Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/56/2013 z 12. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2014, sp. zn. 1S/56/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200404.3 Krajský súd Bratislava | 1S/56/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1013200404.3 | 2014-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b2814d-2f3c-4d2f-8b33-4f64223354e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200404.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200404.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: R.. Ľ.
J., Z.., bytom Q. X, F., právne zastúpený advokátom : JUDr. Jozef Horváth, Francisciho 11, Bratislava
proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SP-2206/2013 zo dňa 14.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 5.3.2013 domáhal preskúmania a následného zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. SP-2206/2013 zo dňa 14.2.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté
a rozhodnutím Miestneho úradu MČ Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013
potvrdené. Rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č.
OMPaL/901/2206/2013 neboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované
informácie nie sú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.

Žalobca v žalobe uviedol, že podaním doručeným Miestnemu úradu MČ Bratislava - Dúbravka dňa
7.6.2011 žiadal o sprístupnenie informácií:

a.) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo
spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?

b.) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než
prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie
o pridelení služobného bytu?

c.) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome
nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa
ponechá v platnosti?



Miestny úrad MČ Bratislava - Dúbravka rozhodnutím č. OMPaL/901/2206/2013 zo dňa 14.1.2013
rozhodol, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobode informácií informáciami. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu, že z ustanovení zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb.) a ani z ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) nevyplýva, že by Miestny úrad MČ
Bratislava - Dúbravka bol oprávnený vo vlastnom mene vydať napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu
miestny (obecný) úrad nie je ani správnym orgánom a ani orgánom obce. Jeho právomoci ako servisného
subjektu miestneho zastupiteľstva a starostu vyplývajú z ustanovenia § 16 zákona č. 369/1990 Zb..
Prvostupňové rozhodnutie mohla vydať iba MČ Bratislava - Dúbravka a nie Miestny úrad MČ Bratislava
- Dúbravka a podpísať ho mohol prednosta úradu iba ako splnomocnený zástupca starostu mestskej
časti, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý poukázal na
ustanovenie § 2 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.

Poukázal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadosťou o sprístupnenie informácií
žalobca žiadal zodpovedať ako MČ Bratislava - Dúbravka podľa vlastných predpisov postupovala, resp.
postupuje pri prideľovaní služobných bytov a hospodárení s nimi a či podľa Mestskej časti Bratislava -
Dúbravka platná právna úprava takýto postup umožňuje. Išlo teda o zodpovedanie otázok s odvolaním
sa na konkrétne ustanovenia príslušného právneho predpisu, na základe ktorých dospela mestská časť
k zaujatému právnemu postoju. Podľa žalobcu položené otázky nebolo možné chápať ako žiadosť o
výklad právnych noriem a ani ako dotaz na subjektívne názory, vytváranie nových informácií, ktoré by
povinný subjekt musel vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa.

Podľa žalobcu žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím porušil ustanovenia § 2 ods. 1, § 3
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 16 ods. 1 a 2, §
27 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. a § 3 ods. 1 a 4, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 1,
2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.).

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.4.2013 a z 19.4.2013 uviedol, že sa pridržiava právneho
názoru uvedeného v napadnutých rozhodnutiach, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade
so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. K námietke žalobcu ohľadom
kompetencie prvostupňového správneho orgánu uviedol, že povinná osoba postupovala v súlade s
ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej
osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o
rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a



povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SP-2206/2013
zo dňa 14.2.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej
časti Bratislava-Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013 potvrdené. Rozhodnutím
Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013
neboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované informácie nie sú podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 7.6.2011 žalobca požiadal o sprístupnenie informácií:

a) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo
spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?

b) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než
prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie
o pridelení služobného bytu?

c) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé
údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v
platnosti?

Rozhodnutím č. OMPaL/901/2206/2013 zo dňa 14.1.2013 Miestny úrad Mestskej časti Bratislava -
Dúbravka podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. požadované informácie žalobcovi nesprístupnil
z dôvodov, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobode informácií informáciami.
Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pre účely zákona č. 211/2000 Z.z. informáciou nie sú výklady
právnych noriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, stanoviská, vyjadrenia a právne názory,
dotazy na subjektívne názory a ani dotazy na vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt
musel vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa (napr. rôzne rozbory, právne a iné výklady a pod).

Na základe podaného odvolania žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava
- Dúbravka rozhodnutím č. SP-2206/2013 zo dňa 14.2.2013 podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.
odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým,
že povinná osoba rozhodla v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., nakoľko sprístupnenie požadovaných
informácií nie sú informáciami podľa zákona č. 211/2000 Z.z., K nezákonnosti vydania rozhodnutia
miestneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka podpísaného prednostom Miestneho úradu,
ktorú žiadateľ namietal v odvolaní, žalovaný uviedol, že osoby povinné sprístupňovať informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. sú špecifikované v § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Osoby príslušné na
sprístupnenie informácie na rozhodnutie o nesprístupnení informácie v prvom a druhom stupni sú
špecifikované v ustanovení § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa tohto ustanovenia o odvolaní proti
rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala
rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).



