Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/8/2018 z 24. 10. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2018, sp. zn. 23S/8/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200019.4
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/8/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200019.4 | 2018-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 27 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 27 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6127532-859c-433d-adfa-90f9988b0a69
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200019.4

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200019.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu
PEROSA & KODEXI, s. r. o., Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36 049 549, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., Trhová 992/1, 960 01
Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102301666/2017 zo dňa 6. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia - jednotlivé mesiace roka 2011. O výsledku spísal dva protokoly. Protokol
č. 9601403/5/4611378/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 obsahuje výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie
marec, máj - jún, december 2011, podľa ktorých nebolo zistené porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty. Protokol           č. 9601403/5/4611147/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 bol spísaný o
výsledkoch daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - február, apríl, júl - november 2011, pričom
podľa výsledkov boli v týchto zdaňovacích obdobiach zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty. Zistené porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty spočívali v tom, že žalobca si
odpočítal daň z pridanej hodnoty bez toho, aby vedel preukázať prijatie tovaru od dodávateľa uvedeného
na faktúre. V zdaňovacom období január 2011 išlo o dodávateľa PDR s.r.o., v zdaňovacom období
február 2011 išlo o dodávateľa P. O. A., v zdaňovacom období apríl 2011 išlo o dodávateľa Econix s.r.o.,
v zdaňovacom júl 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období august 2011 išlo
o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období september 2011 išlo o dodávateľa DREVO
DM s.r.o. Halič a dodávateľa P. O. A., v zdaňovacom období október 2011 išlo o dodávateľa DREVO
DM s.r.o. Halič, v zdaňovacom období november 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy a P. O.
A.. Správca dane považoval odpočítanie dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry boli vystavené
len formálne a z daňovej kontroly neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovarov a
služieb pre žalobcu od tuzemských dodávateľov Econix s.r.o., DREVO DM s.r.o., PDR s.r.o., KEVOLA
s.r.o. a P. O. a tieto skutočnosti nepreukázal ani žalobca. Ďalším dôvodom bolo, že správca dane
zistil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov od daňový subjektu Econix s.r.o. aj
z dôvodu, že V. B. bol konateľom od 23.3.2010 do 8.8.2011 a od 9.8.2011 je konateľom rumunský
štátny občan M. T. B., ktorý so správcom dane nekomunikuje. Bývalý konateľ nevedel, kto dodávky
tovaru a stavebné práce realizoval a nebola na ne uzatvorená žiadna zmluva. Pri výsluchu dodávku
potvrdil, ale žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej nebolo potvrdené uskutočnenie dodávok od KEVOLA s.r.o.
aj z dôvodu, že v čase výkonu daňových kontrol došlo k zmene konateľa, keď V. B. bol konateľom



do 31.7.2012 a od 1.8.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti. Od 1.8.2012
je konateľom rumunský štátny príslušník občan T. L., ktorý je na adrese neznámy podľa poštových
doručeniek. V. B. nevedel, kto tovar dodal. Nebola uzatvorená žiadna zmluva a existovali len zmluvy
na sprostredkovanie a dodávku tovaru uzatvorené medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o..
Táto osoba zdaniteľné obchody potvrdila, ale nemala žiadne relevantné dôkazy o ich uskutočnení z
dôvodu, že mali byť odovzdané novému konateľovi, ktorý je podľa medzinárodného zistenia osobou
neexistujúcou. Tovar uvedený vo faktúrach od spoločnosti KEVOLA s.r.o. mal byť dodaný prostredníctvo
iného dodávateľa a to KALIPO s.r.o. a jej subdodávateľov. Táto spoločnosť nepodala za kontrolované
zdaňovacie obdobia daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Zmenila konateľa ku dňu 7.5.2012. Stal
sa ním Q. A., ktorý do zápisnice uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského
daňového subjektu a v roku 2012 ani nebol na Slovensku. Spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese svojho
sídla fyzicky nesídli. Z týchto skutočností správca dane vyvodil, že nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom účtovníctva. Správca dane ďalej v protokole uviedol, že
mu Finančné riaditeľstvo SR, Odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely
daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z PPZ,
NAKA, NJFP, expozitúra Stred Banská Bystrica a to výsluch svedka E. H. z 8.11.2011, výsluch svedka
F. A. zo dňa 8.11.2011, V. B. zo dňa 29.9.2012 a 8.11.2012 a F. G. zo dňa 29.9.2012. Správca dane ďalej
v protokole medzi ostatnými zisteniami uviedol, že nahliadol do spisovej zložky z daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej u daňového subjektu
KERAM s.r.o. v reštrukturalizácii Lučenec, z ktorej zistil, že tento dodával drevnú hmotu pre žalobcu a
boli potvrdené vystavené faktúry od tohto dodávateľa. Keď jeho nadobudnutie tovaru bolo potvrdené
miestnymi zisťovaniami v pozemkových spoločenstvách Farkaška Uhorské, Štajnerka Uhorské, Urbár-
Révajka Uhorské a od subjektu PLENET s.r.o. Závada. Ďalej bolo nahliadnuté do spisovej zložky z
daňovej kontroly  dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej
u DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, ktorý bol jedným z dodávateľov drevnej hmoty pre žalobcu v
zdaňovacích obdobiach júl 2011 a august 2011. Bolo zistené, že tento dodávateľ nakúpil drevnú hmotu
od F. A. F., ktorý ju nakúpil u Lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Komorová Hora, Ipeľský
Potok a od P. R. Urbárska Lesná, Málinec š. 307, čo bolo preverené pri miestnom zisťovaní. Správca
dane pred vyhotovením protokolu oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní
dňa 11.10.2013, kde uviedol, že na základe týchto kontrolných zistení nebolo preukázané dodanie tovaru
dodávateľom PDR s.r.o., pričom žalobca uviedol, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí. Protokol bol
doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 11.10.2013. Žalobca zaslal vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole faxom, podľa ktorého bol tento odoslaný 5.11.2013 o 00:59 hod a ktorý je v
správnom spise opatrený prezenčnou pečiatkou správcu dane 5.11.2013. Následne bolo vyjadrenie
doručené aj listom, i keď nie úplne zhodný text dňa 7.11.2013. Žalobca         e-mailom zaslal správcovi
dane potvrdenia o zaslaní faxov s tým, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, a teda reálne
boli faxy odoslané o 60 min. skôr. Pripojil k tomu správu o prenose z telefónneho čísla XXXXXXXXX,
podľa ktorého bolo vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole za zdaňovacie obdobie január, február,
apríl, júl-november 2011 odoslané v počte jedna strana 5.11.2013 v čase od 0:59 hod do 0:1 hod..
Správca dane spísal úradný záznam o tom, že mu 5.11.2013 bola faxom doručená jedna strana z
celkového počtu 4 strany a dňa 7.11.2013 poštovým doručovateľom štvorstranné vyjadrenie zo dňa
4.11.2013 k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, správca dane
predmetné vyjadrenie neakceptoval. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie k jeho vyjadreniu       k zisteniam
uvedeným v protokole zo dňa 4.11.2013 na základe predmetného úradného záznamu, ktoré mu bolo
doručené 19.11.2013.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím                  č.
9601403/5/50937980/2013/Kir zo dňa 13.11.2013 žalobcovi určil rozdiel v sume 5 577,04 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011. Suma, na ktorú si žalobca uplatnil nárok mínus 8
885,88 Eur, suma zistená správcom dane mínus 3 308,84 Eur, rozdiel v sume 5 577,04 Eur. Zároveň bola
určená splatnosť rozdielu dane do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly s  výzvou na vyjadrenie
sa k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl,
júl - november 2011 dňa 11.10.2013. Lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula 4.11.2013 márne.
Žalobca doručil vyjadrenie k zisteniam v protokole faxom 5.11.2013 a to jednu stranu z celkového počtu
4 strán a následne 7.11.2013 poštou. Oneskorene podané vyjadrenie nebolo akceptované, pretože



