{"guid": "09732d01-0c6b-4388-a93e-fcf77fd080ea:f719c112-a69f-4f26-8f80-5b3c39ec2ca2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4", "spisova_znacka": "6S/134/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/134/2012 z 20. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. októbra 2015, sp. zn. 6S/134/2012, ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4", "identifikacne_cislo": "7012200607", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2015-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f719c112-a69f-4f26-8f80-5b3c39ec2ca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 6S/134/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7012200607\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7012200607.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu\nJUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcu: GARPIS TRADING LIMITED,\nso sídlom 8 Digeni Akrita Avenue, Office 303, 1045 Nicosia, Cyprus, právne zastúpeného JUDr.\nMartinom Salokom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01Košice, proti žalovanému: Daňový\núrad Košice so sídlom Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č.\n9800304/1/753516/2012 z 3.4.2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nPodľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. 9800304/1/753516/2012 z\n03.04.2012 označené ako žiadosť o vrátenie daňového preplatku - odpoveď a vec v r a c i a   žalovanému\nna ďalšie konanie.\n\nV prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\n\nŽalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 123,34 eur titulom trov právneho zastúpenia,\nktorú je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 10 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\n1. Žalobou  zo  06. 06. 2012  sa   žalobca  prostredníctvom  právneho  zástupcu domáhal\npreskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9800304/1/753516/2012  z 03. 04. 2012. Pod\nuvedeným číslom konania s dátumom odoslania 03. 04. 2012 zaslal žalovaný žalobcovi podanie\noznačené ako „Žiadosť o vrátenie daňového preplatku - odpoveď“, v ktorej žalovaný uviedol:\n\n„Daňový úrad Košice Vám k Vašej žiadosti zo dňa 24. 02. 2012 doručenej Daňovému úradu Košice dňa\n12. 03. 2012 oznamuje, že v predmetnej veci konal. Informáciu týkajúcu sa uvedeného konania Vám\nvzhľadom na § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov Daňový úrad Košice nemôže poskytnúť, nakoľko vo\nvzťahu k správcovi dane v predmetnej veci nevystupujete v pozícii účastníka konania.“\n\nV petite žaloby zo 06. 06. 2012 žalobca v súvislosti s požiadavkou na súdny prieskum vzťahujúci\nsa na predmetné „rozhodnutie“ žalovaného z 03. 04. 2012 navrhol, aby súd uložil Daňovému úradu\nKošice doručiť žalobcovi rozhodnutie, o ktorom daňový úrad informuje vo svojom liste zo dňa 03. 04.\n2012 č. 9800304/1/753516/2012 v lehote 7 dní od doručenia rozsudku a podľa okolností odložil jeho\nvykonateľnosť, a zároveň uložil Daňovému úradu Košice konať so žalobcom ako s účastníkom konania\na rozhodnúť o vrátení daňového preplatku žalobcovi podľa Žiadosti o vrátenie daňového preplatku zo\n\ndňa 24. 02. 2012 v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň sa domáhal priznania práva na\nnáhradu trov konania.\n\n2. V písomnom  podaní z 20. 03.2013 (č.l.77-81 spisu) žalobca reagujúc na obsah podaní\nžalovaného doručených Krajskému súdu v Košiciach v priebehu súdneho preskúmavacieho konania\nuviedol, že „si vyhradzuje právo zmeniť petit žaloby, ktorú podal na tunajší súd dňa 06. 06. 2012. Žalobca\ntvrdí, že ak súd pri posudzovaní tejto žaloby bude mať za to, že jej nie je možné vyhovieť vzhľadom na\nfakt, že rozhodnutie žalovaného č. 9800304/1/753516/2012 nie je spôsobilé prieskumu podľa § 247 a\nnasl. O. s. p., je žalobca nútený podať návrh podľa § 250t O. s. p., čo týmto činí.“\n\nV súvislosti s predmetnou zmenou pôvodne navrhovaného petitu žaloby, žalobca uviedol, že má za\nto, že Daňový úrad Košice je nečinný, a to úmyselne. Navrhol preto vydať uznesenie, ktorým súd\nzaviaže žalovaného rozhodnúť o žiadosti spoločnosti GARPIS TRADING LIMITED o vrátenie daňového\npreplatku z 24. 02. 2012 v lehote do 30. dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.\n\n3. Na  ústnom  pojednávaní  konanom  pred  Krajským  súdom  v Košiciach 21. 10. 2015\nprávna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe, a to aj na jej alternatívnom petite,\nktorý bol súdu predložený v rámci podania z 20. 03. 2013. Zároveň na otázku predsedu senátu uviedla,\nže pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z 03. 04. 2012, navrhuje, aby súd rozhodol\naj o jeho zrušení z dôvodu nepreskúmateľnosti.\n\nII.\n\n1. Vydaniu rozhodnutia žalovaného č. 9800304/1/753516/2012 z 03. 04. 2012, obsahom\nktorého je odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu o vrátenie daňového preplatku z 24. 02. 2012\npredchádzalo súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod č. k. 34Cb/320/2006. Predmetom\nuvedeného súdneho konania bol nárok žalobcu proti žalovanej Slovenskej republike, Daňovému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky zastúpenému Daňovým úradom Košice IV o zaplatenie 183 925,41\n€ s príslušenstvom.  Predmetné súdne konanie bolo ukončené vydaním uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 3 Mobdo 7/2010-268 z 31. 10. 