{"guid": "0938461b-86d5-4221-9141-74f3567a0003:682181fa-24c2-4708-8aee-39a9bec02eef", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2", "spisova_znacka": "14Co/322/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/322/2016 z 18. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. februára 2018, sp. zn. 14Co/322/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2", "identifikacne_cislo": "6016897511", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2018-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-147a", "nazov": "§ 147a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-147a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-147a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-5", "nazov": "§ 181 ods. 5 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-147a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/682181fa-24c2-4708-8aee-39a9bec02eef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/322/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016897511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016897511.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Vojenské lesy a
majetky SR, š.p., so sídlom 962 63 Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577 920, zastúpený splnomocneným
advokátom JUDr. Milošom Barbušom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Štúrova
13, proti žalovanému: JUDr. Stacho Chladný, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom 960 01
Zvolen, Stráž 223, IČO: 42 009 766, zastúpený splnomocneným JUDr. Juraj Rybár, advokát, s.r.o., so
sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Stráž 223, IČO : 47 252 952, o zaplatenie 71.416,93
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania
14C/140/2015-143 zo dňa 23.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/140/2015-143 zo dňa  23.03.2016   m e n í
tak,  že žalobca  je povinný zaplatiť žalovanému 100 eur na účet splnomocneného právneho zástupcu
žalovaného v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi v plnom rozsahu na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o návrhu žalovaného na priznanie práva požadovať
od účastníka zastúpeného advokátom sumu 100 eur v zmysle ustanovenia § 147a ods. 1, 2, 4, 5 a 6
O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd vo výroku uznesenia
vyslovil, že žalovanému právo na náhradu sumy 100 eur voči žalobcovi nepriznáva. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že vychádzal z kritérií obsiahnutých v ustanovení § 147a O.s.p. (v znení platnom
a účinnom do 30. 6. 2016) a z obsahu spisu konštatoval, že právnemu zástupcovi žalovaného bol
doručený e-mail dňa 30. 9. 2015, ktorým súd upovedomil právneho zástupcu žalovaného o zrušení
termínu pojednávania, ale prevzatie tohto e-mailu nebolo potvrdené, nakoľko v úradnom zázname
zo dňa 1. 10. 2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že čerpal dovolenku. Súd sa pokúšal s
advokátskou o kanceláriou telefonicky spojiť a to dňa 30. 9. 2015 cca o 14. 00 hod. a dňa 1. 10. 2015
cca o 07. 30 hod., ale nepodarilo sa mu to, pričom právny zástupca žalovaného uviedol ako dôvod
neprítomnosti čerpanie dovolenky. Dňa 8. 10. 2015 súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby
predložil listinný dôkaz o tom, že dňa 30. 9. 2015 čerpal dovolenku, avšak právny zástupca žalovaného
nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho čerpanie dovolenky dňa 30. 9. 2015, nakoľko
to nepovažoval za účelné. Súd tak bol toho názoru, že žalovaného včas a riadne upozornil na zrušenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a preto nie zavinením žalobcu
sa žalovaný spolu so svojim právnym zástupcom dostavil na pojednávanie, ktoré bolo zrušené dňa 30.
9. 2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie nemal za preukázané naplnenie
podmienok obsiahnutých v ustanovení § 147a ods. 2  a nasl. O.s.p. v znení platnom a účinnom v
danom čase a návrh žalovaného zo dňa 17. 8. 2015, súdu doručeného dňa 5. 10. 2015, nepovažoval
za dôvodný, v dôsledku čoho súd žalovanému právo na náhradu sumy 100 eur nepriznal.



