Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/54/2017 z 29. 5. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 5Sžfk/54/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1012211070.2 Najvyšší súd | 5Sžfk/54/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:1012211070.2 | 2019-05-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 SSP, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, SSP, § 2 ods. 1 SSP, § 7 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e56c45-ba65-4117-a0a8-df394060dcfc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1012211070.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/54/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1012211070.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mesto Liptovský Hrádok, so
sídlom Hviezdoslavova 170, Liptovský Hrádok, právne zastúpený: JUDr. Juraj Hatvany, advokát so
sídlom Gorkého 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č.
N21201292/O 01 zo dňa 19. septembra 2012, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1S/2506/2012-290 zo dňa 8. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m
i e t a.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č.k. 1S/2506/2012-290 zo dňa 8. decembra 2016 z a m i e t a .

III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 1S/2506/2012-290 zo dňa 08.12.2016
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)
odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č.
N21201292/O 01 zo dňa 19.09.2012. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. a/ S.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal. Žalobcovi zároveň s poukazom na § 11
ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil krátený súdny poplatok vo výške
63,30 €.

2. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu krajskému
súdu dňa 23.11.2012 domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201292/
O 01 zo dňa 19.09.2012, na základe ktorej žalovaný v zmysle administratívnej kontroly verejného
obstarávania vyčíslil hodnotu nezrovnalosti uplatnením 10% korekcie z celkovej hodnoty zákazky vo
výške 67 392,25 € v zmysle usmernenia o určení finančných správ, ktoré je potrebné uplatňovať na
výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu pri nedodržaní pravidiel o
verejnom obstarávaní COCOF 07/0037/2-EN. Dňa 09.03.2009 bola medzi žalobcom ako prijímateľom
nenávratného finančného príspevku a žalovaným, ako poskytovateľom uzatvorená zmluva podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej aj „zákon č. 528/2008 Z.z.“) a v
zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) č. 010/4.2.MP/2009. V nadväznosti
na zmluvu o NFP žalobca vyhlásil verejné obstarávanie uverejnením oznámenia v Úradnom vestníku
EÚ/S č. 320761-2008 dňa 11.12.2008 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 239/2008 zo dňa
10.12.2008 pod č. 05775-MST. Na základe výsledkov verejného obstarávania uzatvoril zmluvu na kúpu



tovarov s úspešným uchádzačom dňa 30.04.2009. Žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovaného
plná výška nenávratného finančného príspevku. Dňa 3.7.2012, bol žalobcovi doručený list žalovaného
č. 430/2012-5.3., v zmysle ktorého záznamom spätnej kontroly overenia verejného obstarávania vo
vzťahu k predmetnej zákazke pre účely verejného obstarávania a vyplácania platieb, budú uznávané
za oprávnené výdavky vo výške zníženej o korekciu 10% hodnoty zákazky (vo výške 67 392,25
€). Na základe stanoviska k zisteniam tak, ako sú uvedené v zázname z AK, žalovaný listom
č. 430/2012-5.3/48710/2012 zaslal žalobcovi Správu o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie
finančných prostriedkov. Žalobca tieto považoval za nezákonné, nakoľko vychádzajú z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia.

3. Z obsahu spisového materiálu mal krajský súd za preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti opatrenia, na základe ktorého žalovaný v zmysle administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 27.06.2012 vyčíslil žalobcovi hodnotu nezrovnalosti s uplatnením korekcie 10% z
celkovej hodnoty zákazky vo výške 67 392,25 €. Súčasťou správy je aj list žalovaného č. 430/2012-5.3
zo dňa 19.09.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca je povinný uhradiť finančné prostriedky do 50 dní od
doručenia Žiadosti.

4. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie
služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej
správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže
kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
Krajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní
nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,
keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle tohto právneho predpisu Kontrola postupu
zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného.

5. Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 5Sžf/26/2012
zo dňa 29.11.2012 a sp.zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016) dospel krajský súd k záveru, že Správa
a Zápisnica ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú
zásah do práva, či právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je
možné považovať podľa názoru krajského súdu len za akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako
dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu
v správnom súdnictve nepodlieha. Je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o
povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a
jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou
ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s
informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu
podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení
finančných prostriedkov. S ohľadom na uvedený záver sa krajský súd nezaoberal námietkami žalobcu
o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v
prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v
postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym
dopadom na právne postavenie žalobcu. Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatoval,
že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. žalobu odmietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ustanovení § 440
ods. 1 písm. g/, h/, i/ a j/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší súd napadnuté
rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie
veci vzhliadol sťažovateľ v tom, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku preskúmateľnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia podľa S.s.p.. Následne sa krajský súd predmetom
žaloby nezaoberal a zákonnosť Správy o zistenej nezrovnalosti neskúmal, nakoľko dospel k záveru,
že táto podľa svojej úvahy je zo súdneho prieskumu vylúčená. Týmto sa krajský súd zároveň odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v tej istej veci v
zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu.

7. Sťažovateľ mal za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky vyžadované Správnym
súdnym poriadkom pre preskúmanie Správy o zistenej nezrovnalosti, nakoľko táto má povahu opatrenia



správneho orgánu podliehajúceho súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, nejedná
sa o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a jednoznačne ňou môžu byť dotknuté
práva a právom chránené záujmy sťažovateľa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Sžf/31/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že výnimky z aplikácie Ústavy Slovenskej
republiky (čl. 46 ods. 2), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale treba k
ním pristupovať reštriktívne. Zdôraznil, že individuálny správny akt (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci I. ÚS 354/08) je charakterizovaný tým, že je adresovaný konkrétnemu subjektu práva a
vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav. Orgán verenej moci, ktorý je v rámci svojej ústavou alebo
zákonom zverenej právomoci oprávnený vydávať individuálne správne akty, rozhoduje o individuálnych
právach a povinnostiach konkrétne určených fyzických alebo právnických osôb. Tieto musia byť priamo
v tomto akte identifikované v takom rozsahu, aby neboli zameniteľné s inými osobami, ktorých právne
postavenie nie je týmto individuálnym správnym aktom dotknuté. Individuálne správne akty nie sú
výsledkom právotvorného procesu, ale výsledkom procesu aplikácie práva na konkrétnu osobu a
konkrétny skutkový stav. Správa o zistenej nezrovnalosti má charakter individuálneho správneho aktu,
pretože je adresovaná konkrétnemu subjektu - sťažovateľovi, vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový
stav (zistenie nezrovnalosti) a rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených
osôb - sťažovateľa (určuje výšku finančnej opravy a ukladá sťažovateľovi povinnosť vrátenia časti
finančného príspevku).

8. Sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že Správou o zistenej nezrovnalosti nedošlo
k zásahu do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, že sa jedná len o akýsi výstup kontroly,
ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia sťažovateľa a spôsobiť mu značnú ujmu na
jeho právach. Vydaním Správy o zistenej nezrovnalosti bol sťažovateľ jednoznačne dotknutý na svojom
práve vyplývajúcom mu predovšetkým zo Zákona o pomoci a podpore, pretože na základe doručeného
opatrenia mu bola uložená povinnosť vrátiť poskytnutý nenávratný príspevok vo výške uplatnenej
finančnej opravy, napriek skutočnosti, že takéto opatrenie a dôvody na jeho vydanie nemajú oporu
v zákone. Sťažovateľ odmietol, že by sa v prípade Správy o zistenej nezrovnalosti mohlo jednať len
o ,,písomnosť s informatívnym charakterom“ ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Správa vymedzuje konkrétnu povinnosť prijímateľa (povinnosť na zaplatenie určitej sumy) a lehotu,
v ktorej má dôjsť k jej splneniu. Nesplnenie povinnosti vrátiť sumu vyčíslenej korekcie na základe
správy o zistenej nezrovnalosti v určenej lehote je v zmysle Zákona o pomoci a podpore postihnuté
sankciou vo forme zvýšenia sumy, ktorú je prijímateľ povinný vrátiť na 1,5 násobok pôvodne uloženej
korekcie, maximálne 100 % poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Toto následné rozhodnutie
je samostatným rozhodnutím, ktorým riadiaci orgán rozhoduje o zvýšení percenta korekcie, ku ktorej
uloženiu však už došlo, a to na základe správy o zistenej nezrovnalosti. Prijatím nenávratnej finančnej
pomoci sa predmetné finančné prostriedky stali súčasťou majetku sťažovateľa, ktorý ich použil na
financovanie svojich potrieb v súlade so schváleným Projektom. Preto rozhodnutím, ktorým žalovaný v
rozpore s so zákonom ukladá sťažovateľovi povinnosť časť poskytnutých prostriedkov vrátiť, môžu byť
práva a právom chránené záujmy sťažovateľa priamo dotknuté.

9. Ďalej poukázal na to, že v prípade správy o zistenej nezrovnalosti sa jedná o opatrenie a nie
rozhodnutie, ako doslovne uvádza § 14 ods. 18 Zákona o pomoci a podpore. Napriek tomu, že toto
ustanovenie stanovuje, že ,,rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné
súdom“, pričom v poznámke pod čiarou odkazuje na už zrušený Občiansky súdny poriadok, sťažovateľ
vyslovil názor, že v tomto prípade je potrebné prikloniť sa k výkladu, ktorý umožní správnym súdom konať
v tomto smere. Podľa sťažovateľa logický výklad tohto zákonného ustanovenia by smeroval k zúženému
poňatiu odkazu na „túto časť zákona“ v zmysle daného ustanovenia § 14, nie celej druhej časti zákona
zahŕňajúc ustanovenia počnúc § 12 a končiac § 33 zákona. Mal za to, že zákonodarca predmetnou
slovnou formuláciou nemal v úmysle vylúčiť všetky rozhodnutia/opatrenia vydané na základe tohto
zákona podľa druhej časti zo súdneho prieskumu. Taktiež zdôraznil, že z dôvodovej správy k Zákonu o
pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že úmyslom a účelom ustanovenia § 14 ods. 18 zákona nebolo
vylúčiť zo súdneho prieskumu všetky výsledky konaní a postupov podľa tohto zákona, nie je v zmysle
výkladu zákona súladného s Ústavou SR namieste odvolávať sa na predchádzajúce súdne rozhodnutia,
ktoré pri právnom posúdení odbornej právnej otázky túto závažnú skutočnosť opomenuli.

10. Záverom sťažovateľ s poukazom na § 447 ods. 1 S.s.p. navrhol priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti, ktorý návrh odôvodnil záujmom zabrániť žalovanému pokračovať v postupe podľa
Zákona o pomoci a podpore v spojení so zákonom č. 523/2004 Z.z.. Mal za to, že následné kroky



v rámci postupu vysporiadania finančných vzťahov zo Zákona o pomoci a podpore by poškodili
sťažovateľa a viedli k uloženiu ďalších povinností, ktorých legitimita by bola spochybniteľná do skončenia
konania o kasačnej sťažnosti, prípadne do skončenia opätovne otvoreného konania o správnej žalobe
sťažovateľa na krajskom súde. Okrem ujmy, ktorá sťažovateľovi hrozí, v dôsledku uloženia povinnosti
vrátiť žalovanému časť NFP vo výške 67 392, 25 € je sťažovateľ vystavený ďalšiemu riziku spojenému
s nárastom výšky korekcie v dôsledku nedodržania lehoty určenej v Správe o zistenej nezrovnalosti vo
výške 33 696 € a s ďalšími korekciami za porušenie finančnej disciplíny. Predmetné platby by viedli k
enormnému zaťaženiu rozpočtu sťažovateľa, čo by sa s istotou odrazilo v negatívnych dôsledkoch na
financovaní správy mesta, zabezpečení verejných služieb a plánovaného rozvoja mesta s dopadom na
celý región.

