{"guid": "0956ca5d-48a1-49cd-93c2-57963cdfa583:195008e5-e4da-43ec-a0c2-1eeb3b6a1fa3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1", "spisova_znacka": "3Co/208/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/208/2016 z 23. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. októbra 2017, sp. zn. 3Co/208/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1", "identifikacne_cislo": "8615201250", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2017-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/195008e5-e4da-43ec-a0c2-1eeb3b6a1fa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/208/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615201250.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému H. G., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX F. XX, štátny občan SR,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul.
Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 125,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/48/2015-52 zo dňa 24.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku o sumu 125,51 eur s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62 %.

IV. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1.  Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník  v ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 125,51 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
19.3.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 29,57 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
19.3.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 140,41 eura na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB Prešov, č. ú. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
BIC: Z., VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
3.  Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,  že na základe uznesenia
povereného príslušníka PZ, Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie Giraltovce, ČVS: ORP-54/GE-SK-2014 zo dňa 13.5.2015 bolo proti žalobcovi začaté trestné
stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. d/ Trestného zákona. Žalobca prostredníctvom
svojho obhajcu podal dňa 21.5.2014 prostredníctvom zvoleného obhajcu sťažnosť proti uzneseniu
povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ v Giraltovciach, ČVS: ORP-54/GE-SK-2014 zo
dňa 13.5.2014. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Svidník, sp. zn. Pv 79/14/7712-9 zo dňa 11.6.2014
bolo preukázané, že okresný prokurátor po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, dôvodu



sťažnosti a vyšetrovacieho spisu zistil, že sťažnosť žalobcu je dôvodná, lebo poverený príslušník PZ
obvinenie vzniesol na základe skutkového stavu, o ktorom sú dôvodné pochybnosti, že uznesenie
o vznesení obvinenia je neopodstatnené, a preto ho uvedeným uznesením zrušil. Z pripojeného
vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-54/GE-SK-2014 je zrejmé, že žalobcu v predmetnej trestnej veci
zastupoval JUDr. Igor Šafranko, advokát Advokátskej kancelárie vo Svidníku na základe plnomocenstva
zo dňa 21.5.2014. Obhajca si trovy obhajoby riadne vyúčtoval. Jeho odmena a hotové výdavky tvorili
spolu sumu 125,51 eura. Žalobca tieto trovy obhajoby obhajcovi dňa 19.8.2014 uhradil. Z listu žalobcu
zo dňa 15.9.2014 bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal žalovanú
zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., pretože v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní mu vznikla škoda spočívajúca
v zaplatených trovách obhajoby v celkovej výške 125,51 eura. Trovy obhajoby boli žalobcom vyčíslené.
Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody škodu žalobcovi neuhradila.
4.     Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že žaloba žalobcu
je dôvodná. Ten, proti komu bolo vznesenie obvinenia zrušené, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto
právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v
súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť
rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil.
Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z.
je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, teda treba mať
na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená Podstata nároku na náhradu
škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Podmienkou priznania nároku
zo zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie je 1/ vznik škody, 2/ existencia nezákonného rozhodnutia
a 3/ príčinná súvislosť, t.j. že škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na
objektívnu zodpovednosť, zavinenie nie je predpokladom priznania náhrady škody a nie je ho potrebné
preukazovať. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z
titulu vyplatenej odmeny advokátovi za úkony právnej služby pri obhajobe, ktorú si žalobca uplatnil vo
výške 125,51 eura, súd preskúmal dôvodnosť a účelnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci, ktorú
poskytoval žalobcovi advokát zvolený žalobcom JUDr. Igor Šafranko. Súd má za to, že nárok je dôvodný,
pretože odmena za poskytovanie právnej pomoci - obhajobu v trestnom konaní predstavuje výdavok
žalobcu, teda zmenšenie jeho majetku a tým škodu, ktorá bola spôsobená priamo a bezprostredne
vznesením obvinenia a jeho následným zrušením. Vznik trov konania bol nevyhnutne vyvolaný
vznesením obvinenia a následne jeho zrušením, teda súd konštatuje, že uplatňovaný nárok je v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Po konštatovaní splnenia podmienok pre priznanie
náhrady škody súd skúmal, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu. Z vyšetrovacieho spisu bolo
preukázané, že trestné stíhanie žalobcu začalo uznesením vyšetrovateľa. Z § 10 Trestného poriadku je
zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Policajtom sa na účely tohto zákona
rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (viď bližšie § 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie
sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1
veta druhá a šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia,
ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku).
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a/ dávať
záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, b/ vyžadovať od policajta spisy,
dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na
zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c/ zúčastniť sa na vykonávaní
úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v



