Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/266/2011 z 10. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. októbra 2012, sp. zn. 4Co/266/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3810209151.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/266/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3810209151.1 | 2012-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91e9b718-14de-4828-9fc4-0fccbe61c2d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3810209151.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/266/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810209151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810209151.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky C. N., bytom A.,
M. N. X, zastúpenej JUDr. M. C., advokátom so sídlom v A., C. X proti odporkyni O. R., bytom T., F.
XXX/XX, zastúpenej JUDr. M. N., advokátkou so sídlom v A., N. X, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. mája 2011,
č. k. 10C/107/2010-76 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,62
eur k rukám JUDr. M. C., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v
podiely 5/12 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN na LV č. XXXX, k. ú. T., ako parcely č. EKN XXX/X
orná pôda o výmere 2314 m2, EKN XXX/X orná pôda o výmere 14 m2, EKN XXX/X orná pôda o výmere
2616 m2, EKN XXX/X orná pôda o výmere 3059 m2, EKN XXX/X orná pôda o výmere 834 m2, EKN
XXX/X orná pôda o výmere 1797 m2, EKN XXX/XXX orná pôda o výmere 20 m2, EKN XXX/XXX orná
pôda o výmere 28 m2, EKN XXX/XXX orná pôda o výmere 16 m2, EKN XXX/XXX orná pôda o výmere 55
m2, EKN XXX/XX orná pôda o výmere 834 m2, EKN XXX/XX orná pôda o výmere 1550 m2, EKN XXX/
X trvalé trávnaté porasty o výmere 73 m2, EKN XXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 72 m2, EKN
XXXX/X orná pôda o výmere 2472 m2, EKN XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 1214 m2, EKN
XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 910 m2, EKN XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere
660 m2, EKN XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 706 m2, EKN XXXX/X trvalé trávnaté porasty
o výmere 880 m2, EKN XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 112 m2, EKN XXXX/XXX trvalé
trávnaté porasty o výmere 91 m2, EKN XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 950 m2, EKN XXXX/
XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 797 m2, EKN XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 1100 m2 a
podielovou spoluvlastníčkou v podiely 5/12 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN na LV č. XXXX, k. ú.
T. ako parcely č. EKN XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 767 m2, EKN XXXX/XXX lesný pozemok
o výmere 900 m2, EKN XXXX/XXX trvalý trávnatý porast o výmere 192 m2. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že rozhodnutím bývalého Štátneho
notárstva v Prievidzi č.k. 2D/874/92-8 zo dňa 13.12.1972 po nebohom S. R., zomrelom XX.XX.XXXX,
starom otcovi navrhovateľky a odporkyne, majetok poručiteľa dedili jeho deti M. R., M. R. a S. R.. S. R.,
otec navrhovateľky, zdedil spoluvlastnícky podiel 5/12 na nehnuteľnostiach, zapísaných v pkn. vložke č.
424, k.ú. T., ako parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami zapísanými v KN na LV č.
