Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/44/2012 z 21. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. februára 2013, sp. zn. 29Sp/44/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200909.1 Krajský súd Žilina | 29Sp/44/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200909.1 | 2013-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a25d7b14-35ce-4a35-a575-d9884abd23f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200909.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/44/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200909
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200909.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa
katastra Námestovo, so sídlom Hattalova 367/15, 029 01 Námestovo, za účasti účastníčky konania: A.
K., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX V. N. č. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra
Námestovo č. V-1970/11-M zo dňa 21.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra v Námestove č. V-1970/11-M zo dňa 21.9.2012 p o t
v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-1970/11-M zo dňa 21. 9. 2012 Správa katastra Námestovo zamietla
návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 08/2011-RAČ zo dňa 8.11.2011 podľa ust. §
31 ods. 3 katastrálneho zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a A. K. ako účastníčkou konania zastúpenou ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra Námestovo
rozhodla takto podľa ust. §§ 22, 23, 37 a 39 Občianskeho zákonníka, § 42, 31 Katastrálneho
zákona. Správa katastra uviedla, že podľa vyjadrenia účastníčky konania, táto podpísala cyklostylovú
dohodu o splnomocnení na ktorej okrem jej nacionálii neboli napísané žiadne údaje, teda ani údaje
o nehnuteľnostiach, z tohto teda vyplýva, že základné nehnuteľnosti boli do dohody o splnomocnení
vpísané dodatočne. Správa katastra preskúmala dohodu o splnomocnení, táto nebola riadne uzavretá,
nakoľko splnomocnenec Pro Help - združenie občianskoprávnej pomoci zastúpený N. K. nebol
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami záložcu pri uzatváraní záložnej zmluvy. Poukázala aj na rozpor
medzi dlžníkom a splnomocnencom v zmysle ust. § 22 ods. 2 Obč. zákonníka, s tým že dohoda o
splnomocnení a zmluva o úvere boli podpísané v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať,
že pokiaľ by dlžníčka nepodpísala dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k podpísaniu zmluvy o
úvere. Dlžník pritom nemal ani možnosť výberu - voľby zástupcu, nakoľko dohoda o splnomocnení
je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tiež poukázala na to, že
sa nerešpektuje ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho
príslušenstva ( 2000,- Eur, poplatku 1924,- Eur a úrokov z omeškania 0,25% ) a predmetom záložnej
zmluvy, ktorý sa dotýka celého nehnuteľného majetku vo vlastníctve účastníčky konania, ktorého



hodnota je nepochybne vyššia ako výška plnenia povinnej z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje
do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú
dobré mravy.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť
presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do toho právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v
tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať
identifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 pís. c) katastrálneho zákona. Predmetom záložnej
zmluvy podľa názoru navrhovateľa môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa,
dokonca aj tie nehnuteľnosti, ktoré prípadne bude vlastniť záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy.
Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k uvádzanému hrubému nepomeru medzi výškou
zabezbečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť
s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Účastníčka konania sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 22.2.2013. Na
nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania, pričom
doručenie predvolania mali navrhovateľ a odporca vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ sa
ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní písomne a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Odporca neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Účastníčka konania mala vykázané predvolanie na termín pojednávania náhradným
spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti
neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov :

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).



Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.



Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh
adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov,
označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a)
verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)
oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv.
titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako
správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného
vecného práva v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.



Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.



Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Správa katastra je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva č. 08/2011-RAČ do katastra nehnuteľností zo dňa 8.11.2011, ktorý bol podpisovaný
navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č.
08/2011-RAČ zo dňa 8.11.2011, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom - účastníkom konania A. K. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy
bolo zriadenie záložného práva vo vlastníctve účastníčky konania A. K. k nehnuteľnostiam, a to k
pozemku parc. č. 15/2 o výmere 71 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. 15/3 o výmere 25 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, č. 15/4 o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 15/6 o výmere
684 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I., obec R., okres R., v
spoluvlastníctve účastníčky konania - rodinný dom so súp. č. XXX na parcele 17972, zapísaný na LV č.
XXXX kat. územie V. N., obec V. N., okres R., vlastníctve účastníčky konania - rekreačné chaty súp. č.
XXXX na pozemku č. 15/2, súp. č. 2182 na pozemku č. 15/3 a súp. č. 2183 na pozemku č. 15/4, zapísané
na LV č. XXXX, kat. územie I., obec Námestovo, okres Námestovo. Zo záložnej zmluvy vyplynulo,
že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 500200207zo dňa
15.4.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 2000,-
€, poplatku vo výške 1924,- €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom A. K. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení N. K., predsedom
združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je
v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastníčka konania A. K. predmetné splnomocnenie podpísala
dňa 15.4.2011 a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 8.11.2011. Z dohody



o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou
o úvere uzatvorenou účastníčkou konania A. K. so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
č. zmluvy 500200207 zo dňa 15.4.2011, pričom splnomocniteľ - A. K. udelila združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
(bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie
ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, súpisného čísla
rodinného domu, označenia listu vlastníctva, katastrálneho územia a veľkosti podielu.

Účastníčka konania A. K. si od navrhovateľa zobrala úver vo výške 2000,- Eur pričom
sa zaviazala tento vrátiť navrhovateľovi spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1924,- Eur v 12
mesačných splátkach po 327,- Eur počnúc dňom 24.5.2011.Uvedené vyplýva z predloženej úverovej
zmluvy.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil z časti s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda
o splnomocnení uzatvorená medzi účastníčkou konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorená riadne.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp
nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa názoru súdu záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 2000 €, poplatku v sume
1924 €, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka
nehnuteľností vo vlastníctve účastníčky konania v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ( rodinný dom
vrátane rekreačných chát so špecifikovanými pozemkami ), než je výška plnenia dlžníčky - účastníčky
konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníčky konania do práv dlžníka
- záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.

Krajský súd v Žiline poukazuje na podstatné zistenia v preskúmavanej veci a uvádza, že dohodu o
splnomocnení uzatvorenú medzi účastníčkou konania A. K. ako splnomocniteľom a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať
v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o splnomocnení a následne 3.uzatvorenia
aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníčkou konania A.
K. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp.
spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníčkou konania,
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníčkou konania a združením ProHelp a následne záložná
zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníčkou konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky
je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Na druhej strane z
predloženej zmluvy o úvere vyplýva, resp. z označenia účastníkov zmluvy vyplýva, že účastníčka
konania je označená ako podnikateľka. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka však nebolo



preukázané, že účastníčka konania pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ),
išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že
v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť
voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníčky konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by
za neho (za A. K.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď
splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade
je možné konštatovať, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení
za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany
navrhovateľa účastníčke konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 15.4.2011, na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa voči účastníčke konania) a práve preto spotrebiteľ - účastníčka konania nebola
schopná (nemala možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo
všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť záver, že k výberu splnomocnenca teda
nedošlo z vôle účastníčky konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd
považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníčka
konania si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Žiline, dňa 22. februára 2013

JUDr. Erika Šobichová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková