Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/19/2018 z 24. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. mája 2018, sp. zn. 1Sa/19/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200174.1
Krajský súd Košice | 1Sa/19/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200174.1 | 2018-05-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 199 ods. 3 SSP, § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6035731a-3caf-47e2-a750-b1cd70d187a3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200174.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200174
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200174.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej
veci žalobcu: L.. U. O., N. XX, G., práv. zast.: JUDr. Dušan Antol, Krivá 23, Košice, proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu    z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 03.08.2017, ktorým táto žalobcovi podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov a čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 31.05.2017, pretože
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa
31.05.2017 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice určená na 20 %. V
dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) uviedol, že: „Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník
konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 6.
septembra 2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Účastník konania je názoru, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice neodôvodnil svoje rozhodnutie stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a je presvedčený, že
jeho zdravotnému stavu by lepšie zodpovedalo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov z rozpätia od 70 % do 80 %. Z uvedených dôvodov účastník konania žiadal,
aby Sociálna poisťovňa zrušila napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. augusta 2017
a nahradila ho rozhodnutím, ktorým by mu priznala invalidný dôchodok. Účastník konania k odvolaniu
pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. augusta 2017. Žiadne
nové lekárske nálezy k odvolaniu pripojené neboli. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací
orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. augusta 2017 a priloženú
spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej



poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. augusta
2017 je potrebné potvrdiť.“ Žalovaný ďalej citujúc ust. § 71 ods. 1 až 9 a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení argumentoval, že: „Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v
špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v
špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov
spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka
konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj
z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav
účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice dňa 7. septembra 2017, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu
účastníka konania, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 27.
októbra 2017 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou
dokumentáciou a so všetkými predloženými odbornými nálezmi. Podľa staršej anamnézy účastníkovi
konania bola diagnostikovaná ľahká forma epilepsie - pri liečbe kompenzovaná. V roku 2013 prekonal
účastník konania úraz hlavy - ľahké kraniocerebrálne poranenie, ktoré bolo liečené konzervatívne. Dňa
26. mája 2016 prekonal účastník konania v zahraničí nepracovný úraz pri skoku do bazéna s následnou
zlomeninou tela stavca C7 s pohmoždením miechy. Zlomenina bola liečená operačne dňa 26. mája 2016.
V úvode bola u účastníka konania prítomná v objektívnom neurologickom náleze ťažká paraparéza.
Následnou komplexnou rehabilitačnou liečbou a hospitalizáciou účastníka konania v D. F. Y. v G. došlo k
zlepšeniu zdravotného stavu. Po preliečení v objektívnom funkčnom náleze pretrváva ľahká paraparéza
dolných končatín a znížená citlivosť pre všetky kvality od Th 7 nadol. Účastník konania je schopný
samostatnej chôdze, bez opory, plne sebestačný, tempo chôdze je primerané, vytrvalosť celodenná. Po
operácii krčnej chrbtice bol účastník konania pravidelne sledovaný a liečený foniatrickou ambulanciou
pre zhoršený hlas. Objektívnym vyšetrením bola zistená jednostranná obrna hlasivky vpravo. Účastník
konania absolvoval hlasové cvičenia a inhalácie, podľa kontrolného foniatrického vyšetrenia z mája
2017 je hlas lepší, primerane zvučný. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach stanovený stav po zlomenine
tela stavca C7 s miernym účinkom na statiku so zaradením do kapitoly XV, oddielu E, položky 2,
písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 20 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo lekárskou správou z neurochirurgického vyšetrenia
zo dňa 29. decembra 2016, lekárskou správou z kontrolného neurochirurgického vyšetrenia zo dňa
9. marca 2017, lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia zo dňa 14. septembra 2016, zo dňa
6. októbra 2016, zo dňa 31. marca 2017, zo dňa 15. mája 2017, lekárskou správou z kontrolného
neurologického vyšetrenia zo dňa 25. októbra 2017, lekárskou správou z ORL vyšetrenia zo dňa 27.
júna 2016, lekárskymi správami z ORL vyšetrenia zo dňa 8. septembra 2016, zo dňa 8. decembra 2016,
zo dňa 21. marca 2017 a zo dňa 17. mája 2017, lekárskou správou z hospitalizácie na rehabilitačnom
oddelení od 15. júna 2016 do 1. júla 2016, lekárskou správou z hospitalizácie v D. F. Y. G. od
13. júla 2016 do 8. septembra 2016 a lekárskymi správami z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 31.
októbra 2016 a zo dňa 19. decembra 2016 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
účastníka konania - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby, s miernym účinkom na statiku, s
deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi - podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 2, písmena
b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná
obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí. V odvolacom
konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených odborných
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a
celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %, preto účastník konania



nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec
má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia,
uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy,
ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia
o jeho nároku na invalidný dôchodok. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne zhodnotil predloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania a dospel k záveru,
že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“
Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30.11.2017.

2. Žalobca včas podanou žalobou zo dňa 29.01.2018, podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa
30.01.2018 osobne, sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto
rozsudku. V žalobe žalobca ku skutkovému stavu uviedol, že: „Žalobca dňa 29.5.2016 po skoku do
bazéna utrpel nepracovný úraz
- zlomeninu tela stavca C7 s kontuziou miechy,
- jednostrannú kompletnú obrnu hlasivky vpravo,
- poškodenie hlavy a krčnej chrbtice a výskyt závažného typu epilepsie typu Grand mal (veľký).
Úraz zanechal na zdravotnom stave žalobcu trvalé poškodenie zdravia. V ten istý deň bol operovaný
v O., O. realizovaná korpektómia C7, disektómia C5 s následnou stabilizáciou C5-Th 1. V úvode
bola prítomná chabá paraparéza ťažkého stupňa. Po preklade na Slovensko bol hospitalizovaný na
rehabilitačnom oddelení. Aj keď sa žalobcov stav postupne zlepšoval v svalovej sile trupového svalstva
a svalov dolných končatín, pri prepustení bol schopný chôdze iba s oporou 2 francúzskych barlí a
výskytom mimoriadne závažného typu epilepsie typu Grand mal (veľký). V prípade žalobcu išlo závažné
poškodenie (a následok v Grand mal), po ktorom v kŕčoch odpadával, podľa svedkov ako keby sa
dusil s penou v ústach. Pri týchto záchvatoch dochádzalo k poškodeniu zdravia (údermi pri páde).
Dochádzalo aj k pohryzeniu, pričom mu do úst sa snažili dávať nejakú mäkšiu vec alebo predmet.
V dôsledku poškodenej chrbtice má žalobca následky na poškodenom zdraví podľa posudkového
lekára žalovanej v ľahkej paraparéze dolných končatín, zníženej citlivosti pre všetky kvality od Th7
nadol, ako aj zmenu hlasu - jednostrannú kompletnú obrnu hlasivky vpravo. Toho času ORL lekárom
je stav hodnotený ako trvalý. Žalobca na základe svojho nepriaznivého zdravotného stavu podal
žalovanej žiadosť o invalidný dôchodok. Žalovaná jeho žiadosť zamietla. Žalovaná ani po odvolaní
žalobcu (zo dňa 30.8.2017) rozhodnutím ústredia č. XXXXXXXXXX X zo dňa 10.11.2017 nepriznala
žalobcovi invalidný dôchodok s odôvodnením, že jeho miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
(ďalej len MPSZC) je iba 20%. Žalobca v podanom odvolaní namietal nízke percento MPSZC. Vyčítal
žalovanej, že posudková lekárka v posudku nijako neodôvodňuje, prečo sa rozhodla určiť mieru
poklesu práve na 20 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určuje: (choroby podporného a
pohybového aparátu, kap. XV, odd. E, položka 2, písm. b ... 20%. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
pri centrálnej paraparéze DKK s hyperreflexiou a hypestezie, pri nestabilnej chôdzi, kŕčovitosťou a
znížení citlivosti, nervových dráždení, poruchami močenia a pohlavnej aktivity, ako aj stavmi skorej
únavy, tiež v dôsledku hypestezie, stav po úraze a operácii chrbtice, výmena stavca - korpektómia
C7, disektómiu C5 s kontuziou (pomliaždenie) miechy žalovaná mala použiť posudkové hľadisko
podľa (choroby podporného a pohybového aparátu, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. c... 70
- 80 %, ktoré lepšie zodpovedá reálnemu stavu žalobcu. Práve položka v bode 4) kapitoly XV,
oddiel E ako „Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice“ plne
korešpondujú zo skutočným stavom a rozsahom zdravotného postihnutia u žalobcu. Na základe takto
uvedených skutočností navrhol zrušiť rozhodnutie číslo: XXX XXXXXXX zo dňa 3.8.2017 a nahradiť
ho rozhodnutím, ktorým sa priznáva invalidný dôchodok.“ K žalobou napadnutému rozhodnutiu žalobca
uviedol že: „O podanom odvolaní rozhodol ako odvolací orgán generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím
č. XXXXXXXXXX X zo dňa 10.11.2017, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozhodnutie ústredia žalovanej. Po stručnej genéze veci žalovaná uviedla, že činnosť posudkových
lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka
konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj
z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná na odôvodnenie
rozhodnutia použila výlučne teoretické úvahy a preformulovaný text zákona. Aj keď v ďalšej časti
žalovaná cituje z odborného lekárskeho posudku známe skutočnosti, vôbec sa nezaoberá náležitým



