Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/168/2017 z 16. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. októbra 2017, sp. zn. 11Co/168/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5916200352.3 Krajský súd Žilina | 11Co/168/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5916200352.3 | 2017-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9302bdd-9332-4917-85d0-72179353f918 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5916200352.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/168/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200352
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916200352.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Ing. B. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XX/XX, Y., právne zastúpeného spoločnosťou Moravčík a spol. s r. o., so
sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 047, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/X, O., právne zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r.
o., so sídlom Legionárska 7158/8, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie sumy 1.500,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
3C/9/2016-109 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.500,- eur s 5,05 %
z omeškania ročne zo sumy 1.500,- eur od 08.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami
sporu na základe písomnej dohody označenej ako dohoda o zložení zábezpeky uzatvorenej medzi
žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako záujemcom 07.08.2015 za účelom predaja nehnuteľnosti,
o kúpu ktorej žalobca deklaroval záujem. V predmetnej dohode sa strany sporu v zmysle čl. I. dohodli
na zložení zábezpeky vo výške 1.500,- eur na účet predávajúceho do 3 dní od podpisu dohody, pričom
zábezpeka mala slúžiť ako prvá časť dohodnutej kúpnej ceny na kúpu označenej nehnuteľnosti - čl.
II., podľa ktorého zábezpeka sa mala zarátať do kúpnej ceny nehnuteľnosti (62.000,- eur). V ust. čl.
II. stanovili zmluvné strany lehotu na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy do 2
mesiacov odo dňa podpísania tejto dohody najneskôr do 07.10.2015 s tým, že ak záujemca o kúpu z
dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu
v ustanovenej lehote, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho a po tomto
termíne sa ruší aj rezervácia predmetnej nehnuteľnosti v prospech záujemcu. Z obsahu predmetnej
písomnej dohody (čl. I. a čl. II.) prvoinštančný súd vyvodil dojednanie hlavného záväzku žalovaného
rezervovať byt pre žalobcu, t. j. neponúkať ho na predaj iným záujemcom na dobu určitú - do 07.10.2015,
teda do uplynutia lehoty na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy. Za vedľajší
záväzok považoval zloženie zábezpeky - peňažnej sumy vo výške 1.500,- eur na účet predávajúceho
s tým, že ak k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedôjde,
rezervácia bude zrušená. Zloženie zábezpeky predstavuje zabezpečenie vo vzťahu k hlavného záväzku.
Záväzok rezervovať nehnuteľnosť bol dojednaný bezodplatne, avšak bolo dojednané jeho zabezpečenie