11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.03.2017. K
jednotlivým námietkam v kasačnej sťažnosti uviedol, že právnym základom vzťahu medzi sťažovateľom
a žalovaným a s tým súvisiacim uplatnením predmetnej korekcie bola Zmluva o NFP. Predmetom
Zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi zmluvným stranami pri
poskytnutí NFP zo strany žalovaného sťažovateľovi na realizáciu aktivít projektu: Projekt materiálového
zhodnotenia biologicky rozložiteľného odpadu formou aeróbnej fermentácie, kód ITMS: 24140110043,
miesto realizácie projektu: Liptovský Hrádok. V zmysle uzavretej Zmluvy o NFP vyplatil žalovaný celú
dohodnutú výšku NFP sťažovateľovi. Uzatvorením Zmluvy o NFP, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli v
prílohe č. 1 VZP, ktorú sťažovateľ podpísal bez akýchkoľvek výhrad a vyjadril tým súhlas s jej znením,
bol sťažovateľ uzrozumený o všetkých skutočnostiach súvisiacich s poskytnutím NFP, t.j. o všetkých
právach a povinnostiach tak sťažovateľa, ako aj žalovaného, pričom sa sťažovateľ v zmysle čl. 3
ods. 3.3 Zmluvy o NFP zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou o NFP. Sťažovateľ svojim
podpisom Zmluvy o NFP vzal na vedomie okrem iného aj znenie čl. 3 ods. 3.7. Zmluvy o NFP, v
zmysle ktorého prijímateľ berie na vedomie, že NFP a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom
vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a audit použitia týchto finančných prostriedkov
a vymáhania ich neoprávneného použitia alebo zadržania sa vzťahuje režim upravený v právnych
predpisoch EÚ a SR. Prijímateľ súčasne vzal na vedomie, že podpisom Zmluvy o NFP je povinný
dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007-2013. Zároveň podľa čl. 2 ods. 26 VZP činnosťou poskytovateľa nie je dotknutá výlučná
a konečná zodpovednosť prijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa
§ 7 zákona č. 25/2006 Z.z. za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných
právnych predpisov SR a EÚ, základných princípov verejného obstarávania a zmluvy o poskytnutí NFP.
Podľa čl. 10 ods. 1 písm. d/ VZP je prijímateľ povinný, ak to určí poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho
časť, ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych predpisov SR alebo EÚ alebo povinnosti tejto zmluvy,
a toto porušenie znamená nezrovnalosť podľa článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a
nejde o porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. c/ tohto článku VZP alebo o zmluvnú pokutu
podľa odseku 13 tohto článku VZP, vzhľadom k skutočnosti, že spôsobenie nezrovnalosti zo strany
prijímateľa sa považuje za také porušenie podmienok poskytnutia NFP, s ktorým sa spája povinnosť
vrátenia NFP alebo jeho časti. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. e/ VZP je prijímateľ povinný vrátiť NFP alebo jeho
časť, ak prijímateľ porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania. Z vyššie uvedených ustanovení
Zmluvy o NFP vyplýva jednoznačný a nesporný záver, že sťažovateľ mal vedomosť o tom, že žalovaný
je oprávnený v prípade porušenia povinností ustanovených Zmluvou o NFP alebo v prípade porušenia
ustanovenia právnych predpisov SR a EÚ zo strany sťažovateľa, vykonať finančnú opravu a požadovať
vrátenie poskytnutého NFP.

12. Ďalej zdôraznil, že celý proces poskytovania NFP, nakoľko sa NFP poskytuje zo zdrojov Európskej
únie a štátneho rozpočtu, je prísne formalizovaný a podlieha kontrole na viacerých úrovniach. Celý
proces administratívnej kontroly verejného obstarávania sa uskutočnil na pokyn Európskej komisie a
súčasne bol celý priebeh spätnej kontroly verejného obstarávania preverený Ministerstvom financií
Slovenskej republiky ako orgánom auditu a výsledky boli zaslané na následné ďalšie overenie
oprávneným zástupcom Európskej komisie, ktorí potvrdili správnosť vykonanej kontroly. Žalovaný taktiež
vyslovil nesúhlas s argumentáciou sťažovateľa, že v prípade nedobrovoľného zaplatenia žalovaný
začne konanie o uložení 1,5-násobku sumy uvedenej vo výzve. Sťažovateľ opomenul, že v prípade
nedobrovoľného uhradenia sumy stanovenej vo výzve, žalovaný v postavení riadiaceho orgánu oznámi
v zmysle § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore podnet ÚVO ako príslušnému orgánu. Až následne, ak
bolo na základe podnetu zistené zo strany ÚVO porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,



