{"guid": "094eaaf3-e3ef-47bc-be3b-4b45f631a348:65fa23bf-0e73-4e3e-b559-7a389e1ca426", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2", "spisova_znacka": "4Co/96/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/96/2014 z 9. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. marca 2014, sp. zn. 4Co/96/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2", "identifikacne_cislo": "1613211687", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65fa23bf-0e73-4e3e-b559-7a389e1ca426", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/96/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613211687
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613211687.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, L.,
zast. KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 861 308, proti odporcom:
1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/XX, M., 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. Š. XXXX/X,
M., 3/ Y. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, M., 4/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, M., t.č.
bytom L. XX, M. L., 5/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 635,
o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/, 2/, 3/ a 5/ proti uzneseniu Okresného
súdu Malacky zo dňa 8. novembra 2013, č.k. 6C 354/2012-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že návrh                    na nariadenie
predbežného opatrenia    z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcom 3/ a 4/ zdržať sa právnych úkonov
smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva alebo k zaťaženiu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
vedených Okresným úradom Malacky, kat. odbor, a to pozemku „C“  KN, parc.č. XXX/X- zastavané
plochy a nádvoria o výmere 288m2, pozemku reg. „C“ KN, parc.č. XXX/X- záhrady o výmere 275m2,
pozemku reg. „C“ KN, parc.č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 85m2 a stavby - rodinný
dom, súpisné č. XXX na pozemku C KN, parc.č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere
85m2, nachádzajúcim sa v kat. území Stupava, v spoluvlastníckom podiele 1/2 a odporcovi 5/ uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaného do katastra
nehnuteľností                     pod označením V-2791/10 na základe Záložnej zmluvy právoplatnej dňa
23.08.2010. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti daného
uznesenia podať na Okresnom súde Malacky návrh vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na ust. §
74, §75 a § 76 ods. 1 písm. f/ OSP majúc za to, že navrhovateľka dostatočne osvedčila nevyhnutnosť
nariadenia predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným zákonom, pretože v súčasnosti sú
sporné nehnuteľnosti predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorú inicioval
odporca 5/ ako záložný veriteľ, dražobníkom              je spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o. a vykonaním
dražby a predajom sporných nehnuteľností by bol ohrozený samotný výkon súdneho rozhodnutia.
Uviedol, že z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva nespornou skutočnosťou je začatie výkonu
záložného práva odporcom 5/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 28.07.2010, taktiež za nespornú skutočnosť považoval nesplácanie úveru odporcami 3/ a 4/.
Konštatoval, že výkonom záložného práva môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a tým k zmareniu
výkonu rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že termín dražby je stanovený            na deň
04.12.2013, ako i skutočnosť, že podľa LV č. XXX vlastníkmi nehnuteľností sú odporcovia 3/, 4/ s právom
nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby, čo by mohlo viesť k vysťahovaniu navrhovateľky ako pôvodnej
vlastníčky z nehnuteľností, ktoré obýva spolu                 s rodinou, čo zakladá jej nárok na potrebu
predbežnej úpravy vzťahov.



Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali riadne a včas odvolanie odporcovia 1/, 2/, 3/
a 5/ a žiadali ho zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Odporcovia 1/, 2/ vo svojich odvolaniach
zhodne poukázali na skutočnosť, že podľa ich názoru mal súd prvého stupňa návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k nim zamietnuť, keďže nebudú účastníkmi meritórneho konania o
návrhu navrhovateľky vo veci samej a konštatovali nedôvodnosť tvrdení navrhovateľky o ich úmysle
pripraviť ju o predmetné nehnuteľnosti pôvodne v jej vlastníctve. Uviedli, že ako nelogické sa javí
tvrdenie navrhovateľky o stretnutí s osobou H. S. ako s neznámou osobou za účelom poskytnutia
pomoci pri plnení               jej peňažných záväzkov, poukázali na časový odstup uzavretých
zmlúv medzi nimi a navrhovateľkou od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za ktorý
čas                     si navrhovateľka eventuálnu neplatnosť týchto zmlúv a podvodné konanie H. S.
nikdy neuvedomovala, resp. sa o ňom ani nedozvedela. Konštatovali existenciu svojho práva previesť
nehnuteľnosti na ďalšie osoby. Za nelogické považovali tvrdenia navrhovateľky o podvodnom konaní H.
S. v súvislosti so splnomocnením od navrhovateľky                   na prevod jej vlastníctva k bytu, na základe
ktorého právneho úkonu bol realizovaný prevod vlastníctva nehnuteľností na odporcov 1/ a 2/, ktorí tieto
následne previedli na odporcov 3/ a 4/. Pozornosť upriamili na tvrdenia navrhovateľky o je kontinuálnom
stretávaní                       sa s H. S. v r. 2010, o jej vedomosti o následnom vlastníctve  odporcov
3/ a 4/ k nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu tvrdenie navrhovateľky o dodatočnom uvedomení si jej
právneho postavenia a podvodnom konaní hodnotili za účelové. Uviedli, že predmetné nehnuteľnosti
kúpili od osoby riadne splnomocnenej k prevodu vlastníctva a povinnosti vyplývajúce im z kúpnej zmluvy
si riadne splnili. Za sporné a nevieryhodné označili tvrdenia navrhovateľky o jej nevedomosti o obsahu
plnomocenstva udeleného pre H. S.. Podľa ich názoru neplatnosť nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy
nemôže byť daná ďalším prevodom vlastníctva nehnuteľností na odporcov 3/a 4/. Účelovosť návrhu
navrhovateľke               je podľa nich zrejmá z časového odstupu troch kalendárnych rokov od
prevodu nehnuteľností z navrhovateľky na odporcov 1/ a 2/. Mali za to, že súd prvého stupňa poskytol
navrhovateľke predbežnú ochranu len na základe jej jednostranných tvrdení.

Odporkyňa 3/ v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a je založené len na výlučne jednostranných tvrdeniach
navrhovateľky. K prevodu vlastníckeho práva od splnomocneného zástupcu navrhovateľky ako pôvodnej
vlastníčky na odporcov 1/ a 2/ sa vyjadriť nevedela. Poukázala však na sprostredkovanie kúpy
nehnuteľností pánom S., v ktorom čase boli odporcovia 3/ a 4/ s navrhovateľkou v opakovanom kontakte,
ktorá sa na predaj nehnuteľností nikdy nesťažovala a na jej žiadosť ju nechali v rodinnom dome i
po prevode vlastníctva bývať. Poukázala taktiež na časový odstup od dotknutých právnych úkonov,
na tvrdenia samotnej navrhovateľky v návrhu o stretávaní sa o H. S. do roku 2011 a nelogickosť jej
tvrdenia, že právnu stránku veci si uvedomila až po obhliadke nehnuteľnosti odporcom 5/ v súvislosti
so začatím výkonu záložného práva. Poukázala na skutočnosť,                    že navrhovateľka
mala k dispozícii všetky súvisiace právne úkony a musela si byť vedomá  ich obsahu a nikdy neboli s
odporcom 4 konfrontovaní navrhovateľkou tým, že by kúpnu zmluvu považovala za neplatnú. Pripustila
neplnenie povinností odporcov 3/ a 4/ vyplývajúcim im z úverovej zmluvy uzavretej s odporom 5/ v
dôsledku nepriaznivého vývinu ich podnikateľských plánov a zároveň poukázala na skutočnosť, že k
návrhu na nariadenia predbežného opatrenia neboli doložené relevantné doklady na preukázanie tvrdení
navrhovateľky.