ktorejkoľvek veci, d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e/ zrušiť nezákonné
alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f/ odňať vec
policajtovi a g/ nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie. Iba prokurátor je
oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného poriadku).  Zákonom č.
412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, došlo od 1.1.2013 k zmene ust. § 4 zákona č.
514/2003 Z. z., ktorý určoval orgán konajúci v mene štátu. Na základe tejto právnej úpravy sa precizovala
príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie, rozlišuje
viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje
viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že orgánom
konajúcim v mene štátu je v danom prípade Ministerstvo vnútra SR, ktorému žalobca aj správne
adresoval žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd sa nestotožnil s námietkou
žalovanej, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko nezákonným rozhodnutím je obvinenie vznesené
žalobcovi uznesením zo dňa 13.5.2014, ktoré bolo prokurátorom právoplatne zrušené. Pokiaľ žalovaná
poukazuje na nové obvinenie zo dňa 29.1.2015, ide o iné rozhodnutie, ktoré v žalobe napadnuté nie
je. Z uvedených dôvodov súd žalobe čo sa týka náhrady škody vo výške 125,51 eura vyhovel. Podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca si okrem náhrady škody uplatnil podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s uplatnením
svojho nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Tento nárok je uplatnený podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, čo predstavuje odmenu za jeden úkon
právnej služby. Súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka považoval náklady
spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z za
príslušenstvo tohto nároku a z uvedeného dôvodu žalobe aj v tejto časti vyhovel.
5. Aplikoval ustanovenia §3, ods. 1, § 4, ods. 1, § 6, ods. 1,2, § 15, ods. 1, §16, ods.1,4, § 17, ods. 1,
§ 18, ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 121, ods. 3 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142, ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania.
Obsah odvolania
7.  Proti  rozsudku podal  v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.  Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.  Má za to, že
vzhľadom k tomu, že  dňa 4.2.2015 na základe pokynu Okresnej prokuratúry Svidník   prokurátor   uložil
začať trestné stíhanie a vzniesť obvinenie žalobcovi. Vyšetrovateľ vzniesol navrhovateľovi obvinenie dňa
29.1.2015. Na základe uvedeného je zrejmé, že vznesenie obvinenia vyšetrovateľom dňa 13.05.2014
bolo dôvodné. Trestné stíhanie voči navrhovateľovi nebolo do dnešného dňa právoplatne ukončené.
V prejednávanej veci bolo žalobcovi vznesené obvinenie, pričom na základe sťažnosti bola vec
prokurátorom vrátená vyšetrovateľovi na ďalšie konanie. Trestné stíhanie voči žalobcovi však bolo
vedené naďalej, a pre ten istý skutok, zmena nastala len vo výške spôsobenej škody a dňa 29.01.2015
bolo žalobcovi opätovne vznesené obvinenie. Trestné stíhanie voči žalobcovi teda pokračovalo. Máme
za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko trestné konanie voči žalobcovi do dnešného dňa
nie je právoplatne ukončené. V prípade, ak by bol žalobca odsúdený v predmetnej veci, máme za to,
že uplatnený nárok na náhradu škody by bol neopodstatnený a nedôvodný. Z tohto dôvodu trváme na
tom, že súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil a predčasne uplatnený nárok žalobcu priznal v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Čo sa týka vzniku škody, túto bude
taktiež možné posúdiť až po právoplatnom ukončení trestného konania, nakoľko až do právoplatného
skončenia trestného stíhania nie je možné posudzovať náklady na právneho zástupcu v trestnom
konaní ako škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko nie je známe, akým spôsobom
bude trestné stíhanie ukončené. Taktiež zo súdnej praxe vyplýva, že každé vznesenie obvinenia, ktoré
neskončí právoplatným odsúdeným páchateľa, je dôvodom na priznanie nároku na náhradu škody. Súd
priznal žalobcovi náhradu trov predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Takéto rozhodnutie považuje žalovaný v hrubom rozpore § 18 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého: „Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Zákon č. 514/2003 Z. z. ako lex specialis výslovne
vylučuje náklady za predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z trov konania podľa § 18 zákona
č. 514/2003 Z. z. Súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, v ktorých žalobcovi priznal aj náhradu
trov konania za zastupovanie na pojednávaní dňa 19.01.2016 a na pojednávaní 24.03.2016. okrem
námietky trov konania ako celku, žalovaný považuje tieto náklady považuje za absolútne rozporné