je žalovaný oprávnený začať konanie podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore. Z uvedeného
vyplýva, že tvrdenie sťažovateľa o tom, že Správa o zistenej nezrovnalosti je rozhodnutím, na základe
ktorého žalovaný uložil vyčíslenú korekciu a na základe ktorej začne konanie podľa § 27a ods. 3
zákona o pomoci a podpore, je zavádzajúce, nakoľko až konštatovanie ÚVO o porušení pravidiel a
postupov verejného obstarávania oprávňuje žalovaného začať konanie o uložení 1,5-násobku. Žalovaný
nerozporoval tvrdenie sťažovateľa, že finančné prostriedky poskytnuté v zmysle Zmluvy o NFP sa
stali súčasťou majetku sťažovateľa, uvedené však nijakým spôsobom nevylučuje, resp. nespochybňuje
povinnosť sťažovateľa ako prijímateľa NFP dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o NFP a
súvisiacich právnych predpisov SR a EÚ. Žalovaný takýmto postupom (vypracovaním Správy o zistenej
nezrovnalosti v zmysle uzatvorenej Zmluvy o NFP a príslušných právnych predpisov SR a EÚ)
nezasahuje do vlastníckeho práva sťažovateľa. Sťažovateľ namietal porušenie zásady právnej istoty
opomínajúc pritom, že uvedený právny vzťah sa riadi príslušnými právnymi predpismi SR a EÚ ako
aj Zmluvou o NFP, z ktorej jednoznačne vyplývajú pre prijímateľa NFP tak práva i povinnosti, ako aj
konečná zodpovednosť prijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa §
7 zákona o verejnom obstarávaní, čoho si musel byť sťažovateľ vedomý. Skutočnosť, že žalovaný
poskytol sťažovateľovi NFP, nezbavuje sťažovateľa dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
NFP. Vo vzťahu k poukazu sťažovateľa na dôvodovú správu k zákonu o pomoci a podpore žalovaný
uviedol, že dôvodová správa nie je záväznou časťou právneho predpisu, pričom spravidla nereflektuje
na všetky skutočnosti upravené v paragrafovom znení. Tento fakt podporuje aj skutočnosť, že v
prípade zmeny paragrafového znenia právneho predpisu v rámci prerokovania a následného schválenia
pozmeňujúcich návrhov ku konkrétnemu právnemu predpisu v Národnej rade Slovenskej republiky sa
následne dôvodová správa už neaktualizuje a zostáva v pôvodnom znení. Uvedené potvrdzuje aj časť
dôvodovej správy k § 14 Zákona o pomoci a podpore, ktorý podporne objasňuje a vysvetľuje len niektoré
skutočnosti upravené v § 4 Zákona o pomoci a podpore.

