Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/117/2011 z 2. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 2. mája 2012, sp. zn. 6S/117/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011200850.3 Krajský súd Košice | 6S/117/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7011200850.3 | 2012-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19eab1f6-f4f4-45e0-aeb7-e9bbc0e16a48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011200850.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/117/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200850
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200850.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a z členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: DUNABIS, a.s., so sídlom Pri
prachárni č. 4, Košice, zast. advokátom JUDr. Marekom Hroudom, Advokátska kancelária so sídlom
Krmanova č. 16, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, o p r e s
k ú m a n i e zákonnosti oznámenia žalovaného č. B/2011/189994/00209662/1 zo dňa 08.08.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.08.2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.08.2011 sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. B/2011/189994/00209662/1 zo dňa
08.08.2011, ktorým žalovaný podľa § 47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č.
511/1992 Zb.") zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru žalovaného na daň z nehnuteľnosti
na rok 2006 č. k. B/2010/182456/00238194/1 zo dňa 22.12.2010 z dôvodu, že odvolanie bolo podané
osobou na to nepríslušnou.

Žalovaný ako správca dane platobným výmerom zo dňa 22.12.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod
1 zákona č. 511/1992 Zb. určil na dani z nehnuteľnosti za rok 2006 rozdiel dane po daňovej kontrole
0,00 eur s tým, že pôvodná daňová povinnosť vyrubená na základe daňového priznania je 8829,31 eur
a daňová povinnosť zistená na základe daňovej kontroly je 8829,31 eur. Správca dane konštatoval,
že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu z dôvodu podania dodatočného daňového priznania k dani z
nehnuteľnosti na rok 2006, pričom podľa protokolu výsledku kontroly č. B/2010/182456/00231831 zo
dňa 09.09.2010 neupravil žalobcovi daňovú povinnosť, pretože nezistil rozdiel na dani z nehnuteľnosti
za uvedený rok. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že pozemok parcela č. 501/222 spĺňa definíciu
stavebného pozemku podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti a v zmysle prechodného
ustanovenia § 104 ods. 7 zákona č. 588/2004 Z. z. sa na skutočnosti, ktoré nastali do účinnosti tohto
zákona, vzťahujú doterajšie predpisy.

Odvolanie žalobcu žalovaný oznámením zo dňa 08.08.2011 zamietol z dôvodu, že bolo podané osobou
na to nepríslušnou. Žalovaný uviedol, že žalobca podal dňa 19.01.2011 odvolanie proti platobnému



výmeru zo dňa 22.12.2010, pričom odvolanie bolo podané a podpísané Z.. Š. X., daňovým poradcom,
B. XX, X.Z.. Z.. Š. X. bol však osobou nepríslušnou na podanie odvolania. Na zastupovanie žalobcu bol
splnomocnený U. A., U. XXX/X, X., na základe plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 udeleného predsedom
predstavenstva H. P. T. D. N., B. XXX, X. G.-XXXX, Rakúsko a členkou predstavenstva G. J. Y., F. XXa,
G. XXXX D., Holandsko. Splnomocnenie pre U. A. sa týka všetkých právnych úkonov voči akýmkoľvek
tretím osobám, na podpísanie akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu a zastupovanie žalobcu vo všetkých
konaniach pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi alebo správnymi orgánmi. V plnomocenstve sú uvedené
aj právne úkony, na ktoré sa plnomocenstvo nevzťahuje. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za
zástupcu, t. j. za U. A., môže konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s. U. A. teda
nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti ďalšej osobe. Podľa § 9 ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu
môže konať aj iná osoba. Na základe týchto skutočností J.. U. A. ako zástupca spoločnosti DUNABIS,
a.s. podľa splnomocnenia zo dňa 05.02.2009 nebol oprávnený udeliť ďalšej osobe plnomocenstvo, t.
j. Z.. Š. X..