2. Voči uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie označil za nepreskúmateľné a zmätočné, a to nielen v odôvodnení, ale
i v samotnej výrokovej časti uznesenia. Nie je mu zrejmé, o akej náhrade súd rozhodoval. V ustanovení
§ 147a O.s.p. sa žiadna náhrada nespomína a ani žalovaný si žiadnu náhradu neuplatnil. Z uznesenia
preto nie je zrejmé, o akú náhradu by sa malo jednať Súd mal tak správne v zmysle žiadosti žalovaného
a v zmysle ustanovenia § 147a ods. 6 O.s.p. rozhodnúť výrokom „súd návrh zamieta“ a pokiaľ súd vo
výroku uznesenia uviedol „právo na náhradu „nepriznáva“, je zrejmé, že súd pri rozhodovaní postupoval
v rozpore s ustanovením § 147a ods. 6 O.s.p. . Ďalej v odvolaní žalovaný uviedol, že na základe
predvolania zo dňa 31. 7. 2015 nariadil súd vo veci samej pojednávanie na termín 1. 10. 2015 o 09.
00 hod. Dňa 30. 9. 2015 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým tento žiadal
súd o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a o odročenie
pojednávania na iný termín, pričom k tomuto podaniu bola priložená fotokópia štandardného potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti s uvedením začiatku práceneschopnosti dňa 28. 8. 2015. Na základe
uvedeného súd potom zrušil nariadené pojednávanie a nariadil nový termín na deň 01. 10. 2015 o
8. 30 hod., o čom zaslal  e-mailovú správu na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalobcu, ktorý
doručenie a prečítanie e-mailovej správy súdu potvrdil a tiež na e-mailovú adresu právneho zástupcu
žalovaného, s ktorou sa však tento pred pojednávaním neoboznámil a ani nemohol oboznámiť, nakoľko
do 30. 9. 2015 (vrátane) čerpal dovolenku a nemal prístup k e-mailovej schránke. Žalovaný uviedol,
že telefonicky ani faxom na čísla uvedené na podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19. 8.
2015 súd, ani nikto iný, právneho zástupcu žalovaného v predmetnej veci nekontaktoval. Pokiaľ sa tak
žalovaný a jeho právny zástupca dňa 1. 10. 2015 na nariadené pojednávanie riadne dostavili, majú
právo na  uplatnenie si nároku v zmysle ustanovenia § 147a O.s.p.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
tiež na ustanovenie § 119 ods. 1 a 4 O.s.p. a zdôraznil, že podanie právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 30. 9.2015, doručené súdu jediný deň pred termínom pojednávania, nemá základné náležitosti
návrhu na odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p.. Vzhľadom na to súd
potom nepostupoval správne, ak nariadené pojednávanie odročil z dôvodu zdravotného stavu právneho
zástupcu žalobcu, nakoľko na takéto odročenie neboli splnené zákonné podmienky. Nebol splnený
predpoklad takéhoto postupu, nakoľko právny zástupca žalobcu nedoručil súdu návrh na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu. Žalovaný taktiež poznamenal, že je mu známa skutočnosť, že
právny zástupca žalobcu vykonáva advokáciu s ďalším advokátom, pričom každý z nich má podľa
verejne prístupnej evidencie Slovenskej advokátskej komory po jednom koncipientovi. Právny zástupca
žalobcu sa tak mohol na účasť na pojednávaní substitučne nechať zastúpiť splnomocneným advokátom,
alebo poveriť svojho advokátskeho koncipienta. Žalovaný taktiež poukázal na znenie ustanovenia §
45 ods. 4 a 5 O.s.p., ktoré expressis verbis vylučuje možnosť doručovania oznámenia o zrušení
pojednávania spôsobom, ktorý súd zvolil a to elektronickými prostriedkami. Žalovaný, ani jeho právny
zástupca, v predmetnom konaní nepožiadali súd o doručovanie elektronickými prostriedkami. V zmysle
ustanovenia § 45 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že pri takomto spôsobe doručovania sa písomnosť považuje
za doručenú až v deň, keď ju adresát prečítal, najneskôr 5. deň od jej odoslania a tak záver súdu
o tom, že e-mail o odročení pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 30.
9. 2015 je tak nesprávny. Pokiaľ súd uvádza pokus o telefonické spojenie s advokátskou kanceláriu
právneho zástupcu žalovaného, ide o najmenej preukázateľný spôsob komunikácie a v tomto smere
je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé ani len to, na aké
telefónne číslo sa mal súd pokúšať spojiť s kanceláriu právneho zástupcu žalovaného a teda, či súd, ak
vôbec, telefonoval na správne telefónne číslo. Na všetkých podaniach právneho zástupcu žalovaného
je však uvedené mobilné telefónne číslo a faxové číslo, pričom na mobilné telefónne číslo súd  nevolal
a nezaslal ani faxovú správu o odročení pojednávania. V spise sa žiadny úradný záznam o pokuse o
telefonické spojenie s právnym zástupcom žalovaného nenachádza. Nie je teda pravdou záver súdu, že
žalovaného včas a riadne upozornil na zrušenie pojednávania, nakoľko súd túto listinu doručil spôsobom,
ktorý je v rozpore s O.s.p. a ani týmto nezákonným spôsobom sa mu túto listinu nepodarilo doručiť
pred pojednávaním, ktoré bolo odročené. S poukazom na túto argumentáciu má tak žalovaný za to,
že neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní bola neospravedlnená, súdu
právny zástupca neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu a žiadosť o
odročenie nedoručil najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Preto žalovanému podľa ustanovenia
§ 147a ods. 3 druhá veta O.s.p. vzniklo právo požadovať od žalobcu sumu 100 eur. Na základe
uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu  prvej inštancie zmenil tak, že
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a v rovnakej
lehote mu nahradiť trovy právneho zastúpenia uplatnené a vyčíslené v odvolacom konaní.



