{"guid": "0961fffe-d4fd-4069-94e1-6ee78cc73843:7c9486d8-c126-4373-8427-13abcddb3928", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3", "spisova_znacka": "15Co/48/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/48/2013 z 21. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2014, sp. zn. 15Co/48/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3", "identifikacne_cislo": "6703899993", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c9486d8-c126-4373-8427-13abcddb3928", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703899993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6703899993.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľov I.) P.. A. L., nar XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. - S., S. XXXX/XX, II.) N. L., bytom XXX XX C. - S., S. č. XXXX/XX, proti odporcovi P..
Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Jánom Miadokom, Námestie
SNP 2, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2 987,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 10. 2012, č. k. 7C/114/2003 - 442, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou zamietol návrh o zaplatenie 1 086,30 eur               p o t v
r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok odvolaním  n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne
podľa § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo  veci samej. Prvostupňový súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia sa domáhali  pôvodne svojim návrhom voči  odporcom
I.) DELTA - M, s. r. o., so sídlom Kriváň 311 a P.. Z. Z., zaplatenia sumy 2 987,45 eur (90.000,- Sk)  titulom
náhrady nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práva zodpovednosti odporcu za vady, ako
aj z titulu náhrady škody.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 08. 11. 2010 uložil odporcovi v II. rade - P.. Z. Z.  zaplatiť navrhovateľom
968,75 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 11. 08. 2011 č. k. 15Co/98/2011 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie okrem výroku, ktorým náhradu trov konania odporcovi v I. rade
nepriznal.

Z vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že navrhovatelia na jar roku 2002 kúpili
chatku v obci E., na ktorej chceli vykonať stavebné úpravy.  S odporcom  P.. Z. Z. sa ústne dohodli, že
im vybuduje čističku odpadových vôd, vybuduje kúpeľňu, ako aj vodovodnú prípojku.  Pri preberaní prác
im odporca ukázal vodovodnú prípojku, že ide takým spôsobom, ako sa dohodli, pričom nebolo možné
rozpoznať, kade prípojka v skutočnosti ide, lebo pozemok je v takom stave, že  žiadali neskôr terénne
úpravy.  Rok po vykonaní prác sa ukázalo, že vodovodná prípojka ide iným smerom, a to vtedy, keď
bagrista, ktorý vykonával práce na základe ich pokynu, vodovodnú prípojku  roztrhol. Tento pokyn mu dali
preto, že nemali vedomosť o tom, kade vodovodná prípojka vedie.  Pokiaľ išlo o terénne úpravy, žiadali



z dôvodu, aby odporca dal pozemok do pôvodného stavu. Taktiež namietali kvalitu prác vykonaných
vnútri chaty, odporca sľúbil, že tieto nedorobky odstráni, čo sa však nestalo. Celkovo za práce zaplatili
180.000,- Sk. Pretože práce boli vykonané  vadne, museli ich dať opraviť inému subjektu, preto sa
domáhali  náhrady potrebných nákladov na odstránenie vád spôsobených odporcom a náhradu škody.

Odporca potvrdil, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o tom, že navrhovateľom poskytne odborné služby
za odplatu v rámci voľna, a to  že vybuduje kúpeľňu, čistiareň odpadových vôd a vodovodnú prípojku.
Tieto práce riadne vykonal, navrhovatelia práce prevzali, skontrolovali a zaplatili za ne. V čase prevzatia
mu žiadne vady nevytýkali.

Pokiaľ navrhovatelia žiadajú zaplatiť za vodovodnú prípojku náhradu škody vo výške 26.299,- Sk,
táto vybudovaná bola, ako aj kúpeľňa a čistička.  Namietal, že nebolo preukázané, že by za
škodu na vodovodnej prípojke zodpovedal. Namietal, že nebolo preukázané, že by za škodu na
vodovodnej prípojke zodpovedal. Z výpovede svedka P.. A. Z. vyplynulo, že s prácou vodovodnej
prípojky navrhovateľov upovedomil vzhľadom na priestorové umiestnenie a hĺbku a bolo vylúčené, aby
navrhovatelia nevedeli kade vedie. Pokiaľ došlo ku škode  bol to bagrista, ktorý práce vykonával alebo
majiteľ, ktorý dal pokyn na tieto práce. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť  medzi jeho konaním
a vznikom škody.

