{"guid": "094e1c73-632a-41de-b928-eaf6b57267f5:130a3456-8a6c-48c2-8d16-c32dd761984f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1", "spisova_znacka": "9CoE/100/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/100/2011 z 30. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2011, sp. zn. 9CoE/100/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1", "identifikacne_cislo": "4211207125", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2011-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/130a3456-8a6c-48c2-8d16-c32dd761984f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/100/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4211207125.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, usadeným euroadvokátom so
sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnej: W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. XXX/XX,
o vymoženie sumy vo výške 2.732,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 27. apríla 2011, č. k. 5Er/503/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa
Buriho, Exekútorský úrad Levice, Zd. Nejedlého č. 22 zo dňa 08.04.2011, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/503/2011, EX 2698/11-JK. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona         č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len \"Exekučný poriadok\"), § 45 ods.1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 568/2007 Z. z., § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a §
25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom na ul. Sibírska
1329/2 v Holíči         č. PEC-U 606/2010 zo dňa 21. 12. 2010, podkladom pre vydanie ktorého
bola účastníkmi konania uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 03. 2008, ktorou sa
oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 2.987,45 eura a povinný sa zaviazal uvedený
úver oprávnenému vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 po 69,01 eura, pričom konečná
výška úveru pri dodržaní všetkých splátok predstavovala sumu 5.796,84 eura. S poukazom na zistenie,
že v danej veci nebolo preukázané, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom, dospel k záveru,
že daný zmluvný vzťah je treba považovať za vzťah spotrebiteľský v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku
spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Zdôraznil, že jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1
písm. b) alebo c). Podstatným pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka,
najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom
rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi
a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu



rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Z Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. súd zistil, že v týchto je obsiahnutá
neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nebol podľa súdu rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Konštatoval, že rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, ako ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami, pretože mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, a preto takto formulovanú
doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán považoval v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán  v neprospech spotrebiteľa videl aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej
doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory
vzniknuté medzi ním a povinným. Poukázal, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky má oporu z
hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v
ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov
do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej
doložky (zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté
v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na rozsiahlu judikatúru
Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98), interpretačné pravidlo
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj súlad postupu s rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. Dospel k záveru, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie. Právomoc exekučného súdu podľa neho nespočívala v tom,
že by mohol meniť alebo rušiť rozhodnutie rozhodcovského súdu, ale v tom, že nepripustí výkon
rozhodcovského rozhodnutia, ak odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa zmeny
napadnutého uznesenia a poverenia súdneho exekútora vymožením pohľadávky vo výške 2.732,97
eura spolu s príslušenstvom. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel                  k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na začiatku poukázal na vydanie
339 poverení na vykonanie exekúcie Okresným súdom Komárno, ako aj na 2 poverenia vydané práve
dňa 16. 05. 2011 týmto súdom. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí
č. j.                23Cdo 1201/2010 z 26. 10. 2010 konštatoval, že súdy sú povinné skúmať konkrétne
okolnosti uzatvorenia zmluvy, a rovnako tak i ochrana spotrebiteľa má svoje medze, a v žiadnom prípade
ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. K tomu uviedol, že povinný
dobrovoľne uzavrel s ním úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky.
Zastal názor, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, rovnako ako rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nesúhlasil s vydaním rozhodcovského
rozsudku bez vypočutia povinného, pretože rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti
a to tak, že mu dňa 10. 11. 2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom
povinný bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote
do siedmych kalendárnych dní. Dodal, že dňa 01. 12. 2010 márne uplynula lehota na vyzdvihnutie
zásielky a táto bola rozhodcovi vrátená, čím vznikla fikcia doručenia. S poukazom na zákonnú možnosť
povinného v súlade s § 9 podať námietky predpojatosti rozhodcu, ako aj na možnosť podľa § 37
zákona o rozhodcovskom konaní podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom,
konštatoval, že povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu
rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Bol toho názoru, že slovenská
verzia predmetného ustanovenia danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q, ktorá definuje, čo je
možné považovať za neprimeranú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a



mätúca, pretože význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva
nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej
zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde
rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. Dal do pozornosti smernicu č. 2008/48/
EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre
mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Okrem toho upozornil
aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 07. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2282/2008, v ktorom Najvyšší
súd výslovne konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich
zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcom vedených
súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zákona č.
216/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel
vydaných takým súkromným subjektom. Namietal, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu
na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernice č. 93/13/EHS a nemá
relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky. Zdôraznil, že rozhodcovská
doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom
vyvoláva s ňou spojené účinky. V tejto súvislosti uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom
konaní preukázal naliehavý právny záujem, nakoľko mal za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím
mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému
nepochybne existuje.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4  druhej vety OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného
nemieni vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne, a preto vec
predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) a  bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa        § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 18. 03. 2011, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 28. 03. 2011, požiadal súdneho exekútora JUDr. Jozefa Buriho so sídlom Exekútorského
úradu v Leviciach, Zd. Nejedlého č. 22, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy  2.732,97
eura spolu s úrokom vo výške 217,81 eura, s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne z čiastky
4.613,34 eura odo dňa 26. 11. 2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.659,24 eura, poplatok za
upomienku 3,32 eura, trovy konania vo výške 609,21 eura a trovy exekúcie. Za exekučný titul označil
Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom sp. zn. PEC-U 606/2010 zo dňa
21. decembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 01. 2011 a vykonateľnosť dňa 16. 01.
2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 21. 04. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a          z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého   rozhodnutia, a preto s poukazom na



ust.  §  219  ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne
posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku,
pretože práve smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie
advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

V zmysle  § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán                       v neprospech spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Úverovým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu s jedným konkrétne
určeným rozhodcom. Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť
pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ
možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola
vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ fakticky určil v § 19 Úverových
zmluvných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 8 spisu), ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných
sporoch zo zmluvy. Pretože spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný
rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské
konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent  rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.



Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právne nedovolené. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa           v zmysle § 219 ods. 1  OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/503/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "af081793-f444-493a-a81b-99322ee23359:3fd57d74-9f22-4fa1-9662-a569a2d68b26", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/503/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 5Er/503/2011 z 30. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af081793-f444-493a-a81b-99322ee23359:3fd57d74-9f22-4fa1-9662-a569a2d68b26"}], "citovane_v": []}