3.  Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1  CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

8. Podľa ustanovenia § 147a ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak súd rozhodol o
odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane,
ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako
protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

9. Podľa ustanovenia § 147a ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, účastník zastúpený
advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu
protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

10. Podľa ustanovenia § 147a ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, právo podľa
odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom
jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.
Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z
radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

11. Podľa ustanovenia § 147a ods. 4, 5 a 6 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, právo
podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2
a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Právo podľa
odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. O práve
podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na
rozhodovanie o náhrade trov konania..

12. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

13. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

14. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd
prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby



výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,  považuje za potrebné v prvom
rade  poukázať na skutočnosť, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a
záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o odvolaní voči
uzneseniu, ktorým súd rozhodoval o nároku podľa ustanovenia § 147a O.s.p..

16. Okresný súd rozhodoval o návrhu žalovaného na priznanie práva podľa ustanovenia § 147a v
čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods.
1 CSP a tzv. zásadu okamžitej aplikability novej procesnej úpravy na konanie v čase účinnosti Civilného
sporového poriadku, by bolo na daný prípad nutné aplikovať už právnu úpravu Civilného sporového
procesu, ktorý však nárok, ktorý upravovalo dovtedajšie znenie ustanovenia § 147a O.s.p. platné a
účinné do 30.06.2016, v žiadnom svojom ustanovení neupravuje. Dovtedajšie ustanovenie § 147a O.s.p.
nemá v aktuálne platnej právnej úprave svoj ekvivalent, avšak s poukazom na zásadu upravenú v
citovaných čl. 1 a 2 a s poukazom na  čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
tak, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania účastníkov konania/strán
sporu, právne posúdil nárok žalovaného pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd, vezmúc do úvah tieto zákonné ustanovenia, sa s
prijatým právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy 100 eur,
nestotožňuje.

17. Z dikcie dovtedajšej zákonnej úpravy ustanovenia § 147a O.s.p. sú zrejmé zákonom vyžadované
podmienky pre priznanie nároku podľa tohto zákonného ustanovenia. Takýto nárok si mohol účastník
konania uplatňovať za procesnej situácie v prípade, ak súd rozhodol o odročení nariadeného
pojednávania, kedy mal účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie,
právo uplatniť si od protistrany sumu 15 eur (ods. 1), respektíve 100 eur (ods. 2) za podmienok,
ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého
dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila. Z obsahu
spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zrušil pojednávanie nariadené na deň 01.10.2015 z dôvodu
práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu (č.l. 94 spisu). Rovnako z  uvedeného listu spisu je
zrejmé, že nakoľko súd mal vedomosť o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu až dňa 30.
9. 2015, zasielal upovedomenie o zrušení termínu predmetného pojednávania na e-mailové adresy
advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu, ako aj advokátskej kancelárie právneho zástupcu
žalovaného dňa 30. 9. 2015 o 13 :32 hod. s tým, že súd žiadal potvrdenie prevzatého e-mailu. Obsahom
uvedeného listu spisu je tiež úradný záznam o tom, že prevzatie predmetného e-mailu bolo telefonicky
potvrdené advokátskou kanceláriou zástupcu žalobcu a od advokátskej kancelárii právneho zástupcu
žalovaného prevzatie e-mailu potvrdené nebolo a to ani e-mailovou formou, ani telefonicky, nakoľko sa
s advokátskou kanceláriu právneho zástupcu žalovaného nedalo telefonicky spojiť. Z tohto úradného
záznamu obsiahnutého na č.l. 94 spisu vyplýva, že volalo sa dňa 30. 9. 2015 cca o 14.00 hod., ako aj
01.10.2015 cca o 7.30 hod.. Striktne sa tak pridŕžajúc zákonných predpokladov priznania práva v zmysle
ustanovenia § 147a O.s.p. obsiahnutého v odseku 1, 2 tohto zákonného ustanovenia, tak nemožno
mať za to, že žalovanému nevznikol tento nárok, pokiaľ sa dňa 1. 10. 2015 spolu so svojim právnym
zástupcom dostavil márne na súd, nakoľko pojednávanie bolo zrušené. Stalo sa tak z dôležitého dôvodu
na strane druhého účastníka, ktorý bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila. Práceneschopnosť
strany sporu, respektíve jeho právneho zástupcu možno hodnotiť ako dôvod na jeho strane, ktorý bol
„výsledkom náhody, ktorá sa prihodila“. Taktiež  vychádzajúc zo znenia dikcie ustanovenia § 147a ods.
4 CSP výkladom a contrario je zrejmé, že právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho
zástupca si splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri
dni pred termínom pojednávania. Práve uvedené povinnosti si však právny zástupca vo vzťahu k súdu
nesplnil.

