{"guid": "09074fce-f857-4084-8a19-d52e66a01382:94c96184-f130-46c4-9906-6f17bc5a843d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2", "spisova_znacka": "8Co/620/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/620/2016 z 15. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. marca 2017, sp. zn. 8Co/620/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2", "identifikacne_cislo": "4115213156", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Juraj Fujerík", "sudca_id": 835, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-fujerik-835", "datum_vydania": "2017-03-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94c96184-f130-46c4-9906-6f17bc5a843d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/620/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213156
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115213156.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. W., narodený
XX.XX.XXXX a 2/ H. W., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom X. XX, zastúpení JUDr. Ladislavom
Krčmárikom, so sídlom Nitra, Štefánikova 43, proti žalovanej: P. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom X.
XX, zastúpená advokátkou Mgr. Romanou Mravíkovou, so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. mája
2016, č. k. 10C/243/2015-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanej   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu,  ktorou žalobcovia žiadali uložiť
žalovanej povinnosť vypratať dom  súp. č. XX, na parc. registra „C“ č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, v k. ú. X., zapísané Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXX. Žalobcov zaviazal zaplatiť právnej zástupkyni žalovanej
náhradu trov právneho zastúpenia  437,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
vo veci samej  právne odôvodnil § 628 ods. 1, § 126 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 39 a § 417 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi
spornej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli darom od žalovanej  zmluvou z  18. 01. 2012, spísanou do
notárskej zápisnice . Podľa bodu 5 notárskej zápisnice sa zaviazali, že žalovanej umožnia v darovaných
nehnuteľnostiach bezplatne bývať do konca života. Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu bol rozhodnutím Katastrálneho odboru Nitra z 04. 02. 014  č. V XXX/XXXX-X zamietnutý
s odôvodnením, že ide o obligačný záväzok, ktorý nemá charakter vecného bremena. Súd dospel k
záveru, že nebolo preukázané, že žalovaná sa v nehnuteľnosti zdržiava protiprávne, keď jej oprávnenie
nehnuteľnosť užívať vyplýva z obligačného záväzku  v notárskej zápisnici, i keď nespĺňa náležitosti
platne uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena. Výpoveďami žalovanej a svedkov mal preukázané,
že takýto záväzok chceli zriadiť. Posudzujúc vec  v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon subjektívneho práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, inak požadovanú
ochranu možno odoprieť konštatoval, že žalovaná je emotívny a psychicky labilný človek, ktorý sa
v kritickej situácii správa a reaguje vznetlivo. Tieto skutočnosti boli  žalobcom známe  už v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy,  napriek tomu dar prijali a súhlasili, že žalovaná bude s nimi bývať.
K tvrdeniam o neznesiteľnom spolužití so žalovanou a jej útokoch,  pre ktoré museli nehnuteľnosť
dočasne opustiť uviedol, že nesporne  ku kritickým situáciám v rodine prichádza, najmä od roku 2013 z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a postupne sa vzťahy strán sporu vyhrotili. Viedli sa viaceré
priestupkové konania. Žalovaná bola dvakrát uznaná vinnou zo spáchania priestupku; v jednom prípade



ju usvedčovali iba žalobcovia a v druhom  sa priznala sama. Opakovane vytýkala žalobcovi v 1. rade
negatívne správanie voči nej, čo potvrdili aj svedkyne, sestry žalobkyne v 2. rade, ktoré žalobcu v 1.
rade považovali za strojcu a pôvodcu problémov v rodine, pretože aj keď bol zamestnaný, neprispieval
na chod domácnosti, čo potvrdila aj žalobkyňa v 2. rade, čím prispieval k hlavnej príčine problémov.
Z sms správ a emailovej komunikácie žalobcov vyplýva, že žalobca v 1. rade pociťuje voči žalovanej
averziu, túto podporuje aj žalobkyňa v 2. rade, a hoci tvrdí, že  očakáva ďalšie negatívne správanie
žalovanej,  neurobil žiadne opatrenia s cieľom zabrániť útokom alebo škodám zo strany žalovanej,
naopak, drží v domácnosti zbrane a neodstránil benzín. Tvrdenie žalobcov o negatívnych dopadoch
správania žalovanej na zdravie ich maloletého dieťaťa neboli preukázané, naopak,  z výpovedí svedkov
žalovaná mala k ich dieťaťu pozitívne vzťahy. Súd poukázal na to, že žalovaná darovala  žalobcom svoj
jediný nehnuteľný majetok, je nemajetná, nemá vytvorené iné podmienky na bývanie, má minimálny
príjem a vyšší nie je schopná dosiahnuť, o čom  žalobcovia vedeli v čase, keď zmluvu uzatvárali.
