Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/87/2012 z 22. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2012, sp. zn. 23CoE/87/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3512200419.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/87/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3512200419.1 | 2012-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e4f7154-3969-42b3-8d7d-2aeaec5d8122 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3512200419.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200419
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512200419.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45869464, právne zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Mostná 72,
Nitra, proti povinnej: I. K., bytom Q. XX, Z. F. Z. V., o vymoženie 1.045,03 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/47/2012-14
zo dňa 20. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 53 ods. 4 a
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Uviedol, že dňa 17.01.2012 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie 1.045,03 eur s príslušenstvom na podklade
rozhodcovského rozsudku sp.zn. IDB0410102 zo dňa 07.04.2011. V predmetnej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 3767387707 zo dňa 10.12.2007 medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou, na základe ktorej mal oprávnený poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
vo výške 1.327,76 eur a povinná sa zaviazala tieto vrátiť v 40-tich mesačných splátkach po 50,49
eur s dátumom každej platby k 10. dňu v mesiaci. Uzavrel, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava
spotrebiteľských zmlúv Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný
spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si povinná osobitne
nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami súd prvého stupňa zabezpečuje bez ohľadu na povahu spotrebiteľského
vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti treba brať na
zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V spojených prípadoch
C-240/98 - C-244/98, Súdny dvor o.i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení
národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať
ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Súd prvého stupňa poukázal
na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl v. Cristina Rodriguez



Nogueira, podľa ktorého smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 musí byť vykladaná tak,
že vnútroštátny súd, rozhodujúci o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, vydaného
bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel je možné vykonať také posúdenie v rámci
obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/
a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré
exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza
aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinnej. Tá jediným úkonom nevyužila procesné práva,
ktoré jej zákon v nadchádzajúcom konaní priznával, nepodala žalobnú odpoveď ani žalobu proti
rozhodcovskému rozsudku. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp.zn. 23Cdo 1201/2009 zdôraznil, že aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje
oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Ex.por.
v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a niektorých judikátov ESD. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej
inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne
preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou
bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex.por. je nezákonný a protiústavný. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 41/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 95/2010
a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Cdo 1152/2005. Oprávnenie exekučného súdu skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Mal za to, že rozhodcovská
doložka nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a jej znenie reálne poskytuje rovnaké
práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Súd prvého stupňa sa v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Mal za to, že skutkový
stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí ASTURCOM bol výrazne
odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho
dvora obsiahnutých v predmetnom rozhodnutí je nesprávna. Právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom
konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 13CoE/304/2010-50 zo dňa 19.10.2010. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi
povinnou a Poštovou bankou, a.s. Banka, je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva
na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska. Poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere je bankový produkt Poštovej banky, a.s. NBS v zmysle § 1 ods. 3 písm. a/
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad bankami,
ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na
podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných
zákonov (zákona o bankách) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú
na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných
aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo
na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím
vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje
jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde zákonom ustanoveným postupom. Banky podnikajúce na základe zákona o bankách v prípade,
ak by súdy uvedeným spôsobom rozhodovali vo veciach posudzovania rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľských zmluvách, zrejme sťažili podmienky, za ktorých by spotrebiteľom spotrebiteľské úvery
poskytovali, a to najmä s poukazom na to, že rozhodcovské konanie je považované v porovnaní
s konaním pred všeobecnými súdmi za efektívnejšie a rýchlejšie. Pre niektorých spotrebiteľov by v
prípade nepredvídateľných výdavkov v ťažkých životných situáciách, na úhradu ktorých za doteraz pre



spotrebiteľov výhodných podmienok môžu požičiavať v bankách znamenalo takéto sťaženie prístupu
k spotrebiteľským úverom nutnosť požičiavať si finančné prostriedky od tzv. nebankových subjektov,
ktoré nie sú v takom rozsahu kontrolované štátnymi inštitúciami dohliadajúcimi nad finančným trhom
a ktoré poskytujú takéto pôžičky za odplatu vo výške, ktorá hraničí s dobrými mravmi. Tvrdenia súdu
prvého stupňa ohľadom nekalosti doložky nijako nepoľahčujú skutočnosť, že oprávnenému boli finančné
prostriedky poskytnuté, riadne a včas neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a počas celého procesu
vymáhania a rozhodcovského konania nemal snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier. Na majetok povinnej
nie je momentálne možné viesť výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že veriteľ povinnej peňažné
prostriedky poskytol a povinná neplnila svoje povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie a poverí ho vykonaním exekúcie alebo, aby uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 3 písm. j/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich
splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ
mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú
zmluvu o úvere posúdil, ako spotrebiteľskú zmluvu, bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac
sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej
strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako tzv. silnej zmluvnej strany.



Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex.por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a
vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.

Pokiaľ teda vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe rozhodcovskej
doložky, ktorú súd považuje, ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom
dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na
to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/
Ex.por.

Odvolací v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.