XXXX a LV č. XXXX. M. R., otec odporkyne, po poručiteľovi zdedil nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke



č. 405 v podieli 1/2. M. R. z pkn. vložky č. 424, k.ú. T. zdedil spoluvlastnícky podiel 5/12 na parcele č. XX/
X a XX/X, ako aj účasť na spoločnom dvore - parcela č. XX/XX. M. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské
konanie sa viedlo pod sp. zn. D/622/79. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 03.09.1979,
nachádzajúcej sa v dedičskom spise na čl. 9, vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi boli jeho súrodenci M. a
S.. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol po svojom otcovi S. R. v dedičskom
konaní 2D/874/72. V zápisnici sú správne uvedené nehnuteľnosti z pkn. vložky č. 424, k.ú. T., na ktorých
poručiteľ vlastnil spoluvlastnícky podiel 5/12. Dedičstvo po poručiteľovi bolo vyporiadané dedičskou
dohodou tak, že celý majetok poručiteľa, s výnimkou stavebnej parcely č. XXX/XX, ktorý nadobudol
v dedičskom konaní 2D/874/72, nadobudol M. R.. Pri prejednávaní dedičstva bol osobne prítomný
M. R., otec odporkyne a manželka S. R., otca navrhovateľky. Z písomného vyhotovenia dedičského
rozhodnutia D/622/79 - 18 zo dňa 03.09.1979 súd prvého stupňa zistil, že obsah písomného vyhotovenia
dedičského rozhodnutia nie je totožný s obsahom zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 20.08.1979,
ani s obsahom rukopisu dedičského rozhodnutia vyhotoveného notárom. Z rukopisu notára jednoznačne
vyplýva, že M. R. nadobudol po poručiteľovi len tie nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ v čase svojej smrti
vlastnil. Administratívnou chybou, pri prepisovaní rukopisu notára sa stalo, že otec odporkyne M. R. je
v písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia zo dňa 03.09.1979 uvedený ako dedič, ktorý zdedil
aj spoluvlastnícky podiel 5/12 na nehnuteľnostiach z pkn. vložky č. XXX, k.ú. T., ktoré však poručiteľ
v čase smrti vlastniť nemohol, pretože vlastníkom spoluvlastníckeho podielu bol otec navrhovateľky
S. R., ktorý ho nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi, 2D/874/72. Pri prepisovaní rukopisu
dedičského rozhodnutia D/622/1979-18 zo dňa 03.09.1979 pracovníčka notárstva nesprávne opísala
výpis z pozemkovej knihy, čo je zrejmé z rukopisu notára, kde je uvedené „opísať výpis z pozemkovej
knihy". Vo výpise z pozemkovej knihy v dedičskom spise založenom na čl. 6 sú zakrúžkované len tie
nehnuteľnosti, ktoré v čase smrti poručiteľ vlastnil. Tak je to uvedené aj pri pkn. vložke č. 424, u ktorej sú
zakrúžkované parcely č. XX/X a XX/X. Pracovníčka notárstva však nesprávne opísala celú pkn. vložku
č. 424, vrátane všetkých parciel v nej zapísaných. Je nepochybné a nesporné, že M. R. v čase svojej
smrti nebol podielovým spoluvlastníkom podielu 5/12 k parcelám zapísaným v pkn. vložke č. 424, k.ú. T..
Tento spoluvlastnícky podiel patril otcovi navrhovateľky na základe dedičského rozhodnutia 2D 874/72,
ktoré prebehlo po jeho nebohom otcovi S. R., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Ak M. R. v čase smrti nebol
podielový spoluvlastník podielu 5/12 na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn. vl. č. 424, k.ú. T., ktoré sú
zapísané v KN na LV č. XXXX, LV č. XXXX, k. ú. T., tento spoluvlastnícky podiel nemohol byť predmetom
dedičstva po ňom, a nemohol ho dedením nadobudnúť do vlastníctva otec odporkyne. Otec odporkyne
v čase svojej smrti potom nemohol byť podielovým spoluvlastníkom vyššie uvádzaných nehnuteľností
v podiele 5/12, a dedením po ňom ho nenadobudla odporkyňa. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu 5/12 jednoznačne svedčí v prospech navrhovateľky, ktorá je právnou nástupníčkou po svojom
otcovi S. R., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom uvedeného podielu a vlastnil ho aj v čase svojej
smrti. V dedičskom konaní po ňom nebol prejednaný práve z dôvodu, že administratívnou chybou
pracovníčky štátneho notárstva, ktorá opisovala rukopis notára v dedičskom konaní D 622/1979, sa