zložením peňažnej sumy v prospech budúceho predávajúceho. Na podklade uvedeného súd uzavrel,
že právne úkony boli dojednané jasne, určite a zrozumiteľne a nemá pochybnosti o ich obsahu.
Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom žalobcu a žalovaného, považoval za preukázanú
vôľu zmluvných strán v čase uzatvorenia dohody: vôľa žalobcu - záujem o kúpu bytu, zloženie zábezpeky
za rezerváciu bytu a vôľa žalovaného - rezervácia bytu, čomu nasvedčuje aj neskoršie správanie
zmluvných strán, nakoľko po uplynutí dojednanej dohody rezervácia bytu bola zrušená. Takýto výklad
právneho úkonu považoval za súladný i s ust. § 35 ods. 2 OZ. Taktiež mal preukázané zloženie
zábezpeky v sume 1.500,- eur zo strany žalobcu v prospech žalovaného, ako i to, že v dojednanej lehote
2 mesiacov odo dňa podpísania dohody o zložení zábezpeky najneskôr do 07.10.2015 k podpísaniu
zmluvy o budúcej zmluve ani kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti nedošlo, v dôsledku čoho bola
rezervácia k predmetnej nehnuteľnosti v prospech záujemcu zrušená a došlo tiež k zániku zábezpeky
ako vedľajšieho záväzku, na podklade čoho žalobcovi ako záujemcovi vznikol nárok na vrátenie
zábezpeky v sume 1.500,- eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 OZ. Ak totiž
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani kúpnej zmluvy, nebolo možné ani zloženú
zábezpeku započítať na kúpnu cenu (čl. I.). V čl. II. predmetnej dohody zmluvné strany stanovili lehotu
na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy zároveň pre prípad, že záujemca o kúpu z
dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu
v stanovenej lehote, považovali zábezpeku za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho. Dojednanie
o zmluvnej pokute prvoinštančný súd nepovažoval za platné dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle §
544 OZ. Z jazykového vyjadrenia v označenej klauzule dohody je zabezpečovaná zmluvnou pokutou
povinnosť zo strany záujemcu uzatvoriť s budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu
zmluvu. V predmetnej dohode však k takejto povinnosti, t. j. povinnosti uzatvoriť zmluvu o budúcej
zmluve alebo kúpnu zmluvu sa záujemca nezaviazal. Takéto dojednanie zo znenia predmetnej dohody
nevyplýva a jeho nahradenie stanovením lehoty na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej
zmluvy nepostačuje, nakoľko z uvedenej klauzuly nie je vôbec jasné, či bola dojednaná možnosť alebo
povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu. Ani výsluchom strán sporu súd nezistil
zhodu vôle zmluvných strán k otázke dojednania takejto povinnosti. Žalobca tvrdil, že ho ani nenapadlo,
pokiaľ by všetko skončilo negatívne, že sa k tým peniazom nedostane a ani výsluch svedka K. T. k
objasneniu tejto skutočnosti neprispel. Ak potom žalovaný argumentoval, že došlo k započítaniu nároku
žalobcu na vrátenie zaplatenej zábezpeky s jeho nárokom na zmluvnú pokutu, vychádzajúc z toho, že nie
je daná žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu
voči žalovanému na vrátenie zloženej zábezpeky, podmienky započítania splnené nie sú. Nemohlo preto
ani dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 1.500,- eur, záväzok doposiaľ stále
trvá, nakoľko žalovaný žalobcovi sumu 1.500,- eur neuhradil, ani len čiastočne. S poukazom na znenie
ust. § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení účinnom ku dňu
08.12.2015 žalobcovi priznal i ním požadované úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa
úspechu strán v spore s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Uviedol, že
dohoda o zložení zábezpeky je zmluvou nepomenovanou podľa § 51 OZ. O to viac je potrebné vykladať
aj ustanovenia podľa § 35 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 81/2011
s tým, že výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.
Zastal názor, že súd na jednej strane správne vyhodnotil obsah dohody ako „rezervačnú zmluvu“,
na druhej strane prílišne formálnym posudzovaním čl. II. dohody dospel k absurdnému záveru, že v
dohode absentuje povinnosť zo strany záujemcu uzatvoriť s budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej
zmluve alebo kúpnu zmluvu. S poukazom na rozhodnutie NS SR, pri situácii, keď zmluvné strany
nemajú zhodu vôle pred súdom k otázke dojednania povinnosti uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, resp.
kúpnu zmluvu, neznamená, že túto zhodu nemali v pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri uzatvorení právneho
úkonu. Nemožno sa ani len domnievať, že je spravodlivé požadovať od ktoréhokoľvek vlastníka bytu
„rezervovať“ svoju nehnuteľnosť výlučne pre potencionálneho konkrétneho vlastníka bezodplatne, a
to už vôbec nie po tak dlhú dobu akou sú 2 mesiace. Uzatváranie rezervačných zmlúv je bežné a
v praxi hlboko vžité. K posúdeniu platnosti dohody o zmluvnej pokute uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je platným dojednaním zmluvnej pokuty
podľa § 544 OZ. Pri určitosti a zrozumiteľnosti obsahu dohody v čase jej uzatvorenia, čo napokon potvrdil
i svedok K. T., strany boli dostatočne, jasne a zrozumiteľne oboznámené s následkami pre prípad, že
sa zmluva o budúcej zmluve, resp. kúpna zmluva neuzavrie. V čase uzavretia dohody mal žalobca
eminentný a jednoznačný záujem byt žalovaného kúpiť, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že si po podpise
dohody o zložení zábezpeky zobral kľúče a niekoľko dní predmetný byt užíval. Súd prvej inštancie



