{"guid": "095d9716-6f3b-4d4a-b9e9-c101063bb4ee:bb116da3-6769-42ed-b48c-b8284c84075d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1", "spisova_znacka": "2S/49/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/49/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2015, sp. zn. 2S/49/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1", "identifikacne_cislo": "8014200780", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Morozová Nemcová", "sudca_id": 1503, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-morozova-nemcova-1503", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb116da3-6769-42ed-b48c-b8284c84075d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 2S/49/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8014200780\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200780.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej\na sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobcu Bytové\ndružstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, družstvo zapísané v Obchodnom registri\nOkresného súdu v Prešov Odd.: Dr, vložka č. 266/P, IČO: 223 051, právne zastúpeného JUDr. Tatianou\nAndrejcovou, advokátkou so sídlom v Humennom, advokátska kancelária Laborecká 1896/58, 066 01\nHumenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazorná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. apríla\n2014 č. 1100305/1/192352/2014/5054 na základe žaloby jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZ r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 č.1100305/1/192352/2014/5054 v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17. januára 2014 č.\n9710401/5/204731/2014/Bac podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n\nZ a v ä z u j e   žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 516,18 Eur, ktoré je povinný\nžalovaný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Tatiany Andrejcovej, advokátke v lehote 15\ndní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nVčas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti\nrozsudku v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné\nzo dňa 17.01.2014 č. 9710401/5/204731/2014/Bac, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie a priznať trovy konania.\n\nŽalobca v žalobe poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré\nrozhodnutia sú podľa neho nezákonne vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z., ako aj zákonom\nč. 511/1992 Zb. Argumentoval tým, že u neho boli vykonané tri daňové konania:\n\n- konanie začaté daňovou kontrolou dňa 29.04.2005,\n\n- konanie začaté opakovanou daňovou kontrolou dňa 20.12.2006,\n\n- konanie začaté opakovanou daňovou kontrolou dňa 26.07.2011\n\na zdôraznil, že  správca dane nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho orgánu Daňového riaditeľstva\nSR zo dňa 23.05.2006, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 1.02.2006 a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a namiesto toho, aby pokračoval ďalej v konaní a vydal\nrozhodnutie  začal v tej istej veci nové konanie  a opakovanú daňovú kontrolu.\n\nV novom daňovom konaní vydal dňa 22.10.2007 Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej\nkontroly a vydal následne Dodatočný platobný výmer zo dňa 12.11.2007, ktorý bol následne zrušený\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2010 pod  sp.zn. 1S/44/08 a vec bola vrátená správcovi\ndane na ďalšie konanie.  Správca dane ani toto konanie neukončil a začal tretíkrát v tej istej veci nové\nkonanie  a ďalšiu opakovanú daňovú kontrolu. Žalobca uviedol, že má za to, že opakovaná daňová\nkontrola je novým konaním, ktoré nie je možné u daňového subjektu začať bez ukončenia vyrubovacieho\nkonania vedeného o výsledkoch predchádzajúcej daňovej kontroly tej istej dane za to isté zdaňovacie\nobdobie. Tým, že pôvodné rozhodnutie daňových orgánov bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie, mal správca dane pokračovať vo vyrubovacom konaní, ktoré doposiaľ nie je ukončené.\n\nŽalobca má za to, že  opakovanými daňovými kontrolami z rokov 2007 a 2011, ktoré boli vykonané\nv rozpore so zákonom. Podľa neho správca dane mal povinnosť vrátiť sa do vyrubovacieho  konania\npo daňovej kontrole vykonanej v roku 2005, nie po opakovanej daňovej kontrole. Zároveň poukázal na\nuplynutie 5 ročnej lehoty ku dňu 31.12.2011, ako aj porušenie ustanovenia § 30a zákona č. 511/1992\nZb. a hlavne na to, že  z jeho námietkami ohľadom zániku práva vyrubiť daň, sa žalovaný dostatočne\nvo svojich rozhodnutiach nevyporiadal.\n\nĎalej argumentoval tým, že vykonávanie kontroly trvajúce viac ako 9 rokov, pričom boli vykonávané\núkony, ktoré nemohli viesť k vyrubeniu dane je porušením práva daňového subjektu, čím došlo k\nporušeniu zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Zároveň žalobca poukázal aj na to, že zo zápisnice\nz roku 2013, ktorá bola vypracovaná podľa Daňového poriadku účinného od 31.12.2012, pričom\nide o zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 19.12.2012, v ktorej je zohľadnený právny stav pred\nnovelou zákona  č. 563/2009 Z.z. Avšak zápisnica bola vyhotovená podľa príslušných ustanovení\nDaňového poriadku účinného od 01.01.2013 tak, ako tomu bolo pri vyhotovení zápisnice zo dňa\n08.08.2013. Uvedené zápisnice podľa žalobcu boli spísané v roku 2012 a 2013 fiktívne, účelovo a sú\nneopodstatnené, pričom nemajú oporu v zákone a boli realizované v úmysle dosiahnuť taký právny stav\nveci, aby sa na  daňové konanie vzťahoval nový predpis, t. j. zákon č. 563/2009 Z.z.