stalo, že spoluvlastnícky podiel 5/12, patriaci otcovi navrhovateľky, S. R., bol omylom prejednaný ako
dedičstvo po nebohom M. R., v prospech M. R., otca odporkyne. Navrhovateľka má naliehavý právny
záujem na určení, že spoluvlastnícky podiel 5/12 na nehnuteľnostiach, zapísaných v KN na LV č. XXXX
a č. XXXX, k.ú. T., patrí do jej vlastníctva, pretože ako podielový spoluvlastník je v katastri nehnuteľnosti
zapísaná odporkyňa. Účastníci zhodne potvrdili, že M. R. spoluvlastnícky podiel 5/12 na predmetných
nehnuteľnostiach nikdy za svojho života neužíval. Nehnuteľnosti užíval otec navrhovateľky S. R., ktorý
na nich ako samostatne hospodáriaci roľník hospodáril až do ich začlenenia do JRD. Podľa názoru
súdu prvého stupňa odporkyňa nemohla vydržať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 5/12
na predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu, že jej chýba titul vydržania vlastníckeho práva, a súd jej
držbu nepovažoval za oprávnenú z dôvodu, že vychádzala z omylu, a hoci o ňom odporkyňa až do
roku 2007 nevedela, tento omyl nie je možné považovať za právny omyl, výkladom ktorého sa NS ČR
zaoberal v rozhodnutí 22Cdo/851/2001. Súd prvého stupňa dal do pozornosti to, že toto rozhodnutie
vychádza z iných skutkových okolností, než boli zistené v prejednávanej veci. V citovanom ustanovení
§ 132 ods. 1 Občiansky zákonník uvádza spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Jedným
zo spôsobov je aj dedenie. Ďalším zo spôsobov je vydržanie vlastníckeho práva, pokiaľ sú splnené
podmienky uvedené v citovanom ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Administratívna chyba
pracovníčky Štátneho notárstva v Prievidzi v dedičskom konaní D622/79 nemôže byť skutočnosťou, z
ktorej odporkyňa odvodzuje oprávnenosť a dobromyseľnosť svojej držby. Zákon s takouto skutočnosťou
nespája nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo pri akceptácii uvedeného by viedlo k tomu,
že skutočný vlastník by len v dôsledku omylu, resp. chyby spočívajúcej v administratívnom pochybení
pracovníka prišiel o svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí. Z dedičského spisu D622/79 jednoznačne



vyplýva, že k chybe došlo len pri opisovaní rukopisu notára pracovníčkou štátneho notárstva, pretože v
zápisnici o prejednaní dedičstva zo dňa 03.09.1979 je správne uvedený rozsah majetku poručiteľa M.
R. a správne je zistený súpis aktív a pasív. Z uvedeného dôvodu takýto omyl nie je možné považovať za
právny omyl, ktorý by odporkyňu staval do postavenia oprávneného držiteľa. Z uvedených dôvodov preto
súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel, a námietky odporkyne považoval za neakceptovateľné.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní
úspešná, preto jej boli priznané trovy konania v sume 627,91 eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny
poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb v sume 111,21
eur, za 1 úkon právnych služieb - zastupovanie na pojednávaní dňa 19.10.2010, kedy pojednávanie
bolo odročené bez výsluchu účastníkov, patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 1, v sume 27,80
eur, 3 krát režijný paušál 7,21 eur za prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie podaného návrhu a
účasť právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.10.2010, 2 krát režijný paušál 7,41
eur za účasť právneho zástupcu na pojednávaniach v dňoch 20.1.2011 a 17.5.2011. Hotové náklady
navrhovateľky predstavujú sumu 19,32 eur, ktorú vynaložila za kolkové známky na listy vlastníctva a
výpis z pozemkovej knihy. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola vypočítaná podľa § 10 ods. 2
Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, z ceny predmetu konania, ktorý predstavuje sumu 2.916,49 eur
podľa Vyhl. č. 582/2004 Z.z. v platnom znení. Cena 1 m2 ornej pôdy predstavuje sumu 0,4142 eur a cena
1 m2 trvalého trávnatého porastu sumu 0,0567 eur. Predmetom určenia vlastníckeho práva bola orná