Navyše, žalobkyňa v 2. rade je dcérou žalovanej a ako dieťa má voči nej vyživovaciu povinnosť, ktorú si
dobrovoľne neplní. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že  výkon práva žalobcov nie je v súlade s dobrými
mravmi a nemôže požívať právnu ochranu, preto žalobu zamietol. K návrhu žalobcov, aby súd rozhodol
titulom zakročovacej povinnosti v zmysle § 417 ods. 2 OZ uviedol,  že žalobcovia neuviedli opatrenia,
ktoré by mal súd vykonať a nekonkretizovali, akej činnosti by sa mala žalovaná zdržať.  Nakoľko sa
nedopustila protiprávneho konania, nemôže ísť o vážnu ujmu, ktorú je ohrozený povinný znášať, pričom
možnosť súdnej ingerencie je podmienená okrem hrozby podstatnej škody aj vážnosťou ohrozenia, ktoré
skutočnosti v konaní neboli preukázané. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, v
konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej pomoci
(prevzatie a príprava vo výške 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, účasť na pojednávaní 03.02.2016
vo výške 66,-Eur, režijný paušál 8,58 Eur, dňa 11.04.2016 vo výške 132,-Eur a režijný paušál 8,58
Eur, vyjadrenie z 02.05.2016 vo výške 66,-Eur, režijný paušál vo výške 8,58 Eur, účasť na pojednávaní
04.05.2016 vo výške 66,-Eur a režijný paušál vo výške 8,58 Eur). Nepriznal žalovanej náhradu trov
vyúčtovanú podľa § 13a ods. 1 písm. a/ cit.  vyhlášky za návrh na doplnenie dokazovanie, pretože nešlo
o podanie týkajúce sa veci samej a  2 úkony,  porady  so žalovanou nasledujúcich po pojednávaniach,
ktorých sa žalovaná nezúčastnila, účtované v zmysle § 13a ods. 1 písm. b/ cit.  vyhlášky, keďže nešlo
o ďalšie porady, ale oboznámenie s priebehom pojednávania, ktorých sa žalovaná nezúčastnila.

2. Proti rozsudku vo veci samej podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodili nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietali, že
súd sa nesprávne vyporiadal s výsluchmi žalobcov, svedkyne a sms-správami.  Žalobcovia sú
jediní priami svedkovia, ktorí žili v domácnosti so žalovanou a boli s ňou v priamom kontakte a
G. bola v kontakte so žalovanou, keď museli opustiť domácnosť. Z priestupkových spisov vyplýva,
že pôvodcom konfliktov je žalovaná. Svedkyne - dcéry žalovanej sú nepriamymi svedkami a ich
výpovede sú založené len na tvrdeniach žalovanej, čo potvrdzujú ch výpovede. Bolo preukázané, že
žalobcovia nehnuteľnosť nadobudli nezištne, ale podmienkou darovania bolo vyplatenie dcér žalovanej.
Argumentácia súdu, že chceli zriadiť vecné bremeno nie je ničím podložená, okrem výpovede svedkýň.
Na vyplatenie nehnuteľnosti si zobrali hypotekárny úver; v prípade zriadenia vecného bremena by
banka s hypotekárnym úverom nesúhlasila, o čom vedeli všetky zúčastnené strany pred podpísaním
zmluvy. Záujem na zriadení vecného bremena vznikol až špekulatívnym manévrom po začatí konania.
Nesúhlasili s argumentáciou súdu, že príčinou problémov  v rodine je finančná situácia, čo je nelogické,
keďže žalovaná trpí depresiami už od roku 2001 a oni sú v pracovnom pomere, uhrádzajú všetky náklady
spojené s nehnuteľnosťou minimálne odkedy  im bola darovaná a aj ju  zrekonštruovali. Rekonštrukčné
práce financoval žalobca v 1. rade, preto nie je pravdou, že by finančne neprispieval.  Tvrdenie súdu,
že žalovaná je psychicky labilný človek nebola  preukázaná odborným spôsobom a vychádza  len z
tvrdení svedkov. Poukázali na to, že nehnuteľnosti chceli od žalovanej kúpiť a nie prijať ako dar. Uvedený
spôsob zvolili len preto,  že inak by žalovaná stratila dávku v hmotnej núdzi 200,-Eur, ktorú poberala.