zmeškanie lehoty nemožno odpustiť podľa § 46 ods. 8 zákona                č. 563/2009 Z. z. (ďalej len
Daňový poriadok). Žalobcovi bolo doručené oznámenie o tom, že vyjadrenie bolo podané oneskorene.
Rozhodnutie o určení rozdielu dane odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 2, písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1, prvej a druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
tým, že si v zdaňovacom období júl 2011 uplatnil odpočítanie dane v sume 5 577,04 Eur z faktúr
prijatých od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy za dodávku sušených bukových prírezov s prepravou,
čím porušil uvedené ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že
nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o..
Správca dane vykonal preverovanie na strane dodávateľa, ktorý za zdaňovacie obdobia 2011 nepredložil
žiadne doklady. Bývalý konateľ pán V. B. uviedol, že tieto sa nachádzajú v Rumunsku z dôvodu
zmeny spoločníka a konateľa na pána T. L., ktorý je podľa medzinárodného preverenia osôb, osobou
neexistujúcou. Bývalý konateľ ústne potvrdil pri výsluchu zdaniteľné obchody spoločnosti KEVOLA
s.r.o.. Uviedol, že tovar zabezpečovala táto spoločnosť prostredníctvom KALIPO s.r.o. Bratislava.
Konateľ nemal vedomosti o tom, kto tovar dodal, na dodávku nebola uzatvorená žiadna zmluva, prírezy
zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o.. Zamestnanci správcu dane nahliadli do daňovej kontroly u
žalobcu za mesiac máj 2012 a vyhotovili si fotokópiu odpovede na dožiadanie, z ktorej vyplýva, že
KALIPO s.r.o. na adrese B. Nemcovej 8, nikdy nemala žiadne administratívne priestory, mala len Zmluvu
o poskytovaní služieb so spoločnosťou Office House s.r.o.  č. 1283 zo dňa 8.3.2010. Spoločnosť KALIPO
s.r.o. 7.5.2012 zmenila konateľa z pána F. A. na p. Q. A., X. 3, T., F.. Na základe medzinárodnej
výmeny informácií Maďarská daňová správa oznámila, že A. Q. bol vypočutý a uviedol, že nevedel,
že je štatutárnym zástupcom spoločnosti KALIPO s.r.o.., je to prvýkrát, čo o tejto spoločnosti počul.
V júli alebo v auguste 2011 stratil identifikačné dokumenty, čo nenahlásil polícii. Žalobca na výzvu o
predloženie dôkazov uviedol, že k faktúram nebola uzatvorená zmluva, objednávka bola zadaná ústne,
cena bola stanovená dohodou, pričom konateľ žalobcu rokoval s konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o..
Správca dane vykonané preverovanie vyhodnotil tak, že odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona
o dani z pridanej hodnoty bolo v tomto prípade neoprávnené z dôvodu, že faktúra bola vystavená
formálne s ohľadom na skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom
dodaní tovaru pre žalobcu a tieto nepreukázal ani žalobca. Ďalej správca dane zistil, že nebolo
potvrdené dodanie ani spoločnosťou KEVOLA s.r.o. z dôvodov, že došlo k výmene konateľa počas
daňových kontrol. V. B. bol konateľom do 31.7.2012 a od 1.8.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným
zástupcom spoločnosti. Nový konateľ T. L. na výzvy správcu dane nereagoval, keď zásielky sa vracali
ako adresát neznámy. Bývalý konateľ dodávateľa KEVOLA s.r.o. vypovedal tak, že nevie, kto konkrétne
fakturovaný materiál dodal. Nebola uzatvorená žiadna zmluva a existujú len všeobecné zmluvy na
sprostredkovanie dodávky tovaru uzatvorené medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o.. V. B.
nemal žiadne dôkazy, pretože ich mal odovzdať novému konateľovi, ktorý je však podľa medzinárodného
zisťovania, osobou neexistujúcou. Dodávky nebolo možné preveriť ani v spoločnosti KALIPO s.r.o.
pre jej nekontaktnosť, pričom súčasný konateľ sa vyjadril, že nevie, že je štatutárnym zástupcom tejto
spoločnosti. Tieto všetky skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca evidoval v účtovníctve. Samotná existencia faktúry nie je dôkazom
o uskutočnení zdaniteľných plnení. Správca dane konštatoval, že mu Finančné riaditeľstvo SR, odbor
boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely daňovej kontroly daňového subjektu
KEVOLA s.r.o. informácie a kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z OPZ, NAKA, NJFP, expozitúra
STRED Banská Bystrica a to výsluch svedka E. H. z 8.11.2012, predmetom ktorého boli okolnosti v
súvislosti s výkonom obchodnej činnosti spoločnosti KALIPO s.r.o. v rokoch 2010, 2011 a 2012, ktorý
sa vyjadril tak, že predchádzajúceho konateľa spoločnosti nepozná a kúpil ju preto, že mu to odporučil
známy. Presný opis obchodovania si nepamätal, lebo mal psychické problémy väčšieho rozsahu a
ukončil psychiatrické liečenie, čo je dôvodom, že si nepamätá podrobnosti. Podľa jeho vedomostí
mala spoločnosť KALIPO s.r.o. obchodovať s cukrom, olejom, energetickými nápojmi, prevažne so
spoločnosťami z Maďarskej republiky. Na Slovensko nechodil, keďže nevie po slovensky. Poštu preberal
splnomocnenec V. B.. Uviedol, že na počítači nevie pracovať, internet banking nevie používať, finančný
kapitál mal od maďarských občanov nelegálne, vodičské oprávnenie má odobraté, lebo jazdil pod
vplyvom alkoholu. Na obchodné cesty do Maďarska chodil s kamarátmi, napr. so V. B., ale nepoznajú
si vzájomne obchodných partnerov. Faktúry vystavovala zástupkyňa účtovnej firmy Librotenado, s.r.o.
pani W.. Nevedel, aká bola sadzba z pridanej hodnoty v čase, keď obchodoval. Tovar pravdepodobne
nakupoval s DPH, ale nevie to presne, pretože takými vecami sa nezaoberal, keď to nemá podľa
neho význam. Obchodovaním s drevom sa asi nezaoberal, presne si to nepamätá. Nevedel odpovedať
na špecifické otázky. Podnikanie ukončil z dôvodu alkoholizmu a z toho vyplývajúcich psychických
problémov. Účtovné doklady asi 2-3 šanóny odovzdal F. A. a účtovníctvo ostalo u účtovníčky. Ďalej boli