2011, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušil rozsudok Okresného súdu Košice II z 19. 01. 2009 č. k. 34Cb/320/2006-203 a Krajského súdu v\nKošiciach z 22. 10. 2009 č. k. 2Cob/31/2009-229, konanie zastavil a vec postúpil na konanie Daňovému\núradu Košice IV, po ktorom je vecne a miestne príslušným konať žalovaný Daňový úrad Košice.\n\n2. Žalobca adresoval 24. 02. 2012 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Žiadosť\no vrátenie daňového preplatku (č. l. 38-42 spisu), ktorá bola následne postúpená žalovanému podaním\nDaňového úradu Banská Bystrica zo 06. 03. 2012 (č. l. 43 spisu).\n\n3. Reagujúc na predmetné postúpenie podania žalobcu z 24.02.2012 realizované podaním\nDaňového úradu Banská Bystrica zo 06. 03. 2012 žalovaný zaslal žalobcovi podanie z 03. 04. 2012\noznačené ako žiadosť o vrátenie daňového preplatku - odpoveď, t. j. rozhodnutie, preskúmania ktorého\nsa domáhal žalovaný v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach v danej právnej veci.\n\nIII.\n\nV žalobe zo 06. 06. 2012 (podanej vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného z 03. 04. 2012 v\nzákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p.) žalobca poukázal na obsah\na výsledky súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod č. k. 34Cb/3202/2006  a na\nvýsledky konania o ústavnej sťažnosti žalobcu obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR z 18. 04.\n2012 č. k. I.ÚS 167/2012-17, ktorým Ústavný súd SR zamietol sťažnosť žalobcu.\n\nĎalej uviedol, že 24. 02. 2012 adresoval žiadosť o vrátenie daňového preplatku Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, pričom táto žiadosť bola postúpená na vybavenie miestne príslušnému Daňovému\núradu Košice. Tvrdil, že vydaním rozhodnutia z 03. 04. 2012 - listu č. 9800304/1/753516/2012 žalovaný\nodmietol konať so žalobcom ako s účastníkom konania napriek tomu, že tak urobiť podľa názoru žalobcu\nmal. Povinnosť Daňového úradu Košice, aby konal je podľa obsahu žaloby obsiahnutá priamo v uznesení\nNS SR č. k. 3 Mbdo 7/2010, a to na základe citácie časti odôvodnenia označeného uznesenia NS SR:\n\n„skutočnosť, že sporná pohľadávka bola uplatnená ako nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z\npráva verejného, a nie ako pohľadávka z práva súkromného spôsobuje, že jej charakter zostáva trvalo\nzachovaný a nemôže sa zmeniť. Ani zmenou subjektu, v konkrétnom prípade na základe kúpnej zmluvy,\nnedošlo k zmene charakteru vzťahu z verejnoprávneho na súkromnoprávny.“\n\nZ uvedených dôvodov sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného z 03. 04.\n2012 (č. l. 44 spisu), a to „v tom rozsahu, ktorým DÚ Košice odmietol poskytnúť informácie o konaní a\nv tom rozsahu, ktorým DÚ Košice vyslovil, že žalobca nie je účastníkom konania. Žalobca tvrdí, že DÚ\nKošice je povinný konať s ním ako s účastníkom konania.“\n\nTakto definovaný rozsah žaloby žalobca odôvodnil nasledovne:\n\n„Žalobca tvrdí, že Daňový úrad Košice vec nesprávne právne posúdil, keď s ním odmietol konať a že\nzistenie skutkového stavu, ktoré Daňový úrad Košice vykonal je nedostačujúce na posúdenie veci, a\nže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko absentuje\nzdôvodnenie, prečo Daňový úrad odmietol so žalobcom konať.\n\nPodľa § 250 (2) OSP: Žalobcom je právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho\nkonania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu\nmôže aj právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou\nako s účastníkom konať malo.\n\nPostup Daňového úradu Košice, ktorý odmietol so žalobcom konať, považuje žalobca za nesprávny,\nv rozpore s platným právom a v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -\nuznesením sp. zn. 3 Mobdo 7/2010-268 zo dňa 31. 10. 2011. V zmysle citovaného uznesenia NS SR\nje...“vec postúpená na konanie Daňovému úradu Košice IV.“\n\nJediným subjektom, ktorý je spôsobilý na to, aby s ním konal Daňový úrad Košice (ďalej aj ako „DÚ\nKošice“), je práve žalobca (spoločnosť GARPIS), ktorý je účastníkom konania, čiže veci, v ktorej rozhodol\nNS SR citovaným uznesením.\n\nPodľa názoru žalobcu DÚ Košice svojím rozhodnutím nekonať so žalobcom, porušil základné práva\nžalobcu zaručené ako Ústavou Slovenskej republiky, tak aj pre Slovenskú republiku záväznej zmluvy o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí\nč. 209/1992 Zb.), ktoré sú bližšie konkretizované aj v zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SP“, a rovnako aj v procesno-právnom predpise, ktorým je s účinnosťou\nod 1. 1. 2012 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok - ďalej len „DP“). DP v § 165 ods.\n2,4 a 5 určuje, ktoré konania sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, ktorým je zákon č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov (ďalej ako „ZSDP“) v znení neskorších predpisov.\n\nPodľa názoru žalobcu požiadavke na zaistenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov\núčastníkov správneho konania zodpovedá požiadavka, aby sa príslušný správny orgán vysporiadal so\nvšetkými právne relevantnými tvrdeniami a súvisiacimi rozhodnutiami v danej veci, a ich posúdenie\npresvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení konečného rozhodnutia.