Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/182/2017 z 28. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2018, sp. zn. 5Co/182/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8614200175.2 Krajský súd Prešov | 5Co/182/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8614200175.2 | 2018-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00390b1b-d6d1-4769-b1e5-620aed8757b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8614200175.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/182/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614200175.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej, JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu Debtinvest Limited, so sídlom
33 Porter Road, P.O.Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609191,
Jánsky & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom 949 01 Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650,
proti žalovanému H. O., A.. XX.X.XXXX, W. X.. M. XXX/XX, XXX XX X., zastúpený Centrom právnej
pomoci so sídlom Nám. Slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841, zastúpeného
Mgr. Ivanom Kolečavom, vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, Sov. hrdinov 102,
089 01 Svidník, o návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník, č. k. 2C/9/2014-59 zo dňa 1.6.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 4Ro 10/2011.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 228 ods. 1 písm. e), ods. 2, § 230 ods. 2 písm. e), §
232, § 234 ods. 1 a § 235 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej
O.s.p.) a ustanovením čl. 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. júla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný podal návrh na povolenie obnovy konania podľa §
228 ods.1 písm. e/ O.s.p. s poukazom, že medzi ním a žalobcom je založený spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikovať naň
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/132/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

4. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4 Ro/10/2011 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu Home Credit Slovakia a.s. so sídlom Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234 176
uzatvoril s žalovaným zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru dňa 16.3.2004 s úverovým rámcom
995,82 Eur. Pohľadávku voči žalovanému Home Credit Slovakia postúpila na žalobcu. Žalobca si
žalobou uplatnil zaplatenie sumy 1.050,24 Eur s 0,08 % úrokom z omeškania za každý, aj začatý deň
omeškania od 16.9.2007 do zaplatenia. Okresný súd Svidník návrhu v celom rozsahu vyhovel a vydal
platobný rozkaz č.k. 4Ro/10/2011 - 28 zo dňa 7.2.2011, ktorým uložil žalovanému dlžnú sumu a jej
príslušenstvo zaplatiť. Žalovaný bol v platobnom rozkaze okrem iného poučený aj o tom, že za podanie
odporu proti platobnému rozkazu sa platí poplatok podľa rovnakej sadzby, t.j. 6% z ceny predmetu
konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej 16,50 Eur. Žalovaný proti platobnému rozkazu odpor



nepodal a ten nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetná
úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú uzatvoril právny predchodca
žalobcu v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa. Na tento právny vzťah je preto potrebné
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a to Zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vzniku právneho vzťahu.

5. Právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudky súdneho dvora ES Oceano Grupo Editorial SA C
- 240/98 až C 244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C 168/05, Pohotovosť s.r.o. C- 76/10. Bolo povinnosťou
súdu z úradnej moci podrobiť v konaní o vydanie platobného rozkazu žalobcom uplatnený nárok súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok na základe ktorých je nárok uplatnený. Tým, že tak súd
neurobil a aj napriek tomu vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým priznal žalobcovi uplatnený
nárok, je platobný rozkaz v rozpore s uvedenými rozsudkami súdneho dvora ES. V tejto súvislosti je
ešte potrebné s poukazom na bod 54 rozsudku Banko Espaňol uviesť, že v predmetnom platobnom
rozkaze bol žalovaný (spotrebiteľ) poučený o tom, že za podanie odporu proti platobnému rozkazu sa
platí poplatok, čo taktiež mohlo odradiť spotrebiteľa od obrany proti uplatnenému nároku a podvoleniu
sa účinkom neprijateľných zmluvných podmienok. O to viac bolo potrebné náležite preskúmať uplatnený
nárok z úradnej povinnosti už v štádiu rozhodovania o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Je
nepochybné, že rozsudky, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného môžu žalovanému, ktorý
návrh na povolenie obnovy konania podal, privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a nakoľko návrh
bol podaný v zákonnej lehote, súd návrhu žalovanému na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods.
1 písm. e/ O.s.p. vyhovel a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
4Ro/10/2011. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že o nich bude rozhodnuté v novom rozhodnutí
vo veci v súlade s ust. § 235 ods. 3 O.s.p.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Konštatoval, že uznesenie mu bolo doručené dňa 24.7.2017. Odvolanie podal emailom, dňa 8. augusta
2017 o 19:59 hod. Konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatuje, že žalovaný v
návrhu aj na nariadenom pojednávaní uviedol, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel 27.11.2013,
kedy si podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci vo Svidníku. Súd mal
za to, že od žalovaného, ktorý nemá právnické vzdelanie, nie je možné spravodlivo žiadať, aby sledoval
judikatúru súdneho dvora EU. O pravdivosti tvrdenia žalovaného podľa názoru súdu nasvedčuje aj
skutočnosť, že od Prvej stavebnej sporiteľne obdŕžal dňa 24.10.2013 list označený ako posledná výzva
pred postúpením, ktorou bol vyzvaný, aby zabezpečil uhradenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
príkazu o zriadení exekučného záložného práva predajom nehnuteľnosti EX 567/2011. Podľa názoru
súdu je logické, že žalovaný sa práve v súvislosti s tým nakontaktoval na Centrum právnej pomoci za
účelom riešenia situácie. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku, tak súd musel považovať podmienku
dodržania subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania za splnenú. Žalobca uviedol,
že konanie na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Ro 10/2011, na základe ktorého sa žalovaný
domáhal povolenia obnovy právoplatne skončeného konania, skončilo vydaním platobného rozkazu
zo dňa 7.2.2011 č. k. 4Ro 10/2011-28, ktorý žalovaný riadne prevzal, odpor voči nemu nepodal a
preto sa stal právoplatným dňa 9.3.2011. Uvedená skutočnosť vyplýva zo súdneho spisu vedeného
na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Ro 10/2011, pričom táto skutočnosť ani nie je v konaní
sporná. Návrh na obnovu konania bol spísaný dňa 16.1.2014, pričom v rovnaký deň bol podaný aj
na Okresnom súde Svidník. Z uvedeného vyplýva, že tento bol podaný takmer po troch rokoch odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu, o ktorého existencii mal žalovaný vedomosť,
pretože ten to riadne prevzal a proti ktorému žalovaný nepodal opravný prostriedok - odpor. Žalobca je
presvedčený, že vyššie opísaná nečinnosť žalovaného, ktorý nepodal odpor proti riadne doručenému
platobnému rozkazu, nemohla byť napravená po právoplatnom skončení konania tým spôsobom, že
žalovaný vyložil mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa O.s.p. - obnova konania, ktorý je
odôvodnený skutočnosťami, ktoré mohol žalovaný celkom jednoznačne uplatniť už v konaní, ktorého
obnovy sa domáha. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania bolo zachovanie
lehôt, ktoré O.s.p. pre podanie návrhu na obnovu konania predpisoval. Ide o kombináciu dvoch
druhov lehôt a to subjektívnej a objektívnej. Začiatok objektívnej lehoty je stanovený právoplatnosťou
napádaného rozhodnutia. Začiatok subjektívnej lehoty je stanovený okamihom dozvedenia sa o dôvode
obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť.
Ako to uviedol žalobca už skôr, žalovaný mohol všetky dôvody opísané v návrhu na obnovu konania
uplatniť už v pôvodnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené. Z dikcie ust. § 230 ods. 1 v spojení



s ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že návrh na obnovu konania musí byť podaný počas plynutia subjektívnej
lehoty, ktorá plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty. V prípade nedodržania subjektívnej lehoty, bol
konajúci súd v zmysle ust. § 234 ods. 2 O.s.p. povinný návrh na obnovu konania zamietnuť. Ako to
vyplýva z ust. § 228 ods. 3 O.s.p. zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník
konania, ktorý obnovu konania navrhuje, t.j. v danom prípade žalovaný. Žalobca má za to, že dodržanie
subjektívnej lehoty v danom prípade preukázané nebolo a naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že návrh na obnovu konania bol podaný jednoznačne až po uplynutí subjektívnej lehoty. Ak súd povolil
obnovu konania z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora ES,
žalobca má za to, že v tomto prípade je rozhodujúci okamih vydania takéhoto rozhodnutia, resp. vzniku
jeho právnej záväznosti a nie skutočnosť, že žalovaný sa o jeho existencii dozvedel až od pracovníka
Centra právnej pomoci. Z obsahu návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania je zrejmé, že dôvody
obnovy konania, o ktoré žalovaný opiera návrh na obnovu konania, mohli byť uplatnené už skôr, pretože
pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty v prejednávanom prípade je rozhodujúca práve skutočnosť, že
žalovaný tak mohol urobiť už skôr a to dokonca v pôvodnom konaní podaním odporu. Žalovaný preto
podľa názoru žalobcu nepreukázal, že podal návrh na obnovu konania včas. Žalobca má za to, že z
okolností prípadu je dokonca zrejmé, že žalovaný návrh na obnovu konania nepodal v subjektívnej lehote
na podanie návrhu na obnovu konania a preto mal konajúci súd tento návrh zamietnuť. Všetky dôvody
na obnovu konania konštatované žalovaným v návrhu, mohli byť použité v pôvodnom konaní, avšak
žalovaný tieto bezdôvodne t.j. svojou vinou nepoužil. Pokiaľ žalovaný poukazuje v návrhu na obnovu
konania na údajný rozpor platobného rozkazu s hmotným právom na prípadne porušenie procesného
práva, ako aj na rozpor z rozhodnutiami Súdneho dvora ES, resp. iného orgánu ES, žalobca má za to, že
sa nejedná o skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, nakoľko všetky ním deklarované dôvody mohli byť uplatnené už v pôvodnom konaní, pričom tak
mal urobiť po doručení platobného rozkazu žalovaného, t.j. za žiadnych okolností sa nejedná o spôsobilé
dôvody na obnovu konania, preto žiadal, aby odvolací súd zmenil uzneseniu súdu prvej inštancie tak, že
návrh na obnovu konania vedeného ona Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Ro 10/2011 sa zamieta,
alebo aby odvolací súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd doručil odvolanie žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného dňa 8.11.2018. Zo strany
žalovaného vyjadrenie zaslané nebolo.

8. Z obsahu spisu vyplýva (č. l. 69), že bolo zistené, že písomným podaním doručeným súdu dňa
14.2.2017 žalobca oznámil, že mu nebolo doručené uzneseniu o povolení obnovy konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4R 10/2011. Táto skutočnosť bola skonštatovaná aj v
zápisnici z pojednávania zo dňa 14.2.2017. Následne bolo žalobcovi doručené uznesenie o povolení
obnovy konania zo spisu sp. zn. 2C 9/2014 spolu s predvolaním na pojednávaní vo veci 4Ro 10/2011,
termín 11.10. Zápisnica z pojednávania zo dňa 14.2.2017 je vo fotokópii založená na č. l. 71 spisu a
na č. l. 72 spisu sa nachádzajú doručenky. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. Advokátska kancelária so
sídlom Štúrova 13 Nitra mal doručené uznesenie 2C 9/2014 dňa 24.7.2017. Posledný deň na podaní
odvolania pokiaľ by akceptoval odvolací súd doručenie uznesenia dňa 24.7.2017 bol 8. august 2017
teda utorok. Skutočne utorok 8. augusta zaslal žalovaný mailom odvolanie proti uzneseniu tak, ako to
konštatoval odvolací súd vyššie. Podania vo veci boli zasielané zo strany právneho zástupcu žalovaného
JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, pričom najsamprv bola uvedená
adresa pobočka Bratislava, Trnavská cesta 50, 820 02 Bratislava. Tak bolo doručené aj uznesenie č. k.
2C 9/2014-35 zo dňa 21.5.2014, ktoré bolo neskôr zrušené odvolacím súdom. Z podania doručeného
Okresnému súdu Svidník dňa 31.5.2016 označeného ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
súhlas s pojednávaním veci v neprítomnosti, vyčíslenie trov konania vyplýva, že toto posielala JÁNSKÝ
& PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária pobočka Bratislava, Vajnorská 100/B, 831/4 Bratislava.
Následne bolo na pojednávaní dňa 1.6.2016 vyhlásené uznesenie o povolení obnovy konania. Toto bolo
doručované Mgr. Martinovi Jánskemu, advokátovi, Trnavská cesta 58 2103 Bratislava s tým, že zásielka
nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie potom považoval zásielku za doručenú dňom
16.9.2016 podľa § 111 ods. 3 CSP. Následne vyznačil právoplatnosť uznesenia.

9. Podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť
sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.



10. Podľa ust. § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej stránky, podľa osobitného
predpisu, o doručovaní v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na
doručovanie, doručuje súd písomnosti po b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom
registri alebo v inom verejnom registri.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská advokátska komora podaním zo dňa 18.2.2014 oznámila
JUDr. Martinovi Jánskemu pôvodnému právnemu zástupcovi žalobcu, že od 1. januára 2014 zanikla
možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická osoba samostatne popri súčasnom výkone advokácie
spôsobom ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Z uvedeného dôvodu JUDr. Martin Jánsky
môže od tohto dátumu vykonávať advokáciu len ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

12. Odvolací súd nahliadnutím na stránku www.sak.sk zistil, že advokátska kancelária JÁNSKÝ &
PARTNERS s.r.o. má zapísané sídlo na adrese Štúrova 13 Nitra. Adresa Trnavská cesta 50 Bratislava
ani Vajnorská 100/B Bratislava sa v údajoch na predmetnej stránke nenachádzajú. Rovnako na stránke
www.orsr.sk je ako sídlo spoločnosti JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária uvedené
Štúrova 13 Nitra a to v aktuálnom výpise aj v úplnom výpise. Z úplného výpisu vyplýva, že na adrese
Štúrova 13 Nitra má predmetná Advokátska kancelária sídlo od 1.8.2013. Sídla na adresách Trnavská
cesta 50, Bratislava a Vajnorská 100/B Bratislava u tejto Advokátskej kancelárii nie sú zapísané.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nepovažoval za účinné doručenie uznesenia žalobcovi podľa ust.
§ 111 ods. 3 prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorým bola spoločnosť s ručením obmedzeným
a tento po riadnom a účinnom doručení uznesenia podal včas mailom odvolanie dňa 8.8.2017, ktoré
bolo písomne doplnené na dňa 9.8.2017 (č. l. 67,68 spisu + pripojená obálka) odvolací súd odvolanie
žalobcu prejednal ako včas podané.

14. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti. Teda, aj keď súd prvej inštancie
rozhodol uznesením, odvolací súd už rozhodoval rozsudkom.

15. Odvolací súd na základe podaného odvolania, ktoré považoval za včas a riadne podané, preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.11.2018 a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na skutočnosť, že obnova konania sa týka veci
tzv. drobného sporu v spoločenských vzťahoch, ktoré spadajú do dôležitej sféry únijnej ochrannej
politiky a dokonca základného práva, ktoré síce nie je súčasťou sústavy základných práv podľa Ústavy
Slovenskej republiky, ale je súčasťou Charty základných práv Európskej únie. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že spotrebitelia nie vždy dokážu posúdiť hrubú nerovnováhu zmluvných podmienok.
Rozkazné konanie je súce prípustné v spotrebiteľských veciach, ale je najčastejšie spochybňované
z dôvodu, že priemerný subjekt práva nepoukáže na nečestnosť formulárových zmluvných klauzúl.



Obnova procesu smeruje k znovuotvoreniu právnej možnosti súdnej kontroly zmluvných podmienok.
Je potrebné priznať, že v rámci skráteného (rozkazného) konania súdy nie vždy dokážu takúto
problematickú klauzulu vyhodnotiť. V predmetnej veci súd žalobcovi v rozkaznom konaní vyhovel
a tento výsledok žalobca sleduje udržať. Je rovnako evidentné, že za týmto cieľom argumentuje
zužujúcim výkladom dotknutých procesných ustanovení, ktoré umožňujú proces obnoviť. Podľa názoru
odvolacieho súdu v prvoinštančnom konaní o obnove konania súd konal v súlade s princípmi
súkromného procesného práva a použil aj adekvátne výkladové pravidlá. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že ak žalobcovi právo na plnenie patrí, povolením obnovy nič nestráca a pred verejnosťou
na pojednávaní má možnosť svoju žalobu obhájiť. Na druhej strane stojí žalovaný ako spotrebiteľ,
ktorému sa v základnom procese nedostalo adekvátnej Súdnym dvorom opakovane prízvukovanej ex
offo súdnej kontroly zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie sa vyrovnal so všetkými argumentmi
vrátane včasnosti podania návrhu.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na podmienky obnovy konania má dopadať
reštriktívny výklad procesných ustanovení o obnove konania. Taktiež sa nedá súhlasiť s tým, že by
súd použil extenzívny výklad. Slová zákona „je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev“ pomerne jasne uvádzajú dôvod obnovy
konania a postačuje gramatický výklad na prijatie záveru, že platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym
úradníkom bez vykonania dokazovania, pojednávania na plnenie z možnej neprijateľnej podmienky z
nečestnej pokuty proti spotrebiteľovi nezastúpenému v konaní advokátom odporuje početnej judikatúre
Súdneho dvora. Súd v rámci obnovy konania použil adekvátne výkladové pravidlá a tak zabránil
neželanému stavu, aby sa do exekučného procesu dostalo problematické rozhodnutie na plnenie z
nečestnej podmienky.