K držbe zbraní žalobcom v 1. rade uviedli, že ich  má v legálnej držbe a nie je jednoduché zbrane len
tak preniesť z jednej nehnuteľnosti do druhej. Bolo preukázané, že žalovaná žije v ich domácnosti  zo
sociálnych dávok a každému je zrejmé, že je to suma, z ktorej sa nedá vyžiť a hradiť náklady spojené s
bývaním žalovanej v domácnosti, nákup potravín a ďalších.  Sú to práve oni, ktorí zabezpečujú zo svojich
príjmov žalovanej strechu nad hlavou, vrátane všetkých nákladov s tým spojených,  nie  svedkyne U. a
I., jej dcéry.  Z uvedeného dôvodu preto nesúhlasili  s tým, že žalobkyňa v 2. rade si neplní vyživovaciu
povinnosť a  výkon ich práv je v rozpore s dobrými mravmi.



3. Žalovaná odvolaním napadla výrok o trovách konania, ktorý  žiadala zmeniť a priznať jej náhradu trov
právneho zastúpenia za 2 porady vyúčtované v zmysle § 13 a ods. 1 písm. v/ vyhlášky č. 655/2004.
Dôvodila tým, že v konaní bola úspešná a trovy právneho zastúpenia boli účtované v súlade s citovanou
vyhláškou. Nie je pravdou, že išlo  o oboznámenie s priebehom konania, nakoľko porady boli s
jej právnou zástupkyňou uskutočňované bezprostredne pred pojednávaním, čo  vyplýva z úradných
záznamov z 08. 04. 2016 a 29. 04. 2016. Ich  obsahom nebolo len zhodnotenie priebehu konania, ale
aj spoločná príprava na nariadené pojednávanie. Žiadny predpis ani vyhláška neukladá, aký má byť
obsah ďalšej porady s klientom. Hovorí len o ďalšej porade, úradný záznam o priebehu porady osvedčuje
skutočnosť, že porada prebehla.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že podmienkou úspešnosti  indikačnej žaloby je
okrem preukázania vlastníckeho práva preukázať,  že žalovaná nehnuteľnosť užívala bez právneho
dôvodu, čo žalobcovia nepreukázali Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva, ktorý spočíva v inom
rušení,  než v  neoprávnenom zadržiavaní veci,  viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu
a odstrániť jeho následky,  rušiteľovi však nemôže vzniknúť iná povinnosť, než zdržať sa odstrániť
následky práve tohto zásahu. Súhlasila so záverom  súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre
rozpor s dobrými mravmi.  Uviedla,  že i keď za určitých podmienok by nebolo možné vylúčiť, že
uplatnenie práva vlastníka brániť sa proti neoprávnenému zásahu môže byť v konkrétnom prípade v
rozpore s dobrými mravmi, ide o výnimočnosť v prípade, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa veci
bez toho, aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo zvlášť
významného záujmu žalovaného (ide o otázku zabezpečenia následného bývania v prípade výlučnej
odkázanosti na doterajšie bývanie, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/98/2008). Ďalej uviedla, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd nemohol brať do úvahy skutočnosti, ktoré
nastali v minulosti a ani tie, ktoré nastanú v budúcnosti. V čase rozhodovania súdu už nedochádzalo
ku  konfliktom a situácia v rodine bola pokojná. Priestupkové spisy sú len listinným dôkazom,  súd
je viazaný len výrokom o vine a treste, preto správne  hodnotil vec  aj s poukazom na všetky listiny
a ich obsah. Vo väčšine prípadov z nich vyplýva, že z protiprávneho konania obviňujú žalobkyňu len
žalobcovia bez svedkov, ktorí by potvrdili ich tvrdenia. Poukázala na to, že žalobcovia prevzali na
seba záväzok z vecného bremena.  V konaní bolo preukázané, že nezhody začali kvôli peniazom a
argument žalobcu, že v súčasnosti platia všetky náklady je bezvýznamný, pretože jednak sa zaviazali
umožniť v darovaných nehnuteľnostiach žalovanej bývať bezodplatne, teda len plnia svoj záväzok  a