IV.

Podľa § 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené podľa čl. 26 ods. 5
Ústavy SR. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej
činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/ 2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení
s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo
majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného
prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie
sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie
obecného úradu , o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu
štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými
Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy
SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Zákon o slobodnom prístupe informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah
slobodného prístupu k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe
k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány,
obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich
rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). Obmedzenia práva na slobodný
prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup
žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca žiadal od povinnej osoby, ktorou je obec
- Mestská časť Bratislava - Dúbravka sprístupniť informácie:

a) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo
spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?



b) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než
prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie
o pridelení služobného bytu?

c) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé
údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v
platnosti?

Základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej osoby v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. je skutočnosť, že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii. Z
formulácie otázok žalobcu, na ktoré žiadal povinnú osobu zodpovedať je zrejmé, že žalobca žiadal o
právne stanovisko, resp. o právny názor povinnej osoby, podľa ktorého by postupovala v prípade, ak
nastane právna skutočnosť podmieňujúca uvedená v zadaných otázkach. Výklad zákonných ustanovení
upravujúcich pridelenie služobného bytu do nájmu podľa názoru súdu si môže urobiť žalobca sám
vzhľadom na to, že predmetné právne normy, ktoré dávajú odpoveď na žalobcom položené otázky,
sú voľne dostupné a prístupné v Zbierke zákonov SR každému. Na otázky žalobcu formulované pod
písm. b) a c) žiadosti žalovaný správny orgán ani nemohol odpovedať, pretože žalobca požadoval
zodpovedať, ako bude žalovaný správny orgán postupovať v prípade, ak nastane ním formulovaná
právna skutočnosť. Jedná sa o skutočnosť neistú, no v budúcnosti možnú. Išlo teda o informácie, ktoré
žalovaný správny orgán jednoznačne nemal k dispozícii, a preto na ne ani nemohol zodpovedať. Krajský
súd v Bratislave poukazuje na to, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek
informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Žalobca nemôže v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. požadovať ani
informácie, ktorými sú výklady právnych noriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, požadovať
stanoviská, vyjadrenia a právne názory, dotazy na subjektívne názory a ani dotazy na vytváranie nových
informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti.

Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej
len zákon č. 377/1990 Zb.), Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy;
združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy
a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len štatút), v
tomto rozsahu má postavenie obce.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. miestnymi orgánmi sú:

a) miestne zastupiteľstvo

b) starosta.

Podľa § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 377/1990 Zb., starosta je výkonným orgánom mestskej časti,
zastupuje ju navonok. Má právo nosiť insígnie. Starosta je štatutárnym orgánom mestskej časti. Starosta
môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zástupcu starostu alebo zamestnanca
mestskej časti. Poverený zástupca starostu alebo zamestnanec mestskej časti rozhoduje v mene
mestskej časti v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s
plnením úloh miestnych orgánov plní miestny úrad; je výkonným orgánom miestneho zastupiteľstva a
starostu, ako aj orgánov zriadených miestnym zastupiteľstvom.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. prácu miestneho úradu riadi a organizuje prednosta.



Podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len zákon č. 369/1990
Zb.) starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce
vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže
rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec
obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu,
obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.

S námietkou žalobcu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka nebol oprávnený rozhodovať
o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, sa Krajský súd v Bratislave nestotožnil. V zmysle ust. § 2
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnou osobou sprístupňovať informácie je obec a v zmysle ust. § 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je o žiadosti o sprístupnenie informácií oprávnený rozhodovať obecný
úrad alebo miestny úrad mestskej časti, ktorú riadi a organizuje prednosta. O odvolaní voči rozhodnutiu
obecného úradu potom v zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhoduje starosta obce.

Súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď o žiadosti žalobcu o
sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodol Miestny úrad Mestskej časti
Bratislava - Dúbravka. Starosta Mestskej časti rozhoduje v prípadoch stanovených v ust. § 17 ods. 1 a 3
zákona č. 377/1990 Zb. a v ust. § 13 ods. 4 písm. e) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. Podľa názoru súdu
zákon č. 211/2000 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. a k zákonu č. 377/1990 Zb. lex specialis,
a preto o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií v prvom stupni podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
nemohol rozhodnúť starosta mestskej časti.

Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie
žalovaného a z uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby, súd dospel k názoru, že žalovaný správny orgán nepochybil, keď požadované
informácie žalobcovi nesprístupnil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v
súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.