správcovi dane poskytnuté zápisnice o výsluchu svedka F. A., ktorý uviedol, že pri spoločnosti KALIPO
s.r.o. pomáhal E. H., lebo nevie po slovensky a nakoniec mu E. H. spoločnosť ponúkol na odkúpenie.
Obchodovanie prebiehalo podľa pokynov, ktoré dostal na druhý deň po prepise spoločnosti na jeho
osobu. Pokyny dostal telefonicky z neznámeho čísla od muža maďarskej národnosti, čo vyhodnotil podľa
prízvuku, ale osobne ho nestretol. Pokyny dostával v tom zmysle, že tovar príde z Maďarska, tovar sa
zloží v sklade v spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorý ho dodával, nakoniec to išlo naspäť do Maďarska.
V sklade KEVOLA s.r.o. sa tovar zložil a naložil na iný kamión, ani nerozumel významu celého toho
obchodu. Platby sa riešili cez bankové účty spoločnosti KALIPO s.r.o.. Keď vybral z účtu asi 15 000.-
Eur a prehral ich v herni, mal viac výhražných telefonátov, aby peniaze vrátil, musel sa skrývať, lebo ho
viackrát hľadali. Platby za dodaný tovar od spoločnosti KEVOLA s.r.o. prichádzali na účet spoločnosti
KALIPO s.r.o.. Vždy dostal presný pokyn, akú výšku má z účtu vybrať, niekedy aj 100 000.-Eur za deň
a podľa pokynov ich mal odniesť na benzínovú pumpu, nechať ich na palubovke nezamknutého auta,
odísť na WC a po príchode tam zostalo iba 100.-Eur, čo bola jeho odmena. Na otázku, či dohadoval
miesto a čas dodávok s pánom B. zo spoločnosti KEVOLA s.r.o., uviedol, že za 6 mesiacov, čo bol
konateľom išlo všetko samo, on len podpisoval doklady. Jedného dňa sa stretol s Maďarom A. Q., ktorý
sa mu predstavil, že on je ten, na ktorého má previesť firmu, tak ju previedol a skončil konateľstvo vo
firme. Uviedol, že nič nerobil sám, všetko robil podľa pokynov na telefóne. Ďalej bol správcovi dane
poskytnutý výsluch V. B.  ČVS:PPZ-236/BOP-St-2012 na okolnosti v súvislosti s výkonom obchodnej
činnosti spoločnosti KEVOLA s.r.o. v rokoch 2010 až 2012. Tento uviedol, že dodávateľom spoločnosti
KEVOLA s.r.o., kde bol konateľom do 22.9.2012 bola spoločnosti KALIPO s.r.o.. Telefonicky kontaktoval
konateľa KALIPO s.r.o. pána A., ktorý všetko zabezpečil. Dopravu zabezpečovala spoločnosť KALIPO
s.r.o. a niekedy si odvoz zabezpečil aj odberateľ sám. Úhrada prebiehala bezhotovostne na účty v ČSOB
a v Unicredit banke. E. H. mu dal plnú moc na preberanie poštových zásielok spoločnosti KALIPO s.r.o..
Chodil preberať zásielky z priečinku a tie odovzdával H.. Predložil čestné prehlásenie zo dňa 28.9.2012
o tom, že T. L., rumunský štátny občan, ktorý je konateľom od 23.9.2012 prevzal účtovnú agendu a
výpočtovú techniku od spoločnosti KEVOLA s.r.o.. Na otázku, aká je súčasná sadzba dane DPH, uviedol,
že táto je 25%. Správcovi dane bola poskytnutá aj zápisnica z výsluchu svedka  ČVS:PPZ-236/BOP-
St-2012 F. G., ktorá uviedla, že vykonávala účtovnícke práce pre spoločnosť KEVOLA s.r.o.. Účtovníctvo
spracovávala od 01/2012 na základe odporúčania predchádzajúceho konateľa pána U.. Daňový subjekt
jej 25.9.2012 doniesol doklady k spracovaniu priznania k DPH za august 2012 a oznámil jej, že od
21.9.2012 je konateľom rumunský občan. Zo spracovaného účtovníctva vedela, že KEVOLA s.r.o. sa
zaoberala sprostredkovaním obchodov s drevárskymi komoditami, olejom, cukrom a posledne aj autami.
Na odberateľskej faktúre KEVOLA s.r.o. pre odberateľa bol uvedený termín zdaniteľného plnenia, pričom
ten istý termín zdaniteľného plnenia bol aj na došlej faktúre od KALIPO s.r.o., kde fakturovaná suma
bola približne rovnaká. Nevedela vysvetliť ekonomický zmysel takejto činnosti. Z účtovných dokladov
vedela, že v roku 2010 a 2011 bola spoločnosť KEVOLA s.r.o. v strate. Na žiadosť pána B. elektronicky
spracovala účtovníctvo výlučne na jeho notebooku a posledný doklad, ktorý vyhotovila, bola zápisnica
o odovzdaní účtovných dokladov pre nového konateľa, ktorého meno nevedela uviesť.  Správca dane
ďalej v odôvodnení uviedol, že na daňovú kontrolu žalobcu, na jej činnosť a na deklarované dodávky
možno aplikovať rozsudok ESD v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling
SPRL, z ktorého odcitoval, poukázal aj na rozsudok ESD C-255/02 Halifax plc. z 21. februára 2006 a na
rozsudok NS SR 5Sžf/97/2009. Z uvedených rozhodnutí aj citoval.

3. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Správca dane mu listom z 21.1.2014 oznámil,
že jeho odvolanie sa považuje za nepodané. Toto oznámenie bolo zrušené v konaní o proteste
prokurátora, ktoré podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici rozhodnutím žalovaného
č. 997452/2017 zo dňa 12.6.2017.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 102301666/2017 zo dňa 6.11.2017 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil opisom priebehu daňovej kontroly a dôvodov prvostupňového
rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane vyhodnotil zistenia jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
a dospel k záveru žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 5 577,04 Eur z dodávateľských
faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie sušených bukových prírezov  z
dôvodu, že nedošlo k preukázaniu dodania predmetného tovaru týmto dodávateľom. Dodanie tovaru,



na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Platiteľ
je zaťažený dôkazným bremenom o tom, že pri tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej
stránke vystavenými dokladmi ale aj po obsahovej stránke. Nestačila len faktúra, treba preukázať aj
vecné naplnenie. Faktúra nie je sama o sebe dôkazom o tom, že žalobca nakúpil tovar, pri ktorom vznikla
daňová povinnosť. Zákonné podmienky na odpočítane dane z pridanej hodnoty nespočívajú len vo
formálnej deklarácii, ale musia mať aj povahu faktu,    t. j. nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť
vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Faktúry sú dôkazom len vtedy, ak
boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie musí daňový subjekt vždy preukázať.
Žalobca tieto podmienky nesplnil. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho
stavu, pretože tento preveril u žalobcu a zároveň prostredníctvom výsluchov svedkov zabezpečil si
dostatok dôkazov a zároveň umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil
dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských
faktúr. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy
o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom KEVOLA s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú
zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačným
a dostatočným spôsobom uvedené v protokole z daňovej kontroly a aj v prvostupňovom rozhodnutí.
K odvolacím námietkam uviedol, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, čo
preukazuje spisový materiál a to tak počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní. Dodržal
zásadu zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Počas daňovej kontroly preveroval fakturované
plnenie u žalobcu aj u dodávateľa fakturovaného tovaru a výsluchom svedka. Hľadal dôkazy na
potvrdenie tvrdení žalobcu. Bol aktívne súčinný so žalobcom a použil len také prostriedky, ktoré ho
najmenej zaťažili. Získané dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Skutkový stav bol zistený
dostatočne a náležite a daň  bola určená správne. K námietkam žalobcu, že k dodávkam tovaru od
dodávateľa KEVOLA s.r.o. došlo, uviedol, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepredložila žiadne doklady za
rok 2011, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, pričom tieto mali byť odovzdané novému konateľovi
podľa informácií bývalého konateľa V. B.. Tento nový konateľ T. L., rumunský občan je neexistujúcou
osobou, ako to vyplýva zo zistení správcu dane. Ani výsluchom V. B. nebolo preukázané dodanie tovaru
spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pretože tento nebol ani pri nakladaní, nezabezpečoval prepravu, nebol
ani pri vykladaní. Tvrdenie žalobcu, že tento tovar bol odovzdaný konateľom dodávateľa, je v rozpore
s tvrdením V. B., ktorý sa toho nezúčastnil. Podľa jeho výpovede mal byť tovar dodaný spoločnosťou
KALIPO s.r.o., ktorá mala zabezpečovať aj prepravu. Táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady a
na adrese sídla  nikdy fyzicky nesídlila. Ide o spoločnosť, ktorá tiež zmenila konateľa a to na občana
Maďarska Q. A., ktorý ani nevedel, že je konateľom tejto spoločnosti a jeho identita bola zneužitá. O
tom svedčia aj zápisnice z výsluchu svedkov E. H., F. A., V. B. a F. G. v súvislosti s preverovaním
obchodných aktivít spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. získané správcom dane v rámci daňovej
kontroly. Žalovaný uviedol, že má za to, že výsledok dokazovania vo veci obchodného vzťahu medzi
dodávateľom KEVOLA s.r.o. a spoločnosťou KALIPO s.r.o. má priamy dosah na obchodný vzťah medzi
dodávateľom KEVOLA s.r.o. a žalobcom ako odberateľom. Dodanie tovaru nepreukázal ani sám žalobca
a to napriek výzvam správcu dane. K námietkam, že žalobca predložil všetky doklady a že za tovar
bolo riadne zaplatené, žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno znáša žalobca a pokiaľ si uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, sám musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli uskutočnené. Nestačí iba predložiť faktúru, dodací list. Správca dane listinné doklady vyhodnotil
a posudzoval aj ostatné zistenia. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, a teda to že
platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru,
nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil
objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, pretože
obchodné transakcie, ktoré sú predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly, neboli bežnými
obchodnými transakciami ale len deklarované s cieľom získať daňovú výhodu - odpočítanie DPH na
vstupe z faktúr znejúcich na kontaktného dodávateľa KEVOLA s.r.o.. K návrhu na porovnanie evidencie
nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov, ktoré preukazujú reálnu existenciu
tovaru, odvolací orgán uviedol, že to nie sú dôkazy o tom, že drevnú hmotu dodal dodávateľ KEVOLA
s.r.o.. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej
povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Boli vystavené faktúry od
dodávateľa KEVOLA s.r.o. a na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, pretože nebolo
preukázané, že tovar tento dodávateľ dodal. Tým bola spochybnená pravosť predložených dokladov.
Nebol preukázaný pôvod drevnej hmoty a nebolo preukázané, že dodávateľovi KEVOLA s.r.o. vznikla
daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie. Žalovaný