posudkovým hľadiskom na postihnutie, ktoré spôsobovalo a spôsobuje Grand mal, čo pri postihnutí
a lekárskych zákrokoch /centrálna paraparéza DKK s hyperreflexiou a hypesteziou, pri nestabilnej
chôdzi, kŕčovitosťou a znížení citlivosti, nervových dráždení, poruchami močenia a pohlavnej aktivity,
stave po úraze a operácii chrbtice, výmena stavca - korpektómia C7, disektómiu C5 s kontuziou
(pomliaždenie) miechy/ nie je a nemôže byť miernym účinkom na statiku /Kapitola XV., oddiel E, bod 2,
písmeno b)/. Sprievodnými javmi zdravotného postihnutia je aj neistá chôdza žalobcu a skorá únava.
Uvádzaná „vytrvalosť celodenná“ - je mylným posudkovým záverom žalovanej.  Žalobca vyjadruje
presvedčenie, že žalovaná mala posudzovať aj závažnosť epilepsie Grand mal, podľa kapitoly VI,
oddiel A, bod 6, minimálne v rozsahu podľa písm. a) - a) sporadické veľké záchvaty spravidla
jedenkrát ročne, malé záchvaty spravidla jedenkrát nezačne s rozpätím MPSZC od 5 do 10 % MPSZC.
Pritom epilepsia typu Grand mal aj keď sporadicky, ohrozuje ho na živote. Preto záver a 0 (nula)
percent MPSZC nemôže byť správna, tiež bez prípadného zohľadnenia možnosti posúdiť podľa §
71 ods. 8 (zvýšenie o 10%) zákona č. 41/2003 Z. z.. Žalobca v dôsledku tohto ochorenia musí
dodržiavať prísny antiepileptický režim, jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať napr. pri strojoch a
zariadeniach, pri ktorých by mohol ohroziť seba ale aj ostatných pracovníkov v prípade, že by následkom
generalizovaného epileptického záchvatu upadol do bezvedomia.“ V dôvodoch správnej žaloby žalobca
uviedol, že „považuje rozhodnutie žalovanej č. XXXXXXXXXX X zo dňa 10.11.2017 za nezákonné,
nakoľko žalovaná nesprávne posúdila nárok žalobcu na invalidný dôchodok a v rozpore s jednotlivými
ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. V danom prípade nie je sporná skutočnosť,
úraz žalobcu a poškodenie zdravia žalobcu. Spornou je však výška priznanej MPSZC v rozsahu 20%.
Takýto záver žalovanej nie je správny. Odporuje to aj posudkovým záverom (aj keď pre iný účel),
pretože žalobca ako držiteľ preukazu ZŤP, je podľa rozhodnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny č. G. zo dňa 12.12.2016 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (a mierou
funkčnej poruchy 90%). Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného
dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z citovaného
ustanovenia Zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že lekárska prehliadka žalobcu dňa 31.5.2017 bola
v rámci lekárskej posudkovej činnosti vykonaná len za účelom posudzovania dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu žalobcu a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že výsledkom
tejto lekárskej prehliadky bolo stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Toto posúdenie však nebolo komplexné a správne. Dôkaz pre toto tvrdenie je v existencii
ďalších skutočností, ktoré žalovaná pri posúdení MPSZC nebrala v úvahu, resp. ich posúdenie vykonala
povrchne či neúplne. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z ustanovenia § 209 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej musí okrem iného vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Už z toho je zrejmé, že žalovaná musí rozhodovať vo
veci vzhľadom na skutkový stav, aký je v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ žalovaná rozhodla inak,
nevychádzala z aktuálneho skutkového stavu a rozhodla v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákona
o sociálnom poistení, čím je napádané rozhodnutie nezákonné.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalobou
napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného  č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2017 zrušiť
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.  K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení zo dňa 14.03.2018, doručenom súdu dňa
16.03.2018, uviedol po opísaní priebehu administratívneho konania s poukazom na ust. § 153 ods.
5, § 70 ods. 1, 2 a 6, že: „Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe
vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený
posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 7. septembra 2017
a dňa 27. októbra 2017. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú choroby podporného a



pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po zlomenine tela
stavca, vrodené chyby, s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri
chôdzi - podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.
Za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli v odvolacom konaní
predložené a posúdené tieto lekárske správy: lekárska správa z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa
29. decembra 2016, lekárska správa z kontrolného neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 9. marca 2017,
lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 14. septembra 2016, zo dňa 6. októbra 2016, zo
dňa 31. marca 2017, zo dňa 15. mája 2017, lekárska správa z kontrolného neurologického vyšetrenia
zo dňa 25. októbra 2017, lekárska správa z ORL vyšetrenia zo dňa 27. júna 2016, lekárske správy z
ORL vyšetrenia zo dňa 8. septembra 2016, zo dňa 8. decembra 2016, zo dňa 21. marca 2017 a zo dňa
17. mája 2017, lekárska správa z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení od 15. júna 2016 do 1. júla
2016, lekárska správa z hospitalizácie v D. F. Y. G. od 13. júla 2016 do 8. septembra 2016 a lekárske
správy z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 31. októbra 2016 a zo dňa 19. decembra 2016. V odvolacom
konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a
diagnostických záverov odborných lekárov, ako i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil
zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej
na 20 %, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného žalobcovi nevznikol nárok na invalidný
dôchodok. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení
zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom
stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca
nesplnil jednu so zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. podmienku
invalidity a v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť postupu žalovanej
a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná sa pridržiava skutkových a
právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 10. novembra 2017 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 3. augusta 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. novembra 2017. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú
zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil
pojednávanie.“

4. Vyjadrenie žalovaného označené v bode 3 tohto rozsudku súd doručil žalobcovi dňa 04.04.2018, ktorý
nevyužil možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného.

5. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len
„SSP“), za dodržania zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP a ust. § 107 ods. 2
SSP, a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, preskúmal rozhodnutie žalovaného
a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.



Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.
Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

7. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva podľa ust. § 153 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový
lekár Sociálnej poisťovne. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

8. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu
závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej
otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý
sa vyporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

9. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2017 podľa ust. § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov a čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 31.05.2017, pretože
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo
dňa 31.05.2017 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
určená na 20 %. Ďalej z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že na základe podaného
odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 07.09.2017, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel



odvolaniu žalobcu, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27.10.2017
s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou
dokumentáciou a so všetkými predloženými odbornými nálezmi. Podľa staršej anamnézy žalobcovi
bola diagnostikovaná ľahká forma epilepsie - pri liečbe kompenzovaná. V roku 2013 prekonal žalobca
úraz hlavy - ľahké kraniocerebrálne poranenie, ktoré bolo liečené konzervatívne. Dňa 26.05.2016
prekonal žalobca v zahraničí nepracovný úraz pri skoku do bazéna s následnou zlomeninou tela
stavca C7 s pohmoždením miechy. Zlomenina bola liečená operačne dňa 26.05.2016. V úvode bola
u žalobcu prítomná v objektívnom neurologickom náleze ťažká paraparéza. Následnou komplexnou
rehabilitačnou liečbou a hospitalizáciou žalobcu v D. F.D. Y. v G. došlo k zlepšeniu zdravotného
stavu. Po preliečení v objektívnom funkčnom náleze pretrváva ľahká paraparéza dolných končatín
a znížená citlivosť pre všetky kvality od Th 7 nadol. Žalobca je schopný samostatnej chôdze, bez
opory, plne sebestačný, tempo chôdze je primerané, vytrvalosť celodenná. Po operácii krčnej chrbtice
bol žalobca pravidelne sledovaný a liečený foniatrickou ambulanciou pre zhoršený hlas. Objektívnym
vyšetrením bola zistená jednostranná obrna hlasivky vpravo. Žalobca absolvoval hlasové cvičenia a
inhalácie, podľa kontrolného foniatrického vyšetrenia z mája 2017 je hlas lepší, primerane zvučný. Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie, so sídlom v Košiciach stanovený stav po zlomenine tela stavca C7 s miernym účinkom
na statiku so zaradením do kapitoly XV, oddielu E, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
naďalej 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu je naďalej 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo
lekárskou správou z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 29.12.2016, lekárskou správou z kontrolného
neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 09.03.2017, lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia
zo dňa 14.09.2016, zo dňa 06.10.2016, zo dňa 31.03.2017, zo dňa 15.05.2017, lekárskou správou
z kontrolného neurologického vyšetrenia zo dňa 25.10.2017, lekárskou správou z ORL vyšetrenia zo
dňa 27.06.2016, lekárskymi správami z ORL vyšetrenia zo dňa 08.09.2016, zo dňa 08.12.2016, zo
dňa 21.03.2017 a zo dňa 17.05.2017, lekárskou správou z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení
od 15.06.2016 do 01.07.2016, lekárskou správou z hospitalizácie v D. F. Y. G. od 13.07.2016 do
08.09.2016 a lekárskymi správami z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 31.10.2016 a zo dňa 19.12.2016
preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - choroby podporného a pohybového
aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po zlomenine tela stavca, vrodené
chyby, s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi - podľa
kapitoly XV, oddielu E, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za
iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. nepatrí. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu
žalobcu, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov,
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach vyhodnotil
zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %,
preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov príslušnej pobočky Košice zo dňa 31.05.2017 a
dňa 07.09.2017, ako aj posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 27.10.2017
spĺňajú požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vyporiadavajú sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval aj vo svojej žalobe. Tieto posudky vychádzali zo žalobcom
predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného
vyšetrenia posudkovým lekárom prvého stupňa, pričom obaja posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný
stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %, a preto žalobca
nie je invalidný podľa vyššie citovaného ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Preto žalobcovi nárok na invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky, ktorou je
invalidita, nevznikol.



11. Podľa názoru súdu skutkový stav žalobcu bol zistený objektívne a skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu jeho zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi oboch stupňov
a sú úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ktoré nenesú znaky nejasnosti
alebo vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

12. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný mal posudzovať aj závažnosť epilepsie Grand mal podľa
kapitoly VI, oddiel A, bod 6 minimálne v rozsahu podľa písmena a) (žalobca mal zrejme na mysli
prílohu č. 4 k zákonu) a na základe toho navýšiť v zmysle ust. § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, súd s poukazom na bod 7, 8 tohto rozsudku uvádza, že
druhostupňový posudkový lekár v posudku zo dňa 27.10.2017 uviedol, že za iné zdravotné postihnutie
(poúrazová jednostranná obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
nepatrí. K tomuto záveru posudkový lekár dospel na základe výsledkov odborných lekárskych vyšetrení
žalobcu uvedených v bode 9 tohto rozsudku. Preto súd túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

13. Pokiaľ žalobca vyjadril nespokojnosť s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 20 % s poukazom na rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. G.
zo dňa 20.12.2016, podľa ktorého žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom
a mierou funkčnej poruchy 90 %, tak súd k tomu môže len uviesť toľko, že v danom prípade sa
neposudzovala miera funkčnej poruchy, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobcu.

14. Za uvedeného a zisteného skutkového stavu, na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu
žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

15. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
167 ods. 1 SSP) a žalobca si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 168 SSP), preto súd vo výroku
rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,



g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.