pôda o výmere 6503,75 m2 a trvalé trávnaté porasty vrátane lestného pozemku o výmere 3926,66 m2
- t.j. podiel 5/12. Hodnota ornej pôdy je 2.693,85 eur a trvalých trávnatých porastov 222,64 eur. Celkom
trovy konania predstavujú sumu 627,91 eur.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhla ho zmeniť tak, že návrh
navrhovateľky bude zamietnutý, prípadne napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že predmetné pozemky zdedila v roku 1986
po svojom otcovi M. R. v dedičskom konaní sp.zn. D 985/86. Pri nadobudnutí vlastníctva predmetných
nehnuteľností bola dobromyseľná. Nemala a ani nemohla mať vedomosť o omyle, ku ktorému došlo
v dedičských konaniach u jej predkov. Poukázala na to, že v čase, keď pozemky zdedila, tieto boli
v užívaní družstva. V roku 1992 si dala vyhotoviť na katastri nehnuteľností identifikáciu a dala si
tieto nehnuteľnosti zapísať na LV. V roku 1993 uzatvorila s družstvom nájomnú zmluvu, na základe
ktorej väčšiu časť predmetných pozemkov užívalo družstvo. V roku 2003 sa s družstvom dohodla na
vyčlenení poľnohospodárskej pôdy o výmere vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach
užívaných družstvom. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím OÚ v Prievidzi bol schválený zjednodušený
rozdeľovací plán, ktorým bol na základe geometrického plánu vyčlenený náhradný pozemok vo výmere
15287 m2. Pozemok bol vytvorený z pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, parcela č. XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX a z pozemkov, ktoré nie sú
predmetom sporu, a to parciel č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X a XXX/X. Tento pozemok odvtedy
doposiaľ užíva na pestovanie plodín, pozemok je poľnohospodársky obrábaný, za pozemok platí daň
z nehnuteľnosti. Mala za to, že predmetný pozemok teda plnohodnotne drží, nakladá s ním a užíva
ho. Konštatovala, že držbu nehnuteľnosti preukazuje aj navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní rovnako
doložila k pozemkom v užívaní družstva nájomnú zmluvu s družstvom, uzavretú dňa 01.01.1993 s
právnym predchodcom navrhovateľky. Avšak táto nájomná zmluva je na dobu určitú do 30.09.1999, a
ďalej navrhovateľka držbu a nakladanie s nehnuteľnosťami nepreukázala. Mala za to, že navrhovateľka
bola vo vzťahu k predmetným pozemkom nečinná. Ďalej poukázala na to, že časť pozemkov je v užívaní
urbáru. Za užívanie týchto pozemkov jej urbár vyplácal deputát a vykonáva právo k týmto pozemkom pre
seba. Vzhľadom k uvedenému mala za to, že súd nakladanie s pozemkami, ktoré sú predmetom sporu,
nemôže posudzovať rovnako. Vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/XX, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX, ktoré boli odčlenené a sú ňou užívané,
preukázala reálnu držbu len ona. V súvislosti so spoluvlastníckym podielom na ostatných pozemkoch
preukazujú držanie a užívanie pozemkov obe účastníčky rovnako. Namietala, že aj keď v konaní bolo
preukázané, že dedičské rozhodnutie sp. zn. D 622/79 bolo vadné, ona o týchto skutočnostiach nemohla
vedieť. Preto v roku 1986 v dedičskom konaní sp. zn. D 985/86 pri nadobudnutí majetku bola v dobrej
viere, že po svojom nebohom otcovi zdedila len to, čo jej otcovi patrilo. Pri nadobudnutí predmetného
majetku bola teda dobromyseľná. Ďalej namietala, že za účelom preukázania tohto tvrdenia žiadala



vypočuť svojho brata U. R., súd však v konaní tohto svedka nevypočul. S poukazom na uvedené bola
toho názoru, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom nadobudla vydržaním. Po celú vydržaciu
dobu nemala pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosti patria. Mala za to, že podľa súvisiacej judikatúry
o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o
omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno s zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
118,62 eur. Za nesprávnu označila argumentáciu odporkyne v tom smere, že nadobudla vlastnícke