uzavrel, že vyhodnotením postupu správcu dane, vyhodnotením získaných dôkazov jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti a tiež vyhodnotením tvrdení uvedených v odvolaní sa žalovaný stotožnil
so závermi správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania, že tovar
fakturovaný dodávateľom KEVOLA s.r.o. v zdaňovacom období júl 2011 dodal tento dodávateľ, a teda
neboli splnené podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie práva na odpočítanie dane
z predmetných faktúr. Odvolacie námietky preto vyhodnotil ako neopodstatnené.

Žalobné body

6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

1/ Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam z
daňovej kontroly v lehote 15 pracovných dní, ktorá uplynula 4.11.2013. Žalobca v tejto lehote podal
vyjadrenie 4.11.2013 faxom v čase od 23:54 hod do 23:58 hod z telefónu +XXXXXXXXXXXX. Na faxe
bol letný čas, preto sa prijímateľovi správy zobrazil čas prijatia 00:59 hod ako deň 5.11.2013. Žalobca
prostredníctvom L. X. e-mailom túto skutočnosť oznámil správcovi dane a priložil správu o prenose s
údajom dátum, čas                5-11-0:59“. O správnosti tvrdenia, že na telefaxovom zariadení bol nastavený
letný čas potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovený dodávateľom telefónnych služieb Slovak
Telekom a.s. k predmetnému telefónnemu číslu, kde je uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09
dňa 5.11.2013. V ten deň na predmetné číslo správcu dane XXXXXXXXXXXXXX neboli zaznamenané
ďalšie hovory, z čoho jednoznačne vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59 minút po polnoci,
ale jednu minútu pred polnocou. Žalobca namietal, že správca dane sa nezaoberal informáciou podanou
zo strany žalobcu o tom, že podanie bolo urobené v zákonnej lehote a na telefaxe je uvedený nesprávny
čas z dôvodu nastavenia faxového prístroja na letný čas. Fax bol reálne odoslaný o 60 min. skôr. Toto
potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovených dodávateľom telefónnych služieb Telekom, kde je
uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09 dňa 5.11.2013, v ten deň na predmetné číslo správcu
dane už neboli zaznamenané ďalšie hovory, z čoho vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59
minút po polnoci, ale jednu minútu pred polnocou a správne mal byť na telefaxe zobrazený čas 23:59.
Správca dane, ak mal pochybnosti o správnosti tvrdenia splnomocneného zástupcu o čase podania,
mal túto skutočnosť overiť alebo vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa
tým nezaoberal vôbec, čím porušil § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pretože je povinný zaoberať sa
každou vecou a vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom musí byť dbať na zachovanie
práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ak nepreveril informáciu o včasnom podaní
vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly mal konať podľa zásady in
dubio pro reo a v pochybnostiach rozhodnúť v prospech žalobcu. Týmto postupom správcu dane nebolo
zachované právo žalobcu na spravodlivý proces  garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovi
bolo odňaté právo vo vyrubovacom konaní podať vyjadrenie a návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré sám
nemohol zabezpečiť. Žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď nezobral do
úvahy skutkovú a právnu okolnosť, že žalobca nezmeškal lehotu na predloženie vyjadrenia k protokolu,
a teda že správca dane porušil žalobcove práva. Odvolací orgán mal napadnuté rozhodnutie preskúmať
aj v tomto rozsahu a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak
prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojich záveroch a úvahách uvedených v
odôvodneniach rozhodnutí nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Namietal
tiež, že v odôvodneniach rozhodnutí absentuje príčinná súvislosť medzi záverom o zamietnutí práva
na odpočet a rozsudkami ESD, o ktoré boli rozhodnutia opreté. Správca neuznal odpočítanie dane
z dodania tovaru bukové sušené prizmy od dodávateľa KEVOLA s.r.o.. Správca dane uviedol, že
požiadal miestne príslušný Daňový úrad Nitra, pobočka Levice o preverenie obchodných vzťahov so
spoločnosťou KEVOLA s.r.o.. Podľa správcu dane z odpovede vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali,
že predmetná dodávka bola realizovaná spoločnosťou KEVOLA s.r.o., avšak neboli preukázané ani
skutočnosti o tom, že dodávka nebola realizovaná. Žalobca poukázal na to, že  v emailovej komunikácii
s dožiadaným orgánom dňa 25.1.2013 sa uvádza, že v podaných daňových priznaniach sa nachádza
dostatočný objem, aby sa tam teoreticky mohli nachádzať uvedené faktúry, ale či sa tam nachádzajú,
potvrdiť nevieme. V konečnej odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. zmenila konateľa
na pána T. L., ktorý je podľa preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ potvrdil obchody, ale



nepredložil žiadne dôkazy. Podľa žalobcu z administratívneho spisu nevyplýva žiadna okolnosť, že
spoločnosť KEVOLA s.r.o. sa dopustila podvodného konania na DPH, pretože zo spisu vyplýva len
to, že so správcom dane nekomunikuje. Z výpovede svedka pána B. nevyplynula žiadna objektívna
skutočnosť, že by sa dopustil podvodného konania na DPH. Správca dane oprel svoje rozhodnutie o
rozhodnutie ESD vo veci C-439/04 a C-440/04, z ktorých citácie uvedenej v odôvodnení vyplýva, že
odmietnuť právo na odpočítanie dane môže správca len v prípade, ak sa jedná o podvodné konanie
a zároveň sa preukáže, že platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z administratívneho spisu žiadna takáto okolnosť
nevyplýva. Aj v prípade rozsudku C-255/02 Halifax nebolo zrozumiteľné, prečo boli rozhodnutia opreté
o toto rozhodnutie, keď správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázal zneužívanie systému dane
z pridanej hodnoty a neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalobca
vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní dodávateľa a v administratívnom spise sa žiadne dôkazy
o takomto konaní nenachádzajú. Potom chýba medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a uvedenými
rozsudkami ESD kauzálny nexus. Žalovaný porušil zásahu materiálnej pravdy, keď rozhodol na základe
informácií založených na dohadoch správcu dane, ktorému sa nepodarilo zistiť skutočnosti alebo ich
preveriť napriek žalobcovým  návrhom na dokazovanie. Naopak, svedok potvrdil dodanie tovaru, pričom
to že dodávateľ nespolupracuje so správcom dane, nemôže byť dôkazom o nedodaní tovaru.