jednak preto, že  od roku 2015 na základe vlastného rozhodnutia v  nehnuteľnostiach nebývajú, takže
nemôžu žalovanej zabezpečovať potraviny a ani ďalšie potreby. Žalobcom zrejme uniklo, že v konaní
bola predložená lekárska správa z 08. 04. 2015 T.. L., psychiatričky, ktorá potvrdila, že žalovaná trpí
depresiami. Svedkyňa G. W. taktiež nebola priamym svedkom konfliktu v rodine,  počula o nich iba od
žalobcov. V konaní nebol vypočutý žiadny svedok, ktorý bol priamym svedkom konfliktov a bezprostredný
sused potvrdil, že nebolo počuť z domu krik ani hádky. Bolo preukázané, že v domácnosti sporných
strán sú občasné konflikty, ale jedná sa o bežné rodinné nedorozumenia a hádky, ktoré nedosahujú takú
intenzitu, aby odôvodňovali vypratanie nehnuteľnosti žalovanou, ktorá navyše je  výlučne odkázaná na
bývanie v tejto nehnuteľnosti.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení (replike) k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na dôvodoch odvolania a
navrhli ich odvolaniu vyhovieť. Opätovne poukázali na to, že v dôsledku konfliktu museli z domu odísť
aj z maloletým dieťaťom k matke žalobcu v 1. rade, ktorá sama bola priamym účastníkom niektorých
konfliktov vyvolaných žalovanou.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranami
v neprospech ktorých  bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§
359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú  náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi, rozsahom
odvolaní a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.



7. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
K odvolacím dôvodom žalobcov udáva, že predmetom konania je žaloba podaná na súd prvej inštancie
28. 04. 2015, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej vypratať dom so súp. č. XX,
na parc. registra „C“. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a
parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, v k. ú. X., zapísané  Okresným úradom Nitra  na LV č.
XXX. Zároveň žiadali nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by bolo žalovanej zakázané vstupovať  do
sporných  nehnuteľností. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosť nadobudli od žalobkyne darovacou
zmluvou spísanou do notárskej zápisnice dňa 18.01.2012,  č. N 17/2012, v ktorej sa zaviazali, že
umožnia žalovanej v darovaných nehnuteľnostiach bezplatne bývať do konca jej života. V nehnuteľnosti
bývali aj s ich  2,5 ročným dieťaťom. Menšie nedorozumenia začali v roku 2010, po uzatvorení ich
manželstva, pretože žalovaná  s ich manželstvom nesúhlasila. Nevenovali tejto skutočnosti pozornosť
majúc za to,  že  žalovaná sa so situáciou zmieri. Postupom času  začali narastať  slovné útoky zo
strany žalovanej, začala ich osočovať, robiť schválnosti, urážať, ohovárať, nadávať, vysmievať, fyzicky
zaútočila na žalobkyňu v 2. rade, keď  mala na rukách dieťa a tiež  aj na žalobcu v 1. rade, naposledy
03. 04. 2015. Žalobkyňu v 2. rade nabádala k podaniu žiadosti o rozvod manželstva, robí schválnosti,
rozsypáva zeminu v garáži, pohadzuje po okolí smeti a podobne. Spolužitie so žalovanou sa stalo
neznesiteľným a podali na ňu viac trestných oznámení. V záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa
sa pred Veľkou nocou 2015 odsťahovali. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/243/2015-14 zo dňa
29.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/493/2015-26 zo dňa 03. júna 2015
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a po vykonanom dokazovaní preskúmavaným
rozsudkom žalobu zamietol.