právo k predmetným pozemkom vydržaním. Za mylný označila názor odporkyne, že podstatné pre
vyriešenie otázky vlastníctva k sporným pozemkom je to, či navrhovateľka preukázala nakladanie
s týmito nehnuteľnosťami po 30.09.1999, teda po dni, do ktorého bola uzavretá s jej otcom ako
vlastníkom sporných nehnuteľností nájomná zmluva s poľnohospodárskym družstvom. Mala za to,
že ani je prípadná nečinnosť vo vzťahu k predmetným pozemkom po tomto dátume nie je takou
právnou skutočnosťou, s ktorou by právny poriadok spájal zmenu vlastníckeho vzťahu. Poukázala
na to, že ona mala a má oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať, užívať, nakladať s ním v
zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, nie povinnosť zložky vlastníckeho práva realizovať. Ďalej
uviedla, že ani je prípadná nečinnosť v tomto smere nemohla spôsobiť ani dobromyseľnosť údajnej
držby odporkyne, zánik jej vlastníckeho práva jej otca, ktorý v tom čase žil, avšak pre vysoký vek,
ochorenie a ďalšie objektívne dôvody sa o predmetné pozemky zaujímať nemohol. Za nepravdivé
označila tvrdenie odporkyne, že táto užívala odčlenené pozemky, ktoré špecifikuje v odvolaní, a to vo
vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý bol omylom v dedičskom rozhodnutí uvedený ako predmet
dedičstva, ktorý mal nadobudnúť jej otec. Tieto pozemky, ktoré sú predmetom sporu, odporkyňa ani
jej otec nikdy nemali v držbe, ani v užívaní. Pokiaľ užívala odporkyňa nejaké pozemky, išlo len o
náhradné pozemky, ktoré boli pridelené do náhradného užívania pozemkovým úradom, nesprávne
vychádzajúc z predpokladu, že odporkyni patrí spoluvlastnícky podiel z pozemkov, za ktoré jej boli
pridelené do náhradného užívania iné pozemky. Ani tieto pozemky však odporkyňa neužívala, ale
užíval ich jej synovec. V podstatne odporkyňa uviedla do omylu pozemkový úrad v tom, že má
záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť na náhradných pozemkoch, no túto nevykonávala a
nevykonáva. Uviedla, že je právny predchodca - otec nebol nikdy postavený pred riešenie problému
s držbou alebo vlastníctvom pozemkov, ktoré až do 70-tych rokov minulého storočia užíval, až do
združstevnenia, pretože nikto nikdy na sporné pozemky z rodiny odporkyne, teda ani jej otec, ani ona
sama nevstúpili, pozemky nemali fakticky nikdy v moci, nevykonávali vlastnícke právo ani užívaním
pozemkov, ani prenájmom pozemkov proti jej otcovi ako skutočnému vlastníkovi pozemkov, ktoré
nadobudol zákonným spôsobom - dedením po svojom otcovi. Za paradox označila, že v určitom období
po roku 1992 zrejme poľnohospodárske družstvo popri nájomnom platenom jej otcovi malo uzavretú
nájomnú zmluvu na časť podielu z tých istých pozemkov aj s odporkyňou, no takýto stav nemožno
považovať za stav oprávnenej držby spôsobilej zmeniť vlastnícky vzťah k týmto pozemkom. Uviedla, že
jej otec totiž v uvedenom období vykonával svoje vlastnícke právo, a vo vzťahu k nemu ako vlastníkovi
vykonávajúcemu vlastnícke právo prenájmom nemohla byť odporkyňa, s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam, dobromyseľnou držiteľkou. Dobromyseľnosť držby by musela odporkyňa preukázať vo
vzťahu k vlastníkovi, ktorým bol predsa jej otec, a nie vo vzťahu k nájomcovi, teda poľnohospodárskemu
družstvu. Vo vzťahu k jej otcovi až do jeho smrti odporkyňa žiadnu držbu nedokazovala, pretože
pozemky fakticky neužívala, a teda ani jej otec nemal žiadny dôvod jej držbu rušiť. Ak by odporkyňa
do užívania sporných pozemkov skutočne vstúpila, nepochybne by jej právny predchodca bol svoje
vlastnícke právo chránil, pokiaľ by bol zdravotne spôsobilý. Namietala, že odporkyňa nenadobudla
vlastnícke právo k sporným podielom na predmetných pozemkoch vydržaním aj z dôvodu, že v období
od mylného uvedenia týchto podielov do dedičského rozhodnutia v 70-tych rokoch minulého storočia
až do roku 1992 vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom nebolo možné vydržať, nakoľko
v uvedenom období právne predpisy takýto inštitút nadobudnutia vlastníctva neakceptovali. Mylné