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného oznámenia žalovaného zo dňa
08.08.2011. Uviedol, že J.. U.Š. A. je obchodným riaditeľom žalobcu a na základe generálnej plnej moci
zastupuje žalobcu, pretože členovia štatutárneho orgánu nie sú občanmi SR a na jej území a teda aj
v sídle žalobcu sa zdržujú iba ojedinele. Na základe tejto generálnej plnej moci J.. U. A. zabezpečuje
každodenný chod žalobcu. Generálnu plnú moc udelenú J.. U. A. nie je možné vykladať tak, ako to robí
žalovaný, pretože na jej základe J.. U. A. môže robiť čokoľvek, čo táto plná moc nevylučuje, t.j. aj udeliť
plnú moc inej osobe. Dodržaná pritom bola aj podmienka úradne osvedčeného podpisu.

Žalobca ďalej uviedol, že aj ak by tu reálne existovali pochybnosti o plnej moci daňového poradcu
Ing. Štefana Kabáta, on ich odstránil tým, že žalovanému predložil vyhlásenie podpísané priamo
štatutárnymi orgánmi žalobcu, ktorí okrem iného opätovne schválili úkony realizované daňovým
poradcom v prebiehajúcich konaniach voči žalovanému. To priamo vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 1
OZ, podľa ktorého platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Žalovanému ďalej vytýkal, že sa vôbec
nevysporiadal s existenciou zákonného zmocnenia Z.. U. A. konať za neho a z toho vyplývajúceho
oprávnenia udeliť plnomocenstvo Z.. Š. X.. Je podnikateľom a z toho dôvodu sa má použiť ustanovenie
§ 15 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Ďalej vytýka, že po podaní odvolania žalovaný nenamietal obsah plnomocenstva ním predloženého
a komunikoval s určeným daňovým poradcom Z.. Š. X.. Preto vníma tento postup žalovaného ako
vyslovene účelový s cieľom vyhnúť sa priamemu rozhodovaniu o podstate vznesených nárokov a
následnému vyplateniu preplatkov na dani. V prípade, ak mal žalovaný za to, že daňový poradca nie je
oprávnený za neho v jeho mene konať, mal ho na uvedenú skutočnosť okamžite upozorniť v zmysle §
30a ods. 1, resp. ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov a rovnako mal možnosť postupovať v zmysle
§ 20 ods. 9 a 10 tohto zákona, t. j. vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania, pričom
po jeho oprave v určenej lehote by podanie malo charakter podania bez nedostatkov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2011 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v čase
doručenia splnomocnenia pre Z.. Š.W.G. X. nepreskúmal splnomocnenie dôsledne v časti, či na
zastupovanie žalobcu splnomocnený U. A. mohol splnomocniť ďalšiu osobu. Z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, že za zástupcu, t. j. za U.Š. A., môže konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS,
a.s. teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti inej osobe. Na túto
skutočnosť bol žalovaný upozornený až Daňovým riaditeľstvom SR pri riešení odvolania žalobcu.
Najprv o odvolaní žalobcu vydal rozhodnutie zo dňa 08.08.2011 o zamietnutí odvolania a následne
vydal dňa 08.08.2011 oznámenie o zamietnutí odvolania. Týmto oznámením opravil formu rozhodnutia
vo veci odvolania žalobcu. Pôvodne vydané rozhodnutie o zamietnutí odvolania je možné zrušiť jeho
preskúmaním Daňovým riaditeľstvom SR v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb., ale žalovaný ho nemôže
zrušiť sám. Ďalej uviedol, že zastupovanie v daňovom konaní upravuje špeciálny právny predpis, t.
j. zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 9 ods. 3 až 6. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 05.02.2009



nevyplýva, aby za zástupcu, t.j. za U. A. mohla konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s.
teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti inej osobe. Preto podľa
§ 47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie podané osobou na to nepríslušnou zamietol.
Nedostatky plnomocenstva nebolo možné konvalidovať, resp. odstraňovať v rámci daňového konania.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Na základe predloženého plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 bol p. U. A. oprávnený na zastupovanie
a konanie v mene žalobcu vo všetkých právnych úkonoch voči akýmkoľvek tretím osobám, na
podpisovanie akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu a zastupovanie žalobcu vo všetkých konaniach
pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi alebo správnymi orgánmi, pričom v plnomocenstve boli výslovne
pomenované právne úkony, ktoré toto plnomocenstvo nezahŕňa.