Pokiaľ išlo o ostatné práce a ich kvalitu, zo znaleckého posudku vyplynulo, že tieto nebolo možné
hodnotiť, pretože navrhovatelia prekryli práce  odporcu prácami iného remeselníka. Namietal, že
navrhovateľom bola vyplatená suma 13.740,- Sk z titulu  poistnej udalosti, pokiaľ ide o poškodenie
vodovodného potrubia v kúpeľni.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že predmetom sporu je náhrada sumy 10
199,80 Sk z titulu zľavy na odstránenie vád za nekvalitne vykonané práce, suma 26 299,- Sk za práce
na vodovodnej prípojke a 6 426,- Sk ako náklady za záverečné terénne úpravy.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi na jar v roku 2002 došlo k uzavretiu ústnej dohody,
predmetom ktorej bolo vybudovanie kúpeľne, vodovodnej prípojky a čističky odpadových vôd. Terénne
úpravy dohodnuté neboli. Práce navrhovatelia prevzali začiatkom septembra 2002 a zaplatili 180 000,-
Sk. Navrhovatelia listami zo dňa 27. 01. 2003 a 09. 05. 2003 upozornili odporcu na chyby  a nedorobky
a žiadali ich odstrániť.

Mal za preukázané, že navrhovatelia si uplatnili nárok z titulu vád za nekvalitne vybudovanú kúpeľňu
vo vnútri chaty, pričom tieto práce posúdil podľa  § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa
§ 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali navrhovatelia právo na bezplatné odstránenie vád. Medzi
účastníkmi nedošlo k dohode, že vady treba odstrániť, ani k termínu dokedy tak treba urobiť.  Keďže
odporca vady neodstránil,  mali navrhovatelia právo na zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny
opravy. Navrhovatelia si uplatnili sumu 10 199,80 Sk ako hodnotu prác na odstránenie vád po prasknutí
trubky v stene.  Súd mal za preukázané, že za škodu, ktorá im takto vznikla, im bolo vyplatené poistné
vo výške 13 740,- Sk.  Navrhovatelia od zmluvy neodstúpili, ani si neuplatnil zníženie ceny opravy u
navrhovateľa pred podaním návrhu na začatie konania. Súd dospel k záveru, že za škodnú udalosť z
titulu poškodenia vodovodného potrubia im bolo vyplatené poistné a iný nárok si neuplatnili. Okrem iného
prihliadol aj na závery znaleckého dokazovania, keď nebolo možné posúdiť, či odporca práce vykonal
tak nekvalitne, ako to namietali navrhovatelia a z tohto dôvodu návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali náhrady škody vo výške 26 299,- Sk za práce na vodovodnej prípojke
v dôsledku toho, že došlo k jej pretrhnutiu a náhrady za terénne úpravy  aplikoval § 644 Občianskeho
zákonníka, keď posúdil daný vzťah ako zmluvu o zhotovení veci. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej povinnosti
navrhovatelia videli v tom, že odporca nevybudoval prípojku v súlade s nákresom, ktorý bol súčasťou
žiadosti o povolenie vybudovania prípojky a preto došlo k jej roztrhnutiu.  Odporca a svedok P.. A.
Z. na pojednávaní tvrdili , že navrhovatelia boli prítomní pri vybudovaní vodovodnej prípojky a vedeli,
kadiaľ vedie, boli pri odovzdávaní prác. Sám navrhovateľ v I. rade na pojednávaní dňa 11. 06. 2012
pri výsluchu svedka P.. Z. tvrdil, že  trasu, kadiaľ viedla vodovodná prípojka  im ukázal odporca. Súd
dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by odporca porušil právnu povinnosť, ani nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Taktiež nebolo preukázané jeho zavinenie.