zmenu vôle žalobcu po uplynutí rezervačnej doby nahradil za vôľu, ktorú mal v čase uzatvárania dohody
o zložení zábezpeky, čo považoval za nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na výkladové
pravidlá uvedené v § 35 OZ. Súd prvej inštancie podľa neho prílišne formálnym prístupom vyhodnotil,
že dohodnutú lehotu na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, príp. kúpnej zmluvy podľa čl. II. dohody
zmluvné strany nepovažovali za vzájomnú povinnosť uzavrieť dohodnuté zmluvy, čo je v rozpore s
výkladovými pravidlami občianskeho práva. Z výsluchu strany svedka bolo preukázané, že strany sporu
mali vôľu po vybavení všetkých potrebných záležitostí zmluvu o budúcej zmluve, resp. riadnu kúpnu
zmluvu uzavrieť, problém na strane žalobcu nastal až po zistení, že znalec ohodnotil byt na nižšiu
cenu, ako bola dohodnutá kúpna cena. Uvedené je prekážkou na strane žalobcu, preto nemožno
túto okolnosť pripisovať na ťarchu žalovanému. Zmluvné strany v čl. II. dohody uviedli, že zmluvná
zábezpeka je súčasne výškou zmluvnej pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne,
z čoho jednoznačne možno vyvodiť, že dohoda o zmluvnej pokute je súladná so zákonom, obsahuje
všetky zákonné predpoklady na jej platnosť, v dôsledku čoho sa nie je možné stotožniť s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 5Cdo 205/2008 zo dňa
16. apríla 2009 uviedol, že v uvedenom prípade súd prvej inštancie síce správne právne aplikoval
interpretačné pravidlá podľa ust. § 35 OZ, ale nesprávne si vyložil v ich medziach dohodu o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy a dohodu o zmluvnej pokute. Z vykonaného dokazovania
za nesporné považoval, že v čase uzatvorenia dohody o zložení zábezpeky bola vôľa zmluvných strán
u žalovaného predať byt práve žalobcovi a u žalobcu kúpiť tento byt od žalovaného. Uvedené potvrdil
zložením zábezpeky vo výške 1.500,- eur. Súd preto nesprávne právne interpretoval čl. II. dohody, keď
z tejto usúdil, v rozpore s celým obsahom dohody a vôľou strán v čase uzatvorenia dohody, že nie
je jasné, či bola dojednaná možnosť alebo povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu
zmluvu. V tejto súvislosti opätovne poukazoval na rozhodnutie NS SR 5Cdo 205/2008 s tým, že v danom
prípade bola medzi stranami jednoznačne dohodnutá výška zmluvnej pokuty, a za akých okolností má
na ňu žalovaný nárok. Zmluva bola uzatvorená písomne, teda spĺňala zákonom kladené nároky na
platnosť takéhoto právneho úkonu. Ďalej uviedol, že je potrebné klásť zo strany súdu dôraz na zistenie
úmyslu toho, kto konal, v danom prípade strán sporu. Pokiaľ to nie je možné zistiť alebo sa zmluvné
strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, je nutné vychádzať z významu, aký by bežný
zložiteľ zábezpeky prejavenej vôli prikladal a ďalej z toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone
použitým výrazom podľa zvyklostí. Z hľadiska subjektívneho i objektívneho musí brať ohľad na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorá je pri kúpe a predaji
nehnuteľností, ako i následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. S ohľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zhrnul, že podstata sporu sa v priebehu konania
zúžila na to, či je v dohode o zložení zábezpeky obsiahnutá povinnosť žalobcu uzatvoriť v budúcnosti
kúpnu zmluvu, ktorou by došlo k predaju predmetného bytu. Vyriešenie tejto otázky je dôležité k tomu,
aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žalobcom podanej žaloby. Žalovaný používa rôzne výkladové
pravidlá, snaží sa nájsť v citovanom článku dohody záväzok žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu, a to za
účelom, aby bol zhojený nedostatok, ktorým dohoda o zmluvnej pokute trpí, teda absenciou záväzku,
ktorý mala zabezpečovať. Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu ako akcesorický záväzok totiž nemôže
existovať bez záväzku hlavného. Zastal názor, že nech sa akokoľvek na túto dohodu a na citovaný
článok pozeráme, záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu v nej jednoducho neexistuje a nenájdeme ho tam
ani s použitím výkladových pravidiel. I z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol takýto záväzok
dohodnutý a ani správanie sa zmluvných strán pred, pri, ale aj po uzavretí predmetnej dohody tomu
nenasvedčuje. Uviedol, že v čase uzatvorenia uvedenej dohody nechcel byt kupovať, nechcel sa ešte
zaväzovať k plneniam, ktoré sú typické pre kupujúceho pri kúpnych zmluvách, najmä z toho dôvodu, že
jednoducho nemal v tom čase finančné prostriedky, tie mu mala až neskôr schváliť banka. Toto všetko
vyplýva z dokazovania, pričom je podľa neho dôvodné predpokladať, že ani žalovaný ako predávajúci
nemal ešte v čase uzatvorenia dohody o zložení zábezpeky záujem sa zaviazať predať byt osobe,
ktorá nemá zabezpečené financovanie kúpy, pretože by sa potom ťažko dostal k svojim peniazom v
podobe kúpnej ceny za byt. Žalovaný vedel, že žalobca musí na kúpu požiadať o úver, čo tiež vyplýva z
vykonaného dokazovania. Ak by účastníci konania chceli v čase podpisu predmetnej dohody už pristúpiť
priamo k predaju bytu, určite by uzatvorili rovno kúpnu zmluvu alebo by si minimálne vyslovene dohodli
záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu v uzatvorenej dohode. To sa však nestalo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
je nespravodlivé požadovať od ktoréhokoľvek vlastníka bytu rezervovať svoj byt výlučne pre záujemcu
bezodplatne, dokonca tvrdí, že ak záujemca chce, aby vlastník nehnuteľnosti túto ďalej neponúkal, jeho