so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko hodnota sporu nepresahuje sumu 1.000,- € a teda v
konaní bolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čo jednoznačne predmet sporu umožňuje.
K rozhodnutiu nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, na čo žalovaný apeloval vo vyjadrení dňa
11.01.2015, v ktorom žiadal súd o rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania. Takto priznané trovy
považujeme za neúčelne vynaložené a nesprávne súdom priznané.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu  je v časti dôvodné.
9.  Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, ktoré bolo zrušené, ktorá spočíva v trovách
obhajoby, ktoré uhradil svojmu obhajcovi. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že napriek skutočnosti,
že v trestnej veci vedenej proti žalobcovi bolo síce obvinenie zrušené na základe jeho sťažnosti, avšak
následne bolo žalobcovi opätovne vznesené obvinenie pre ten istý skutok, zmena nastala len vo výške
spôsobenej škody. Trestné stíhanie teda pokračovalo, preto je ním uplatnený nárok na náhradu škody
predčasný a nedôvodný.
10. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku
nároku na náhradu škody sú vydanie nezákonného rozhodnutia a jeho zrušenie pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené
práve z dôvodu nezákonnosti a iba na to príslušným orgánom.
11. Pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je v zákone definovaný. Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa
považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Podľa dôvodovej správy (k § 1 ods. 1 zákona), k vymedzeniu
tohto pojmu sa zaujíma zámerne záporné stanovisko, lebo definícia by mohla viesť k nesprávnemu alebo
zužujúcemu, či naopak k rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu a pokiaľ by nebola tautologická, viedla
by ku konštrukcii dvojakej nezákonnosti, a to nezákonnosti, za ktorú sa zodpovedá, a nezákonnosti,
za ktorú sa nezodpovedá. V dôsledku toho zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia
okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo
pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje.
Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym
právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu
nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné
a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie
nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť
akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky,  alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom. Pokiaľ súdy došli k opačnému záveru, ich záver nie je správny. Právna úprava sa síce
osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku
zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia,
je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a
teda z dôvodu jeho nezákonnosti ( viď uznesenie NS SR, sp.zn. 4 M Cdo 20/2009).
12. Z odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Svidník (č.l. 6) vyplýva, že poverený príslušník
PZ obvinenie vzniesol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, t.j. skutkového stavu, o
ktorom sú dôvodné pochybnosti.  Zrušenie rozhodnutia nadriadeným orgánom z dôvodu nesprávne
zisteného skutkového stavu je nepochybne zrušením z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože rozhodnutie,
ktoré vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu  je v rozpore s objektívnym právom, s
právnymi predpismi, a teda je nezákonné. Na závere o nezákonnosti vydaného rozhodnutia nič nemení
skutočnosť, že v ďalšom priebehu trestného konania bolo proti žalobcovi vznesené ďalšie obvinenie a
trestné konanie doposiaľ prebieha. Správny je preto záver súdu o splnení zákonných predpokladov pre
vznik škody. Nárok žalobcu na náhradu trov obhajoby je daný, pričom trovy boli riadne vyčíslené a tiež
bolo preukázané ich zaplatenie zvolenému obhajcovi.



13. Odvolacia námietka o nesprávnosti záveru súdu o danosti nároku na náhradu škody za trovy
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 121, ods. 3 OZ je dôvodná. Odvolací súd
poukazuje na to, že  v súlade s ust. § 18, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.,  podľa ktorého súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku,  je takýto nárok je expressis verbis  vylúčený
zákonom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy ( zákon č. 58/1969 Zb.). Takýto výklad prešiel aj
testom  ústavnosti ( viď napr. Uznesenie ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 542/2016). Preto odvolací súd rozsudok
v tejto časti postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil.
14. Žalovaný namieta účelnosť trov konania, keďže vo veci bolo nariadené pojednávanie hoci hodnota
sporu nepresahuje 1.000 Eur, preto bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Účelom
práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1
dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (porov. I. ÚS 290/08, II. ÚS 88/01, II. ÚS 145/08, III. ÚS 259/2010, IV. ÚS 159/07). Súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný
na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkon účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom. Povinnosť súdu
zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s
tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sú jedny zo základných znakov ústavne
aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Ustanovenie §
115a, ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu zakotvovalo možnosť ( nie povinnosť) súdu
nenariaďovať pojednávanie v drobných sporoch.  Ak súd mal za to, že vzhľadom na povahu sporu,
náročnosť dokazovania je účelné nariadiť vo veci pojednávanie, takýto postup je v súlade s vyššie
citovanými ústavnými princípmi. Odvolacia námietka nie je dôvodná.
15. Odvolací súd prepočítal z dôvodu čiastočnej úspešnosti  žalovaného v odvolacom konaní  pomer
úspechu a neúspechu žalobcu vo veci a zistil, že tento pomer v skutočnosti je 62% ( § 255, ods. 1 C.s.p.).
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 2 C.s.p.. žalovaný mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný a žalobca si ich náhradu
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/48/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5c61cab-142b-4a17-b338-b7cce5fc2187", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.542.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 542/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 542/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.542.2016.1"}, {"guid": "ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25"}, {"guid": "ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/08 z 27. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-27", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98"}, {"guid": "ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/08 z 24. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-24", "citacie_n": 2140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354"}, {"guid": "ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}], "citovane_v": []}