Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/60/2018 z 24. 9. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2018, sp. zn. 1CoE/60/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6111211420.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/60/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6111211420.1 | 2018-09-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OZ, § 52 OZ, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 243f ods. 1 EP, § 243f ods. 4 EP, § 243f ods. 6 EP, § 39 ods. 4 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06bd18eb-0d95-4a8d-b6d6-3ee75c5ea8d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6111211420.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211420
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111211420.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v
exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, proti povinným: 1/ N. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX, štátny
občan SR, 2/ J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX, štátny občan SR, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárová 39, 974 01 Banská Bystrica,
pod sp. zn. EX 62/11, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 10 548,68 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1037/2011 - 73 zo dňa 21.
septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“)
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej
veci je Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/700/2010-14 zo dňa 10.03.2011 vydaný Okresným súdom
Bratislava V, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.03.2011.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie postúpené od súdneho
exekútora podanie oprávneného označené ako ,,Splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods.
4 Exekučného poriadku - zaslanie". Oprávnený v podaní uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.10.2013 bola postúpená pohľadávka voči povinným. Nakoľko si povinní neplnili
povinnosti zo zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe dohody o vyplnení zmenky. Súd
prvej inštancie ustálil, že oprávnený si splnil zákonnú povinnosť a doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v stanovenej lehote.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov zmluvného vzťahu vyhodnotil zmluvu o
úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). Povinnosť povinných splniť dlh bola zabezpečená blankozmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný
exekučný titul.

4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v
zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
3Zm/700/2010 zistil, že pri vydaní exekučného titulu zmenkový súd v základnom konaní vychádzal len z
tvrdení oprávneného a mal k dispozícii len originál zmenky. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmenkový



súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené  predloženou zmenkou.
Z  uvedených dôvodov skonštatoval, že je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na
neprijateľné podmienky, obmedzenie  alebo neprípustnosť použitia  zmenky, prípadne rozpor s dobrými
mravmi alebo zákonom. Nakoľko oprávnený v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie
exekúcie stanovený § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a  exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku zastavil.

5. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne právne posúdenie veci.  Poukázal na skutočnosť, že podal návrh na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Zmenkový
súd v čase vydávania exekučného titulu nemal zákonnú povinnosť skúmať dôvod použitia zmenky,
pričom skúmal výlučne to, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka spĺňa formálne
náležitosti vyžadované zákonom. Vzhľadom na uvedené zdôraznil, že zmenkový súd sa nezaoberal
spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, preto podmienka skúmania
vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinnými ani nemohla byť splnená.  V podanom odvolaní
namietal porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Uviedol, že rozhodnutím súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a je znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky
v exekučnom konaní. Oprávnený žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, priznanie náhrady trov konania, resp. žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že považuje odvolanie oprávneného
za dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru v rozpore s
konštantnou judikatúrou iných exekučných súdov.

8. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

9.  Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako  súd  odvolací  (§ 34 CSP), vec  preskúmal  podľa   § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia                 § 385 ods. 1
CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza
aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 27.05.2011 podal pôvodný oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 27.05.2011 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní Zmenkový platobný
rozkaz č. k. 3Zm/700/2010-14 zo dňa 10.03.2011 vydaný Okresným súdom Bratislava V, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.03.2011. Súd prvej inštancie
vydal dňa 31.05.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25.01.2016 doručil oprávnený súdu prvej
inštancie podanie označené ako ,,Splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku - zaslanie". Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/1037/2011 - 73 zo dňa 21.09.2017 zastavil
exekúciu podľa ustanovenia § 243f ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v
zákonnej 15-dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona



vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1)  Ak
sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m). (4) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zvýšiť ochranu
spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby dochádzalo k zneužitiu niektorých
právnych inštitútov (napr. zmenky) v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi.

17. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj z
pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu, ktoré mu boli doručené dňa 25.01.2016, vyvodil, že
vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinných vznikol na základe
spotrebiteľskej zmluvy, čo vyplývalo zo skutočnosti, že povinní vystupovali ako spotrebitelia a právny
predchodca oprávneného ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd
prvej inštancie preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu skúmal, či rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, je zmenkový platobný rozkaz, t.j.
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného súdneho
spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/700/2010 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého
originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s
dobrými mravmi alebo zákonom. Oprávnený v podanom odvolaní nijako nespochybnil uvedený záver
súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a rovnako nijakým spôsobom nespochybnil
jeho záver o tom, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích námietok
oprávneného podľa § 379 a § 380 CSP a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne a zodpovedá platnej a účinnej právnej úprave.

19. Oprávnený v podanom odvolaní v podstate namietal porušenie zákazu retroaktivity a princípu
právnej istoty, keď v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zmenkový súd  nemal
povinnosť skúmať vlastný vzťah oprávneného s povinnými. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že ustanovenie § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. aby v lehote 30 dní od účinnosti zákona



č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. 30 dní odo dňa 23.12.2015)
opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho
právneho predchodcu) s povinným za účelom vyhodnotenia základného konania, v ktorom bol vydaný
exekučný titul a v ktorom bol priznaný nárok zo zmenky voči fyzickej osobe. Uložením tejto povinnosti
malo dôjsť práve k dosiahnutiu účelu sledovaného zákonom č. 438/2015 Z. z.. Súd prvej inštancie
postupoval podľa platnej a účinnej právnej úpravy so správnym záverom, že oprávnený doplnením
návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že nenastal dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, preto podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí prezumpcia dôvodov na
zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

20. Súd je povinný pri realizácii svojej rozhodovacej právomoci postupovať podľa platnej a účinnej
právnej úpravy. V prejednávanej veci je rozhodujúca právna úprava, ktorá bola aplikovaná súdom
prvej inštancie jednoznačná. Oprávnený v podanom odvolaní vyslovil nesúhlas s právnou úpravou
spotrebiteľského práva. Nesúhlas oprávneného a poukazovanie na základné princípy a zásady civilného
konania, podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé prelomiť záver prijatý súdom prvej inštancie,
zodpovedajúci platnej a účinnej právnej úprave.

21. Nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinnými
a v priebehu exekučného konania nepreukázal opak, a keďže pre tento prípad Exekučný poriadok
ustanovuje  domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) v znení účinnom do
31.03.2017, odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v rozsahu odvolacích námietok
oprávneného, za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

22.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy                   (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).