13. Žalovaný opakovane uviedol, že pri vydaní Správy o zistenej nezrovnalosti postupoval v súlade
s § 27a Zákona o pomoci a podpore. Podľa § 27a ods. 1 Zákona o pomoci a podpore, ak riadiaci
orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie
poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že
riadiaci orgán pri tomto postupe vyzýva prijímateľa na dobrovoľné vrátenie poskytnutého NFP a
stanovuje predpoklady, t.j. tento postup aplikuje riadiaci orgán, ak zistí porušenia pravidiel a postupov
verejného obstarávania. Vrátenie poskytnutého NFP v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného
obstarávania vyplýva pre sťažovateľa priamo z čl. 10 ods. 1 písm. d/ VZP, podľa ktorých „je prijímateľ
povinný, ak to určí poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho časť ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych
predpisov SR alebo EÚ alebo povinnosti tejto zmluvy, a toto porušenie znamená nezrovnalosť podľa
článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nejde o porušenie finančnej disciplíny podľa ods.
1 písm. c/ tohto článku VZP alebo o zmluvnú pokutu podľa odseku 13 tohto článku VZP, vzhľadom k
skutočnosti, že spôsobenie nezrovnalosti zo strany prijímateľa sa považuje za také porušenie podmienok
poskytnutia NFP, s ktorým sa spája povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti, ...“ a v čl. 10 ods. 1
písm. e/ VZP, v zmysle ktorých „je prijímateľ povinný vrátiť NFP alebo jeho časť, ak prijímateľ porušil
pravidlá a postupy verejného obstarávania ...“. Aj s ohľadom na vyššie uvedené sa nie je možné stotožniť
s tvrdením sťažovateľa ohľadne porušenia princípu zákonnosti a princípu právnej istoty postupom
žalovaného. Podľa § 24 ods. 1 zákona o pomoci a podpore je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo
jeho časť podľa osobitného predpisu za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí
o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1. Z uvedeného je nad všetku pochybnosť zrejmé, že ak žalovaný
ako riadiaci orgán sťažovateľa vyzval na dobrovoľné vrátenie poskytnutého finančného príspevku, nejde
o individuálny správny akt orgánu verejnej moci v oblasti verejnej správy, ale ide predovšetkým o výkon
práv a povinnosti vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o NFP, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu podľa
Správneho súdneho poriadku.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedených
v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná a
bolo potrebné ju zamietnuť.

15. Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, že medzi sťažovateľom ako prijímateľom
nenávratného finančného príspevku a žalovaným ako poskytovateľom nenávratného finančného



príspevku bola v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 528/2008 Z.z. a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. uzavretá dňa 09.03.2009
zmluva č. 010/4.2MP/2009 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (Zmluva o NFP), ktorej
predmetom je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytovaní nenávratného finančného
príspevku prijímateľovi - sťažovateľovi na realizáciu aktivít projektu - Projekt materiálového zhodnotenia
biologicky rozložiteľného odpadu formou aeróbnej fermentácie. Sťažovateľ v nadväznosti na Zmluvu
o NFP vyhlásil verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v
Úradnom vestníku EÚ/S č.320761-2008 dňa 11.12.2008 a taktiež vo Vestníku verejného obstarávania
č. 239/2008 zo dňa 10.12.2008 pod č. 05775-MST na predmet zákazky s názvom - Projekt
materiálového zhodnotenia biologicky rozložiteľného odpadu formou aeróbnej fermentácie, nákup
tovarov, predpokladaná hodnota zákazky bez DPH 16 800 000,- Sk. Na základe výsledkov verejného
obstarávania sťažovateľ uzatvoril zmluvu na kúpu tovarov s úspešným uchádzačom dňa 30.04.2009.
Sťažovateľovi bola vyplatená zo strany žalovaného na základe Zmluvy o NFP plná výška nenávratného
finančného príspevku. Dňa 03.07.2012 bol sťažovateľovi doručený list žalovaného č. 430/2012-5.3,
záznam č. 32 666/2012 zo dňa 27.06.2012, ktorým žalovaný oznámil sťažovateľovi, že na základe
výsledkov spätnej kontroly overenia verejného obstarávania vo vzťahu k predmetnej zákazke pre
účely vyplácania platieb na projekt budú uznávané za oprávnené len výdavky vo výške zníženej
o navrhovanú korekciu 10% hodnoty zákazky, t.j. vo výške 67 392,25 €. Prílohou tohto listu bol
záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania vykonanej v období od 03.12.2011 až
22.12.2011. Následne sťažovateľ po oboznámení sa s obsahom záznamu listom č. 2012/00093, záznam
č. 2012/003670 zo dňa 10.07.2012 zaslal svoje stanovisko k zisteniam spätnej kontroly overenia
verejného obstarávania. Na základe tohto stanoviska žalovaný listom č. 430/2012-5.3, 48710/2012
zo dňa 19.09.2012, doručeným sťažovateľovi dňa 24.09.2012 zaslal sťažovateľovi Správu o zistenej
nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktorými sťažovateľovi oznámil, že trvá na
svojich zisteniach a navrhnutej korekcii 10 % a vyzval sťažovateľa na vrátenie prostriedkov do 50 dní
od doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.
16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,
e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,



g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

19. Podľa § 98 ods. 1 S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
a) tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,
b) tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,
c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala
plynúť,
d) bola podaná oneskorene,
e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,
f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,
g) je neprípustná,
h) tak ustanoví tento zákon.