Odporca 5/ vo svojom odvolaní uviedol, že v danej veci neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, neboli splnené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému                       a má poskytnúť
predbežná ochrana a taktiež nebola preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy na strane
navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že medzi odporcami 3/ a 4/ a odporcom 5/ bola uzavretá
zmluva o úvere a dražba vedená na základe odporcu 5/                   ako záložného veriteľa je
priamym dôsledkom porušenia ich zmluvných povinností                    a jej vykonanie je zákonným
a zmluvným právom odporcu 5/. Uviedol, že predbežné opatrenie vo svojom výroku nevyjadruje jeho
dočasnosť, čo navodzuje stav právnej neistoty medzi účastníkmi, a to aj za situácie, že súd prvého
stupňa uložil navrhovateľke povinnosť podať v stanovenej lehote návrh vo veci samej. Tvrdil, že vo veci
nedošlo k osvedčeniu základných predpokladov o pravdepodobnosti nároku vo veci samej a v tomto
smere poukázal na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 6 M Cdo 5/2012 a 6CdO 171/2010, ktoré uvádzajú,
že osvedčované skutočnosti sa súdu musia javiť nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Podľa odporcu 5/
teda predbežné opatrenie nemôže byť vydané len na základe tvrdení navrhovateľa a taktiež podľa neho
zmluva o zriadení záložného práva nie je neplatná. Poukázal                      na eventualitu premlčania



nároku vo veci samej, ako i na súdnu prax poskytujúcu právnu ochranu vlastníkov, ktorí vlastníctvo k
veci nadobudli v dobrej viere a na skutočnosť,                        že v konaní o veci samej je potrebné prioritne
skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý v prípade žaloby o
určenie neplatnosti právneho úkonu absentuje s poukazom na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona.
Konštatoval taktiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva
odporcov na spravodlivý súdny proces.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť
považujúc ho za správne a dôvodné, majúc za to, že výkonom záložného práva by bol úplne znemožnený
výkon súdneho rozhodnutia o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý je
aktuálne na Okresnom súde Malacky vedený               pod sp.zn. 6C 456/2013. Poukázala na
bezprostrednosť výkonu záložného práva, keď k veci                      sa vzťahujúca dobrovoľná
dražba bola stanovená na deň 04.12.2013. Dôvodnosť návrhu                  na určenie vlastníctva
vidí v absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam realizovaných v dôsledku absolútne
neplatného právneho úkonu splnomocnenia navrhovateľky na osobu H. S.. Rovnako tiež poukázala na
pravdepodobnú neplatnosť kúpnej zmluvy realizovanej medzi H. S. a odporcami I a II majúc            za
to, že podľa jej názoru podpis odporcov I, II na uvedenej zmluve nie je ich podpisom. Z uvedeného
je preto podľa navrhovateľky zrejmé, že odporcovia 1/ až 4/ nikdy nemali pravý záujem byť vlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Uvedené podľa nej potvrdzuje i skutočnosť, že nie je preukázané uhradenie
kúpnej ceny, nikdy sa nedomáhali užívania nehnuteľnosti, daňové povinnosti si plní navrhovateľka,
odporcovia 3/ a 4/ nehradia splátky úveru. K písomnému vyjadreniu k odvolaniu proti uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia doložila potvrdenie Mestského úradu v Stupave zo dňa 21.02.2014 o
tom,                         že má zaplatenú daň z nehnuteľností za roky 2011-2013 a Uznesenie prokurátorky
Okresnej prokuratúry v Malackách zo dňa 30.12.2013, ktorým zamietla sťažnosť navrhovateľky proti
uzneseniu OR PZ Malacky o odmietnutí veci podozrenia zo spáchania zločinu H. S. na skutkovom
základe zhodnom so skutkovým základom uvádzaným pre účely predbežného opatrenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach a z dôvodov
podaných odvolaní odporcov podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/, 2/, 3/ a 5/ je dôvodné.

Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý                     je na mieste
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne
hrozí vznik ujmy a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho
rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného
nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a bezprostredne
hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také
konkrétne správanie                   sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu ,
a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom
korešpondovať s návrhom                   vo veci samej, ale má byť prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon.
Nárok nemusí                       byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia
sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody                  na jeho
nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje               len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto
postup predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 OSP), sledujúca tým
dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba,
že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam.
Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany



účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za
predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej
kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy,
ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože
hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt,
ktorému svedčí nejaká povinnosť z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok
s cieľom vyhnúť                         sa jej plneniu. Avšak aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo
tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného opatrenia predstavuje.
O potrebe predbežného opatrenia nesmú byť teda vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre
vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych
(nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi
nimi súdom,                       t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie
ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí dôjsť teda
k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu účastníkov, z ktorého nasvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu
súdneho rozhodnutia v prospech navrhovateľov. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť len na
základe tvrdení navrhovateľa. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností
tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich
základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka neosvedčila dostatočným spôsobom
osvedčenie danosti nároku vo veci samej, keď svoje tvrdenia o neplatnosti predmetných právnych
úkonov žiadnym spôsobom nedoložila listinnými alebo inými dôkazmi. Odvolací súd navyše poukazuje
na nečitateľnosť listinných dôkazov založených jej právnym zástupom, takže si odvolací súd nemohol
žiadnym spôsobom ozrejmiť intenzitu osvedčenia tohto nároku a intenzita osvedčenia nároku len v rovine
tvrdenia nie je dostatočná. Navrhovateľka neosvedčila vedenie konania v trestnej veci proti H. S., keď
odkaz na internetovú stránku v tomto smere dostatočným osvedčením tvrdenej skutočnosti rozhodne nie
je. Nedostatok osvedčenia nároku vo veci samej taktiež nebola konvalidovaná ani v rámci odvolacieho
konania, a to v reakcii                        na odvolania odporcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa,
ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Naopak, k vyjadreniu k odvolaniam bol založený listinný
dôkaz, a to rozhodnutie Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 30.12.2013, z obsahu ktorého je zrejmé,
že vec podozrenia zo spáchania trestného činu H. S. bola odmietnutá. Odvolací súd taktiež poukazuje
na skutočnosť, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k nemu doložených listín nevyplýva
osvedčenie takého konkrétneho správania sa odporcov 3/ a 4/, z ktorých by bolo zrejmé, že majú záujem
v bezprostrednej časovej blízkosti nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby a skutkové okolnosti v tomto
smere sú taktiež len v rovine tvrdenia navrhovateľkou.

Odvolací súd je toho názoru, že ani v prípade vedenia súdneho konania s predmetom ochrany
vlastníckeho práva nie je potrebné vždy zastabilizovať existujúce právne vzťahy, pretože je potrebné
si uvedomiť už vyššie uvádzanú skutočnosť, že inštitút predbežného opatrenia je inštitút mimoriadny a
výnimočný, prichádzajúci do úvahy až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku navrhovateľa
podloženého konkrétnymi skutočnosťami. Intenzita osvedčenia nároku v danom prípade nie je legitímna.
Výkon rozhodnutia vo veci, ktorej predmetom je ochrana vlastníckeho práva určovacou žalobou nie je po
právnej stránke nikdy ohrozený. Z návrhu však navyše nie je jednoznačne zrejmé, akého konkrétneho
rozhodnutia sa navrhovateľka mieni domáhať v konaní o veci samej. V prípade určenia neplatnosti
niektorého k veci sa vzťahujúcich právnych úkonov  bolo by potom potrebné zaoberať sa v prvom rade
otázkou naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení.

Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti z obsahu spisu vyplývajúci časový odstup od právneho úkonu
splnomocnenia H. S. navrhovateľkou, od ktorého sa následné právne úkony odvíjajú, ako aj skutočnosť,



že navrhovateľka o nadväzujúcich právnych úkonoch vedomosť mala, z čoho vyplýva, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia nebol iniciovaný bezprostredne po ohrození práv navrhovateľky.

Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností                na základe
obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ,keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie, pretože nemožno konštatovať, že by odvolací súd nemal
vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/354/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}