\n\nUž v rovine všeobecnej logiky je totiž možné uzatvoriť, že ak jestvuje rozhodnutie NS SR o tom, že vec\nsa postupuje na DÚ Košice, a účastníkom v danej veci je žalobca, tak tento dôvodne predpokladá, že\ntento orgán s ním bude bez ďalšieho konať. Ak tak Daňový úrad neučiní, nemôže byť naplnená základná\npožiadavka daňového konania, zakotvená v § 3 ods. 1 a ods. 2 DP, ktorou sa zabezpečuje spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.\n\nJedným z princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny (zákonný) proces ako aj pojmu právneho\nštátu a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť správnych orgánov svoje rozhodnutia\nodôvodniť. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky na to, že nebolo vydané v dôsledku\nľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\n\nBez ohľadu na vyššie uvedené žalobca je toho názoru, že DÚ porušil aj rovnosť účastníkov konania\ntým, že žalobcovi odmietol, na jeho výslovnú žiadosť a osobnú návštevu na DÚ, zverejniť spis a\n\nposkytnúť akékoľvek informácie, čo napokon písomne prejavil v liste číslo 9800304/1/753516/2012 zo\ndňa 3.4.2012.\n\nInými slovami DÚ sa úmyselne a explicitne vyhýba konaniu, na ktoré je povinný, čo potvrdzuje aj názor\nÚstavného súdu SR prejavený v uznesení č. I.ÚS 167/2012-17, strana 7., ods. 20 cit. Uznesenia, podľa\nktorého: „...sa vec postúpila na ďalšie konanie príslušnému Daňovému úradu...“.\n\nČiže, povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoj postup a rozhodnutie je odrazom práva\núčastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia tohto orgánu.\nPorušenie uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti správneho orgánu na strane druhej\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným\nspôsobom) odníme možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho\norgánu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda\nsa mu odníme možnosť konať.\n\nNapokon, žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 5. 2009 sp. zn. 3 Sžf 97/2008,\npodľa ktorého: ...“Nárok na nadmerný odpočet však nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu\ndane, pretože tento nárok vznikol ex lege (§ 79 zák. č. 222/2004 Z. z.)...“\n\nŽalobca poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého: výkon spravodlivosti\nv právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený postup) a dodržiavanie zákonných a\nústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok\na odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu.\n\nDaňové konanie je podľa Daňového poriadku definované ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach\na povinnostiach daňových subjektov. Ústavné princípy sú premietnuté v základných zásadách daňového\nkonania, ktoré majú povahu vedúcich ideí daňového procesu, pričom jednotlivé práva a povinnosti\njednak orgánov štátnej správy ako aj daňových subjektov musia byť v zhode s týmito princípmi a\nzásadami. Žalobca poukazuje predovšetkým na zásadu zákonnosti ako požiadavku, aby daňové orgán\nv konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali všetky platné právne predpisy. Zákon ukladá chrániť záujmy\nštátu a obcí v rozsahu stanovenom všeobecne záväznými právnymi predpismi a súčasne aj povinnosť\nchrániť práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na\ndaňovom konaní. Žalobca rovnako tvrdí, že žalovaný nerešpektoval zásadu úzkej súčinnosti správcu\ndane s daňovým subjektom (ako napríklad právo daňového subjektu nazerať do spisov, navrhovať\ndôkazy preukazujúce jeho tvrdenia). Všetko uvedené je dôvodom, pre ktorý žalobca navrhuje, aby súd\nrozhodol tak, ako sa uvádza v bode V. tejto žaloby.“\n\nIV.\n\n1. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 05. 09. 2012 (č. l. 48-53 spisu) k obsahu žalobných\nnámietok uvedených v žalobe zo 06.06.2012 argumentoval nasledovne:\n\n„Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žalovaný úvodom\nupozorňuje, že žalobca nesprávne uviedol, že žiada o preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Košice\nč. 9800304/1/753516/2012 zo dňa 3. 4. 2012. Žalovaný pod týmto číslom eviduje odpoveď na žiadosť\nžalobcu o vrátenie daňového preplatku zo dňa 24. 2. 2012, evidovanej na Daňovom úrade Košice dňa\n12. 3. 2012. V žiadnom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania\nv zmysle citovaného ustanovenia. Otázne je, či predmetom preskúmavania v zmysle predmetného\nustanovenia môže byť postup žalovaného súvisiaci s vyhotovením a zaslaním odpovede na žiadosť\nžalobcu o vrátenie daňového preplatku aj v nadväznosti na legislatívne nedotiahnutie znenia citovaného\nustanovenia. Podľa doslovného textu ustanovenia § 247 OSP sa preskúmava aj zákonnosť postupu\nsprávneho orgánu, avšak podľa § 250v sa preskúmava zákonnosť zásahu orgánu verejnej správy, ktorý\nnie je rozhodnutím. V danom prípade žalovaný vo veci žiadosti konal a žalobcu o tom upovedomil.\nAko bolo vyššie uvedené je otázne, či preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré nie je rozhodnutím, a\npostupu žalovaného v zmysle ustanovenia § 247 Občianskeho súdneho poriadku je zo strany žalobcu\nsprávne a opodstatnené.\n\nŽalovaný aj napriek vyššie uvedenému k bodom žaloby uvádza nasledovné:\n\nJe pravdou, že žalobca a žalovaný boli účastníkmi civilného konania vo veci zaplatenia sumy 183\n925,41 € s príslušenstvom. Žalobca však pozabudol uviesť, že konanie sa na civilnom súde viedlo\nod roku 2005, pričom rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 34Cb/320/2006-140 zo dňa 25. 