19. Súd prvej inštancie vysvetlil prečo bolo logicky akceptovateľné zohľadniť návrh na obnovu konania a
aplikačná prax plne podporuje jeho závery, pretože vôbec nie je ojedinelé, že spotrebiteľ sa mobilizuje až
v čase exekučného konania. Treba už len rozlišovať, či nejde práve o prípad spadajúci pod priemerného
spotrebiteľa, u ktorého existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nedokáže vyhodnotiť zmluvné
podmienky ako neprijateľné. Ak existuje takéto nebezpečenstvo v čase kontraktácie, o čo väčšie
nebezpečenstvo je v čase doručovania platobného rozkazu. Za takýchto okolností je plne logická
úvaha súdu o uznaní okamihu, kedy sa žalovaný dozvedel o problematickej povahe plnenia priznaného
platobným rozkazom, teda rozpor platobnému rozkazu z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Súd
neakceptoval automaticky tvrdený moment dozvedenia sa o dôvode na obnovu konania. Od žalovaného
nemožno vyžadovať preukázanie toho, čo tvrdí, že sa nestalo, teda že sa dozvedel už skôr o dôvode
obnovy konania v konkrétnej veci. Na druhej strane odvolateľ neprodukoval ani len indície, ktoré by
mu umožňovali prijať záver o pochybnostiach, že sa žalovaný dozvedel o dôvode na obnovu konania v
tejto právnej veci skôr. Ako už odvolací súd uviedol, odvolateľ má stále zachovanú možnosť preukázať,
že jeho pohľadávka je dôvodná, plynutie času mu umožňuje uplatniť určité práva a pre tak veľkú
spoločnosť, akou je odvolateľ, nemôže znovu otvorenie procesu znamenať pri drobnej sume žiadnu
ujmu. Na druhej strane, ak sa potvrdí, že ide o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, bude
vytvorený priestor pre súdy, aby sa mohli zaoberať naplnením cieľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách vyjadreného v článku 6 odsek 1. Len tak
Slovenská republika zabráni porušeniu práva Európskej únie. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej
časti odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že neexistuje vecná súvislosť medzi platobným
rozkazom a dôvodom na obnovu konania. Súd v rámci obnovy konania výslovne uviedol judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, s ktorou je platobný rozkaz vydaný administratívnym zamestnancom
na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v rozpore. Osobitne poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-618/10, ktorý sa týka problematického procesu, ktorý nie je súladný s
požiadavkou skutočnej spravodlivosti pri posudzovaní nekalosti zmluvných podmienok v tzv. rozkaznom
konaní, a ktorý úplne potvrdzuje obavy z možného nevykonania ex officio súdnej kontroly v procese bez
pojednávania a bez dokazovania. Odvolací súd sa stotožnil s presvedčivým odôvodnením súdu prvej
inštancie. V odvolacom konaní sa nijako nezmenili skutkové okolnosti prípadu. Odvolateľ v odvolaní mal
možnosť využiť dôvody nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie, o ktorých následne rozhoduje
odvolací súd. V odvolacom konaní k žiadnej zmene stavu, či už zo skutkového alebo právneho hľadiska,
nedošlo. Súd poukázal na dôvod povolenia obnovy konania, ktorý spočíva v pochybnosti o kvalite
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol nárok žalobcu uplatnený, a ktorú súd z úradnej moci
v rozkaznom konaní evidentne nepodrobil súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok pri
posudzovaní žalobcom uplatneného nároku, čím došlo k vydaniu platobného rozkazu v rozpore s



vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, komunitárnym právom a ustálenou judikatúrou SD
EÚ. Nemožno sa vôbec stotožniť s odvolateľom, že by napadnutý rozsudok neobsahoval zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Obsahom práva na súdnu ochranu nie je právo
na uznanie právneho posúdenia veci či na úspech v konaní (II. ÚS 21/04, IV. ÚS 277/05).Súd prvej
inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, správne vyhodnotil postup súdu, ktorý vo veci rozhodol
platobným rozkazom, ktorým žalobcovi priznal uplatnený nárok, bez toho, aby tento nárok podrobil
súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok ako odporujúci platnej legislatíve. Správne ustálil
zachovanie subjektívnej lehoty i objektívnej lehoty na podanie žaloby o obnovu konania, a teda úplne
uviedol dôvody, ktoré viedli všeobecný súd k povoleniu obnovy konania.

20. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.