\n\nZároveň žalobca zdôraznil, že správca dane vychádzal z nesprávneho právneho názoru pri aplikácií\nustanovenia § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. pri účtovaní daňových výdavkov podľa prijatej smernice č.\nXII/2012/149.\n\nK podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 27.08.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na\ndôvody vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n\nAko vyplýva z administratívneho spisu správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné vydal\ndňa 17.01.2014 pod č. 9710401/5/204731/2014/Bac rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane ako príslušný\ndaňový úrad podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil\ndaňovému subjektu rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur  na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie\nobdobie roka 2003.\n\nVýrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú\nkontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, o výsledku ktorej vyhotovil\nProtokol č. 703/320/64792/201 l/Bac zo dňa 22.12.2011 a Dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku\nzistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 22.12.2011 spísaný 16.01.2012. Protokol o opakovanej\ndaňovej kontrole spolu s Dodatkom č. 1 bol prerokovaný a doručený 17.01.2012 a nadväzne bol\nvydaný dodatočný platobný výmer. Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na základe podnetu\nna opakovanú kontrolu vydanom Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 04.11.2010 a dôvodom na\npodnet na opakovanú daňovú kontrolu bola skutočnosť, že Najvyšší súd SR rozsudkom č. 3Sžf\n53/2009 zo dňa 27.01.2009 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.05.2008 pod č.\nI/225/1842-38212/2008/990723-r v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Humenné\nzo dňa 12.11.2007, ktorým Dodatočným platobným výmerom správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov\nprávnických osôb za rok 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\nFinančné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších právnych\npredpisov  rozhodnutím č. 1020505/1/961212/2012 zo dňa 09.05.2012 Dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Prešov  zo dňa 27.01.2012, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických\n\nosôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 5 400,65 Eur  zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Listom správca dane č. 9710401/5/1728349/12/Bac oznámil daňovému subjektu, že\npokračuje vo vyrubovacom konaní  a v rámci vyrubovacieho konania vyrubil daňovému subjektu\nRozhodnutím o vyrubení rozdielu dane  zo dňa 23.08. 2013 rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur na dani z\npríjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, ktoré odvolací orgán zrušil z dôvodu procesných\nnedostatkov, a to rozhodnutím FR SR zo dňa 27.11.2013. Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia\nsprávcu dane konštatoval, že vzhľadom na to, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje v súlade s §\n63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. všetky skutočnosti a úvahy správcu dane, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia, úkony vykonané v rámci vyrubovacieho konania a vysporiadanie sa správcu dane s\nnámietkami daňového subjektu uvedenými v jeho vyjadrení k zápisniciam spísaných vo vyrubovacom\nkonaní, rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.  Správca dane rešpektoval právny\nnázor a vydal potom ako sa jeho zamestnanci dostavili dňa 19.12.2012 do sídla daňového subjektu\nzápisnicu z miestneho zisťovania  a zároveň  ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia dňa 31.01.2013\nzamestnanci správcu dane dohodli termín konzultácie s pracovníkmi Daňového úradu Prešov, ktorej sa\nopätovne zúčastnili  dňa 14.02.2013  a následne  spísali dňa 28.06.2013 zamestnanci správcu dane\núradný záznam  vo veci odbornej konzultácie v súvislosti s vyrubovacím konaním s metodikmi Daňového\núradu Prešov. Dňa 08.08.2013 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla Bytového družstva\nHumenné za účelom oboznámenia s výsledkami vyrubovacieho konania a následne dňa 15.08.2013\nbolo na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné doručené písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom\npojednávaní, ktorá bola spísaná dňa 19.12.2012 so zástupcami daňového subjektu a to dňa 08.08.2013.\nDaňový subjekt  sa vyjadril k Zápisnici o ústnom pojednávaní  zo dňa 08.08.2013, pričom poukázal na\nskutočnosti, ktoré súviseli s priebehom daňovej kontroly v roku 2005, ako aj opakovanej daňovej kontroly\nz roku 2007 a 2011. Poukázal pritom daňový subjekt na to, že nová zápisnica s dátumom 08.08.2013\nnezodpovedá skutočnému priebehu ústneho pojednávania, neobsahuje súvislé opísané skutočnosti\npriebehu pojednávania a konštatujú sa v nej skutočnosti, ktoré na ústnom pojednávaní prerokovávané\nneboli.\n\nSprávca dane sa k písomnému stanovisku daňového subjektu na ústnom pojednávaní zo dňa\n08.08.2013 vyjadril a poprel skutočnosti, ktoré uvádza v písomnom stanovisku daňový subjekt.\nKonštatoval, že zápisnice z 19.12.2012 a z 08.08.2013 sú obsahovo totožné.