06.\n2007 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný uvedené dáva do pozornosti z dôvodu, že uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Mobdo 7/2010-268 zo dňa 31. 10. 2011, ktorým Najvyšší súd SR\nrozhodol o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR bola potvrdená správnosť rozhodnutia\nprvostupňového súdu z roku 2007. Priebeh súdneho sporu, ako aj argumenty žalovaného, ktoré ho\nviedli k podaniu mimoriadneho dovolania Generálnemu prokurátorovi SR sú popísané v mimoriadnom\ndovolaní č. 698/100/36625/2010/Imm zo dňa 7. 5. 2010, ktoré žalovaný prikladá ako dôkaz.\n\nAko bolo vyššie uvedené, žalobca sa v civilnom spore domáhal zaplatenia sumy 183 925,41 €\ns príslušenstvom. Žalovaný počas niekoľkoročného  súdneho sporu poukazoval na skutočnosť, že\nuplatnenie vyššie uvedenej sumy, ktorou mal byť nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január 1999, uplatnený daňovým subjektom CONTROL, a. s., bol uplatnený\nneoprávnene. V dôsledku účinkov vyhlásenia konkurzu, ktorý bol na daňový subjekt CONTROL,\na. s., vyhlásený dňa 12. 4. 2001 podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov nebolo možné vo veci opodstatnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 1999 právoplatne rozhodnúť. V protokole\nz opakovanej daňovej kontroly č. 698/2200/765/81137/2001/Sok.Bol zo dňa 8. 10. 2011 sa však\nkonštatovalo, že predmetný nadmerný odpočet bol uplatnený neoprávnene a výsledný vzťah k štátnemu\nrozpočtu určený správcom dane je vlastná daňová povinnosť vo výške 499 907,-- Sk resp. 16 427,90\n€. O uvedenej skutočnosti vedela aj správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CONTROL, a.s., ktorá\nspornosť pohľadávky nevyznačila a dokonca bez vedomia žalovaného, ktorý 19. 12. 2004 postúpil\ndaňové pohľadávky prihlásené do konkurzu, vrátane daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie  obdobie január 1999 na Slovenskú konsolidačnú, a.s. neexistujúcu pohľadávku predaja\nžalobcovi dňa 27. 7. 2005. Uvedené skutočnosti, ako aj celý priebeh súdnych konaní a argumenty\nžalovaného sú podrobnejšie rozpísané v mimoriadnom dovolaní.\n\nNajvyšší súd SR, ako dovolací súd, vo svojom odôvodnení jednoznačne uviedol, že nedostatok\nprávomoci súdu je závažnou procesnou chybou, ktorá je na prvom mieste výpočtu vád, ktoré zakladajú\nprípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania (§ 237 písm. f), § 241 ods. 2 písm. a), § 234f ods. 1\npísm. a OSP). Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci došlo k takej procesnej chybe,\npretože súdy v predmetnom konaní prejednali a rozhodli vec, ktorá podľa § 7 ods. 1, ods. 2 nepatrí do\nprávomoci súdu. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že právoplatne rozhodnúť vo\nveci opodstatnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty môže jedine správny\norgán, preto rozsudky Okresného súdu Košice II č.k. 34 Cb 320/2006-203 zo dňa 19. 1. 2009 a Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 2 Cob 31/2009-229 zo dňa 22. 10. 2009 zrušil a vec postúpil na konanie Daňovému\núradu Košice IV.\n\nŽalobca v prvej časti svojej žaloby poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Mobdo\n7/2009, v ktorom cit.: „Skutočnosť, že sporná pohľadávka bola uplatnená ako nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu DPH z práva verejného, a nie ako pohľadávka z práva súkromného spôsobuje,\nže jej charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Ani zmenou subjektu, v konkrétnom\nprípade na základ kúpnej zmluvy, nedošlo k zmene charakteru vzťahu z verejného na súkromnoprávny.“\nNa základe uvedenej citácie žalobca prijal záver, že žalovaný Daňový úrad Košice s ním mal konať\nvo veci žiadosti o vrátenie preplatku ako s účastníkom konania. Podľa žalovaného vyššie uvedená\ncitácia dovolacieho súdu súvisela s vysvetlením verejno-právneho a súkromno-právneho charakteru\npohľadávky. Na základe citácie však nie je možné prijať záver, že žalobca mal byť účastníkom\ndaňového konania vo veci vrátenia neexistujúceho daňového preplatku. Žalovaný má za to, že nie je\nmožné stotožniť účastníka daňového konania s účastníkom súdneho konania. Do 31. 12. 2011 podľa\nustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a od 1. 1. 2012\npodľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov účastníkmi\ndaňového konania sú daňové subjekty. Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich\nsprávca dane na daňové konanie prizve, tieto osoby majú postavenie účastníka konania. Z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že postup Daňového úradu Košice vo veci žiadosti o vrátenie preplatku žalobcom\n\nbol v súlade so zákonom, nakoľko ani na Daňovom úrade Košice IV a od 1. 1. 2012 ani na Daňovom\núrade Košice spoločnosť GARPIS TRADING LIMITED, žalobca, nie je evidovaná ako daňový subjekt.\nUvedenú skutočnosť žalobca potvrdil aj vo svojom vyjadrení k dovolaniu predloženému dovolaciemu\nsúdu, keď uviedol, že žalobca nemá možnosť uplatňovať nárok podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov a nemá takú možnosť ani podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (str.\n4 ods. 2 uznesenia dovolacieho súdu).