18. Hoci súd prvej inštancie akceptoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 01.10.2015 a ospravedlnil jeho neprítomnosť z dôvodu jeho práceneschopnosti,



avšak z obsahu spisu je zrejmé, že si právny zástupca žalobcu povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia
§ 119 ods. 2 O.s.p. nesplnil, pretože neoznámil dôvod požadovaného odročenia pojednávania bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, návrh na odročenie pojednávania neobsahoval
náležitosti uvedené v ustanovení § 119 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ a neobsahoval ani vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, ako to
vyžadovalo ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p.. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu
ospravedlnil písomne svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom dňa 1. 10. 2015 len jeden deň pred
konaním pojednávania, teda dňa 30.09.2015 a pripojil k tomuto ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní
aj potvrdenie o svojej práceneschopnosti s počiatkom od 28. 8. 2015, vystavené dňa 28. 8. 2015
všeobecným lekárom pre dospelých B.. R.Y. (č.l. 91 a 92 spisu). Právny zástupca žalobcu si nesplnil
povinnosť ani  podľa ustanovenia § 147a ods. 4 O.s.p. a contrario, keďže žiadosť o odročenie nebola
doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania., hoci preukázateľne právny zástupca mal
vedomosť o svojej práceneschopnosti od 28.08.2015. Nešlo teda o prípad náhleho, akútneho ochorenia
bezprostredne predchádzajúceho dňu nariadeného pojednávania a právny zástupca žalobcu mal tak
dostatočný časový priestor avizovať súdu svoju neprítomnosť a žiadať o ospravedlnenie neúčasti aj
skôr, ako len deń pred konaním pojendávania, eventuálne si svoje povinnosti usporiadať substitučným
splnomocnením na dané pojednávanie.

19. Vychádzajúc tak striktne z citovaných ustanovení § 147a ods. 1, 2, 4, 5 a 6 O.s.p. v znení platnom
a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, sa tak odvolací súd nestotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že nebolo v konaní preukázané naplnenie zákonných podmienok obsiahnutých
v ustanovení § 147a  O.s.p. pre priznanie práva účastníkovi konania v zmysle tejto zákonnej úpravy.
Pokiaľ protistrana zavinila odročenie pojednávania a nesplnila si procesné povinnosti vo vzťahu k súdu
v zmysle zákonnej dikcie, a súd odročil, respektíve zrušil nariadené pojednávanie, pričom druhá strana
sa na pojednávanie riadne dostavila, má nárok proti žalobcovi na zaplatenie 100 eur v zmysle nároku
upraveného v dovtedajšom ustanovení § 147a ods. 1,2, 3, 4 a 6 O.s.p. v znení platnom a účinnom v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

20. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia  § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením  § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ako neúspešnej strane, pričom o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/140/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fba33700-54bb-4800-b953-38b202eff0ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.260.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.260.2021.2"}]}