Keďže neboli splnené predpoklady pre vznik škody, súd návrh zamietol a taktiež z tohto dôvodu nemohol
vzniknúť ani nárok na náhradu škody za terénne úpravy, ktoré  boli vykonané po vybudovaní, resp.
oprave vodovodnej prípojky.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania konštatoval, že rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p. ).

Proti rozhodnutiu sa odvolani navrhovatelia. Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok  tak, že odporca v II.
rade je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku  zaplatiť navrhovateľom 1 086,30 eur  s 12,5%
úrokom od 01. 10. 2003 až do zaplatenia.

V dôvodoch odvolania uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uplatneného nároku voči
odporcovi v II. rade na náhradu škody vo výške 1 086,30 eur za neodborne vybudovanú  vodovodnú
prípojku považujú za nesprávne.  Namietali, že súd na dokazovaním  preukázaný skutkový stav
nesprávne aplikoval pod ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Pri zisťovaní porušenia právnej povinnosti
odporcu v II. rade sa vôbec neriadil § 29 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, zák. č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii
sieťových odvetviach, resp. vyhl. č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a
§ 9 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.  V dôsledku takéhoto postupu prvostupňového súdu
je  jeho rozhodnutie  v napadnutej časti arbitrárne a nezákonné.  Taktiež tam namietali, že súd svoje
rozhodnutie zjednodušene zdôvodnil, a preto vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

Poukázal na znenie § 420 Občianskeho zákonníka pričom namietal, že súd síce v napadnutom
rozhodnutí vymenoval základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ale jeho odôvodneniu
chýba, ako sa vysporiadal s jednotlivými predpokladmi tejto zodpovednosti vo vzťahu k odporcovi II.
rade. Preto mu vytkli, že z jeho rozhodnutia sa nedá zistiť, či zodpovednosť odporcu v II. rade posudzoval
pri budovaní vodovodnej prípojky, za ktorú mu riadne zaplatili materiál a cenu vykonaných prác, ako
zodpovednosť za škodu občana alebo  ako fyzickej osoby - podnikateľa. Súd bez povšimnutia ponechal
skutočnosť, že odporca od roku 1992 vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti vykonávania bytových,
občianskych a inžinierskych stavieb, čo  považujú za rozhodujúce.

Trvajú na tom, že odporca II. vykonával všetky stavebné práce ako podnikateľský subjekt - fyzická osoba
za odmenu.  Preto jeho tvrdenia o tom, že stavebné práce na chate vykonával ako súkromná osoba, sú
absurdné.  Vyslovili názor, že osoba, ktorá je podnikateľských subjektom a vykonáva povolený predmet
činnosti a zaň prijme odmenu, túto činnosť nemôže vykonávať ako občan, ale vždy ako podnikateľ.

Poukázali na § 29 zák. č. 455/1991 Zb., v zmysle ktorého je podnikateľ povinný prevádzkovať živnosť
riadne, poctivo a odborne.  Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v II. rade ako podnikateľský
subjekt, ktorý má v predmete vykonávanie stavebnej činnosti občianskych stavieb, v čase budovania
ich vodovodnej prípojky z verejnej siete dobre vedel, že pri jej budovaní do ich chaty sa musí riadiť vyhl.
č. 154/1978, ako aj zák. č. 442/2002 Z. z., kde sú presne zakotvené podmienky zriaďovania takejto
vodovodnej prípojky.  Odporca v II. rade niesol plnú zodpovednosť za to, že vybudovaná vodovodná
prípojka  bude v súlade so zákonom.

Odporcovi v II. rade ďalšiu  zákonnú povinnosť ukladal zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého mal povinnosť navrhovateľov ako spotrebiteľov informovať o mieste vybudovania vodovodnej
prípojky, spôsobe jej použitia a údržby a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jej nesprávneho použitia
alebo údržby. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, aké konkrétne dokumenty zabezpečil pri
výstavbe vodovodnej prípojky, ani im doteraz žiadnu písomnú dokumentáciu o existencii vodovodnej
prípojky neodovzdal.  V spojitosti s § 9 zák. č. 634/1992 Zb. ich neinformoval o existencii  vodovodnej
prípojky, najmä jej trasy.  Za túto informáciu  rozhodne nemožno  považovať P.. A. Z., ktorý im mal
údajne ukázať vybudovanú trasu vodovodnej prípojky. Výpoveď tohto svedka považujú za nevieryhodnú,
pretože svedok je bratom odporcu.  Odporca tým, že porušil vyššie uvedené povinnosti, spôsobil to, že
pri terénnych úpravách došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky, a to aj preto, že svojvoľne  v rozpore
s ich dohodou vybudoval vodovodnú prípojku na miestne, kde sa vôbec nemala nachádzať a na túto
zmenu ich neupozornil.



