Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/49/2013 z 19. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2013, sp. zn. 16Co/49/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6111227597.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/49/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6111227597.1 | 2013-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/093ccd9b-2089-4225-b613-043bd6e5d1b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111227597.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227597
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111227597.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L., O. republiky č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778,
právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátka kancelária so sídlom Stropkov,
Námestie SNP 7, o zaplatenie 1932,57 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica,č. k. 13Ro 441/2011-53 zo dňa 29. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
13Ro/441/2011- 22 zo dňa 09. 12. 2011 a konanie v celom rozsahu zastavil podľa § 174 ods. 5 O.
s. p., z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., nakoľko navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania v
celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Z tohto dôvodu by mal znášať trovy konania
navrhovateľ. Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi
žiadne trovy nevznikli. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, tento si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 213,50 € za dva úkony právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „Vyhláška“).
Konkrétne okresný súd predmetným uznesením priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby v zmysle § 14 ods.1 písm. a), b) Vyhlášky - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd vo veci samej - odpor zo dňa
03. 05. 2012. Nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou a súčasne ich súd
považoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.,
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vyššie špecifikované trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.



Okresný súd rozhodol i o vrátení časti súdneho poplatku z návrhu na začatie konania navrhovateľovi
vo výške 108,87 €, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 213, 50 € na účet jeho právneho zástupcu
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods.
1, veta prvá, O. s. p.), odvolanie navrhovateľ. Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil. Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach a podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a združenie má možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. a niektoré rozhodnutia
krajských súdov. Uviedol, že paušálny vstup združenia, (zastúpeného advokátom) do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.. Z vyššie
uvedených dôvodov považuje navrhovateľ právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom
konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania neprizná.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník uviedol, že s argumentáciou
navrhovateľa v odvolaní nesúhlasí. Namietal, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na danú právnu
vec je nenáležitá, keď pre posúdenie možnosti jeho aplikácie je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami
uplatnenia nároku. Zdôraznil, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania
pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného
nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Vedľajší účastník mal
za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou,
právnou teóriou, ako aj legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal pritom
na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ. Zdôraznil,
že občianske združenie na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania
poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predbežne formulovaných
štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia
chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože
nemajú dostatok prostriedkov na advokáta, a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Keďže platí,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník hlavný, a má platiť aj „rovnosť
účastníkov“ ako jeden zo základných princípov súdneho konania, potom podľa vedľajšieho účastníka
neexistuje rozumný dôvod nepriznať mu trovy právneho zastúpenia za situácie, ak nárok na náhradu
trov vznikne účastníkovi, ktorého v konaní podporoval. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov
a navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil ako vecne správne.

Vo zvyšku, a to vo výroku okresného súdu, ktorým bol platobný rozkaz okresného súdu zrušený a
konanie v celom rozsahu zastavené, ktorým navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania, ktorým nepriznal náhradu trov konania odporcovi, zostáva uznesenie okresného súdu
podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté, nakoľko proti týmto výrokom odvolanie nebolo podané.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 174 ods. 5
O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu. V súdenej veci vedľajší
účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o vstupe do konania, ktoré došlo okresnému
súdu dňa 30. januára 2012. Následne na to dňa 09. 05. 2012 zaslal vedľajší účastník okresnému súdu



odpor, v ktorom tento vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej žalobou,
pretože žaloba bola súdu doručená dňa 25. 11. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Navrhol preto
žalobu navrhovateľa zamietnuť. Až následne dňa 31. 05. 2012 vzal navrhovateľ späť návrh v celom
rozsahu a navrhol konanie zastaviť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy,
ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok
na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou
alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však
nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý
úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporcovi prostredníctvom Združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom a po doručení
platobného rozkazu podal voči nemu v zákonnej lehote odpor, v ktorom dôvodne vzniesol námietku
premlčania. Až na základe písomne podaného odporu vedľajšieho účastníka voči platobnému rozkazu
došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je
stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie
je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže
zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom,
že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na
právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší
účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho
právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby
možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne,
nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania
pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal
zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany
spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné,
pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutie súdu.

Keďže ust. § 94 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo
na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym



zástupcom - advokátom a samozrejme má teda právo aj na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
O. s. p. patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. postupoval vecne
správne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí
prvostupňový súd, odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, a ktorý v
odvolacom konaní úspešný bol, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal, nakoľko uvedené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval za trovy konania vynaložené účelne.
Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
doručené, avšak na vyjadrenie k odvolaniu nebol vedľajší účastník vyzvaný, nebola mu v tomto smere
uložená žiadna povinnosť zo strany súdu, a preto predmetné vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník
navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť, nie
je v príčinnej súvislosti so samotným predmetom konania a rozhodnutia. Uvedený úkon, ktorý právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal, nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda neboli poskytnuté
také právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť,
keď uvedené vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti s písomne podaným vyjadrením k
odvolaniu neboli odvolacím súdom považované za účelné, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.