{"guid": "095e3da9-29ef-4c45-9bf8-9298f6d4a63e:38ca190d-927e-443e-b6b1-9c7d7da8916e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1", "spisova_znacka": "11CoP/81/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/81/2018 z 17. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2018, sp. zn. 11CoP/81/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1", "identifikacne_cislo": "1515216725", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38ca190d-927e-443e-b6b1-9c7d7da8916e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/81/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216725
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov matka: F.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. XX,
zastúpená advokátskou kanceláriou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom Tomášikova 10H, Bratislava a
otec : F.. K. A. K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G., K. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Kubalovou,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Obchodná 40, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom
Prokofievova 4, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/191/2015-795, zo dňa 17.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1,3, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil odôvodnené potreby oprávneného - maloletého dieťaťa, možnosti,
schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v zmysle zásad stanovených v Zákone o rodine. Súd
prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, osobný stav oboch rodičov
sa nezmenil. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej príjem sa zvýšil asi o 250 eur, pracuje u
rovnakého zamestnávateľa. Vlastné bývanie nemá, býva s maloletou a so svojimi rodičmi v ich byte.
Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, býva v rodinnom dome, vo vlastníctve jeho rodičov, vo
vlastnom byte s partnerkou a ich synom K.. jeho príjem sa znížil o XXXX eur, oproti príjmu v roku
2013. 27.02.2014 bol uznaný invalidným, so vznikom invalidity od 01.05.2013, skončil pracovný pomer v
Slovak Telekom, a.s. dohodou zo zdravotných dôvodov. U terajšieho zamestnávateľa pracuje na úväzok
20 hodín týždenne. K zmene zdravotného stavu u otca nedošlo, v súčasnosti je bez liečby. Maloletá E.
je o 4 roky staršia, úmerne veku vyrástla, jej potreby sa zvýšili v každom smere, nastúpila na povinnú
školskú dochádzku 01.09.2016, čím sa podstatne zvýšili jej náklady. Súd prvej inštancie prihliadol na
stanovisko Okresnej prokuratúry, podľa ktorej nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu výšky výživného. Otec vykonáva prácu, ktorá by mohla byť ohodnotená vyšším príjmom, otec
sa vzdal vyššieho príjmu. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh otca, pretože zníženie výživného
nie je v záujme maloletej. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca
platiť výživné na maloletú v doterajšej výške, ako aj prispievať jej na tvorbu úspor. Zníženie vyživovacej
povinnosti nikdy nie je v záujme maloletého dieťaťa. Otcom navrhovaná výška výživného 75 eur, v



žiadnom prípade nezodpovedá ani základným potrebám maloletej. Súd prvej inštancie neprihliadol na
argument otca, že náklady na dieťa nikdy nepresiahli sumu 150 eur mesačne, keď už len podľa jeho
vlastných výpočtov náklady na maloletú dosahujú 303 eur mesačne. Matka kompenzuje starostlivosť
svojou osobnou starostlivosťou, na ktorej sa otec nepodieľa a preto ju musí vyvážiť finančným plnením.
Matka riadne preukázala náklady na maloletú. Otec bol uznaný invalidným od 01.05.2013, teda v čase
poslednej úpravy výživného na maloletú E., žiadna zmena jeho zdravotného stavu nenastala. Súd prvej
inštancie zároveň podrobne opísal prehľad majetkových pomerov otca, prevod obchodného podielu
spoločnosti Value-Added, s.r.o. na rodičov, pričom skonštatoval, že spoločnosť Value-Added, s.r.o.
zmenila rozhodnutím jeho matky právnu formu na akciovú spoločnosť, že jeho matka je napriek svojmu
preukázateľne výrazne nepriaznivému zdravotnému stavu a veku 82 rokov schopná vykonávať funkciu
predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti, v ktorej sú členmi dozornej rady jeho 86 ročný otec a
partnerka V. L.. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na argument otca, že nehnuteľnosti vlastne rodičom
vrátil, pretože boli kúpené z ich finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie konanie otca vyhodnotil v
súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zohľadnil aj vývoj životných nákladov, ktoré
sa vo všeobecnosti zvýšili. Na skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (syn K., nar.