\n\nŽalovaný vychádzajúc z konštatovaní dovolacieho súdu uvedených na strane 6 a 7 uznesenia, súhlasí\ns tým, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu môže vzniknúť len medzi platiteľom dane z priadnej\nhodnoty a správcom dane. Podľa konštatovania dovolacieho súdu vzťah daňovníka a daňového orgánu\nnevzniká len rozhodnutím daňového orgánu, ale ich práva a povinnosti upravené daňovými predpismi\nvznikajú už pri registrácii podľa § 4 zákona č. 289/1995 Z. z., ďalšie povinnosti prijatím a uskutočnením\nzdaniteľného plnenia (§ 3, § 13 a § 14 citovaného zákona). Na základe tohto konštatovania žalovaný má\nza to, že žalobca nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je osobou s právami a povinnosťami platiteľa dane\nz pridanej hodnoty. Nie je u žalovaného evidovaný ani ako registrovaný ani ako neregistrovaný daňový\nsubjekt, na základe čoho možno konštatovať, že nemá postavenie účastníka daňového konania, tak ako\nto je uvedené v jeho definícii v ustanovení § 59 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku.\n\nŽalovaný v ďalšom uvádza, že Daňový úrad Košice na základe právoplatného uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Mobdo 7/2010-268 zo dňa 31. 10. 2012 (doručeného na Daňový úrad Košice dňa 19.\n12. 2011) konal a dňa 9. 3. 2012 vydal dodatočný platobný výmer č. 9800304/1/421077/2012, ktorým\nna základe záverov z opakovanej daňovej kontroly  na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 1999 vykonanej u platiteľa CONTROL, a. s., v konkurze nepriznal nadmerný odpočet uvedený\nv daňovom priznaní vo výške 5 540 937,-- Sk (183 925,41 €) a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v\nsume 494 907,-- Sk (16 427,90 €). Dodatočný platobný výmer bol doručený v zmysle  ustanovenia § 17\nods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov po troch dňoch od vrátenia nedoručenej\npísomnosti správcovi dane, aj napriek tomu, že sa oprávnená osoba konajúca za spoločnosť o tom\nnedozvedela (zásielka vrátená na daňový úrad dňa 15. 3. 2012, doručená 19. 3. 2012). Z dodatočného\nplatobného výmeru jednoznačne vyplýva, že nadmerný odpočet bol uplatnený neoprávnene, na základe\nčoho nemožno prijať záver, že existuje, resp. existovala pohľadávka, ktorá mala byť predmetom predaja.\nNa uvedenú skutočnosť žalovaný upozorňoval nielen v rámci civilného súdneho konania, ale aj v rámci\nkonkurzného konania pokiaľ bol jeho účastníkom.\n\nDňa 12. 3. 2012 bola na Daňový úrad Košice  doručená žiadosť žalobcu o vrátenie daňového preplatku,\nv ktorom žalobca žiada o bezodkladné konanie vo veci postúpeného konania a vrátenie daňového\npreplatku. Žalovaný na predmetnú žiadosť reagoval listom č. 9800304/1/1753516/2012 zo dňa 3. 4. 2012\n(nie rozhodnutím ako to uvádza žalobca), v ktorom žiadateľa oboznámil s tým, že vo veci konal, avšak\ninformácia týkajúca sa predmetného konania je vzhľadom na ustanovenie § 11 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (ďalej Daňový poriadok) daňovým tajomstvom, ktoré nie je možné sprístupniť žiadateľovi\naj s ohľadom na to, že nie je účastníkom daňového konania.\n\nAko už bolo vyššie uvedené účastníkom konania v zmysle § 59 ods. 1 Daňového poriadku je daňový\nsubjekt. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa na daňovom konaní môže zúčastniť aj iná osoba,\nktorú správca dane na daňové konanie prizve a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia práva a povinnosti\núčastníka konania má aj ten na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka\npovinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od\nkoho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. Žalobca nespĺňa ani jednu\nzo zákonných podmienok pre to, aby ho správca dane, t. j. žalovaný mohol považovať za účastníka\ndaňového konania.\n\nŽalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že účastníkom\ndaňového konania má byť žalobca. Súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného rozhodnúť o\nopodstatnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacieho obdobie\njanuár 1999, o ktorom v dôsledku vyhlásenia konkurzu na úpadcu CONTROL, a.s. nebolo právoplatne\nrozhodnuté. Ide o rozhodovanie, ktoré je vo výlučnej právomoci žalovaného. Zároveň ide o daňové\nkonanie, ktorým je v zmysle ustanovenia § 1a písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov ako aj v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších\npredpisov konanie o právach a povinnostiach daňových subjektov. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca\n\nnie je daňovým subjektom v zmysle platných hmotno-právnych predpisov, ani procesno-právnych\npredpisov. Aj s ohľadom na uvedené žalovaný má za to, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,\nkeď žalobcovi oznámil, že vo veci konal, ale s ohľadom na ustanovenia § 11 Daňového poriadku,\nkeďže by išlo o informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní (daňové tajomstvo) túto\ninformáciu mu nebol oprávnený poskytnúť. Uvedený postup žalovaného bol plne v súlade aj so zásadami\nsprávy daní vymenovaných v ustanovení § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ktorých sa žalobca domáha.