3/ Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, keď
napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z domnienky dôkaznej povinnosti a dôkazného
bremena žalobcu. Žalobca uviedol, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno tým, že disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných tovarov a služieb od spoločnosti
KEVOLA s.r.o., dodacími listami, pričom prepravu zabezpečoval subdodávateľom, ďalej svedeckou
výpoveďou pána B., vtedajšieho konateľa dodávateľa, boli dodávky potvrdené. Podmienky dodávky
podľa svedeckej výpovede a podľa tvrdení žalobcu boli zhodné. Žalobca poukázal na rozsudok NS
SR 8Sžf/9/2013 a 5Sžf/14/2015, z ktorých odcitoval k otázke dôkazného bremena. Správca dane
poukázal na rozhodnutie 5Sžf/97/2009, pričom v predmetnom prípade nebolo zistené, že by sa jednalo o
ekonomicky neopodstatnenú a neprimeranú cenu dodávky tovaru. V roku 2011 neboli žiadne dôvody na
to, aby žalobca mohol mať pochybnosť o tom, že by sa zúčastňoval daňového podvodu s kúpou tovaru
od dodávateľa, ktorý ešte v daňovej kontrole za máj 2012 spolupracoval so správcom dane. Potom
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov udávaných daňovým subjektom nie sú oprávnené.

4/ Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď správca
dane a ani žalovaný nevyhoveli návrhu na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie
nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru, čím by bola preukázaná reálna
existencia tovaru a jeho spracovanie, ktorá bola zo strany správcu dane spochybnená a nevykonanie
navrhnutého dôkazu náležite neodôvodnili. Žalobca poukázal na to, že pri daňovej kontrole, ktorá bola
vykonaná u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 dodávateľ KEVOLA
s.r.o. predložil účtovné doklady za toto zdaňovacie obdobie. Správca dane vo veci preverenia sídla
spoločnosti KALIPO s.r.o. zamlčal zistenia, alebo  ich podal neobjektívnym spôsobom. Podľa spoločnosti
Office House s.r.o., resp. jej upozornenia na nesúlad medzi skutočným stavom a zápisom v obchodnom
registri, táto obchodnému registru oznámila, že súhlas vlastníka s umiestnením sídla zanikol k 30.6.2012.
Táto skutočnosť nastala až po kontrolovanom zdaňovacom období v predmetnej veci. Ďalej Q. A. je v
obchodnom registri zapísaný ako konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o. a je ku dňu 11.1.2018.

5/ Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise. Vyjadrenia
správcu dane uvedené v rozhodnutí na 3 a 4 strane k okolnostiam konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o.
A. Q., že nemal vedomosť o zápise svojej osoby ako konateľa spoločnosti, že spoločnosť nepozná, ako
aj list č. 1100202/1/553473-254897/2013 zo dňa 27.5.2013, ktorým mali byť poskytnuté informácie a
kópie dokumentov z PPZ, NAKA, NJFP ČVS:PPZ-571/NKA-Fp-St-2012 z 3.4.2013 najmä zápisnice z
výsluchov svedkov, sa v administratívnom spise z daňovej kontroly nenachádzajú.

6/ Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalovaný
sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku
ESD C-255/01, nezobral do úvahy návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu objasnenia a preukázania
reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení. Nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou správneho orgánu je zistiť právne



rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či v prospech svedčia, stav veci sa musí zistiť presne, čo je
základným predpokladom správnosti rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutými rozhodnutiami nebolo žalobcovi
priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 5 577,04 Eur za zdaňovacie obdobie júl
2011 z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA  s.r.o. Šahy  z dôvodu, že žalobca nepreukázal
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o.. Nebolo preukázané
dodanie tovaru týmto dodávateľom a to ani výsluchom svedka a ani samotným žalobcom. Žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane stanovenej v zákone o dani z pridanej hodnoty
stanovené v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 o
dani z pridanej hodnoty. Žalovaný uviedol, že pred vyhotovením protokolu boli so žalobcom ústne
prejednané všetky zistenia správcu dane a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť, pričom žalobca
uviedol len to, že s nimi nesúhlasí a žiadne vyjadrenia, ktoré by preukazovali skutkový stav inak, ako
správca dane zistil v priebehu daňovej kontroly nepredložil. Žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly s
výzvou na vyjadrenie doručený 11.10.2013 a lehota na podanie vyjadrenia uplynula 4.11.2013. Žalobca
5.11.2013 v čase 00:59 hod zaslal telefaxom jednu stranu vyjadrenia, čo bolo už po lehote určenej
správcom dane vo výzve sa na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správcovi dane bolo
7.11.2013 doručené vyjadrenie v písomnej podobe, ktoré už obsahovalo 4 strany textu a 11.11.2013
prijal od žalobcu e-mailovú správu, v ktorej tento uvádzal, že v prílohe zasiela potvrdenia o odosielaní
faxom, pričom na faxom prístroji má byť nastavený letný čas, a teda mali byť reálne odoslané o 60 min.
skôr. Súčasťou tejto správy boli štyri správy o prenose. Správca dane sa týmito podaniami zaoberal a
dospel k záveru, že žalobca podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal po stanovenej
lehote, ktorú nemožno odpustiť, preto žalobcovi zaslal oznámenie zo dňa 12.11.2013.  Z vyjadrenia
žalobcu, ktoré malo byť podľa neho zaslané v zákonom stanovenej lehote, skutočnosť o letnom čase
nevyplýva. Ani správy zaslané e-mailom nepreukazujú, že vyjadrenie bolo zaslané v stanovenej lehote
a ani neobsahujú skutočnosť ohľadnom nesprávne nastaveného času. Podanie teda nebolo urobené
v zákonom stanovenej lehote, na základe čoho správca dane v súlade s § 13 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) toto nepovažoval za podané v lehote, čo žalobcovi oznámil.
Správca dane postupoval podľa Daňového poriadku a aj v súlade s Ústavou SR. Žalobca skutočnosť, že
správca dane neakceptoval jeho vyjadrenie k protokolu z dôvodu jeho neskorého doručenia, nenamietal
v následnom vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.

8. K žalobným námietkam pod bodom 2 a 3 žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či
došlo k dodaniu deklarovaného tovaru. Dodávateľ nepredložil žiadne doklady za rok 2011, ktoré by
potvrdili alebo preukázali dodanie tovaru. Správca dane poukázal na výpoveď V. B., bývalého konateľa
dodávateľa, ktorý nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti ohľadom dodania tovaru a podľa ktorého
mal byť tovar dodaný od spoločnosti KALIPO s.r.o., u ktorej správca dane poukazoval na zistenia
získané zo spisu daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2012 týkajúcej sa vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorá
na adrese sídla nikdy nesídlila, nemala žiadne priestory a Q. A. nevedel ani, že je konateľom tejto
spoločnosti a nepodpísal žiadne dokumenty. Rovnako správca dane poukázal na obsah výsluchu
svedkov E. H., F. A., V. B. a F. G. získaných prostredníctvom PPZ, NAKA, ktoré poukazovali na
skutočné praktiky spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. a potvrdili zistenia správcu dane, že
dochádzalo len k písomnému vystaveniu faktúr deklarujúcich len fiktívnu dodávku fakturovaného tovaru
a nie fyzické dodanie tovaru, preto spoločnosť KALIPO s.r.o. nemohla dodať tovar spoločnosti KEVOLA
s.r.o. a tá zase následne samotnému žalobcovi. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy napriek výzve
správcu dane, okrem faktúr a dodacích listov, aby preukázal, že k dodaniu tovaru naozaj došlo.
Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s rozsudkami ESD vo veciach
C-439/04, C-440/04, C-255/02 ako aj rozsudku Najvyššie súdu SR č. 5Sžf/97/2009 správca dane
poukázal na právo správcu dane zamietnuť odpočítanie dane v prípade, že sa preukáže podvodné, resp.
zneužívajúce konanie, pričom v spojitosti s týmito skutočnosťami správca dane rozsudkom Najvyššieho
súdu SR poukazoval aj na základné vedomosti a znalosti daňového subjektu o fungovaní obchodnej
spoločnosti a jej obchodných partnerov, keď z dokazovania správcu dane vyplývalo, že žalobcovi ako
daňovému subjektu takéto znalosti chýbali a na základe týchto znalostí teda mohol vedieť, že sa prijatím
zdaniteľných plnení bude podieľať či už na daňovom podvode alebo zneužívajúcom konaní. Žalovaný



nesúhlasí s tvrdením žalobcu o rozšírení dôkazného bremena na preukázanie takých skutočností, na
ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Žalobcom predložené faktúry a dodacie listy
na unesenie dôkazného bremena nepostačovali. Ak by mali postačovať, museli by spĺňať podmienky
preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca nepredložil
daňovej kontrole a ani v spornom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dôkazy, a preto námietky
vo vzťahu k dôkaznej povinnosti sú nedôvodné. Faktúra, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru,
nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z
podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia.