právu zodpovedá aj povinnosť za túto službu „zaplatiť“. Dohoda o zložení zábezpeky jasne stanovuje,
že zábezpeka sa považovala za súčasť kúpnej ceny. V prípade, ak by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
nedošlo, vznikol nárok na vrátenie zábezpeky (predposledná veta článku II. a článok III.). Nešlo teda o
žiadnu odmenu za „službu rezervácie“. Ak chcel žalovaný od žalobcu odmenu za rezerváciu, mal sa na
tom so žalobcom v uzatvorenej dohode dohodnúť. Rovnako, ak sa chceli účastníci konania dohodnúť,
že do dohodnutej doby uzavrú kúpnu zmluvu, mali to takto v dohode o zložení zábezpeky výslovne
uviesť. Stanovenie lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy (znenie vety v čl. II.) nemôže byť považované
za nič iné ako za stanovenie lehoty, po márnom uplynutí ktorej by mali nastať udalosti uvedené v ďalšej
dohode, pričom po uplynutí stanovenej lehoty mala byť platnosť dohody ukončená. To bolo skutočným
zmyslom vety druhej v čl. II. predmetnej dohody a nie, ako sa to snaží účelovo žalovaný interpretovať
- údajný záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu žalobcom. Ak neexistoval záväzok žalobcu uzatvoriť kúpnu
zmluvu, potom nemohla byť platne dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečujúca takýto záväzok. Pre
platnosť dohody o zmluvnej pokute je okrem náležitostí uvedených v § 544 ods. 2 OZ potrebné splniť
aj náležitosti podľa § 544 ods. 1 OZ, teda je potrebná a nevyhnutná identifikácia a zároveň existencia
zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované pokutou. Ani v dohode o zložení zábezpeky ani
iným spôsobom sa žalobca nezaviazal uzatvoriť so žalovaným kúpnu ani inú zmluvu. Takýto záväzok
žalobcu nie je nikde zaznamenaný. Zložením zábezpeky žalobca len potvrdil svoj predbežný záujem o
kúpu nehnuteľnosti, nezaviazal sa ju však tým aj kúpiť. Zastal názor, že ani judikatúra, ktorú žalovaný
v odvolaní uviedol, nie je v jeho prospech. Závery z týchto súdnych rozhodnutí nasvedčujú skôr proti
argumentácii žalovaného. Práve žalovaný sa snaží dopĺňať do dohody o zložení zábezpeky niečo,
čo tam pôvodne nebolo a čo ani vôľu účastníkov dohody nepredstavovalo. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu odvolacích dôvodov a súc viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario rozsudok prvoinštančného súdu ako správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správnemu právnemu posúdeniu veci, svoje
rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že strany sporu uzatvorili dohodu o zložení zábezpeky zo
dňa 07.08.2015 tak, ako je zapravená na č. l. 7 - 8 súdneho spisu. Sporným zostalo, či v zmysle u
vedenej dohody o zložení zábezpeky sa žalobca zaviazal, resp. prevzal záväzok uzatvoriť zmluvu o
budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu a či nesplnenie takéhoto záväzku bolo dohodou sankcionované
zmluvnou pokutou.

7. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ust. § 544 a § 545 OZ vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty
okrem písomnej formy vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačne
dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.

8. Vychádzajúc z uvedeného, porovnaním s obsahom uzatvorenej dohody o zložení zábezpeky medzi
stranami sporu, odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom prvoinštančného súdu o tom,
že v predmetnej dohode sa žalobca ako záujemca nezaviazal k plneniu zmluvnej povinnosti, t. j. k
povinnosti uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu. V predmetnej dohode absentuje
vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť následne sankcionovaná zmluvnou pokutou a jej
nahradenie stanovením lehoty na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy nepostačuje.
Ako uviedol v dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd, z formulácie dohody nie je vôbec jasné, či bola
dojednaná možnosť alebo povinnosť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu uzavrieť. Napokon
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase uzatvorenia dohody o zložení zábezpeky žalobca
nedisponoval ani potrebnou finančnou čiastkou na úhradu kúpnej ceny, a teda len ťažko je možné
predpokladať, že za takejto situácie by pristúpil k prevzatiu zodpovednosti za uzatvorenie kúpnej zmluvy,
resp. zmluvy o budúcej zmluve k spornému bytu, keď nemal ani istotu, či sa mu potrebné finančné
prostriedky podarí zabezpečiť. Ak potom podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,



výklad dohody o zložení zábezpeky zo strany prvoinštančného súdu zodpovedal nielen poukazovanému
zákonnému ustanoveniu, ale i rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR.

9. V prípade zmluvnej pokuty ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku
a je od hlavného záväzku závislý. Znamená to, že vedľajší zabezpečovací záväzok nemôže platne
vzniknúť bez existencie platného hlavného zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta je dohodou
účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť. K svojmu vzniku teda predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého
má slúžiť. I odvolací súd preskúmaním predloženej dohody o zložení zábezpeky uzatvorenej stranami
sporu 07.08.2015 existenciu záväzku žalobcu ako záujemcu o byt žalovaného, splnenie ktorého malo byť
zmluvnou pokutou zabezpečené, nezistil. Ako ustálil prvoinštančný súd, v čl. II. dohody účastníci zmluvy
stanovili iba lehotu na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy, pričom ako záväzok
záujemcu o kúpu bytu predmetné zmluvy uzavrieť, nemožno považovať ani dovetok, že ak záujemca o
kúpu z dôvodu prekážok na jeho strane neuzavrie s predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu
zmluvu v stanovenej lehote, považuje sa zábezpeka za zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho.

10. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387
ods. 1 CSP, stotožniac sa aj s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.

11. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
prvoinštančný súd samostatným uznesením.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)