{"guid": "094ef40e-18d6-4355-998b-88c0ffb3011d:7bb0ccca-da1b-4d86-9737-d0cb6e33b3c2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1", "spisova_znacka": "15CoE/20/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoE/20/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. apríla 2015, sp. zn. 15CoE/20/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1", "identifikacne_cislo": "8714212195", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bb0ccca-da1b-4d86-9737-d0cb6e33b3c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714212195.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti povinnej Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. G. XXXX,
o vymoženie 694,72,-eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad, č.k. 12Er 654/2014-19 zo dňa 06.11.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok), § 45  ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 52, § 53 ods. 4 písm. r),
5  Občianskeho zákonníka a  uviedol, že preskúmaním zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou
zistil, že zmluva zo dňa 24.11.2011 je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.

Spolu zo zmluvou bola predložená spotrebiteľovi (povinnej) na podpis  rozhodcovská zmluva vo
formulárovom znení uzavretá na osobitnej listine. Súd prvého stupňa zistil, že v rozhodcovskej zmluve
je upravená rozhodcovská doložka, z ktorej  vyplýva pre spotrebiteľa  nemožnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V prípade ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský
súd, je spotrebiteľ nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu, ktorého právomoc je
založená predmetnou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Podľa
názoru súdu prvého stupňa predmetná rozhodcovská doložka, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka braní tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh
dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa v určitých prípadoch neodvolateľne
rozhodcovskému konaniu, navyše sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka sankciu neplatnosti.

Na  základe  uvedeného súd prvého  stupňa dospel k záveru, že na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci a pre
nedostatok právomoci nemohol byť takýmto organom vydaný exekučný titul a preto žiadosť súdneho



exekútora o udelenie poverenia na vykonanie  exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a
nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani právne posúdenie veci.  Exekučný  súd sa z
hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledné zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či
ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva č. 8300043642
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou a nie povinnosťou. Povinná mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu
(hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinná vlastným úkonom mohla ovplyvniť
existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.
Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd
SR (sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012). V prípade rozhodcovskej zmluvy č. 8300043642
je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku a ani sama takouto
nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred
rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 40,52,-eur vrátane DPH.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle §
214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,
že uznesenie je potrebné ako správne potvrdiť.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a individuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že nejestvovala
podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere aj rozhodcovské zmluvy sú
spísané na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohli dlžníci ovplyvniť a museli sa mu podriadiť.
Uzavreté sú v ten istý deň (24.11.2011).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol  vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách



boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Odvolací súd poznamenáva, že  o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie  na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda
na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (vrátane dôvodovej správy).
Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne  v rozhodcovskom
konaní“.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ  môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle  navrhovaného ustanovenia považovaná
za  neprijateľnú“.

Povinní ako spotrebitelia pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemajú na výber, ak budú žalovaní na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej - predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 OZ).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej



sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinná v tomto exekučnom konaní, osobitne
vyjednávala rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemala vedomosti a oprávnený nemôže
očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom
sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty
základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38),
a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora  MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvého stupňa a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných
okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný
súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako
neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Súd prvého stupňa rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ustanovenia § 53 OZ. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa  uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania
tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj  v prípade predmetnej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/654/2014", "guid": "165ab864-838a-4d40-9a75-e411ee579fe1:15ea0c19-7a0d-4e7e-aed5-0f8ef7f0bf4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "165ab864-838a-4d40-9a75-e411ee579fe1:15ea0c19-7a0d-4e7e-aed5-0f8ef7f0bf4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/654/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 12Er/654/2014 z 23. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/165ab864-838a-4d40-9a75-e411ee579fe1:15ea0c19-7a0d-4e7e-aed5-0f8ef7f0bf4c"}], "citovane_v": []}