8.        Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne hodnotenie svedeckých výpovedí a listinných  dôkazov,
záver, že príčinou nezhôd bol nedostatok finančných prostriedkov, že mali úmysel zriadiť vecné bremeno
a že bolo preukázané, že žalovaná je psychicky labilný človek. Odvolací súd po prejednaní veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne
skutkové aj právne závery.  Žalobcovia sa domáhali vypratania nehnuteľnosti žalovanou dôvodiac tým,
že spolužitie s ňou sa stalo neznesiteľným. Svoje tvrdenia v konaní preukazovali výpoveďou svedkyne
G. W., ktorá rovnako ako svedkyne - dcéry žalovanej, bola nepriamou svedkyňou ich konfliktov a o
okolnostiach ich spolužitia vedela iba od žalobcov. Svedkyňa žalobcov ani svedkyne žalovanej neboli
priamymi účastníkmi opísaných situácií  a súd prvej inštancie vychádzal aj z ďalších  dôkazov. Sused Y.
nepotvrdil existenciu konfliktov  medzi sporovými stranami,  uvádzal, že žalovaná nie je konfliktný typ, že
starala sa o dcéru žalobcov a nikdy z domu nebolo počuť krik a hádky. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že spolužitie medzi stranami sporu bolo problematické a pred podaním žaloby vyústilo do
trestných oznámení.  Žalovaná mala výhrady  voči zaťovi,  žalobcovi  v 1. Rade  už  pred uzatvorením
manželstva  žalobcov, pred rokom 2010 a ich vzťahy sa nezlepšili v nasledujúcom období. Napriek
týmto skutočnostiam zostali žalobcovia po uzatvorení manželstva bývať v dome  žalovanej, kde sa im
narodilo dieťa. Vedeli o výhradách žalovanej proti  ich manželstvu a poznali aj jej správanie.  Žalobca v
1. rade  výslovne uviedol, že chovanie a reakcie žalovanej poznal od roku 2005. Žalobkyňa v 2. rade tiež
potvrdila vedomosť o názoroch a reakciách žalovanej, čo je napokon vyplýva aj z faktu, že  bývala s ňou
v domácnosti  od detstva.  Napriek týmto skutočnostiam dňa 18. 01. 2012 uzatvorili darovaciu zmluvu,
v ktorej sa zaviazali umožniť žalovanej v darovaných  nehnuteľnostiach  bezplatne bývať, užívať ich do
jej smrti.  Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie správne posudzoval, či v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka  výkon práv žalobcov, t. j. výkon práv poskytnutím požadovanej ochrany
vyprataním žalovanej nie je  v rozpore s dobrými mravmi, kedy nie je možné poskytnúť ochranu žalobcom
tvrdenému ohrozenému právu aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky
významné konkrétne okolnosti prípadu. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú
normotvornú platnosť,  upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy, a to na základe všeobecných morálnych pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a
tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Uvedené ustanovenie je treba posudzovať v súvislosti s
čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom“

9.          Odvolací súd súhlasí so záverom, že nebolo preukázané správanie žalovanej takej intenzity
a závažnosti, aby bolo možné  poskytnúť ochranu žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti, aj keď
nesporne ku konfliktom medzi stranami sporu dochádza, resp. dochádzalo. Žalobcovia a žalovaná



podávali vzájomne oznámenia o priestupkoch a žalovaná bola v dvoch prípadoch uznaná vinnou zo
spáchania priestupku. Táto skutočnosť ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je okolnosťou, ktorá
by odôvodňovala poskytnúť ochranu žalobcom uložením povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinou konfliktov nebola výlučne  žalovaná a  k nezhodám
dochádzalo aj z dôvodov na strane žalobcov.  Žalobkyňa v 2. rade a svedkovia potvrdili, že žalovaná
im pomáhala finančne a so starostlivosťou o ich maloleté dieťa. Je nesporné, že v rodine aj s ohľadom
na náklady spojené s rekonštrukciou domu a splácaním úveru nebola finančná situácia priaznivá.