\n\nŽalovaný nemôže súhlasiť s ďalším tvrdením žalobcu, že neumožnením nahliadnutia do spisu bola\nporušená rovnosť účastníkov konania. Tak ako bolo vyššie uvedené nie je možné stotožňovať postavenie\núčastníka súdneho konania s účastníkom daňového konania. Podľa ustanovenia § 23 Daňového\nporiadku nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností, okrem listín\nobsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom\nchránené záujmy iných osôb oprávnený len daňový subjekt alebo jeho právny zástupca. Žalovaný\nopätovne konštatuje, že žalobca nie je daňovým subjektom.\n\nŽalovaný nevidí dôvod vyjadrovať sa k nepreskúmateľnosti neodôvodneného rozhodnutia, nakoľko\nžalovaný vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku nerozhodoval a pokiaľ žalobca žiada preskúmať\npodľa neho rozhodnutie č. 9800304/1/753516/20152 zo dňa 3. 4. 2012, žalovaný opätovne uvádza, že\npod týmto ev. č. správca dane vydal list - odpoveď na žiadosť a nie rozhodnutie. V liste je jednoznačne\nuvedené, že správca dane vo eci konal, ale výsledok konania je s ohľadom na ustanovenie  § 11\nDaňového poriadku, predmetom daňového tajomstva, ktoré žiadateľovi nie je možné sprístupniť.\n\nŽalovaný sa nebude vyjadrovať ani k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 97/2008 zo dňa 14.\n5. 2009, nakoľko jedna veta vytrhnutá z kontextu celého odôvodnenia nevystihuje správnosť použitia\npredmetnej citácie pre daný prípad, aj s ohľadom na skutočnosť, že uvedenú citáciu neguje začatie\ndaňovej kontroly vo veci zistenia opodstatnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu a daňovou kontrolou\nzistený rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu.\n\nZáverom žalovaný uvádza, že Daňový úrad Košice postupoval v súlade s uznesením Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Mobdo 7/2010-268 zo dňa 31. 10. 2012, keď vo veci opodstatnenosti uplatnenia\nnadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 1999 konal, rozhodnutie\nvo veci, dodatočný platobný výmer č. 9800304/1/421077/2012 z dňa 9. 3. 2012 doručil v zmysle\nzákona daňovému subjektu CONTROL, a. s., Nerudova 14, 040 01 Košice. Uvedenú skutočnosť bez\nuvedenia informácii, ktoré sú predmetom daňového tajomstva žalobcovi oznámil. Žalovaný má za to, že\nv predchádzajúcich častiach svojho vyjadrenia dostatočne preukázal, že konal v súlade so zákonom, s\nústavnými princípmi, ktoré sú premietnuté v základných zásadách daňového konania. Na druhej strane\nžalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil prečo by ho mal správca dane považovať za\ndaňový subjekt, preto podľa názoru žalovaného návrh žalobcu uvedený na strane 5 v bode V. žaloby, t.j.:\n- uložiť Daňovému úradu Košice doručiť žalobcovi rozhodnutie, o ktorom Daňový úrad informuje vo\nsvojom liste zo dňa 3. 4. 2012 č. 9800304/1/753516/2012 v lehote 7 dní od doručenia rozsudku a podľa\nokolnosti odložiť jeho vykonateľnosť\n- uložiť Daňovému úradu Košice konať so žalobcom ako s účastníkom konania a rozhodnúť o vrátení\ndaňového preplatku žalobcovi podľa žiadosti o vrátenie daňového preplatku zo dňa 24. 2. 2012 v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia\n- uložiť Daňovému úradu Košice povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia\nje nezákonný a neopodstatnený.\n\nŽalovaný opätovne ako na začiatku vyjadrenia upozorňuje na ustanovenie § 247 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu. Žalobca\nžiada preskúmať rozhodnutie č. 9800304/1/753516/2012 zo dňa 3.4.2012, ktoré rozhodnutím nie\nje. Otázne je, či predmetom preskúmavania v zmysle  predmetného ustanovenia môže byť postup\nžalovaného súvisiace s vyhotovením a zaslaním odpovede na žiadosť žalobcu o vrátenie daňového\npreplatku aj v nadväznosti na legislatívne nedotiahnutie znenia citovaného ustanovenia, a či teda\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré nie je rozhodnutím, a postupu žalovaného v zmysle\nustanovenia § 247 Občianskeho súdneho poriadku je zo strany žalobcu správne a opodstatnené.“\n\nZ uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n\n2. Na  predmetné  vyjadrenie   žalovaného   z  05. 09. 2012  reagoval žalobca písomným\npodaním z 02. 11. 2012 (č. l. 56 - 59 spisu), k obsahu ktorého predložil žalovaný súdu ďalšie\npísomné vyjadrenie zo 14. 02. 2013 (č. l. 65 - 69 spisu). Podaním právneho zástupcu žalobcu z\n20. 03. 2013 (obsahom ktorého bol navrhovaný alternatívny petit označený v článku I. odôvodnenia\ntohto rozsudku) žalobca formuloval svoje výhrady vo vzťahu k dodatočnému platobnému výmeru č.\n9800304/1/421077/2012 z 09. 03. 2012, ktorým žalovaný daňovému subjektu CONTROL, a. s., nepriznal\nnadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 1999 v sume 183 925,41 € a vyrubil tomuto\nsubjektu vlastnú daňovú povinnosť v sume 16 427,90 €.\n\nV.\n\nSúd preskúmal žalobu podľa všetkých právnych hľadísk vyplývajúcich z právnej úpravy obsiahnutej v\npiatej časti O. s. p. (§ 244 a nasl. O. s. p.) vzťahujúcich sa na obsah žaloby zo 06. 06. 2012 a doplňujúcich\npodaní právneho zástupcu žalobcu doručených súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania,\nvrátane jeho prednesu na ústnom pojednávaní konanom 21. 10. 2015 a dospel k záveru, že žaloba je\nčiastočne dôvodná.\n\nPred vydaním rozhodnutia v preskúmavanej právnej veci bolo povinnosťou súdu okrem obsahu súdneho\na administratívneho spisu žalovaného oboznámiť sa aj s obsahom a závermi súdneho konania vedeného\nna Okresnom súde Košice II pod č. k. 34Cb/320/2006 a konkurzného konania vedeného na Krajskom\nsúde v Košiciach pod č. k. 3K 11/2001 týkajúcom sa úpadcu CONTROL, a. s.