9. K bodu 4 žaloby žalovaný uviedol, že správca dane v rámci dokazovania postupoval v súlade s § 24
zákona  č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania
porovnaním skladovej evidencie nákupu suroviny úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru,
žalovaný uviedol, že pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty je rozhodujúcou skutočnosťou
splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných
plnení, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Správca dane nie je pritom viazaný návrhmi daňového
subjektu. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že správca dane mal zamlčať skutočnosti,
ktoré vyšli najavo v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2012 u žalobcu sú nepreukázané. Spoločnosťou KEVOLA s.r.o. neboli za rok 2011 predložené žiadne
doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení.

10. K bodu 5 žaloby žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol žalovanému postúpený
celý spisový materiál, ktorý bol podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané
správcom dane v odôvodnení rozhodnutia majú podklad v spise a to vrátane zistení u spoločnosti
KALIPO s.r.o. a zápisníc týkajúcich sa výsluchov svedkov E. H., F. A., V. B. a F. G. spísaných PPZ, NAKA.
Potvrdzuje to zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/5/4610579/2013/Kir zo dňa 11.10.2013
spísaná so žalobcom, v rámci ktorej bol oboznámený s kontrolnými zisteniami ako aj protokol z daňovej
kontroly, v rámci ktorých boli uvádzané aj zistenia ohľadom výpovede Q. A., a teda tieto boli obsahom
spisu. Rovnako aj zápisnice z výsluchov svedkov spísaných PPZ, NAKA boli obsahom spisu, pričom
žalovaný dodal, že ani správca dane a ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na týchto výpovediach,
ale ich uvádzali  z dôvodu, že potvrdzovali skutočnosti zistené a vyhodnotené správcom dane.

11. Žalovaný k bodu 6 žaloby uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral si
dôkazy, na základe ktorých rozhodoval. Žalobca sa v konaní obmedzil len na tvrdenia, ktoré dôkazmi
nepreukázal. Preto nemožno tvrdiť, že vedenie daňového konania, spôsob vykonávania dokazovania
bol v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a s Daňovým poriadkom.

12. Postupom správcu dane žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, dôkazy boli
hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo, z ktorých dôvodov správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade
s Daňovým poriadkom. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a záver, ktorý správca dane z nich urobil
a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia  a správneho uváženia a je v súlade s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
v súlade s ust. § 107 ods.2 bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z
dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať   s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva  k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania



deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

15. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

16. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (2) Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

17.Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v znení
účinnom pre preskúmavané daňové konanie
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

18.Podľa § 27 ods. 5, 6 Daňového poriadku
(5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie
odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s §
13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu
elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej
podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené
najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota
zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
(6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

19.Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol
sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

20.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

21. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a



§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

22. Podľa § 68 ods. 2, písm. c) Daňového poriadku (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od
uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak c) sa daňový subjekt
nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto
skutočnosti spíše úradný záznam.

23. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

24.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe
uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutiu
predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.

26. Správny súd k žalobným námietkam uvedenými v bode 1 žaloby, ktoré sú zhodné s námietkami
uplatnenými vo veci 23S/7/2018, zhodne ako vo veci 23S/7/2018   uvádza nasledovné: Žalobné
námietky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt neboli dôvodné,
pretože nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2011. Odvolacie konanie sa v preskúmavanom daňovom konaní riadilo
§ 72 až § 74 Daňového poriadku. Podľa § 74 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne
okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací
orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Z takéhoto znenia Daňového poriadku vyplýva, že rozsah
prieskumu prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní predovšetkým závisí od odvolateľa. Ako
vyplýva z druhej vety § 74 ods. 1 Daňového poriadku rozsah prieskumu je daný skutočnosťami a
právnymi námietkami uplatnenými vo včas podanom odvolaní. Ide o jednu z odlišností daňového konania
od administratívneho konania, ktoré sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), v ktorom
má odvolací orgán povinnosť a oprávnenie preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu,
pričom odvolacími dôvodmi nie je viazaný. Žalovaný v daňovom konaní takúto kompetenciu nemá.
Môže sa zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia ale len v rozsahu, v akom bola napadnutá
odvolacími námietkami. Prekročiť rámec odvolacích námietok môže len v prípade, že v rámci skúmania
správnosti napadnutého rozhodnutia z odvolacích námietok zistí aj iné v odvolaní neuplatnené podstatné
pochybenie, či už v postupe alebo v prvostupňovom rozhodnutí. V takom prípade musí na ne prihliadnuť.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nenamietal, že správca dane porušil procesný
predpis. Predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania preto nebolo, či správca dane správne
alebo nesprávne posúdil včasnosť podaného vyjadrenia, resp. či správca dane postupoval v súlade
s Daňovým poriadkom pri posúdení podaného vyjadrenia k protokolu ako oneskoreného. Žalovaný
vychádzal z administratívneho spisu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že
žalobca doručil správcovi dane jednu stranu vyjadrenia k protokolu dňa 5.11.2013 faxom a poštou celé



vyjadrenie 7.11.2013, ďalej že lehota na vyjadrenie uplynula márne 4.11.2013 a že správca dane túto
skutočnosť žalobcovi oznámil písomným oznámením z 12.11.2013.  Nemožno preto vyčítať žalovanému,
ako to robí žalobca, že nezrušil napadnuté rozhodnutie pre nedodržanie procesného postupu správcom
dane. Žalobca v žalobe ani neuvádza, v súvislosti so skúmaním ktorej odvolacej námietky mal žalovaný
namietanú skutočnosť zistiť ako podstatné porušenie procesného postupu. Žalobca v žalobe tvrdil, že
vo výpise odchádzajúcich volaní, ktorý vyhotovil dodávateľ telefónnych služieb Slovak Telecom a. s.
je uvedené, že na telefónne číslo správcu dane bolo zaznamenané odoslanie predmetného vyjadrenia
faxom v čase od 00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že telefax
nemohol byť odoslaný 59 minút po polnoci, ale že bol odoslaný jednu minútu pred polnocou. Takéto
tvrdenie je nelogické. Ak Slovak Telecom a. s. vo výpise hovorov potvrdil, že fax bol odoslaný v čase od
00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013, ako to žalobca v žalobe uvádza, nevyplýva z toho nič iné
len to, že fax bol správcom dane prijatý 5.11.2013 v čase o 00:01:09 hod. Okrem toho žalobca na toto
svoje tvrdenie nezákonného postupu v žalobe nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, teda
ani dôkaz predmetným výpisom odchádzajúcich hovorov. Tento ani nie je súčasťou správneho spisu,
nakoľko ho žalobca v administratívnom konaní správcovi dane a ani žalovanému nepredložil. Treba
doplniť, že podľa § 27 Daňového poriadku upravujúceho počítanie lehôt, je lehota zachovaná, ak je v
posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu
alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13  ods. 5  na adresu elektronickej
podateľne. Z toho vyplýva, že podanie urobené faxom je urobené včas, pokiaľ bolo prijaté správcom
dane najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe ale výpis hovorov
dokladá, že podanie bolo odoslané žalobcom dňa 5.11.2013 v čase od 00:00:22 hod, a teda prijaté
správcom dane v čase o 00:01:09 hod, pričom posledným dňom lehoty bol deň 4.11.2013.

