27 rokov
dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza prvostupňový správny orgán 6
rokov a 173 dní.
Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že ak žalovaný s poukazom na ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí
boli zaradení v I. alebo II. kategórii funkcií, keď zdôrazňuje, že pri podaní žiadosti neodvodzovala
svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahla dôchodkový vek podľa ust. § 274 citovaného zákona, ale



svoju žiadosť na dôchodok podala potom, čo dosiahla dôchodkový vek podľa § 64 ods. 1 citovaného
zákona. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa v podrobnostiach cituje z rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky najmä vo veciach uvedených pod sp.zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014 a
rozhodnutia Ústavného súdu SR najmä I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, IV. ÚS 481/2011 z
10.11.2011.
Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dávala rovnaká odpoveď, teda to,
že obdobné situácie musia byť relevantným spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza
aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednotného
rozhodovania. Judikatúra NS SR v obdobne posudzovaných veciach je akceptovaná všeobecnými
súdmi a všeobecné súdy sa ňou riadia. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom
okrem poukazu na § 274 nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob
posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II.
kategórie a nezaradených do týchto kategórií.
Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa
považuje za arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi
predpismi, ako aj s ustálenou súdnou praxou. Žalovaný cituje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z., avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje, svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení
neberie do úvahy celé ustanovenia, ale len jeho časť, aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované
ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 16.07.2018. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ
doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobkyni zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, je 27
ukončených rokov a nakoľko žalobkyňa bez predmetnej doby služby nesplnila podmienku potrebného
počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jej žiadosť
o starobný dôchodok správne zamietnutá. Ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. má právny význam pre
posúdenie, či žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú
judikatúru.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o
dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej
do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok,
resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku, postupuje
sa podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Vzhľadom na uvedené námietka žalobkyne týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre
priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a
podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníčky nebol zaradený do zvýhodnenej I.
alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníčky nie je možné postupovať podľa
ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté
počas doby služby colníčky nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na
nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 03.08.2018. Uviedla, že žalovaný
odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázala žalobkyňa
v podanej žalobe a ktoré nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na
posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč nielen vo vzťahu
k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení
na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch.
Žalobkyňa poukázala na ostatný rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery
rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého
žalobkyňa citovala: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali
zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku.
Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..“

6. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienky § 107 ods. 2 SSP a
rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 19.06.2019.



7. Podľa 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a
justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej
len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len
„profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny
vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a
nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu.55)

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.55)

8. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z., takáto skutková situácia
však v prípade žalobkyne nenastala.

9. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť
z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, neprihliadla už na to,
že žalobkyni nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný
dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z..

10. Správny súd nemal dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe. V súvislosti s posudzovaným
prípadom poukazuje na právny názor vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7So/138/2011 z 15.08.2012, zverejnený v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013, pričom vyslovený právny názor sa týkal skutkovo obdobnej
veci z hľadiska nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol
poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 <. Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom
rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení a určenie jeho výšky. Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného
právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo
zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že v uvedenom
prípade išlo o poistenca, ktorý nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre
tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej



pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku (a iné),
uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov
dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

11. Je potrebné dodať, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č.
328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako
dávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

12. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

13. S argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií, a
preto sa doba služobného pomeru colníka od 20. januára 1972 do 30. novembra 1999 nepovažuje za
obdobie dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu neboli tieto doby na nárok na starobný dôchodok
zhodnotené, sa správny súd nestotožnil, nakoľko nemá oporu v citovaných zákonných ustanoveniach.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni bol od 01.12.1999 priznaný a vyplácaný výsluhový príspevok
podľa zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v
starobe, je potrebné postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb..

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa §
191 ods. 1 písm. c) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo
na náhradu trov konania, pričom o výške náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.