Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/13/2016 z 18. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. mája 2016, sp. zn. 6S/13/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200131.2 Krajský súd Košice | 6S/13/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7016200131.2 | 2016-05-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 24 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fe1d726-4d82-4380-b53c-06dd41ac9e57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200131.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200131
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200131.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: P.. B. C., Y. XX, E., práv.
zast.: JUDr. Ivan Husár, advokát, Vojenská 14, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti
upovedomeniu žalovaného zo dňa 27.01.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-8/2016-P, takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e upovedomenie žalovaného z 27.01.2016 č. KRPZ-
KE-KDI2-8/2016-P a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 363,79 eur, ktoré je povinný žalovaný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu na č. účtu: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým upovedomením zo dňa 27.01.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-8/2016-P podľa
§ 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upovedomenie
doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.02.2016, oznámil žalobcovi, že preskúmal odvolanie
žalobcu, ktoré podal proti právoplatnému rozhodnutiu o priestupku vydaného Okresným dopravným
inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 24.11.2015 pod č. X.-E.-X.-
XXX/XXXX-S., a zistil, že toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní fikciou doručenia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 05.12.2015.
Súčasne upovedomil žalobcu, že odvolanie bolo podané na poštovú prepravu na pošte Košice dňa
30.12.2015, čiže po zákonom stanovenej lehote, preto žalovaný má za to, že žalobca nedodržal ust. §
54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a preto rozhodnutie
o priestupku zo dňa 24.11.2015 č. X.-E.-X.-XXX/XXXX-S. nadobudlo právoplatnosť. Súčasne žalovaný
dospel k záveru, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania podľa § 62 alebo zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov.

Predmetné upovedomenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.02.2016 a žalobcovi
dňa 18.02.2016.

Včas podanou žalobou, podanou na Krajskom súde v Košiciach osobne dňa 10.02.2016, sa žalobca
domáhal zrušenia vyššie označeného upovedomenia žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 375,79 eur. Žalobca žalobu odôvodnil nasledovne:



„Z obsahu napádaného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru žalovaného bolo prvostupňové
rozhodnutie doručené žalobcovi 5.12.2015. Je preto nepochybné, že tento svoj názor opiera žalovaný
o tzv. fikciu doručenia podľa ust. § 24 Sp. poriadku nakoľko reálne žalobca prevzal prvostupňové
rozhodnutie dňa 17.12.2015.
V prvom rade je potrebné uviesť, že upovedomenie žalovaného zo dňa 27.1.2016 je možné považovať
za rozhodnutie a je možné ho súdne preskúmať, nakoľko pojem „rozhodnutie“ je označením technickým
a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu, a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako
správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým
rozhodnutím, napríklad bez odôvodnenia či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie
je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený
súdnemu prieskumu. Obdobný záver vyplýva aj zo stabilnej rozhodovacej praxe súdov viď napr.
rozhodnutie NS SR 10 Sžd/36/2011 alebo 10 Sžd/4/2014 a pod.
Súčasne je potrebné uviesť, že predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 SP je okrem iného
to, že adresát písomnosti nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava. Tento predpoklad nie
je daný pri dlhodobej neprítomnosti adresáta v mieste doručovania, ale ani pri krátkodobom pobyte
mimo tohto miesta, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod. Uvedenú okolnosť potvrdzuje stabilná
rozhodovacia prax NS SR. Žalobca sa od 11 2015 na adrese D. X nezdržiaval nakoľko v uvedený mesiac
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu k uvedenej nehnuteľnosti ( spor sa viedol na OS Košice
I pod číslom konania 38C/289/2010 ). Od 11 2015 žalobca reálne býva u svojich rodičov na ulici Y. XX
E. - čo je možné preukázať viacerými svedeckými výpoveďami jednak rodičov ale aj susedov v danom
bytovom dome. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že fikcia doručenia sa v uvedenom prípade
nedá aplikovať nakoľko sa žalobca na adrese kde mu bola doručovaná pošta nezdržiaval. Uvedenú
okolnosť oznámil žalobca aj žalovanému s návrhom na prehodnotenie uplatnenia fikcie doručovania na
čo však žalovaný nijako nereagoval.
V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov napr. rozhodnutia NS SR spis. značka : 4 Sž 80/1998 ak
sa adresát písomnosti, ktorá mala byť doručená do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli
splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku na uloženie písomností
na pošte.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
V zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie
zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty
sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Nakoľko sa žalobca v mieste doručovania rozhodnutia prvostupňového orgánu nezdržiaval napádané
rozhodnutie je nezákonné nakoľko žalovaný mal o podanom odvolaní rozhodovať ako o odvolaní
podanom v zákonom stanovej lehote a vo veci rozhodnúť v zmysle ust. § 46 a 59 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku a nie upovedomením podľa ust. § 60 Správneho poriadku. Nezákonnosť postupu žalovaného