\n\nVychádzajúc z obsahu žaloby zo 06. 06. 2012 a po upresnení petitu žaloby právnou zástupkyňou\nžalobcu na pojednávaní 21. 10. 2015 mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha okrem iného\naj preskúmania neformálneho rozhodnutia žalovaného z 03. 04. 2012 č. 9800304/1/753516/2012\noznačeného ako Žiadosť o vrátenie daňového preplatku - odpoveď, obsah ktorého je uvedený v článku\nI. odôvodnenia tohto rozsudku. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, podľa ktorého predmetný list\nz 03. 04. 2012 adresovaný Daňovým úradom Košice žalobcovi nie je spôsobilým predmetom súdneho\npreskúmavacieho konania, vzhľadom na jeho obsah, bolo prvoradou povinnosťou súdu právne ustáliť,\nči daná argumentácia žalovaného je dôvodnou.\n\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR k právnym otázkam\nsúvisiacim s obsahom neformálnych rozhodnutí, oznámení, stanovísk a iných „listov“ doručovaných\nsprávnymi orgánmi účastníkom konania je prvoradým právnym kritériom pre zistenie súdu, že dané\nkonkrétne „rozhodnutie“ podlieha súdnemu preskúmavaciemu konaniu podľa druhej hlavy piatej časti O.\ns. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) pozitívne zodpovedanie zásadnej otázky, že takéto neformálne rozhodnutie\nmá svojim obsahom spôsobilosť zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania,\nt. j. ukrátiť ho na jeho subjektívnych právach. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného podania\nžalovaného z 03. 04. 2012 (č.l.44 spisu), súd konštatoval spôsobilosť daného rozhodnutia žalovaného\nna súdne preskúmavacie konanie, a to predovšetkým z dvoch zásadných dôvodov:\n\nV prvom rade obsahom daného „rozhodnutia“ žalovaného z 03. 04. 2012 je oznámenie žalobcovi\nv reakcii na jeho žiadosť z 24. 02. 2012, že „v predmetnej veci konal“, pričom informáciu týkajúcu\nsa uvedeného konania odmietol žalobcovi poskytnúť s poukázaním na ustanovenie § 11 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení\nneskorších predpisov. Záverom tohto rozhodnutia žalovaného je konštatovanie o tom, že žalobca\nvo vzťahu k nemu, ako správcovi dane v predmetnej veci nevystupuje v pozícii účastníka konania.\nDané právne závery žalovaný konštatoval bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Z obsahu tohto\nrozhodnutia žalovaného je preto nesporné, že oznamoval žalobcovi zásadné tvrdenia dotýkajúce sa\njeho subjektívnych práv, čím žalovaný sám kvalifikoval predmetné podanie za rozhodnutie správneho\norgánu, tak ako to má na zreteli ustanovenie § 244 ods. 3 O. s. p.\n\nDruhou, nie menej závažnou skutočnosťou je v tejto súvislosti aj záver súdu vyplývajúci z obsahu\nadministratívneho spisu a pripojených súdnych spisov, podľa ktorého u žalovaného existovali dva\nprocesnoprávne dôvody pre vydanie obsahovo vyčerpávajúceho rozhodnutia (hoci v neformálnej\nprávnej podobe), a to obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Mbdo/7/2010-268 z 31. 10. 2011,\n\nktorým bola vec vedená na Okresnom súde Košice II pod č. k. 34Cb/320/2006 po zastavení súdneho\nkonania postúpená na konanie právnemu predchodcovi žalovaného - Daňovému úradu Košice IV.\nĎalším dôvodom pre konanie žalovaného vo veci bola nesporne aj žiadosť žalobcu z 24. 02. 2012,\nprávne nadväzujúca na označené súdne konanie, ktorá bola žalovanému postúpená ako miestne a\nvecne príslušnému správnemu orgánu.\n\nZhrnúc uvedenú argumentáciu súd poukazuje okrem iného aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS\n37/95, II.ÚS 50/01, I.ÚS 52/02, III.ÚS 183/2003, PL.ÚS 21/08, I.ÚS 354/08 a rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžf/29/2010 (ZSP 5/2011) a iné, z obsahu ktorých je možné vyvodiť\njednoznačný záver, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa\ndotýkajú, ale ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb,\nmôžu byť predmetom preskúmania súdom. Súdna prax ustálila, že rozhodnutie správneho orgánu je\nkaždé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a\npovinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú\naj listy s charakterom rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy.\n\nPodľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na\nďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k\nzáveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli\npredložené.\n\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaného z 03. 04. 2012, u ktorého súd konštatoval procesnoprávne\ndôvody pre jeho zrušenie, podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. neboli žalobcovi dané zásadné a pritom\nprávne vyčerpávajúce a náležite odôvodnené odpovede žalovaného správneho orgánu na relevantné\nprávne skutočnosti vyplývajúce z obsahu a záverov hore označených súdnych konaní vedených na\nOkresnom súde Košice II a Krajskom súde v Košiciach. Za kľúčové považuje pritom súd vlastné zistenie,\nže ak žalovaný správny orgán odmieta považovať žalobcu za právneho nástupcu úpadcu CONTROL\na.s. vo vzťahu k týmto úpadcom uplatnenému nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty voči\nDaňovému úradu Košice IV, ktorým bol správkyňou konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom\nna Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 3 K 11/01 právne klasifikovaný ako pohľadávka úpadcu voči\nDaňovému úradu Košice IV v konkurze odpredaná žalobcovi, je povinnosťou žalovaného učiniť tak\nformou rozhodnutia, ktoré bude náležite odôvodnené a následne aj preskúmateľné v rámci konania\npodľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p., resp. podľa procesnoprávneho stavu účinného od 01. 