\n\nZároveň sa správca dane vyjadril k jednotlivým postupom, ktoré boli zo strany správcu dane pri\nopakovanej daňovej kontrole správcom dane vykonané a v závere odôvodnenia vydaného rozhodnutia,\nktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 5 400,65 Eur na dani z príjmov z právnických osôb za\nzdaňovacie obdobie roku 2003 daňovému subjektu uviedol, že rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nna základe vykonanej opakovanej daňovej kontroly a preukázaných kontrolných zistení, ktorými bol\nupravený základ dane alebo daňová strata a priznaná daň vo výške 5 400,65 Eur ako rozdiel dane.\n\nO odvolaní  daňového subjektu, ktoré obsahovalo totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe\nrozhodol odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím dňa 17.04.2014 č.\n1100305/1/192352/2014/5054 tak, že potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17.01.2014, ktorým správca dane\nvyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani z príjmov právnických osôb za rok 2003 podľa § 68 ods.\n5 Daňového poriadku sumu 5 400,65 Eur a poukázal pritom na dôvody odvolania daňového subjektu,\npričom konštatoval, že sú totožné, ako boli vyjadrenia k jednotlivým protokolom o daňovej kontrole. Ďalej\nžalovaný zdôraznil, že podľa  § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov zo dňa 17.01.2014  a poukázal pritom na celý postup správcu dane, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane.  Uviedol, že správca dane zistil, že daňový subjekt v\nrozpore s § 24 ods. 1 zákona č. 366/99 Z.z. zaúčtoval náklady na príjmy, ktoré sú predmetom dane vo\nvýške 687 873,34,-  Sk.\n\nV odôvodnení rozhodnutia ďalej odvolací orgán argumentoval citáciou ustanovení Obchodného\nzákonníka konkrétne § 2 ods. 1, § 221 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z., konkrétne § 18 ods. 4, 5, § 19\nods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. g), § 23 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. i), § 36\nods. 2 písm. c) bod 9, ako aj zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve konkrétne § 4 ods. 2, § 7 ods. 1,\n§ 8 ods. 1. Ďalej poukázal na Opatrenie Ministerstva Financií SR zo dňa 16.12.2002, konkrétne na § 4\nods. 1 písm. h) Postupov účtovania a ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a citoval\nustanovenie § 2 písm. c), § 3 ods. 1, 2, 3, § 68 ods. 3, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 165 ods. 2, § 165b\n\nods. 2 a § 165 ods. 1. Zároveň citoval zo zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31.12.2012 ustanovenia\n§ 15 ods. 13, § 15b ods. 1 písm. c), § 15d ods. 2, § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 a § 45 ods. 1, 2. Poukázal\nna obsah § 246d O.s.p. Zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal jednotlivo s každou\nnámietkou odvolateľa na čl. 11 až 16 rozhodnutia.\n\nAko vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a\npostupu daňových úradov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.\n\nPodľa § 244 ods. 1,2 a 3, O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\"). Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo\nktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.\n\nPodľa § 247  ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom\nkonaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nZ ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p.,  vyplýva, že súd sa v tomto konaní riadi dispozičnou zásadou.\n\nZákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov  účinný do 31.12.2012, okrem iných základných zásad daňového konania\nupravuje aj zásadu zákonnosti, ktorá ukladá povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to v § 2 ods. 1 tohto zákona.\n\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, pretože ide o fiškálne záujmy štátu. Zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje  osobitnú úpravu zisťovania, preverovaniu základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nPodľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nV zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je pritom výkon daňovej kontroly upravený v\nustanovení § 15 a opakovaná daňová kontrola je upravená v ustanovení § 15b citovaného zákona.\n\nPodľa § 15 ods. 1 citovaného zákona,  daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo\niné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového\n\nsubjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý\nje nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.\n\nAko vyplýva z ustanovenia § 15b ods. 1 písm. c) citovaného zákona,  opakovanou daňovou kontrolou\nsa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola\nvykonaná, na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.\n\nPodľa § 15b ods. 2 citovaného zákona,  na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.\n\nPodľa § 15b  ods. 3 písm. a) citovaného  zákona, opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie\nvýsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkoch.\n\nPodľa § 15 ods. 13 citovaného zákona (prvá, štvrtá a piata veta) daňová kontrola je ukončená dňom\nprerokovania protokolu skontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim\npo dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom\nnasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie\nkonanie (§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane\n(§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).\n\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu  vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon alebo osobitný\nzákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla\npovinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť\nbez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok\nna vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného\npredpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom\nvznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.