Z toho vyplýva, že k pretrhnutiu vodovodnej prípojky došlo zavineným konaním odporcu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka, čím spôsobil škodu 1 086,30 eur.  Zdôvodnenie súdu prvého stupňa považuje
za laické, právne bezvýznamné, ktoré nemá oporu v zistenom skutkovom stave.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporca 1/ a odporca 2/. Žiadali prvostupňové rozhodnutie potvrdiť
a priznať náhradu trov konania. Prvostupňové rozhodnutie považujú za zákonné a spravodlivé, toto
bolo vydané na základe podrobného a dôsledného posúdenia relevantných  skutkových a právnych
okolností v danej veci. Bolo preukázané, že nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. Nárok na
náhradu škody za terénne úpravy nevznikol a ani nemohol vzniknúť z dôvodu, pretože terénne úpravy
neboli predmetom objednávky, ani predmetom dohody medzi účastníkmi súdneho sporu, ani predmetom
žaloby.

Nárok na náhradu nákladov, ktoré navrhovatelia vynaložil na zmenu pôvodnej trasy vedenia vodovodnej
prípojky po tom, čo došlo k jej pretrhnutiu,  navrhovateľom nevznikol, ani nemohol vzniknúť z dôvodu,
že pretrhnutie odporca v II. rad nezapríčinil, ale ho zapríčinili samotní navrhovatelia a najmä bagrista,
ktorý vykonával terénne úpravy v okolí chaty navrhovateľov, bez dodržania základných zásad a noriem,
ktoré je nutné dodržiavať pri realizácii terénnych úprav.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok  prvostupňového súdu v rozsahu danom ust. § 212
ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania  podľa §  214 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne vo svojom
výroku a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p.  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                           s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné  doplniť
a zdôrazniť niektoré skutočnosti vo vzťahu k námietkám navrhovateľov. Odvolací súd predovšetkým
poukazuje  na svoje predchádzajúce rozhodnutia v tejto veci, v ktorých vyslovil právne názory a zároveň
usmernil prvostupňový súd. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť vo vzťahu k označeným
odporcom v danom konaní, kedy z priebehu doterajšieho konania je zjavné, že konanie vo vzťahu k
pôvodne označenému odporcovi I.  DELTA - M, s. r. o., so sídlom Kriváň, IČO: 36 053 333  bolo už
právoplatne skončené a zamietajúci výrok sa už tohto subjektu nemôže týkať. Prvostupňový súd svojím
rozsudkom  zo dňa 03. 11. 2008, č. k. 7C/114/2003 - 256 zaviazal pôvodne označeného druhého odporcu
P.. Z. Z. na plnenie a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ďalším výrokom návrh voči  odporcovi v I. rade
zamietol. Odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2009, č. k. 15Co/93/2009 - 272 rozsudok
okresného súdu vo vzťahu k odporcovi II. zrušil  a vec mu vrátil na ďalšie konanie, to znamená, že
rozsudok vo vzťahu k odporcovi I. sa stal právoplatným. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poukázal
na to, že okresný súd zabudol rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k odporcovi I.

Následne prvostupňový súd  vo veci opätovne rozhodol svojím rozsudkom zo dňa 08. 11. 2010, č. k.
7C/114/2003 - 343, ktorým zaviazal odporcu v II. rade  na plnenie a zároveň rozhodol aj o náhrade trov
konania vo vzťahu k prvému odporcovi, ako je vyššie uvedené. V prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi
I. zamietol.

Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 11. 08. 2011 č. k. 15Co/98/2011 - 374 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okrem výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vo
vzťahu k odporcovi I.