27. Žalobné námietky uplatnené v bode 2 žaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov nemali oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie trpí
nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď nemá odôvodnenie vôbec. Ďalej vtedy, keď
chýbajú dôvody skutkové a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové
dôvody chýbajú, ak ich správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuvedie vôbec ale aj vtedy, ak by
bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne nie je zrejmé,
či vôbec bolo a ako vykonané dokazovanie ale aj vtedy, ak boli zistené z nezákonne získaných dôkazov.
Takýmito chybami odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozhodne netrpí. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol, že rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, konkrétne nepreukázal, že plnenia uvedené na
faktúrach prijal a že ich prijal od osoby uvedenej na faktúre, resp. že boli dodané dodávateľom uvedeným
na faktúrach.

28. Žalobca v bode 2 žaloby namietal, že správne orgány pri záveroch, ktoré vyvodili vo svojich
rozhodnutiach nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Uviedol, že z vykonaného
preverovania správcu dane prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Nitra, pobočka
Levice vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali, že dodávky boli realizované spoločnosťou KEVOLA
s.r.o., avšak neboli preukázané ani skutočnosti o tom, že dodávky neboli realizované. K týmto námietkam
je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza, aký má tento jeho záver mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Nebolo úlohou správcu dane preukazovať, že dodávky neboli realizované. Naopak bolo
úlohou  žalobcu preukázať, že dodávky boli realizované. Daňovník je v zmysle § 24 Daňového poriadku
povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Takouto rozhodnou
skutočnosťou pre uplatnenie práva na odpočítane dane z pridanej hodnoty je, že pri predmetnom
fakturovanom tovare vznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi. To znamená, že bolo potrebné
preukázať , že žalobcovi bol dodaný tovar, ktorý mu bol fakturovaný a že tento tovar žalobcovi dodal
dodávateľ uvedený na faktúre. To sa v preskúmavanom prípade nestalo.

29. Žalobca v bode 2 žaloby namietal, že správca dane rozhodol na základe informácií, ktoré sú založené
na jeho dohadoch, pretože sa mu nepodarilo skutočnosti zistiť alebo ich preveriť. Administratívny
spis nesvedčí tomu, čo uvádza správca dane a to, že preverovaním zistil, že nedošlo k dodaniu
tovaru. Takéto námietky nekorešpondovali s obsahom odôvodnení uvedených tak v prvostupňovom
rozhodnutí ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. Správca dane založil svoje rozhodnutie na tom, že
sa počas daňovej kontroly nepreukázalo dodanie tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. tak, ako bol
fakturovaný. Správca dane konštatoval, že žalobca predložil faktúry, dodacie listy na preukázanie tejto
dodávky a žiadny iný dôkaz nepredložil. Tieto listiny vyhodnotil samostatne aj spolu s   vykonaným



výsluchom bývalého konateľa dodávateľa V. B. ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, pričom zistil,
že týmito dôkazmi nebolo preukázané že bol fakturovaný tovar žalobcovi dodaný osobou uvedenou
na faktúre. Vykonal  preverovanie na strane dodávateľa a ani tým sa nepotvrdilo predmetné dodanie.
Podstatné je, že správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru
žalobcovi. Správca dane v odôvodnení uviedol tak, ako uvádza žalobca v žalobe, že nedošlo k žiadnemu
skutočnému zdaniteľnému obchodu, avšak rozhodnutie založil na tom, že nebolo preukázané dodanie
tovaru žalobcovi.

30. Správca dane opakovane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe
preverovaní sa daňovou kontrolou nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť,
že žalobca nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania a preverovania, nemá žiadny vplyv na
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe ani neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz
alebo preverovanie boli nesprávne vyhodnotené. Správny súd nezistil žiadny rozpor medzi obsahom
vykonaných dôkazov a ich hodnotením správcom dane a ani rozpor s princípmi logického uvažovania.
Takisto žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru
dodávateľom uvedeným na faktúre.

31. Žalobca v bode 2 žaloby namietal aj to, že správca dane svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie
ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling SPRL C-439/04            a C-440/04 a rozhodnutie
C-255/02 Halifax, čo spôsobuje, že rozhodnutie tak správcu dane ako aj žalovaného je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, pretože svoje závery o neuznaní odpočítania dane odôvodňujú už vyššie uvedenými
rozsudkami, pričom tieto rozhodnutia a ani správny spis neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by
bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť žalobcu na takomto podvode a medzi rozhodnutiami
správneho orgánu a predmetnými rozsudkami absentuje kauzálny nexus. Takéto námietky nemohli
obstáť z dôvodu, že žalovaný  neaplikoval uvedené rozsudky ESD na svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty aplikujúc na svoje rozhodnutie § 2 ods. 1, písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1,  § 49
ods. 2, písm. a) a § 51 ods. 1, písm. a) zákona          č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Takisto správca dane ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, založil svoje rozhodnutie
na tom, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol žalobcovi skutočne dodaný daňovým subjektom
KEVOLA  s.r.o. Halič, čo právne posúdil tak, že boli porušené ustanovenia § 49 ods. 2, písm. a) v
nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty tým, že si žalobca v daňovom priznaní za kontrolované  zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z faktúr od tohto dodávateľa. Na záver odôvodnenia správca dane uviedol, že
na daňovú kontrolu a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať uvedené rozhodnutia ESD. Možno
súhlasiť s tým, že správca dane neuviedol v rozhodnutí žiadnu úvahu, akou by mohol tieto rozsudky
aplikovať na zistený skutkový stav. Možno konštatovať, že pokiaľ bolo rozhodnutie založené na tom, že
žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej
hodnoty, nie je možné na takýto skutkový stav aplikovať uvedené rozhodnutia ESD a už vôbec nie
súčasne. Tieto rozhodnutia poskytujú výklad šiestej smernice za takých skutkových a právnych okolností,
kedy daňovník splní podmienky na odpočet DPH a nie je sporné, že obchod prebehol tak, ako daňovník
uviedol v daňovom priznaní. Podľa rozsudku ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling možno
daňovníkovi za splnenia materiálnych  podmienok na odpočet DPH toto právo odoprieť vtedy, ak išlo o
obchod v reťazci poznačenom podvodom, o ktorom daňovník vedel, alebo musel vedieť. Tiež v prípade
Halifax ESD šiestu smernicu vyložil v tom zmysle (a potom tak treba vykladať aj príslušné národné
zákony), že odoprieť odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné tomu daňovníkovi, ktorý síce splnil
podmienky na odpočet DPH, ale išlo o zneužívajúce konanie. ESD v tomto rozhodnutí zároveň  stanovil
dvojzložkový test, ktorým musia byť predmetné zisťované skutočnosti otestované správcom dane na
to, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie je zneužívajúce. Správca dane okrem toho,  že v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na daňovú kontrolu možno tieto rozsudky aplikovať, neuviedol, že
tak urobil a neuviedol ani úvahu, ktorou sa pritom spravoval. Preto nie je jasné, ako správca dane
dospel k tomu, že uvedené rozsudky by bolo možné na daný prípad aplikovať. Avšak vzhľadom na
to, že správca dane, ale hlavne žalovaný svoje rozhodnutia založili na takom právnom posúdení, že
nebolo preukázané splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočet DPH, a preto správca
dane takýto odpočet neuznal, nespôsobil takýto poukaz správcu dane nezrozumiteľnosť rozhodnutia
pre nesprávnosť dôvodov. Ide len o čiastkovú chybu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorou
ale napadnuté druhostupňové rozhodnutie netrpí. Treba zdôrazniť, že žalovaný , ako to vyplýva z



odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na svoje
rozhodnutie žiadne rozsudky ESD neaplikoval.