XX.XX.XXXX), súd prvej inštancie neprihliadol, pretože otec musí byť zodpovedný a plniť si vyživovaciu
povinnosť rovnako ku každému dieťaťu výživou na neho odkázaného, na mladšie dieťa, nie na úkor
staršieho. V konaniach starostlivosti o deti je súd povinný vždy chrániť záujem maloletého dieťaťa. Súd
prvej inštancie nevyhovel návrhu otca vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a pokiaľ ide o tvorbu
úspor, vzhľadom na jeho majetkové pomery, keď napriek tomu, že v tomto konaní tvrdil, že úspory nemá
žiadne, v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/241/2011 o rozvod manželstva
a úpravu pomerov k maloletej E. na čas po rozvode manželstva na pojednávaní 19.12.2011 vyslovene
uviedol, že prácu môže nechať. Svoje vyjadrenie nepodmienil svojim zdravotným stavom, bol si teda
vedomý, že jeho majetkové pomery sú na takej úrovni, že sa môže vzdať dobre plateného pracovného
miesta, aby sa mohol v čo najširšom rozsahu starať o dcéru E., v opačnom prípade by nebol schopný
platiť ním vyčíslené mesačné výdavky v celkovej výške 3.237 eur, aj keď v súčasnosti už neplatí hypotéku
v sume 977 eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Poukázal na nemorálnosť a nehumánnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho rozpor so záujmami maloletej E. a likvidačnosť voči nemu a jeho
novej rodine, rodovú zaujatosť, keď povinnosti otca súd limituje na zabezpečovanie prebytku financií pre
matku dieťaťa, bez ohľadu na skutočné potreby dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za rozporné s princípmi právneho štátu. Vzhľadom na vyjadrenia a vykonané dokazovanie považuje
za minimálne dôvodné zrušenie tvorby úspor na maloletú, má pokles zdravotnej spôsobilosti o 50%
a nedosahuje také príjmy, ako v čase určovania výživného posledným rozhodnutím súdu. Súd prvej
inštancie úmyselne ignoroval fakty z ostatných konaní. Matka maloletej najprv mu ovplyvnila zdravie
svojim správaním, postupne deštruovala vzťah otca s maloletou, dobrovoľne sa vzdala viac ako 13.000
eur v hotovosti, ktoré mohla získať predajom spoločného majetku, oboch poškodila viac ako o 35.000
eur nesúhlasom s predajom nehnuteľnosti v BSM až do roku 2016, dopustila sa krivého obvinenia,
keď podala účelové trestné oznámenie. Matka podáva účelové návrhy a zabezpečovacie opatrenia.
V úplnom protiklade s tým priamo vo vyššie uvedených bodoch súd prvej inštancie tvrdí, že svoje
rozhodnutie opiera o dôkazy zo spisov, ktoré s týmto konaním absolútne nesúvisia. Kolízny opatrovník
bez objektívnej znalosti o tomto prípade len poskytol všeobecné vyhlásenie, ktoré pravdepodobne vždy
poskytuje. Neobjektívnosť, až zaujatosť prvostupňového súdu je zrejmá. Súd tendenčne uviedol vysoké
výdavky na maloletú ovplyvnené v tom čase hlavne financovaním súkromnej škôlky, ale predchádzajúce
vyjadrenia matky ignoroval. Výdavky matka riadne nezdokladovala. Súd prvej inštancie poukázal iba
na tie skutočnosti, ktoré mu výroku jeho rozhodnutia vyhovujú. Skutočnosť, že matka má dostatok
finančných prostriedkov a iracionálne odmieta ďalší zdroj príjmu súd prvej inštancie nijak nevyhodnotil.
Neobjektívnosť, až rodovú zaujatosť súdu videl v tom, že súd vymenovával jeho príjmy, ale nebral do
úvahy jeho náklady na život a život jeho rodiny. Jeho PN v roku 2013 kvôli chorobe ku termínu, ktorej
bola aj spätne priznaná invalidita nevzal do úvahy. Zdôrazňoval jednorazový vysoký príjem z odstupného
a opätovne opakuje, že súd ignoruje zdokladované vyjadrenia lekárov práve za obdobie 2013, 2014
o tom, že musí zmeniť zamestnanie. Tiež uvádza nepravdu, že sa matke zvýšili náklady v súvislosti
so školskou činnosťou maloletej, pričom poukázal na to, že niektoré mimoškolské aktivity maloletá
už nenavštevuje. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že pri znížení výživného by matka nebola schopná zo
svojho 870 eur mesačného príjmu zabezpečiť všetky odôvodnené potreby, nie je možné akceptovať.