To znamená, že týmto okamihom odporca I. prestal byť účastníkom konania, nakoľko vec bola vo vzťahu
k nemu  ukončená a ďalej zostal ako účastník v konaní len Ing. Z. Z..  Nebol preto správny postup, keď
v ďalšom konaní aj do zápisnice o pojednávaní prvostupňový súd niekedy konštatoval neprítomnosť
odporcu v I. rade, ako napríklad v zápisnici zo dňa 23. 01. 2012. Preto prvostupňový súd už nemusel v
záhlaví rozsudku uvádzať odporcu v I. rade spoločnosť DELTA - M, s. r. o. Z odôvodnenia rozhodnutia



však vyplýva, že rozhodnutie sa vzťahuje na zamietajúci výrok voči zostávajúcemu odporcovi P.. Z. Z..
V danom prípade  nejde o vadu, ktorá by výrok rozhodnutia urobila nesprávnym.

K uplatnenému nároku treba uviesť, že predmetom konania bola suma 2 987,45 eur istiny s
príslušenstvom (90 000,- Sk). Navrhovatelia  podali odvolanie len v časti, ktorou súd nevyhovel ich
návrhu 1 086,30 eur s príslušenstvom. To znamená, že  odvolanie sa nedotýka rozsudku okresného
súdu, ktorým zamietol návrh v rozsahu 1 901,15 eur.

Predmetom odvolania tak zostáva namietaná suma a náhrada škody za škodu, ktorá vznikla v súvislosti
s pretrhnutím vodovodnej prípojky, ako aj následné terénne úpravy.

Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že aplikoval správne ustanovenie § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka a skúmal aj predpoklady  vzniku zodpovednosti za škodu. Dospel k záveru, že
nebolo preukázané, že by odporca porušil právnu povinnosť, teda jeden z predpokladov upravených
v § 420 Občianskeho zákonníka a následne nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi konaním
odporcu a vznikom škody.

Navrhovatelia namietajú arbitrárnosť rozhodnutia, zjednodušené odôvodnenie, v čom vidia
nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia.

Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 157 ods. 2 O. s. p., z ktorého vyplýva, že v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne,
jasne a výstižne  vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec správne právne posúdil.

Z rozsudku vo veci samej vyplýva,  že sú naplnené všetky zákonom predpokladané atribúty rozhodnutia.
Súd  nemá povinnosť obšírne, teoreticky, ani v úrovni akademickej odôvodňovať  svoje rozhodnutie,
pretože v zmysle citovaného ustanovenia stručne, jasne  a výstižne vysvetlí rozhodujúce skutočnosti.
V rozhodnutí súd uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal.
Tieto dôkazy jednotlivo vyhodnotil aj vo vzájomných súvislostiach.  Odvolanie v tomto smere odvolací
súd nepovažuje za dôvodné.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov odvolací súd  považuje na zdôraznenie správnosti daného
rozhodnutia  doplniť  skutočnosti, ktoré mali vplyv na konanie v celej veci, a na ktoré už odvolací súd
upozornil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Z hľadiska uzatvárania zmlúv je potrebné, aby
účastníci vstupujúci  do takéhoto vzťahu odstránili všetko, čo by neskôr mohlo viesť k vzniku sporov
alebo nejasností. Ust. § 43 Občianskeho zákonníka výslovne upravuje, že účastníci sú povinní dbať,
aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.  Citovaným
ustanovením je upravená  prevenčná povinnosť  subjektov občianskoprávnych vzťahov, to znamená,
táto povinnosť platí rovnako aj pre navrhovateľov, ako účastníkov zmluvy. Porušenie tohto ustanovenia
vo svojej podstate nemá priame následky, avšak sa prejaví v prípade vzniku sporu. Dôkazné bremeno v
danom prípade majú navrhovatelia a ich povinnosťou je preukázať rozhodujúce skutočnosti v súvislosti
s uzavretou zmluvou, jej obsah. Keďže zmluva bola uzavretá ústne,  pri zisťovaní jej obsahu môže súd
vychádzať len z výpovede účastníkov, prípadne listinných dôkazov a tak následne zistiť obsah zmluvy.