32. Žalobca v námietkach obsiahnutých v bode 3 žaloby namietal „nesprávne právne posúdenie
rozsahu dôkazného bremena“, pričom tvrdil, že žalobca vyčerpal dôkazné bremeno. Takejto námietke
nezákonnosti nebolo možné vyhovieť. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na odpočet DPH konkrétne nepreukázal, že prijal od KEVOLA  s.r.o. tovar uvedený na faktúrach
je v súlade s § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je na daňovníkovi, aby rozhodné skutočnosti
preukázal pri daňovej kontrole. Pokiaľ mala táto žalobná námietka smerovať k tomu, že neboli správne
vyhodnotené žalobcom predkladané dôkazy, tak ani v takomto zmysle nebola dôvodná. Žalobca
správcovi dane predložil faktúry vystavené dodávateľom a dodacie listy bez údajov o odovzdaní a
prevzatí tovaru žalobcom, t. j. bez potvrdenia o tom, kto, kedy a ako tovar od dodávateľa doviezol
a kto a kedy tovar za žalobcu prevzal. Žalovaný ako aj správca dane tieto doklady vyhodnotili ako
formálne spoločne s ďalším vykonaným preverovaním u dodávateľa, resp. z daňovej kontroly u žalobcu,
nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúrach. Poukázali pritom na to, že žalobca žiadne iné
dôkazy nepredložil.  Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ale aj rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že žalovaný aj správca dane zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom
ako aj preverovanie, ktoré vykonal správca dane. Tieto sú v odôvodnení uvedené a vyhodnotené.
Správne orgány k týmto dôkazom zaujali svoje stanovisko a zistené skutočnosti správne  právne
posúdili podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Na tom nič nemení, že žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol svoju úvahu, podľa ktorej správca dane zistil objektívne skutočnosti,
ktoré  nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty v tom zmysle, že obchodné
transakcie, ktoré boli predmetom preverovania boli len deklarované. Z uvedené je zrejmé, že žalovaný
mal na mysli zneužitie vo význame, že obchod neprebehol. Rozhodnutie však  založil na tom, že nebolo
preukázané žalobcom a ani preverovaním správcu dane, že obchody žalobcu so spoločnosťou KEVOLA
s.r.o. v zdaňovacom období júl 2011 prebehli tak, ako je uvedené na faktúrach.

33. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu chýbajúceho náležitého
odôvodnenia nevyhovenia návrhu na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie nákupu
suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru nebola podľa správneho súdu dôvodná,
pretože nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa so žalobcovým
návrhom na vykonanie dokazovania uvedeným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vyrovnal tak, že tieto skutočnosti nie sú sami  o sebe dôkazom, že drevnú hmotu z preverovaných
faktúr od deklarovaného dodávateľa KEVOLA s.r.o. tento dodávateľ skutočne dodal.  Tiež že v tomto
prípade nedošlo k preukázaniu dodania tejto drevnej hmoty deklarovaným dodávateľom KEVOLA s.r.o..
Takéto odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné a aj k danému návrhu na vykonanie dokazovania
náležité. Preto napadnuté rozhodnutie takou chybou, ako mu vyčíta žalobca, netrpí. Pokiaľ by aj bolo
možné internú evidenciu žalobcu považovať za dôkaz reálnej existencie nakúpeného tovaru, jeho
spracovania, nič to nemení na tom, že interná evidencia nie je dôkazom o tom, že tovar žalobcovi dodal
dodávateľ uvedený na faktúre. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosti, ktoré mali vyjsť najavo
v daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012,
pričom neuviedol, aký vplyv by mali mať na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd nemôže dôvody
nezákonnosti za žalobcu si  domýšľať, či ich dopĺňať podľa obsahu správneho spisu. Žalobcov poukaz
na skutočnosti nič nemení na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností
rozhodných pre uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011.

34.Správny súd poukazuje aj na dôvody rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/43/2016, ktorý rozhodoval v
obdobnej veci žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobcovi
určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 práve z dôvodov
nepreukázania splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH za obdobnej skutkovej situácie, keď
žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty faktúrou a neskôr aj
dodacími listami. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia k otázkam dôkazného bremena
a reálneho plnenia uviedol:
„Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb     v každej
fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť
štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov        a služieb účtoval iný
platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný



tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v
cene tovaru zaplatil. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn.
3Sžf/104/2015, publikovaný v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 4/2017). Reálne plnenie samo osebe
nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je
platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
januára 2014, sp. zn. 2Sžf/21/2013). Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011 Najvyšší
súd vyslovil nasledujúce závery: ,,Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky,
za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho
povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný
tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu,
ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1, 2
zákona o DPH. Iba faktúra, ktorá má náležitosti ustanovenia § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH a reálnosť
preukázania dodania tovaru alebo služby na neuvedeným dodávateľom je relevantným dokladom, na
uplatnenie si prípadného odpočtu DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie daní
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok spočíva jednak v ich formálnej deklarácii,
predložením dokladov s predpísaným obsahom, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia
byť vystavené na materiálnom podklade ako právna skutočnosť aj preukázané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení   s § 49 ods. 2, a § 51 zákona o DPH).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím
právom uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty(je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonnom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu v skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Odvolací súd           s poukazom na § 29
ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného
plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s
cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri
najmä rozsudky z29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C7/02, Zb. s- I-5337,
bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71)“.

35. Žalobné námietky uplatnené v bode 5 žaloby, ktorým žalobca namietal, že je v rozpore s
administratívnym spisom keď napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutie správcu dane obsahuje údaje
o tom, že Kovács Q. nemal vedomosť o zápise svojej osoby ako konateľa spoločnosti a že túto
spoločnosť nepozná a opiera sa o zápisnice z výsluchov svedkov, ktoré mali byť poskytnuté PPZ,
NAKA, ktoré sa v administratívnom spise z daňovej kontroly nenachádzajú. Tým žalobca namietal
rozpor administratívneho spisu so zisteným skutkovým stavom. K takejto námietke je potrebné uviesť,
že základom napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia je taký skutkový stav, že žalobca
nepreukázal a preverovaním sa nepotvrdilo, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. dodal žalobcovi tovar uvedený
vo faktúrach, ktorými ho fakturoval v júli 2011. Okrem toho, tieto námietky ani nemajú podklad v
obsahu administratívneho spisu, nakoľko súčasťou administratívneho spisu je odpoveď na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií, ktorú poskytla správcovi dane Maďarská daňová správa a v ktorej
sa uvádza, že Maďarská daňová správa vypočula osobu A. Q. 19.2.2013, ktorý nevedel o tom, že je
štatutárnym zástupcom slovenského daňového subjektu a uviedol, že je to prvýkrát, čo počul názov
tohto subjektu, nevedel nič povedať o tejto spoločnosti, o jej činnostiach. V administratívnom spise
sa nachádza aj materiál poskytnutý správcovi dane Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti
podvodom, oddelenie koordinácie, ktorého prílohou sú zápisnice o výsluchu svedkov spísané Prezídiom
Policajného zboru, odboru boja proti organizovanej kriminalite, odbor STRED Banská Bystrica vo



veciach ČVS:PPZ-236/BOP-St-2012 osôb uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia V. B.,
F. G., F. A. a E. H.. Z uvedeného vyplýva, že táto námietka nebola dôvodná a nemala ani oporu v obsahu
administratívneho spisu.

36. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo spôsobiť podľa žalobcu to, že sa žalovaný
dostatočne nevysporiadal s námietkami uplatnenými v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku
ESD C-255/02, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, čím dal žalobcovi
potrebné odpovede a naplnil požiadavku vyjadrenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého
je povinnosťou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia uviesť okrem iného vysporiadanie sa s návrhmi
a námietkami daňového subjektu. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil a v odôvodnení sa s
námietkou, že správca dane posudzoval relevantné skutočnosti zaujate, že obchody reálne nastali a ich
cieľom bola výroba a nie získanie daňovej výhody s poukazom na rozsudok ESD C-255/02, dostatočne
podrobne vysporiadal, keď podrobne zdôvodnil, že správca dane vyhodnotil žalobcom predkladané
doklady a vykonal preverovanie u dodávateľa pričom uviedol, akou úvahou sa pri hodnotení spravoval,
t. j. že existencia faktúry nestačí na preukázanie, že sa podľa nej plnilo, a k akým skutkovým záverom z
dokazovania dospel a to, že žalobcom predloženými  faktúrami a dodacími listami nebolo preukázané,
že žalobca skutočne fakturovaný tovar nadobudol  v predmetnom zdaňovacom období od spoločnosti
KEVOLA s.r.o..

37. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v žalobe, ako je uvedené v bodoch 26 až 36 tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola
dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto
prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.