Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/54/2018 z 30. 8. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. augusta 2018, sp. zn. 6CoE/54/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4215207596.1
Krajský súd Nitra | 6CoE/54/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4215207596.1 | 2018-08-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. a) CSP, § 391 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f766334-b2f2-4866-a3f3-75056074924c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4215207596.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/54/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215207596.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS
s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464 (zanikol zlúčením so spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, od 09. 08.
2017), zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., proti povinnému: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., D. XXXX/X, o vymoženie 1 967,55 eura s
príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 26. septembra
2017, č. k. 13Er/654/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD.  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2
Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2  zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky proti povinnému vo výške 1 967,55 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-
C/0314/2462 zo dňa 30. 04. 2014, vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere zo dňa 19. 04. 2011
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávnenej - P. bankou, a.s., a povinným. Zistil, že v zmysle
bodu 5 uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované  v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou  v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Preskúmaním Všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu oprávnenej súd zistil, že podľa bodu 10.2.2 sa Banka
a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi
vzniknú v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor
na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo
všeobecnému súdu. Uvedenú Zmluvu o úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú, pretože oprávnená
pri jej uzatváraní konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri jej uzatváraní nekonal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú
doložku považovať za platne uzavretú. Formulácia predloženej rozhodcovskej doložky totiž spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľky. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred



všeobecným súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Dodal, že
vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávnenou nemal preukázané, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
právneho predchodcu oprávnenej najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a
voľbu. Povinný zjavne nebol kvalifikovane poučený o závažných dôsledkoch rozhodcovského konania.
Oprávnená si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Zvýraznil, že rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko
tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú
individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľky na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia  žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie spoločnosť Bencont collection,
a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie alebo alternatívne, napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Dôvodila, že prvoinštančný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Súd bol podľa nej oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznila, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním
rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem
iného poukázala aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedla, že ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu
väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než s akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia
len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mala za
to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietala, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, §
40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu
II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, P. banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej
ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku
neodmietol. Nesúhlasila preto s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný
v rozhodcovskom konaní, opomenúc tú skutočnosť, že oprávnená je zo zákona povinná klientovi
ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Tiež uviedla, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4
OZ, porušil § 215 CSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy
tej istej inštancie alebo samotný exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a
judikatúry Súdneho dvora EÚ mala za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť
o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam
pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou
rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže
sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Záverom uviedla, že
súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe
postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu



Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej ako CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. V predmetnej  exekučné konanie bolo začaté dňa 30. 03. 2015 doručením návrhu oprávnenej na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej
inštancie a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového
poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v
prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, neboli splnené procesné podmienky.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí

9. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti
súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania
vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej
subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").



15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

18. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

19. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

21. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či
sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd
mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po
celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť
účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno-právna
spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká
smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. U právnických osôb možno hovoriť o strate
spôsobilosti byť účastníkom konania.

22. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť
byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o
spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre
vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom
konania zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná
subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom
konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku
procesnoprávnej  subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu
konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba
zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo
prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

23. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že z výpisu z obchodného registra
je zrejmé, že oprávnená - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., zanikla a ku dňu 08. 08. 2017 bola
vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I s tým, že právnym nástupcom zaniknutej
spoločnosti je od 09. 08. 2017 podľa obchodného registra spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. V dôsledku zániku a výmazu oprávnenej
došlo k situácií, kedy neboli splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní pred súdom prvej
inštancie. Išlo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý bolo možné odstrániť, nakoľko oprávnená
zanikla s právnym nástupcom Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že exekučný súd neskúmal
podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia, t. j. 26. 09.
2017, už spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., neexistovala. Súd prvej inštancie mal primárne uznesením
rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávnenej a až následne rozhodnúť o žiadosť
súdneho exekútora o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.  Súd prvej inštancie však
takto nepostupoval, čím zaťažil konanie takou vadou odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu
v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.



24. V závere uznesenie odvolací súd zvýrazňuje, že z lustrácie údajov vedených Obchodným registrom
SR vyplýva, že advokátka JUDr. Veronika Kubrikova, PhD. je od 01. 06. 2016 konateľkou spoločnosti
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť
Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie právnych
služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Právna zástupkyňa spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a.s. v odvolaní uviedla, že splnomocnenie na zastupovanie je uložené v registri OpP pod
sp. zn. 10pP/2/2017. Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie zohľadní aj uvedenú skutočnosť
a v rozhodnutí správne označí právneho zástupcu oprávnenej /§ 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov/.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1  CSP). V
ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o pokračovaní s právnym nástupcom oprávnenej tak, ako
mu to ukladá § 64 CSP a až následne rozhodol o  žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i
odvolacieho konania podľa §396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti  rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote  2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa  ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2  CSP).