07. 2016\npodľa zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok.\n\nV tejto súvislosti súd uvádza, že z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3\nMobdo/7/2010-268 z 31. 10. 2011, z jeho výrokovej časti aj z odôvodnenia uznesenia vyplýva postúpenie\nveci na konanie Daňovému úradu Košice IV, pričom predmetom konania vedeného na Okresnom súde\nKošice II bola žalobcom uplatnená pohľadávka 183 925,41 €. Existenciu danej pohľadávky žalovaný\nnikdy neuznal, tak ako to vyplýva z obsahu pripojených súdnych spisov, ako aj z jeho písomných\nvyjadrení k žalobe v preskúmavanej právnej veci, a preto v prípade, že zotrvá na tomto svojom\nstanovisku, je povinný aj danú skutočnosť náležite objasniť v administratívnom rozhodnutí. Súdom\nvyžadované rozhodnutie žalovaného pritom nemusí mať formálno-právnu povahu, a to v prípade\nzistenia žalovaného, že pre daný právny vzťah, ktorý sa medzi ním a žalobcom vykryštalizoval ako\ndôsledok dvoch predchádzajúcich súdnych konaní, nebude mať konkrétne procesno-právne „ukotvenie“\nv ustanoveniach Daňového poriadku.\n\nHore uvedenými závermi správneho súdu stratil preto svoju opodstatnenosť alternatívny petit na\nodstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O. s. p. uvedený v podaní žalobcu z 20.\n03. 2013.\n\nPokiaľ ide o zamietavý výrok súdu vo vzťahu k žalobe v ďalšom rozsahu, súd konštatoval s\nprihliadnutím na všetky okolnosti a právne významné skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdnych spisov\na administratívneho spisu, že nie sú splnené právne podmienky pre procesno-právny postup súdu\nuvedený v ustanovení § 250d ods. 2 O. s. p. (žaloba opomenutého účastníka administratívneho konania).\nAko to totiž vyplýva z obsahu pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3K 11/2011,\n\nako aj z obsahu administratívneho spisu, Dodatočný platobný výmer č. 9800304/1/421077/2012 z 09.\n03. 2012, ktorým platiteľovi DPH spoločnosti CONTROL, a. s., Košice nebol priznaný nadmerný odpočet\nDPH za zdaňovacie obdobie január 1999 v sume 183 925,41 € a bola mu vyrubená vlastná daňová\npovinnosť v sume 16 427,90 €, žalovaný ako správca dane v súlade s dotknutými ustanoveniami zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. v\nplatnom znení (Daňový poriadok) doručoval označenému daňovému subjektu, ktorý v čase doručovania\npredmetného dodatočného platobného výmeru ešte právne existoval. Hmotno-právne a procesnoprávne\ndôvody, pre ktoré žalobcovi správca dane (žalovaný) nedoručoval ako ďalšiemu subjektu dodatočný\nplatobný výmer z 09.03.2012 majú byť podľa názoru súdu práve obsahom jeho ďalšieho rozhodnutia\nv právnom vzťahu k žalobcovi, po zrušení rozhodnutia žalovaného z 03. 04. 2012. Nejde preto v\npreskúmavanej právnej veci o procesno-právny stav upravený v ustanovení § 250d ods. 2 O. s. p.,\nu ktorého by súd bez toho, že by nahrádzal rozhodovaciu činnosť zverenú výlučne orgánom verejnej\nsprávy mohol konštatovať opomenutie žalobcu ako riadneho účastníka administratívneho a daňového\nkonania. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. V tejto súvislosti\nza bezpredmetný považoval súd aj návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti dodatočného platobného\nvýmeru žalovaného ako správcu dane upravujúceho daňové povinnosti spoločnosti CONTROL, a. s.\n\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením  § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý\nmal v konaní čiastočný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % zo sumy vyčíslenej\nv podaní zo dňa 18. 11. 2015 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) nasledovne:\n1. Prevzatie a príprava zastúpenia .............................. 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur\n2. Podanie žaloby dňa 06. 06. 2012 ............................ 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur\n3. Účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 ................. 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur\n\nKeďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k vyššie uvedeným čiastkam si\npodľa ust. § 18 vyhlášky k odmene a náhradám pripočítal aj 20 % DPH v celkovej výške 41,12 eur.\n\nSúdom priznané trovy konania z dôvodu čiastočného úspechu žalobcu v konaní tak predstavujú 50\n% z celkovej sumy žalobcom vyčíslených trov vo výške 246,67 eur, t. j. 123,34 eur, ktoré je žalovaný\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O. s. p.\n\nPodľa § 250j ods. 7 O. s. p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\n\nSúd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne  (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave\nprostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie\nmusí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník\ndostal jeden rovnopis.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:480b5caf-1bf9-4533-b79a-ff4d5279c488", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2012 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:480b5caf-1bf9-4533-b79a-ff4d5279c488"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}