Súdu vysvetlil všetky pohyby na účtoch, ako aj skutočnosti týkajúce sa majetku. Súd prvej inštancie
postupoval v rozpore s ustanovením § 78 ods. 1 nesprávnym spôsobom, toto ustanovenie aplikoval,



rozhodol diskriminačne a zaujate, rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zohľadnil len
jednostranné dôkazy v jeho neprospech, rozhodnutia je v rozpore so záujmom maloletej, čím ďalej
motivuje matku maloletej bezdôvodne fyzicky a psychicky ubližovať maloletej bránením v styku s otcom,
z dôvodu zneužívania znenia ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Závery súdu sú nesprávne,
žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou
75 eur mesačne, alebo žiadal zrušiť rozhodnutie súdu  prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
4. Okresný prokurátor Bratislava V k odvolaniu otca uviedol, že odvolanie otca považuje za nedôvodné
a navrhuje ho zamietnuť. Súd sa podrobne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými
pre rozhodnutia, svoje rozhodnutie ohľadne jednotlivých skutkových okolností aj náležite odôvodnil. Z
vykonaného dokazovania sú nepochybne preukázané majetkové pomery otca, tiež jeho schopnosti a
možnosti odôvodňujúce súdom prv určenú výšku výživného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
dôkladne a veľmi podrobne popísal zistené majetkové a zárobkové pomery otca, jeho zdravotný stav,
minulú práceneschopnosť, z ktorých vyvodil vplyv na určenú výšku výživného a teda potrebu jeho výšky.
Vo vzťahu k uvedenému na strane otca  nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodnila
zníženie výživného k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal s preukázanými
skutočnosťami, možnosťami a schopnosťami otca a správne aplikoval takzvanú zásadu potencionality a
nie zásadu fakticity príjmu otca. Súd rozhodol správne a zákonne aj vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletej, ktorá od posledného určeného výživného je o 4 roky staršia, čím sa jednoznačne zvýšili
náklady matky vynaložené na jej starostlivosť , zníženie výživného by nebolo za daných okolností
v záujme maloletej. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia rozsiahlym a vyčerpávajúcim
spôsobom náležite zaoberal všetkými podstatnými skutkovými zisteniami a taktiež svoje právne závery
riadne odôvodnil, pričom vzhľadom na podrobnosť a vecnosť tejto argumentácie sa s ňou v plnom
rozsahu stotožňuje. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu Okresného prokurátora nesúhlasil s jeho vyjadrením a trval na svojom
odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

10. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
postupoval správne podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď zisťoval, či nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti. Po rozsiahlom dokazovaní odvolací súd správne
konštatoval, že takáto zmena pomerov nenastala. Tu je potrebné upozorniť, že zmena pomerov sa
musí výrazne prejavovať v pomeroch účastníkov, či tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane
povinného rodiča. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie riadne vyhodnotil, keď odvolací súd má
zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že na strane maloletej sa zvýšili potreby súvisiace so
školskou dochádzkou a jej ďalšími aktivitami. Pre posudzovanie výšky vyživovacej povinnosti je potrebné
vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby
pre dieťa v určitom veku ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre
neho špecifické. Z uvedených dôvodov odvolací nemohol prihliadnuť na námietky otca, týkajúce sa
výšky nákladov na maloletú. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj pomery na strane otca, ktorého
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery umožňujú platiť výživné v súdom stanovenej výške,
ako aj výživné na tvorbu úspor. Zmena pomerov musí byť odôvodnená, buď subjektívne okolnosťami



na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných
nákladov. Uvedenú zmenu pomerov konštatoval súd prvej inštancie správne len na strane oprávneného
- maloletej. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým poskytovaná ochrana maloletého
dieťaťa a súd posudzuje vec v záujme maloletého dieťaťa. Záver súdu prvej inštancie potvrdzuje aj
vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu otca. Nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť,
že výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, čím vytvára materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje finančným príspevkom v peniazoch.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §  52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/191/2015", "guid": "1a0f952e-2e8c-4818-bc20-780b0407359a:fac72bf9-8963-47be-aae7-d2b2649b0fbf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "095e3da9-29ef-4c45-9bf8-9298f6d4a63e:22e92895-7468-4592-9890-912ea34c1acf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1", "spisova_znacka": "11CoP/81/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/81/2018 z 17. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1515216725.1"}], "citovane_v": []}