Prvostupňový súd má nepochybne zistené, že došlo k uzavretiu ústnych zmlúv, medzi iným aj zmluvy
o vybudovaní vodovodnej prípojky.  Nebolo preukázané, že by účastníci si dohodli aj následné terénne
úpravy. Terénne úpravy, ktoré sú predmetom návrhu na začatie konania sú však uplatňované ako
náhrada škody, ako to správne uviedol aj prvostupňový súd.

Navrhovatelia v odvolaní tvrdia, že odporca porušil viaceré povinnosti a za rozhodujúcu skutočnosť
považujú to, že zmluvu uzavreli s odporcom ako podnikateľom. Odvolací súd však dodáva, že táto
skutočnosť  nebola ničím preukázaná. Navrhovatelia pôvodne žalovali  spoločnosť DELTA - M, s. r. o., a
tvrdili, že s týmto odporcom uzavreli ústne dohodu. Na základe námietok pôvodne žalovaného odporcu,
že s ním nebola uzavretá žiadna zmluva, navrhovatelia navrhli vstup P.. Z. Z. do konania. V tomto návrhu
vychádzali zo skutočnosti, že komunikovali s Ing. Z. Z., ktorý je však manželom konateľky a zároveň
spoločníčky pôvodne žalovanej spoločnosti. Z výpovede odporcu  na pojednávaní dňa 13. 12. 2004
vyplynulo, že ho vyhľadali navrhovatelia s tým, že im pomôže pri stavbe vodovodnej prípojky, pričom



písomnú zmluvu neuzavreli, avšak dohodli sa ústne na vykonaní určitých prác. Vypovedal, že práce
vykonával sám osobne,  faktúru o vykonaných prácach nevystavil, i keď je živnostník a stavebné práce
vykonáva súkromne, zdôraznil, že navrhovatelia to chceli urobiť ako občiansku výpomoc, aby to bolo
lacné. Žiadne daňové doklady na zúčtovanie preto nevystavoval, ani neexistujú.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo nič iné, ani to, že by navrhovatelia akýmkoľvek spôsobom
namietali postup odporcu II. vo vzťahu k vykonávaniu daných prác, či fakturovaniu ceny.  Z ničoho
nevyplýva, že by navrhovatelia sa domáhali riadneho vyfakturovania dodaných prác.  Nenamietajú to
ani vo svojom liste zo dňa 27. 01. 2003, ani listom zo dňa 09. 05. 2003. Navrhovatelia nepredložili ani
doklad o tom, že vôbec došlo k vyplateniu sumy 180 000,- Sk odporcovi. Táto skutočnosť vyplynula
zo zhodnej výpovede účastníkov. I napriek tejto sume navrhovatelia  zrejme netrvali na vydaní aspoň
jednoduchého potvrdenia o zaplatení tak vysokej čiastky. Ak v odvolaní namietajú, s poukazom na
príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľovi, resp. Zákona o živnostenskom podnikaní, porušenie
povinnosti odporcom, ako aj tvrdia, že práce boli vykonané odporcom ako živnostníkom, ani z konania
navrhovateľov nemožno zistiť, a toto taktiež nebolo preukázané, že by do vzťahu s odporcom vstúpili ako
s podnikateľom.  Keďže tieto skutočnosti navrhovatelia namietajú, nie je zrejmý žiaden dôvod, pre ktorý
navrhovatelia od odporcu  nežiadali  zákonný postup v tomto smere, to znamená vyhotovenie  faktúry
za vykonané práce. Namietané skutočnosti majú význam z hľadiska daňového práva, pre posúdenie
namietanej zodpovednosti nie sú rozhodujúce..