\n\nPodľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak bol pred uplynutím lehoty\nvykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od\nkonca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je\nmožné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie\nalebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové\npriznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.\n\nPodľa § 18 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predmetom\ndane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými\ndosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov\nz nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá\nosobitnou sadzbou (§ 36).\n\nPodľa § 18 ods. 5 citovaného zákona, daňovníkmi podľa odseku 4 sú aj organizácie, ktorých nezisková\nčinnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli.\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených\nv § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú\nkonkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom\ns výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v\n§ 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000,- Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá\nosobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý\ndaňovník využíval na výkon činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja\ntohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000,-\nSk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane,\npriraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených\npríjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane.\n\nPodľa § 19 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, od dane sú oslobodené aj príjmy bytových družstiev z\nnájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve\nbytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov.\n\nPodľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov,\nktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri\nrešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období.\n\nPodľa § 23 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami\na výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto\nzákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej\nvýške.\n\nPodľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom\npreukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje\ntento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za\npodmienok ustanovených v tomto zákone.\n\nPodľa § 25 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené\nna príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane.\n\nPodľa § 36 ods. 2 písm. c) bod 9 citovaného zákona, osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo\nzdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 je 15 % z úroku alebo z iného\nvýnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov, ak je príjemcom úroku, výhry\nalebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie\n(§ 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku SR a investičný\n(správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a NB Slovenska, u\nktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú.\n\nV zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov sa súd dôslednejšie nezaoberal\nskutkovým stavom, ktorý ako vyplýva zo žaloby, ako aj rozhodnutí daňových orgánov nebol sporný,\npreto v predmetnom rozsudku len konštatoval, že daňové orgány pri vyrubení výšky dane postupovali\nv zmysle týchto citovaných  ustanovení zákona.\n\nAvšak súd sa v predmetnom konaní výlučne zaoberal dodržaním procesného postupu daňových orgánov\npri vyrubení dane z príjmov žalobcu za rok 2003.\n\nPodľa § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona\nsa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových\nsubjektov.\n\nPodľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\nPodľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí  dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo   a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n\nPodľa § 165 ods. 2 citovaného zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred\núčinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nPodľa § 165 ods. 4 citovaného zákona, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto\nzákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.\n\nV zmysle § 165 ods. 5 citovaného zákona, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a\nneukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.\n\nSenát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postup, ktorý\npredchádzal ich vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a\njednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, pretože vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí.\n\nPri tomto závere súd jednoznačne vychádzal z obsahu predloženého administratívneho spisu súdu\nžalovaným, hlavne zo zrušených dodatočných platobných výmerov a možnosti vyrubenia dane žalobcovi\nsprávcom dane.\n\nSúd sa stotožnil s názorom žalobcu v žalobe, že správca dane už po prvom zrušení dodatočného\nplatobného výmeru zo dňa 01.02.2006 pod č. 703/230/3998/08/Kme bol povinný vrátiť sa do\nvyrubovacieho konania po daňovej kontrole a nie po rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zo dňa\n23.05.2006, ktorým zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, vykonať opakovanú daňovú\nkontrolu na základe písomného podnetu DR SR zo dňa 21.06.2006.