20. Podľa § 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ tento zákon
upravuje v oblasti systému riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a
prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie (ďalej len „pomoc“) a prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov
štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej
únie (ďalej len „podpora“) pre programové obdobie 2007 - 2013 a poskytovanie podpory podľa
osobitného predpisu) a v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (ďalej len „ochrana
finančných záujmov“).
a) postavenie a právomoc
1. vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
2. ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
3. samosprávnych krajov,
b) práva a povinnosti
1. prijímateľa,
2. žiadateľa; žiadateľom je na účely tohto zákona osoba, ktorá žiada o poskytnutie pomoci alebo podpory
do uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „zmluva“) s riadiacim
orgánom alebo do rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1, alebo do rozhodnutia orgánu
podľa osobitného predpisu,
3. partnera; partnerom je na účely tohto zákona osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so
žiadateľom a ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy uzavretej podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka; v rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská
republika - Česká republika je partnerom prijímateľ okrem vedúceho prijímateľa,
4. inej osoby,
c) konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,
d) kontrolu projektu.

21. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 528/2008 Z.z. na účely tohto zákona sú systémom riadenia a kontroly
postupy a činnosti súvisiace s poskytovaním pomoci a podpory a ktorý zahŕňa systém riadenia, systém
finančného riadenia a systém vládneho auditu.

22. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona
nie sú preskúmateľné súdom.

23. Podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.
(1) Ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(2) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán
oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
(3) Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa
odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak



a. bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo
b. bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
písmena.
(4) Ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta
za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a
postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a/, a ak riadiaci orgán
nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.
(5) Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci
orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však
100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(6) Orgán podľa osobitného predpisu je povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať riadiaci orgán o prerokovanom protokole, ktorý
obsahuje preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania a
o rozhodnutí, ktorým sa právoplatne uložila pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania.
(7) Na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(8) Vrátený príspevok alebo jeho časť je príjmom štátneho rozpočtu okrem prostriedkov Európskej únie,
ktoré sa odvádzajú na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici.

24. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy
o zistenej nezrovnalosti resp. Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.

25. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba
alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá
na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba
vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne
právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

26. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,
že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych
orgánov v správnom súdnictve.

27. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda
obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,
ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p.. Predmetné ustanovenie
v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo
súdneho prieskumu.

28. Najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č.
528/2008 Z.z., keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov.

29. Najvyšší súd dáva do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., z
ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú
preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h/
S.s.p.. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné dôvody:



30. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že Správa o
zistenej nezrovnalosti resp. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu
prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom
chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na predčasnosť
podania žaloby v čase vypracovania a odoslania správy a žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby
neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5
zákona č. 528/2008 Z.z. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto
právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až
vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

31. Predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za
podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného
zákona. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti
poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom
ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní
opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať
súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k
prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný
vydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv
sťažovateľa.

32. Uvedený záver je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn.
1Sžf/87/2015 zo dňa 14. februára 2017, sp.zn. 1Sžf/95/2015 zo dňa 14. februára 2017, sp.zn.
4Sžf/56/2015 zo dňa 8. júna 2016). Rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 1Sžf/87/2015 bolo aj publikované
v Zbierke stanovísk súdnych rozhodnutí NS SR č. 6/2018 pod. č. 57/2018 s právnou vetou ,,V prípade,
že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie
v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,
nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné
plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností“.

33. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel
kasačný súd k záveru, že Správa o zistenej nezrovnalosti, resp. Žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov nespadajú do právomoci súdov, resp. nie sú preskúmateľné súdom.

34. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom na to, že správa ani
žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľke závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a
právom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného kasačný
súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p.
v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.

35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil
predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú
zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167
ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.
a analogicky podľa § 168 S.s.p.).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.