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že po odovzdaní  prác odporcom navrhovatelia nenamietali
nesprávne vykonanie vodovodnej prípojky. Túto skutočnosť nenamietali ani dňa 27. 01. 2003 vo svojom
liste, ani v liste zo dňa 09. 05. 2003. Táto vada dokonca nebola vytýkaná ani vo výzve zo dňa 04. 07.
2003 adresovanej spoločnosti DELTA - M, s. r. o., podpísanej A.. Z. E.. Zo zápisnice  o pojednávaní
zo dňa 11. 06. 2012, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal aj prvostupňový súd, vyplýva, že pri výpovedi
svedka P.. A. Z. navrhovateľ uviedol, že trvá na tom, že trasu vodovodného potrubia im ukázal druhý
žalovaný a nie svedok, a s týmto druhým žalovaným sa dohodli na tom, ako bude vybudovaná vodovodná
prípojka k chate. Taktiež navrhovateľ poukázal na to, že  nespochybňuje, že po dokončení vodovodnej
prípojky im svedok ukázal ventily, ale sporné je, kto im ukázal trasu vodovodného potrubia. To okrem
iného znamená aj to, že aj pokiaľ by odporca porušil určité právne povinnosti, ktoré podľa tvrdenia
navrhovateľov by mu mali vyplývať  zo  Zákona o živnostenskom podnikaní, a verejných vodovodoch,
bez ďalšieho to neznamená, že za škodu zodpovedá odporca. I keď navrhovatelia  poukazujú na dané
predpisy, konkrétne neuvádzajú, v čom porušil zákon odporca č. 442/2002 Z. z.

V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.  Základnými predpokladmi vzniku  zodpovednosti sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva  v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore  s objektívnym
právom.

Pod škodou treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.  Pod skutočnou
škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, resp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol
predchádzajúci stav.  Ďalším predpokladom je príčinná súvislosť, čo znamená to, že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Ďalším predpokladom je zavinenie, pričom občianskoprávna úprava vychádza z predpokladaného
zavinenia.

Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že ku škode  u navrhovateľov došlo, pretože pri
terénnych úpravách, ktoré vykonávali navrhovatelia, došlo k pretrhnutiu vodovodnej prípojky bagristom.
Odporca pri tejto činnosti prítomný nebol. Navrhovatelia v konaní na námietku odporcu ani nedoložili, o
aký rozsah terénnych úprav išlo, či tieto boli v súlade so stavebným zákonom. Odvolací súd len na okraj
poznamenáva, že pokiaľ došlo k podstatnému rozsahu terénnych úprav, v zmysle § 71 zák. č. 50/1976
Zb. (Stavebný zákon), pre terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové
pomery, vyžaduje sa povolenie stavebného úradu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, či bolo



potrebné v danom prípade rozhodnutie stavebného úradu a v akom rozsahu boli tieto terénne úpravy
vykonávané. Z hľadiska zodpovednosti odporcu však nejde o relevantnú a rozhodujúcu skutočnosť,
ktorá by mohla byť významná v prípade spoluviny.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovatelia nenamietali vadu konania, ktorá by spočívala
v tom, že dielo - vodovodná prípojka nebola vyhotovená podľa dohody, teda, že nevedie po vopred
dohodnutej trase. Z dokazovania vyplynulo aj to, že navrhovatelia mali vedomosť o priebehu danej trasy
ako je vyššie  konštatované a ako k tomu dospel  aj prvostupňový súd. Navrhovatelia namietali len
to, kto im trasu uloženej vodovodnej prípojky ukázal.  Pokiaľ by aj porušil odporca povinnosť uloženia
vodovodnej prípojky, navrhovatelia mali vedomosť, kde sa nachádza. Pokiaľ došlo k jej pretrhnutiu, a to
pri bagrovaní, prípadné porušenie  povinnosti odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou,
pretože ju odporca nespôsobil. Príčinou vzniku škody bolo konanie bagristu, resp. neupozornenie na
to, že na pozemku sa nachádza vodovodná prípojka a v ktorých miestach. S danou skutočnosťou
úzko súvisí aj skutočnosť,  v akej hĺbke bola vodovodná prípojka uložená a prečo terénne úpravy boli
vykonávané aj  v takejto hĺbke.  Námietka uvedená v odvolaní o tom, že neboli informovaní o existencii
vodovodnej prípojky a jej trase, nie je dôvodná, pretože to vyplynulo z pojednávania pred prvostupňovým
súdom dňa 11. 06. 2012. Príčinou vzniku škody v danom prípade  bolo vyššie uvedené konanie pri
terénnych úpravách. Škoda v danom prípade nebola spôsobená priamo protiprávnym konaním odporcu,
keďže prípadné nesprávne položenie vodovodnej prípojky nesmerovalo ku vzniku škody. K príčinnej
súvislosti treba dodať, že v postupnom slede javov  je každá príčina niečím vyvolaná, sama je následkom
niečoho a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho  javu. Zodpovednosť však nemožno
robiť závislou  na neobmedzenej kauzalite.  Atribútom príčinnej súvislosti  je priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Navrhovatelia poukazujú na § 9 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v tom čase platil.
Citované ustanovenie upravuje informačnú povinnosť, v zmysle ktorého predávajúci je povinný riadne
informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov alebo charaktere poskytovaných služieb,
o spôsobe použitia a údržbe výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia
alebo údržby, ako aj o riziku súvisiacom  s poskytovanou službou.  V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) pre
účely tohto zákona sa  pod predávajúcim rozumie podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Odvolací súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že odporca
danú službu nevykonával ako podnikateľ, a preto sa na neho daný zákon, ani citované ustanovenie
nevzťahuje. To isté platí o použití § 29 zák. č. 455/1991 Zb.