V období materskej dovolenky žalobkyne v 2. rade žalovaná uhrádzala potreby rodiny, preto po
uzatvorení darovacej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne očakávala, že žalobcovia sa budú
podieľať na nákladoch na bývanie, nielen na opravách nehnuteľnosti v ich vlastníctve, s dôrazom aj
na dojednanie o bezplatnom užívaní nehnuteľností žalovanou. Dôsledkom neriešených problémov boli
hádky a konflikty, ktoré vyústili do priestupkových konaní a odsťahovaniu žalobcovi  k matke žalovaného
v 1. rade.  Vulgárne vyjadrenia žalovanej na matku žalobcu v 1. rade, na žalobkyňu v 1. rade a  fyzický
útok na žalobcu v 2. rade , za ktoré bola uznaná vinnou v priestupkovom konaní, nie sú s ohľadom na
vyššie uvedené skutočnosti   tak výnimočné a svojimi dôsledkami závažné pre žalobcov, aby bolo možné
žalobe vyhovieť. V kontexte všetkých okolností posudzovaného prípadu je potrebné prihliadnuť aj na
to, že spornú nehnuteľnosť žalovaná darovala žalobcom, žalobcovia poznali žalovanú a taktiež  stav
nehnuteľnosti. Vedeli, že do nej bude treba investovať,  že žalovaná  okrem sociálnych dávok iný príjem
nemá a  súhlasili s tým, že bude mať právo doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti. Vyhovenie
žalobe  by sa dotýkalo zvlášť významného záujmu
žalovanej z dôvodu jej  výlučnej odkázanosti na doterajšie bývanie v danej nehnuteľnosti.
Súhlas s doživotným právom bývania žalovanej v sporných nehnuteľnostiach vyplýva z notárskej
zápisnice, preto obrana žalobcov,  že nechceli zriadiť vecné bremeno je dôvodná len v tom, že v notárskej
zápisnici  nebolo zriadené právo vecného bremena, ale  obligačný záväzok žalobcov s vecnoprávnymi
účinkami práva bezodplatného doživotného bývania žalovanej v darovaných nehnuteľnostiach.

10. Odvolací súd po prejednaní veci sa stotožnil aj s rozhodnutím  súdu prvej inštancie vo  výroku o
náhrade trov konania, ktoré odvolaním napadla žalovaná, domáhajúc sa  náhrady za ďalšie 2 úkony,
poradu so žalovanou dňa 08. 04. 2016 a 29. 04. 2016. K tvrdeniam, že porady boli uskutočnené
bezprostredne pred nariadeným pojednávaním a ich obsahom nebolo len zhodnotenie priebehu konania,
ale aj spoločná príprava na nariadené pojednávanie odvolací súd dodáva, že aj keď vyhláška č. 655/2004
Z. z. v § 13a ods. 1 písm. b/ priznáva nárok na odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, z hľadiska priznania nároku na
náhradu trov konania je podstatné, či účtované trovy boli účelne vynaložené  v súvislosti s konaním. Zo
spisu vyplýva, že pojednávanie vo veci boli vytýčené na 11. 04. 2016 a  04. 05. 2016 a porady právnej
zástupkyne so žalovanou mali byť 08. 04. 2016 a 29. 04. 2016. Odvolací súd tieto úkony nepovažuje za
účelne vynaložené v súvislosti s konaním. Pokiaľ ich obsahom bola príprava na nariadené pojednávanie,
má  právna zástupkyňa právo na náhradu týchto trov voči klientke - žalovanej, nie však voči žalobcovi,
pretože aj keď vyhláška neuvádza, aký má byť obsah ďalšej porady s klientom, ako tvrdí v odvolaní, je
potrebné úkony posudzovať z hľadiska ich účelnosti v konaní. Ak  žalovaná nevyužila právo zúčastniť
sa pojednávania,  na ktorom by sa dozvedela obsah pojednávania a ďalší priebeh konania, mohla tieto
informácie získať prostredníctvom právnej zástupkyne, ale náklady za tieto úkony musí znášať sama,
pretože neboli účelne vynaložené. Právna zástupkyňa žalovanej je odborne spôsobilou osobou, ktorá je
viazaná  záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta a príprava na pojednávanie
vyplýva z povahy jej činnosti, ktorou je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi a ďalšími orgánmi.
Niet dôvodu, aby pred každým pojednávaním konzultovala prípravu na pojednávanie s klientkou, pretože
zastupovanie  je odborná činnosť,  ktorú vykonáva v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom
konaní plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/243/2015", "guid": "a9cadf3b-3850-4cef-8dc8-32ce2d2ef9eb:116291e4-10f2-4377-ba5c-23be07dbb8dc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3448e665-a3c5-4009-926d-a30d4de1d5ad:190b5eec-b40d-4c8b-93a3-c9bf460baae9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113217193.2", "spisova_znacka": "25Co/493/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/493/2015 z 5. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113217193.2"}], "citovane_v": []}