teda spočíva v postupe žalovaného, ktorý postupoval podľa § 60 v spojení s § 65 Správneho poriadku,
keď podané odvolanie žalobcu vyhodnotil v režime mimo odvolacieho konania.“

K žalobe žalobca pripojil žiadosť o prehodnotenie postupu a výzvu zo dňa 02.01.2016, adresovanú
žalovanému k číslu jeho konania, prvú a poslednú stranu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
13.11.2015 č.k. 38C/289/2010-161, ako aj žalované upovedomenie zo dňa 27.01.2016. V priebehu
konania na výzvu súdu doručil emailové podanie zo dňa 02.02.2016, adresované M..C..K., ktorým žiadal
o prehodnotenie fikcie doručenia najneskôr do 08.02.2016.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 01.04.2016, pričom proti žalobe
žalobcu argumentoval nasledovne:
„Žalobca vo svojom podaní poukazuje na inštitút fikcie doručenia. K uvedenému uvádzame, že podľa
§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od
uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach za dôležité uviesť,
že P.. B. C. na adrese E., ul. D. č. XXXX/X osobne prevzal všetky písomnosti jemu doručované, v
zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 24.11.2015 inú adresu na doručovanie písomnosti
neuviedol, napriek tomu, že ako sám uvádza sa od mesiaca november 2015 (podľa rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k.: 38C/289/2010-161 zo dňa 13.11.2015) nezdržiava. Krajský dopravný inšpektorát
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dáva do pozornosti § 4 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníci spolupracujú so správnym
orgánom v priebehu celého konania. Je vecou správneho ako a v akom rozsahu toto svoje právo využije,
t. j. mohol oznámiť pri pojednávaní, kde sa zdržiava. V písomnostiach ako rozhodnutie o priestupku zo
dňa 24.11.2015, odvolanie voči rozhodnutiu o priestupku spracované jeho právnym zástupcom JUDr.
Ivanom Husárom dňa 30.12.2015, taktiež aj v žiadosti o odklad výkonu rozhodnutia spracovanej jeho
právnym zástupcom obsahujú údaj o pobyte E., ul. D. č. XXXX/X. Na základe vyššie uvedeného má
Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach za to, že P.. B.
C. sa na adrese trvalého pobytu E., ul. D. č. XXXX/X v čase doručovania rozhodnutia o priestupku
zdržiaval. Taktiež je potrebné uviesť, že spisový materiál splnomocnenie na zastupovanie vyhotovené
dňa 22.12.2015, kde je uvedený údaj E., ul. D. č. XXXX/X a až v splnomocnení na zastupovanie zo
dňa 09.02.2016 je uvedená adresa klienta P.. B. C.: E., ul. Y. č. XX. P.. B. C. ku dňu spracovania tohto
stanoviska trvalý pobyt nezmenil. Na základe vyššie uvedeného má Krajský dopravný inšpektorát za to,
že obrana P.. B. C., podľa ktorej sa od mesiaca november 2015 na adrese trvalého pobytu nezdržiava je
účelová v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalované rozhodnutie
potvrdiť.

Žalovaný na výzvu súdu oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, a
to podaním doručeným súdu 27.04.2016.

Žalobca s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania nesúhlasil, a to z dôvodu, že na preukázanie
ním tvrdených skutočností navrhol vypočuť svedkov.

