{"guid": "0903c3b2-6d1d-4e94-9367-f72bbc446caa:4d5f4776-6d4c-4e07-82e4-46e907c4a929", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1", "spisova_znacka": "13CoE/172/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/172/2014 z 10. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 10. júla 2014, sp. zn. 13CoE/172/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1", "identifikacne_cislo": "7213224548", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-07-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d5f4776-6d4c-4e07-82e4-46e907c4a929", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/172/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224548
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213224548.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti povinnému: Q. H. - U., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., S. 13,
o vymoženie pohľadávky vo výške 1.288,14 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 30.12.2013, č.k. 48Er/3045/2013-38, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30.12.2013, č.k.
48Er/3045/2013-38 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 16.9.2013
domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
rozhodcovskej a.s. JUDr. Michalom Rašlom zo dňa 6.12.2012, spis. zn. SR 05395/12, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.12.2012 a vykonateľnosť dňa 3.1.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Z odôvodnenia exekučného titulu súdu prvého stupňa vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0446659635. Ako ďalej súd uviedol, v
zmysle rozhodcovskej doložky sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch uvedených v čl. 18 Všeobecných obchodných
podmienok alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoRK“), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa čl. 2 písm. a),
čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a poukázal na niektoré rozsudky Súdneho dvora. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a úverovú zmluvu a zistil, že
oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 28.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere
č. 07446659635. Súd prvého stupňa posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzavrel s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Súd prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené



spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka sa nachádza výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktorými je uvedená aj neprijateľná podmienka - vyžadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia svojej
pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka
bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorej obsah bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa
názoru súdu túto doložku možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Preto súd s poukazom na judikatúru
Európskeho súdneho dvora žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok, nakoľko nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma
iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Názor, ktorý
zastávajú súdy, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív
preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, je nesprávny. V tej súvislosti oprávnený poukázal na znenie
rozhodnutia ASTURCOM v anglickom jazyku. Oprávnený ďalej citoval § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z
čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Vyslovil názor, že
Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili
rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, keď takýto postup podľa domáceho práva
členského štátu nie je možný. Z uvedeného mu vyplynulo, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. V tomto kontexte preto nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako
nekalú podmienku. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že nemožno zo slovenského a ani
z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil
si ich. Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,
ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, spis. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide
o spotrebiteľské zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z (rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez



nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a vyhodnotenie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
a povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V posudzovanom prípade
je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 6.12.2012, sp. zn. SR 05395/12.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2012 a vykonateľnosť dňa 3.1.2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný
súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK, a to, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia,
jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že Európska únia venuje problematike ochrany
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich
rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva
spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný
súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to
je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.
zn. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v
rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už
so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa
názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“



Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej
podmienky.

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“),
ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa čl. 18 bod 18.1 VOP sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:

a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov,

b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb,
prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré
vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane
sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa č. 18 bod 18.6 VOP sa banka a klient ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje aj
právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito



neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo VOP predložených oprávneným,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za
to, že táto vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy,
riešila v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými
povinný ani nebol oboznámený. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z
vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného
formulára vypracovaného oprávneným a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť. Z množstva
exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené napr. vo všeobecných
podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne
schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by
spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie\" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej\" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie  na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už
predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,
akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby
sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie bolo
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká
bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného
od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "48Er/3045/2013", "guid": "9d6565d9-7372-4dd2-a7e7-1f68737e7634:9324cde6-a2e8-4f91-ae02-bbacb9a1af99", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}