Podľa predloženého originálu plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 DUNABIS a.s., zast. J.. U. A.
splnomocnila Ing. Š. X. na zastupovanie spoločnosti vo veciach dane z nehnuteľnosti za spoločnosť za
obdobie roku 2005 až 2007, a to vrátane kontroly a riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Na tomto plnomocenstve sú roky 2005-2007 zjavne koncové čísla prepísané, ale kto a kedy to vykonal
na plnomocenstve uvedené nie je.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah
plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci
môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že
za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s
úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.

Z obsahu plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 nesporne vyplýva, že U. A. nebol splnomocnený na
udelenie plnomocenstva inej osobe, ktorá by za neho konala.

Žalobca v žalobe namietal, že bolo povinnosťou žalovaného v súvislosti s predložením odvolania Z..
Š. X. nedostatky plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 odstrániť postupom podľa § 20 ods. 9 zákona č.
511/1992 Zb.. V súvislosti s touto žalobnou námietkou súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR. Napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/13/2010 zo dňa 30.03.2011 Najvyšší súd SR
uviedol:

"Najvyšší súd SR poukazuje na to, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prísnejší právny režim ako majú plnomocenstvá
udeľované v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§
17 ods. 3)... Vzhľadom na uvedený prísnejší právny režim nie je možné dodatočne odstraňovať
vady, prípadne nedostatky v rozsahu plnomocenstva v daňovom konaní...". Poukázal pritom na rovnaký
právny názor uvedený aj vo svojom rozsudku č. k. 3Sžf/10/2007 zo dňa 13. apríla 2007 a č. k.
3Sžf/26/2010 zo dňa 09.11.2010.

Okrem právnej nemožnosti odstránenia vád plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 súd poukazuje aj na
faktickú nemožnosť odstránenia už uvedenej vady plnomocenstva zo dňa 28.09.2010. Odstrániť
vadu predmetného plnomocenstva by bolo prakticky možné iba tým, že by sa spätne rozšíril
rozsah plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 aj na oprávnenie splnomocneného zástupcu U. A. udeliť
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu inej osobe. Nedostatok plnomocenstva zo dňa 28.09.2010
nebolo možné dodatočne odstrániť ani formou ratihabície, t. j. dodatočným schválením právnych



úkonov vykonaných Z.. Š. X. tak, ako to žalobca realizoval vyhlásením zo dňa 01.08.2011. Podľa tohto
vyhlásenia žalobca schvaľuje všetky právne úkony vykonané splnomocnencom a takisto daňovým
poradcom Z.. Š. X. vo vzťahu k všetkým daňovým orgánom, vrátane daňových orgánov príslušných
na spracovanie alebo vyberanie dane z nehnuteľností, ktoré splnomocnenec v mene spoločnosti
vykonal, a to až do dátumu vydania tohto vyhlásenia. Inštitút dodatočného schválenia právneho
úkonu (ratihabícia) v zmysle § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka je použiteľný iba v súkromnoprávnych
vzťahoch upravených normami súkromného práva a týka sa plnomocenstva na hmotnoprávne úkony.
Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. však upravuje procesné zastupovanie v právnych
vzťahoch upravených normami verejného práva.

Z rovnakých dôvodov nebolo možné akceptovať ani žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že J.. U.
A. na základe zákonného zmocnenia v zmysle § 15 Obchodného zákonníka bol oprávnený konať za
žalobcu a z tohto zákonného zmocnenia vyplývalo preňho oprávnenie udeliť plnomocenstvo Z.. Š. X..
Ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka upravuje špeciálny druh zákonného splnomocnenia, pričom
ho má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent).
Ten je oprávnený potom na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Aj tu ide o
úpravu splnomocnenia vyplývajúceho zo zákona na hmotnoprávne úkony, pričom ide o zákonnú úpravu
normy patriacej do súkromného práva.

Rozhodnutie žalovaného (oznámenie zo dňa 08.08.2011) je zákonné, a preto súd žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.