Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/38/2019 z 11. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2019, sp. zn. 4Sa/38/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200783.1
Krajský súd Bratislava | 4Sa/38/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200783.1 | 2019-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 230 ods. 1 písm. a) SSP, § 18 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/944ee982-56ad-4270-9f1f-9803104aa083
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200783.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/38/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200783
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200783.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: C. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu,
aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného:
Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky o správnej žalobe žalobcu zo dňa 27.5.2019 vo veci
zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z 19.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z
19.4.2019, ktorým bol žalobca C. B., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej
republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti zaistený dňom 19.4.2019 do
19.10.2019  z r u š u j e .
Krajský súd v Bratislave  n a r i a ď u j e  žalovanému, aby bol žalobca C. B., narodený XX.XX.XXXX,
štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti,
bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Žalobcovi  n e  p r i z n á v a právo na  náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/  Dňa 4.7.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom
žalovaného doručená žaloba datovaná 27.5.2019, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1
písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z 19.4.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho
bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Žalobným bodom namietal, že napadnuté
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti určenia doby zaistenia.
2/  Žalovaný vo svojom vyjadrení z 3.6.2019 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. V ďalšom poukázal na
odôvodnenie doby zaistenia, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na pojednávaní dodal, že doba
zaistenia bola ako maximálne prípustná stanovená z dôvodu, aby nebola v prípade potreby kratšia doba
zaistenia predlžovaná, čo by bolo nehospodárne. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
3/  Predvolanie na pojednávanie vo veci,  určené na 12.6.2019, bolo doručené zástupcovi žalobcu z
dôvodu časovej tiesne mailom 5.6.2019. Nakoľko sa zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavil, súd
za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie
dostavil.
4/  Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol dňa 19.4.2019 predvedený pred
žalovaného z dôvodu, že pri jeho kontrole 18.4.2019 nevedel preukázať svoju totožnosť. Po ustanovení
tlmočníka bola so žalobcom dňa 19.4.2019 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v ktorej žalovaný žalobcovi oznámil, že voči



nemu začal administratívne konanie vo veci jeho vyhostenia z dôvodu, že na Slovensku nemá povolený
pobyt. Žalobca následne uviedol, že ako štátny príslušník Afganistanu      z krajiny svojho pôvodu
vycestoval asi pred dva a pol rokmi, že nemá cestovný doklad ani oprávnenie na vstup na Slovensko,
že chce žiť v Nemecku, že nemá na Slovensku zabezpečené ubytovanie a že nedisponuje žiadnymi
finančnými prostriedkami. Tiež uviedol, že nechce na Slovensku požiadať o azyl a že po prepustení
utečie do Nemecka. Po ukončení výsluchu vydal žalovaný rozhodnutie PPZ-HCP-BA12-15-008/2019-
AV z 19.4.2019, ktorým rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu a o zákaze vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 roka. Toto rozhodnutie žalobca
prevzal 19.4.2019 o 15.00 hod.  Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu podľa
§ 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona             č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon
o pobyte cudzincov“) žalobcu zaistil dňom 19.4.2019 najviac do 19.10.2019 a umiestnil ho v  Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Toto napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené tak isto o 15.00 hod. V ten istý deň bol žalobca fyzicky umiestnený        v ÚPZC,
kde 3.5.2019 požiadal o azyl.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“):
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.  Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci,
fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej
podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené
inak.
Podľa § 18 správneho poriadku:
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo
veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď
tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci
konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí
konania verejnou vyhláškou..
Podľa § 22 ods. 1), 2) správneho poriadku:
(1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach
účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré
osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali;
v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
Podľa § 33 správneho poriadku:
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo  k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.
Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o
predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia.
5/ K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti určenia
doby zaistenia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. I keď relatívne stručne, predsa len
žalovaný k odôvodneniu stanovenej dĺžky zaistenia žalobcu uviedol, že v priebehu zaistenia sa bude
zisťovať meno, priezvisko dátum narodenia a štátna príslušnosť žalobcu  (zosobnenie osoby žalobcu).
Ďalej že budú vykonané lustrácie v príslušných policajných evidenciách, že bude kontaktovaný príslušný
zastupiteľský úrad domovskej krajiny žalobcu  a že budú vykonávané úkony, smerujúce k faktickému
vyhosteniu žalobcu (zabezpečenie pokrytia nákladov vyhostenia, materiálne a personálne zabezpečenie
vyhostenia).
6/ I napriek konštatovaniu v predchádzajúcom bode však súd dospel k presvedčeniu, že existuje vážny
dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Je



nepochybnou skutočnosť, že konanie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
je integrálnou časťou konania o administratívnom vyhostení, avšak i napriek tomu je toto konanie
samostatným administratívnym konaním, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
teda správny poriadok (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov).
7/   Konanie vo veci zaistenia (§ 88 zákona o pobyte cudzincov) sa z logických dôvodov začína na
podnet správneho orgánu - v danom prípade žalovaného. Ako samostatné konanie (i keď prebiehajúce
počas konania o administratívnom vyhostení) teda musí byť jeho začatie oznámené účastníkovi konania
(v danom prípade žalobcovi  -§ 18 ods. 3 správneho poriadku). Následne, po oznámení jeho začatia,
je povinnosťou vo veci konajúceho správneho orgánu postupovať v zmysle správneho poriadku. V
prejednávanej veci však žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom. V konaní o administratívnom
vyhostení žalobcu žalobcovi správne oznámil začatie konania o jeho administratívnom vyhostení (§ 18
ods. 3 správneho poriadku), k predmetnej veci ho vypočul (§ 22 správneho poriadku), dal mu možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (§ 33 ods.
2 správneho poriadku). Súčasne s doručením rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu mu
doručil aj napadnuté rozhodnutie (obidve rozhodnutia boli žalobcovi doručené 19.4.2019 o 15.00 hod.
8/ Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, napadnuté rozhodnutie
(o zaistení žalobcu) žalobca vydal bez tohto aby bolo konanie o zaistení žalobcu vôbec začaté a jeho
začatie žalobcovi oznámené. Takýto postup žalovaného v konaní o zaistení žalobcu je v príkrom rozpore
najmä s § 18 ods. 2, 3 správneho poriadku! Zistený skutkový stav súd kvalifikoval ako závažné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré nielenže mohlo mať, ale malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
9/ Pretože žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu bez toho, aby konanie o zaistení
vôbec začal a jeho začatie oznámil žalobcovi, pričom ani následne nevykonal - okrem vydania
napadnutého rozhodnutia - žiadne správnym poriadkom predpokladané procesné úkony, súd dospel k
presvedčeniu, že tu sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 230 ods. 1
písm. a) SSP s poukazom na        § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Aplikujúc § 230 ods. 1 písm. a) SSP súd
súčasne nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.,
10/  O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z
dôvodu, že žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že ich náhradu nežiada.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené  v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3SSP).
Podľa § 440 SSP:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom    v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí           o kasačnej sťažnosti
alebo



j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.  Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).