Vzhľadom na nesúhlas žalobcu s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p.
preskúmal žalobou napadnuté upovedomenie žalovaného, a konajúc v neprítomnosti účastníkov
konania, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, žalobou žalobcu,
vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 24.11.2015 č. X.-E.-X.-XXX/XXXX-S. bolo žalobcovi doručované s výzvou o opakované doručenie
dňa 01.12.2015, opakovane doručované dňa 02.12.2015 a dňa 02.12.2015 bola zásielka uložená na
pošte. Žalobca si zásielku reálne prevzal dňa 17.12.2015. Žaloba bola krajskému súdu doručená dňa
10.02.2016.

Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená
v ustanoveniach § 24 až 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov.

Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do
vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu
o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom
aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení.

K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj
reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.
Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán
už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byt' vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl.
46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to
nález II. ÚS 65/2010-49.

Treba poznamenať, že k otázke aplikácie ustanovení § 24 (doručovanie písomnosti adresátovi do
vlastných rúk) a § 25 (doručovanie zásielok adresovaných právnickej osobe do vlastných rúk) zákona č.
71/1967 Zb. v procese správneho konania sa už opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/55/2008, zo dňa 21.01.2009, sp.zn.
1Sžo/65/2008 zo dňa 18.11.2008, sp.zn. 10Sžr/73/2011 zo dňa 30.05.2012.

V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa senát krajského súdu nestotožnil s názorom
správneho orgánu druhého stupňa o oneskorenom podaní odvolania žalobcom a nevidí ani dôvod na
to, aby sa odklonil od existujúcej judikatúry najvyššieho súdu.



Nakoniec aj prvostupňový správny orgán pri predložení odvolania žalobcu v liste z 25.01.2016 uviedol,
že postupuje odvolanie žalobcu, ktorý v zákonnej lehote podal odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku,
na doriešenie v odvolacom konaní.

Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 18.12.2015 a keďže pätnásty
deň lehoty pripadol na 01.01.2016 (piatok, ktorý bol štátnym sviatkom), posledný deň lehoty na podanie
odvolania sa posunul na najbližší pracovný deň - pondelok 04.01.2016 a pokiaľ teda žalobca podal
dňa 30.12.2015 na poštovú prepravu odvolanie, ktoré došlo prvostupňovému správnemu orgánu dňa
31.12.2015, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, podal ho v zákonnej lehote,
pretože za posledný deň lehoty na podanie odvolania treba považovať deň 04.01.2016 (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp/6/2013).

Pokiaľ žalobca podal odvolanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu na poštovú prepravu dňa 30.12.2015, podal ho v zákonnej lehote, pretože za posledný deň lehoty
na podanie odvolania treba považovať deň 04.01.2016.

Vyššie uvedené skutočnosti svedčia tomu, že prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 24.11.2015 č. X.-E.-X.-XXX/
XXXX-S. doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal.

Žalobca si v žalobe uplatnil právo na náhradu trov konania v sume 375,79 eur a dňa 30.05.2016 doručil
súdu podanie - vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval tak, že si uplatňuje trovy právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, vyjadrenie k
stanovisku žalovaného) podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 3 x režijný paušál po 8,58 eur,
spolu sumu 454,74 eur + 20 % DPH (90,94 eur), celkove trovy konania v sume 545,68 eur. Vyčíslené
trovy konania žiadal uhradiť na účet č. účtu: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, spísanie žaloby) v sume 286,- eur, režijný paušál 2 x 8,58 eur, spolu 17,16 eur + DPH zo
sumy 303,16 eur, v sume 60,632 eur, čo spolu (2 úkony právnej pomoci, režijný paušál a DPH) činí sumu
363,792 eur, zaokrúhlene 363,79 eur (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokát za poskytovanie právnych služieb), ktorú
sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Súd žalobcovi nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k stanovisku žalovaného, pretože
si tento úkon súd nevyžiadal a vzhľadom na povahu súdneho preskúmacieho konania tento úkon nebol
ani úkonom potrebným na účelné uplatňovanie práva žalobcu.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.