Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/49/2014 z 25. 3. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2015, sp. zn. 2S/49/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1 Krajský súd Prešov | 2S/49/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1 | 2015-03-25 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb116da3-6769-42ed-b48c-b8284c84075d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/49/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200780 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu v Prešov Odd.: Dr, vložka č. 266/P, IČO: 223 051, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou so sídlom v Humennom, advokátska kancelária Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazorná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 č. 1100305/1/192352/2014/5054 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 č.1100305/1/192352/2014/5054 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17. januára 2014 č. 9710401/5/204731/2014/Bac podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 516,18 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Tatiany Andrejcovej, advokátke v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17.01.2014 č. 9710401/5/204731/2014/Bac, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobca v žalobe poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré rozhodnutia sú podľa neho nezákonne vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z., ako aj zákonom č. 511/1992 Zb. Argumentoval tým, že u neho boli vykonané tri daňové konania: - konanie začaté daňovou kontrolou dňa 29.04.2005, - konanie začaté opakovanou daňovou kontrolou dňa 20.12.2006, - konanie začaté opakovanou daňovou kontrolou dňa 26.07.2011 a zdôraznil, že správca dane nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho orgánu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 23.05.2006, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 1.02.2006 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a namiesto toho, aby pokračoval ďalej v konaní a vydal rozhodnutie začal v tej istej veci nové konanie a opakovanú daňovú kontrolu. V novom daňovom konaní vydal dňa 22.10.2007 Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly a vydal následne Dodatočný platobný výmer zo dňa 12.11.2007, ktorý bol následne zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2010 pod sp.zn. 1S/44/08 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Správca dane ani toto konanie neukončil a začal tretíkrát v tej istej veci nové konanie a ďalšiu opakovanú daňovú kontrolu. Žalobca uviedol, že má za to, že opakovaná daňová kontrola je novým konaním, ktoré nie je možné u daňového subjektu začať bez ukončenia vyrubovacieho konania vedeného o výsledkoch predchádzajúcej daňovej kontroly tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie. Tým, že pôvodné rozhodnutie daňových orgánov bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, mal správca dane pokračovať vo vyrubovacom konaní, ktoré doposiaľ nie je ukončené. Žalobca má za to, že opakovanými daňovými kontrolami z rokov 2007 a 2011, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom. Podľa neho správca dane mal povinnosť vrátiť sa do vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej v roku 2005, nie po opakovanej daňovej kontrole. Zároveň poukázal na uplynutie 5 ročnej lehoty ku dňu 31.12.2011, ako aj porušenie ustanovenia § 30a zákona č. 511/1992 Zb. a hlavne na to, že z jeho námietkami ohľadom zániku práva vyrubiť daň, sa žalovaný dostatočne vo svojich rozhodnutiach nevyporiadal. Ďalej argumentoval tým, že vykonávanie kontroly trvajúce viac ako 9 rokov, pričom boli vykonávané úkony, ktoré nemohli viesť k vyrubeniu dane je porušením práva daňového subjektu, čím došlo k porušeniu zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Zároveň žalobca poukázal aj na to, že zo zápisnice z roku 2013, ktorá bola vypracovaná podľa Daňového poriadku účinného od 31.12.2012, pričom ide o zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 19.12.2012, v ktorej je zohľadnený právny stav pred novelou zákona č. 563/2009 Z.z. Avšak zápisnica bola vyhotovená podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku účinného od 01.01.2013 tak, ako tomu bolo pri vyhotovení zápisnice zo dňa 08.08.2013. Uvedené zápisnice podľa žalobcu boli spísané v roku 2012 a 2013 fiktívne, účelovo a sú neopodstatnené, pričom nemajú oporu v zákone a boli realizované v úmysle dosiahnuť taký právny stav veci, aby sa na daňové konanie vzťahoval nový predpis, t. j. zákon č. 563/2009 Z.z. Zároveň žalobca zdôraznil, že správca dane vychádzal z nesprávneho právneho názoru pri aplikácií ustanovenia § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. pri účtovaní daňových výdavkov podľa prijatej smernice č. XII/2012/149. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 27.08.