\n\nTýmto svojim konaním správca dane zmeškal všetky zákonné lehoty stanovené v § 30a zákona č.\n511/1992 Zb., teda rozhodnúť do 30 dní, resp. 60 dní, a pretože v konaní nebol vykonaný žiadny úkon\nsmerujúci k určeniu dane podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a dňom 31.12.2011 zaniklo správcovi\ndane právo vyrubiť daň daňovému subjektu. Nakoľko  právo vyrubiť daň zaniklo správcovi dane týmto\ndňom, nebolo ho možné obnoviť ani po účinnosti nového Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z.\ndňom 31.12.2012.\n\nPostupom daňových orgánov podľa názoru súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 45 ods. 1 a\nods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a hlavne ustanovenia § 15 ods. 13 citovaného zákona, nakoľko\ndaňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu, pričom týmto  protokolom bol Protokol\nč. 703/320/445-30120/2005/Por z 02.01.2006. Dňom nasledujúcom po dni prerokovania uvedeného\nprotokolu sa začína vyrubovacie konanie v zmysle § 44 Zákona o správe daní. Je teda nepochybné, že\nvyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danej veci podľa názoru\nsúdu správca dane dodatočný platobný výmer vydal, avšak tento bol Daňovým riaditeľstvom SR zo\ndňa 23.05.2006 pod č. I/225/4215-34724/2006/994136-r zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a\nrozhodnutie na základe odvolania žalobcu. Následne podnetom Daňového riaditeľstva SR na opakovanú\ndaňovú kontrolu z 21.06.2006 došlo k ďalšiemu porušeniu povinnosti daňového orgánu zákona o správe\ndaní. Z tejto skutočnosti vyplýva, že vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly na daň\nz príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 nebolo ukončené právoplatným daňovým\nvýmerom, ani dodatočným platobným výmerom tak, ako tomu  v pôvodnom konaní o riadnej daňovej\nkontrole malo dôjsť.\n\nNásledne správca dane na základe nezákonne získaného dôkazu - Protokolu číslo:\n703/320/740-40685/2007/Mac zo dňa 22.10.2007 a jeho Dodatku č. 1 vydal Dodatočný platobný výmer\nzo dňa 12.11.2007 pod č. R: 703/230/51491/07/Dup o vyrubení rozdielu dane za rok 2003 v sume\n137.200,- Sk.\n\nNezákonné je aj napokon rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 č.\n1100305/1/192352/2014/5054 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov,\npobočka Humenné zo dňa 17. januára 2014 č. 9710401/5/204731/2014/Bac, nakoľko naň nadväzuje.\n\nS poukazom na citáciu ustanovenia § 44 ods. 6 písm. d) bod 1 Zákona o správe daní, správca\ndane po zrušení dodatočného platobného výmeru a vrátení vecí na ďalšie konanie v prípade riadnej\ndaňovej kontroly mal pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením výsledkov kontroly v rámci konania\no opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného\nvýmeru, alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ Daňové riaditeľstvo SR po zrušení Dodatočného\nplatobného výmeru zo dňa 01.02.2006 v tomto prípade vydalo pokyn na vykonanie opakovanej daňovej\nkontroly, tak takýto postup bol v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb.  o správe daní.\n\nSprávca dane tak podľa názoru súdu nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b\nzákona č. 511/1992 Zb. a pokiaľ následne vydal na základe opakovanej daňovej kontroly dodatočný\nplatobný výmer, bolo potrebné toto rozhodnutie aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného považovať\nza nezákonné.\n\nZároveň sa súd stotožnil aj s námietkami žalobcu, že lehota správcu dane na vyrubenie dane uplynula\ndňom 31.12.2011. Zároveň súd konštatoval, že správca dane a ani žalovaný nevykonali úkony, na ktoré\npoukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí.\n\nPoukazujúc na vadu konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom na túto\nvadu mal povinnosť súd prihliadať v akomkoľvek štádiu konania, ako aj s poukazom na ustálenú širokú\njudikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (rozsudky NS SR 8Sžf/23/2013 z 23.03.2014,\n8Sžf/15/2012 z 21.02.2013 ako aj 2Sžf/58/2011 z 22.08.2012) predmetné rozhodnutie žalovaného v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho názoru prijatého daňovými\norgánmi pri posudzovaní lehôt na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane, ako aj z dôvodu, že daňové\norgány vydali rozhodnutia na základe nezákonne získaného dôkazu, čo spôsobilo v konaní takú vadu,\nktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n\nO trovách konania vzhľadom na úspešnosť žalobcu rozhodol súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a\npriznal žalobcovi trovy konania vyčíslené v písomnom vyhotovení právnej zástupkyne žalobcu zo dňa\n\n26.03.2015 vo výške 516,18 Eur, ktoré  pozostávajú  z trov právneho zastúpenia z týchto úkonov právnej\nslužby:\n\n- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 04.06.2014   134 Eur,\n\n- písomné podanie žaloby zo  dňa 04.06.2014   134 Eur,\n\n- účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015    139,83 Eur,\n\n- paušálna náhrada 2x režijný paušál za rok 2014 8,04x2, 1x paušálna náhrada 8,39 za rok 2015,\n\n- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 podľa ktorej boli účtované trovy konania\nprávnej  zástupkyni a to 6x13,98 vo výške 83,88 Eur.\n\nSpolu trovy konania vo výške 516,18 Eur je povinný žalovaný  zaplatiť na účet právnej zástupkyni JUDr.\nTatiany Andrejcovej, advokátky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v\nBratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}