Pokiaľ ide o zák. č. 442/2002 Z. z.,  navrhovatelia neuvádzajú konkrétne porušenie citovaného zákona.
Pokiaľ poukazujú na  porušenie vyhl. č. 154/1978 Zb., odvolací  súd dodáva, že táto bola zrušená dňom
01. 11. 2002, teda ju na daný vzťah nemožno aplikovať.

Za potrebné považuje odvolací súd doplniť, že vybudovanie vodovodnej prípojky z hľadiska Stavebného
zákona predstavuje  vybudovanie drobnej stavby, ktorú je potrebné ohlásiť, čo sa v danom prípade
stalo, pričom stavebný úrad vyjadril svoj súhlas s danou stavbou. Súčasťou ohlásenia takejto stavby
býva aj situačný náčrt.  Nevybudovanie drobnej stavby v súlade s predloženým náčrtom  môže mať
za následok udelenie pokuty  stavebníkovi. Z dokazovania nevyplynulo, že by navrhovatelia trvali
na tom, aby prípojka bola vybudovaná v zmysle nákresu, ktorý bol predložený stavebnému úradu.
Pokiaľ by totiž navrhovatelia túto vadu reklamovali včas v zmysle § 645 Občianskeho zákonníka, išlo
by zjavne o reklamáciu dôvodnú, ale keď došlo k zmene trasy vodovodnej prípojky, navrhovatelia
o tejto zmene vedeli a mohli dať správny pokyn pri terénnych úpravách pracovníkovi bagra. Aj keď
navrhovateľ nevybudoval vodovodnú prípojku v súlade s pôvodnou dohodou účastníkov o jej umiestnení,
navrhovatelia nenamietali novú trasu a vedeli o nej. Preto odporca nemohol porušiť právnu povinnosť,
ktorá v danom prípade mohla vyplývať len zo zmluvy uzavretej s navrhovateľmi.

Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

V ďalšom konaní rozhodne o trovách konania vo vzťahu k odporcovi P... Z.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/114/2003", "guid": "b74e05cb-32c1-41c2-a6f0-b8632b7615b1:599494d4-7856-41c2-80d0-b96a76cd01e0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "79e8605d-0b70-460d-b1a2-890f0f6fdd8c:37e4a661-60be-4304-afc5-7479a632d652", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109224536.1", "spisova_znacka": "15Co/98/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/98/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109224536.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3dd862c1-df2e-44e7-9e04-fe0638dfe302", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.658.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 658/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 658/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.658.2016.1"}, {"guid": "5b4ec23f-2f96-40c5-bb10-021bd9755317:b95e08d5-cb1e-4aaa-aca3-7e81d34bd7d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717210594.1", "spisova_znacka": "13Co/84/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/84/2018 z 18. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717210594.1"}]}