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na dôvody vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ako vyplýva z administratívneho spisu správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné vydal dňa 17.01.2014 pod č. 9710401/5/204731/2014/Bac rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane ako príslušný daňový úrad podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003. Výrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 703/320/64792/201 l/Bac zo dňa 22.12.2011 a Dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 22.12.2011 spísaný 16.01.2012. Protokol o opakovanej daňovej kontrole spolu s Dodatkom č. 1 bol prerokovaný a doručený 17.01.2012 a nadväzne bol vydaný dodatočný platobný výmer. Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na základe podnetu na opakovanú kontrolu vydanom Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 04.11.2010 a dôvodom na podnet na opakovanú daňovú kontrolu bola skutočnosť, že Najvyšší súd SR rozsudkom č. 3Sžf 53/2009 zo dňa 27.01.2009 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.05.2008 pod č. I/225/1842-38212/2008/990723-r v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Humenné zo dňa 12.11.2007, ktorým Dodatočným platobným výmerom správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov rozhodnutím č. 1020505/1/961212/2012 zo dňa 09.05.2012 Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 27.01.2012, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 5 400,65 Eur zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Listom správca dane č. 9710401/5/1728349/12/Bac oznámil daňovému subjektu, že pokračuje vo vyrubovacom konaní a v rámci vyrubovacieho konania vyrubil daňovému subjektu Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 23.08. 2013 rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, ktoré odvolací orgán zrušil z dôvodu procesných nedostatkov, a to rozhodnutím FR SR zo dňa 27.11.2013. Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia správcu dane konštatoval, že vzhľadom na to, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje v súlade s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. všetky skutočnosti a úvahy správcu dane, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úkony vykonané v rámci vyrubovacieho konania a vysporiadanie sa správcu dane s námietkami daňového subjektu uvedenými v jeho vyjadrení k zápisniciam spísaných vo vyrubovacom konaní, rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane rešpektoval právny názor a vydal potom ako sa jeho zamestnanci dostavili dňa 19.12.2012 do sídla daňového subjektu zápisnicu z miestneho zisťovania a zároveň ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia dňa 31.01.2013 zamestnanci správcu dane dohodli termín konzultácie s pracovníkmi Daňového úradu Prešov, ktorej sa opätovne zúčastnili dňa 14.02.2013 a následne spísali dňa 28.06.2013 zamestnanci správcu dane úradný záznam vo veci odbornej konzultácie v súvislosti s vyrubovacím konaním s metodikmi Daňového úradu Prešov. Dňa 08.08.2013 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla Bytového družstva Humenné za účelom oboznámenia s výsledkami vyrubovacieho konania a následne dňa 15.08.2013 bolo na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné doručené písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorá bola spísaná dňa 19.12.2012 so zástupcami daňového subjektu a to dňa 08.08.2013. Daňový subjekt sa vyjadril k Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08.08.2013, pričom poukázal na skutočnosti, ktoré súviseli s priebehom daňovej kontroly v roku 2005, ako aj opakovanej daňovej kontroly z roku 2007 a 2011. Poukázal pritom daňový subjekt na to, že nová zápisnica s dátumom 08.08.2013 nezodpovedá skutočnému priebehu ústneho pojednávania, neobsahuje súvislé opísané skutočnosti priebehu pojednávania a konštatujú sa v nej skutočnosti, ktoré na ústnom pojednávaní prerokovávané neboli. Správca dane sa k písomnému stanovisku daňového subjektu na ústnom pojednávaní zo dňa 08.08.2013 vyjadril a poprel skutočnosti, ktoré uvádza v písomnom stanovisku daňový subjekt. Konštatoval, že zápisnice z 19.12.2012 a z 08.08.2013 sú obsahovo totožné. Zároveň sa správca dane vyjadril k jednotlivým postupom, ktoré boli zo strany správcu dane pri opakovanej daňovej kontrole správcom dane vykonané a v závere odôvodnenia vydaného rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur na dani z príjmov z právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 daňovému subjektu uviedol, že rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku na základe vykonanej opakovanej daňovej kontroly a preukázaných kontrolných zistení, ktorými bol upravený základ dane alebo daňová strata a priznaná daň vo výške 5 400,65 Eur ako rozdiel dane. O odvolaní daňového subjektu, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím dňa 17.04.2014 č. 1100305/1/192352/2014/5054 tak, že potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17.01.2014, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani z príjmov právnických osôb za rok 2003 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku sumu 5 400,65 Eur a poukázal pritom na dôvody odvolania daňového subjektu, pričom konštatoval, že sú totožné, ako boli vyjadrenia k jednotlivým protokolom o daňovej kontrole. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17.01.2014 a poukázal pritom na celý postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane. Uviedol, že správca dane zistil, že daňový subjekt v rozpore s § 24 ods. 1 zákona č. 366/99 Z.z. zaúčtoval náklady na príjmy, ktoré sú predmetom dane vo výške 687 873,34,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia ďalej odvolací orgán argumentoval citáciou ustanovení Obchodného zákonníka konkrétne § 2 ods. 1, § 221 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z., konkrétne § 18 ods. 4, 5, § 19 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. g), § 23 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. i), § 36 ods. 2 písm. c) bod 9, ako aj zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve konkrétne § 4 ods. 2, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1. Ďalej poukázal na Opatrenie Ministerstva Financií SR zo dňa 16.12.2002, konkrétne na § 4 ods. 1 písm. h) Postupov účtovania a ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a citoval ustanovenie § 2 písm. c), § 3 ods. 1, 2, 3, § 68 ods. 3, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 165 ods. 2, § 165b ods. 2 a § 165 ods. 1. Zároveň citoval zo zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31.12.2012 ustanovenia § 15 ods. 13, § 15b ods. 1 písm. c), § 15d ods. 2, § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 a § 45 ods. 1, 2. Poukázal na obsah § 246d O.s.p. Zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal jednotlivo s každou námietkou odvolateľa na čl. 11 až 16 rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu daňových úradov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 244 ods. 1,2 a 3, O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., vyplýva, že súd sa v tomto konaní riadi dispozičnou zásadou. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinný do 31.12.2012, okrem iných základných zásad daňového konania upravuje aj zásadu zákonnosti, ktorá ukladá povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to v § 2 ods. 1 tohto zákona. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, pretože ide o fiškálne záujmy štátu. Zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovaniu základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je pritom výkon daňovej kontroly upravený v ustanovení § 15 a opakovaná daňová kontrola je upravená v ustanovení § 15b citovaného zákona. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Ako vyplýva z ustanovenia § 15b ods. 1 písm. c) citovaného zákona, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Podľa § 15b ods. 2 citovaného zákona, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. Podľa § 15b ods. 3 písm. a) citovaného zákona, opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch. Podľa § 15 ods. 13 citovaného zákona (prvá, štvrtá a piata veta) daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu skontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Podľa § 18 ods. 5 citovaného zákona, daňovníkmi podľa odseku 4 sú aj organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Podľa § 19 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000,- Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000,- Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane. Podľa § 19 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, od dane sú oslobodené aj príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Podľa § 23 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Podľa § 25 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane. Podľa § 36 ods. 2 písm. c) bod 9 citovaného zákona, osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 je 15 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku SR a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a NB Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov sa súd dôslednejšie nezaoberal skutkovým stavom, ktorý ako vyplýva zo žaloby, ako aj rozhodnutí daňových orgánov nebol sporný, preto v predmetnom rozsudku len konštatoval, že daňové orgány pri vyrubení výšky dane postupovali v zmysle týchto citovaných ustanovení zákona. Avšak súd sa v predmetnom konaní výlučne zaoberal dodržaním procesného postupu daňových orgánov pri vyrubení dane z príjmov žalobcu za rok 2003. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 165 ods. 2 citovaného zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 165 ods. 4 citovaného zákona, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. V zmysle § 165 ods. 5 citovaného zákona, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri tomto závere súd jednoznačne vychádzal z obsahu predloženého administratívneho spisu súdu žalovaným, hlavne zo zrušených dodatočných platobných výmerov a možnosti vyrubenia dane žalobcovi správcom dane. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu v žalobe, že správca dane už po prvom zrušení dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.02.2006 pod č. 703/230/3998/08/Kme bol povinný vrátiť sa do vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a nie po rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zo dňa 23.05.2006, ktorým zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, vykonať opakovanú daňovú kontrolu na základe písomného podnetu DR SR zo dňa 21.06.2006. Týmto svojim konaním správca dane zmeškal všetky zákonné lehoty stanovené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb., teda rozhodnúť do 30 dní, resp. 60 dní, a pretože v konaní nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k určeniu dane podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a dňom 31.12.2011 zaniklo správcovi dane právo vyrubiť daň daňovému subjektu. Nakoľko právo vyrubiť daň zaniklo správcovi dane týmto dňom, nebolo ho možné obnoviť ani po účinnosti nového Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. dňom 31.12.2012. Postupom daňových orgánov podľa názoru súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a hlavne ustanovenia § 15 ods. 13 citovaného zákona, nakoľko daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu, pričom týmto protokolom bol Protokol č. 703/320/445-30120/2005/Por z 02.01.2006. Dňom nasledujúcom po dni prerokovania uvedeného protokolu sa začína vyrubovacie konanie v zmysle § 44 Zákona o správe daní. Je teda nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danej veci podľa názoru súdu správca dane dodatočný platobný výmer vydal, avšak tento bol Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 23.05.2006 pod č. I/225/4215-34724/2006/994136-r zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie na základe odvolania žalobcu. Následne podnetom Daňového riaditeľstva SR na opakovanú daňovú kontrolu z 21.06.2006 došlo k ďalšiemu porušeniu povinnosti daňového orgánu zákona o správe daní. Z tejto skutočnosti vyplýva, že vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 nebolo ukončené právoplatným daňovým výmerom, ani dodatočným platobným výmerom tak, ako tomu v pôvodnom konaní o riadnej daňovej kontrole malo dôjsť. Následne správca dane na základe nezákonne získaného dôkazu - Protokolu číslo: 703/320/740-40685/2007/Mac zo dňa 22.10.2007 a jeho Dodatku č. 1 vydal Dodatočný platobný výmer zo dňa 12.11.2007 pod č. R: 703/230/51491/07/Dup o vyrubení rozdielu dane za rok 2003 v sume 137.200,- Sk. Nezákonné je aj napokon rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 č. 1100305/1/192352/2014/5054 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17. januára 2014 č. 9710401/5/204731/2014/Bac, nakoľko naň nadväzuje. S poukazom na citáciu ustanovenia § 44 ods. 6 písm. d) bod 1 Zákona o správe daní, správca dane po zrušení dodatočného platobného výmeru a vrátení vecí na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly mal pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením výsledkov kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru, alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ Daňové riaditeľstvo SR po zrušení Dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.02.2006 v tomto prípade vydalo pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak takýto postup bol v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní. Správca dane tak podľa názoru súdu nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona č. 511/1992 Zb. a pokiaľ následne vydal na základe opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer, bolo potrebné toto rozhodnutie aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné. Zároveň sa súd stotožnil aj s námietkami žalobcu, že lehota správcu dane na vyrubenie dane uplynula dňom 31.12.2011. Zároveň súd konštatoval, že správca dane a ani žalovaný nevykonali úkony, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Poukazujúc na vadu konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom na túto vadu mal povinnosť súd prihliadať v akomkoľvek štádiu konania, ako aj s poukazom na ustálenú širokú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (rozsudky NS SR 8Sžf/23/2013 z 23.03.2014, 8Sžf/15/2012 z 21.02.2013 ako aj 2Sžf/58/2011 z 22.08.2012) predmetné rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho názoru prijatého daňovými orgánmi pri posudzovaní lehôt na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane, ako aj z dôvodu, že daňové orgány vydali rozhodnutia na základe nezákonne získaného dôkazu, čo spôsobilo v konaní takú vadu, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. O trovách konania vzhľadom na úspešnosť žalobcu rozhodol súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi trovy konania vyčíslené v písomnom vyhotovení právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 26.03.2015 vo výške 516,18 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z týchto úkonov právnej služby: - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 04.06.2014 134 Eur, - písomné podanie žaloby zo dňa 04.06.2014 134 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015 139,83 Eur, - paušálna náhrada 2x režijný paušál za rok 2014 8,04x2, 1x paušálna náhrada 8,39 za rok 2015, - náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 podľa ktorej boli účtované trovy konania právnej zástupkyni a to 6x13,98 vo výške 83,88 Eur. Spolu trovy konania vo výške 516,18 Eur je povinný žalovaný zaplatiť na účet právnej zástupkyni JUDr. Tatiany Andrejcovej, advokátky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.