uvedenie podielu zo sporných nehnuteľností do dedičského rozhodnutia nemohlo byť teda právnym
titulom, od ktorého by otec odporkyne i odporkyňa mohli odvodzovať oprávnenosť držby. V roku 1992,
teda po opätovnom zavedení inštitútu vydržania aj k iným nehnuteľnostiam, než boli nehnuteľnosti,
ktoré mohli byť predmetom osobného vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom po
roku 1982, predmetné nehnuteľnosti odporkyňa nemala v oprávnenej držbe, pretože tieto nehnuteľnosti



v celosti prenajal jej otec poľnohospodárskemu družstvu. Takže ani v období od 01.10.1999 do
výzvy adresovanej odporkyni zo strany jej právneho zástupcu v roku 2007 nemala odporkyňa sporné
nehnuteľnosti v držbe po dobu 10 rokov. Teda ani formálne nemohla odporkyňa nadobudnúť k sporným
nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že rovnako, ako súd prvého
stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že administratívna chyba pracovníčky Štátneho notárstva v
Prievidzi v dedičskom konaní po poručiteľovi M. R., zomr. dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. D 622/79, nemôže
byť skutočnosťou, z ktorej odporkyňa odôvodňuje oprávnenosť a dobromyseľnosť svojej držby, nakoľko
zákon s takouto skutočnosťou nespája nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z citovaného
dedičského spisu jednoznačne vyplýva, že k chybe došlo len pri opisovaní rukopisu notára pracovníčkou
štátneho notárstva, pretože v zápisnici o prejednaní dedičstva zo dňa 03.09.1979 je správne uvedený
rozsah majetku poručiteľa M. R. a správne je zistený súpis aktív a pasív. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že takýto omyl nie je možné považovať za
právny omyl, ktorý by odporkyňu staval do postavenia oprávneného držiteľa. Odvolací súd pripomína,
že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna
sukcesia podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa,
avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom
(predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o
dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva
o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu. Ak
právny predchodca - poručiteľ - otec navrhovateľky v čase smrti skutočne vlastnil sporné pozemky,
navrhovateľka ako osoba prichádzajúca do úvahy ako jeho dedička nadobudla predmet dedičstva
smrťou tohto poručiteľa. Potom neobstojí ani námietka odporkyne, uvádzaná v odvolaní ohľadne
preukázania nakladania so spornými nehnuteľnosťami navrhovateľkou, resp. jej právnym predchodcom
po 30.09.1999, nakoľko pre vyriešenie otázky vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nie je podstatná
tá skutočnosť, či navrhovateľka v danej veci preukázala nakladanie s týmito nehnuteľnosťami. Na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov nemá potom vplyv ani tvrdenie odporkyne, že
užívala odčlenené pozemky, ktoré špecifikuje v odvolaní, a to vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu,
ktorý bol omylom v dedičskom rozhodnutí po poručiteľovi M. R. uvedený ako predmet dedičstva. Pokiaľ
odporkyňa v odvolaní preukazovala svoju dobromyseľnosť tým, že v roku 1993 uzatvorila s družstvom
nájomnú zmluvu, na základe ktorej väčšiu časť z predmetných pozemkov užívalo družstvo, ani táto
námietka neobstojí. Dobromyseľnosť držby preukazuje oprávnený držiteľ vo vzťahu k vlastníkovi, ktorým
bol v danej veci otec navrhovateľky, a nie poľnohospodárske družstvo. Za tejto situácie nebola dôvodná
námietka odporkyne, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa nevypočul v konaní svedka U. R.,
brata odporkyne, keď výpoveď uvedeného svedka nemohla mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal túto náhradu trov konania, spočívajúcu v odmene
za právne zastúpenie za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, vychádzajúc z hodnoty veci



2.916,49 eur a 111,21 eur + 1x režijný paušál 7,41 eur, spolu 118,62 eur (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .