Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/31/2016 z 20. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. septembra 2016, sp. zn. 9CoP/31/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2316209371.1
Krajský súd Trnava | 9CoP/31/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2316209371.1 | 2016-09-20 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 25 ods. 3 ZoR, § 25 ods. 4 ZoR, § 25 ods. 5 ZoR, § 74 OSP, § 75 ods. 6 OSP, § 76 ods. 1 OSP, § 324 CSP, § 360 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca0ea2af-f400-4d11-9652-3567080d411e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2316209371.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316209371.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: E. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom
X., F. XXXX/XX, a otec: H. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXX, v konaní zastúpený JUDr.
Dagmar Hornákovou, advokátkou so sídlom Sereď, A. Hlinku 3058/17, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k.
12P/221/2016-12 z 6. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie       m e n í tak, že  n a r i a ď u j e   neodkladné
opatrenie, ktorým sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne upravuje styk otca
s maloletým dieťaťom tak, že otec je  oprávnený stýkať sa s maloletým v prítomnosti matky každú párnu
nedeľu v kalendárom roku v čase od 13,30 hod. do 16,30 hod. a každú nepárnu stredu v kalendárnom
roku v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v bydlisku matky a
po skončení styku ho na rovnakom mieste matke vráti. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť, otcovi
odovzdať,  v stanovenom čase mu styk umožniť a po skončení styku dieťa od neho prevziať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú párnu nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 13,30 hod.
do 16,30 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. s
tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v bydlisku matky a po ukončení styku ho vráti matke taktiež
v bydlisku matky a matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi styk v stanovenom čase umožniť.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aktuálne sa styk uskutočňuje iba v prítomnosti matky, ktorá to
odôvodňuje tým, že nie je vhodné, aby sa styk uskutočňoval bez jej prítomnosti, s čím otec nesúhlasí.
Súd prvej inštancie uzavrel, že maloletý má dva roky, rodičia sú aktuálne v rozvodovom konaní, maloletý
žije s matkou, ktorá sa o dieťa osobne stará a v samostatnom konaní sa domáha určenia výživného po
210,- eur mesačne, keď vyživovacia povinnosť otca bola určená neodkladným opatrením po 80,- eur
mesačne. Súd prvej inštancie uzavrel, že vek maloletého a citová viazanosť dieťaťa na matku nemôže
byť dôvodom na to, aby sa otec nemohol s dieťaťom stýkať bez nej. Styk rodiča s dieťaťom, ktorý s
ním nežije v spoločnej domácnosti je práve tou formou, ktorú treba podporovať za účelom rozvíjania
príbuzenských vzťahov. Tento styk je v záujme dieťaťa, ak tomu nebránia závažné okolnosti, akými sú
napríklad násilné sklony či psychické problémy oprávneného rodiča, ktoré by mohli ohroziť zdravie či
dokonca život dieťaťa. Neumožnenie druhému rodičovi plnohodnotne sa stretávať s maloletým dieťaťom
a s poukazom na vek dieťaťa či s viazanosťou na toho rodiča, v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza,
je neprípustné. Rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti si nemôže nárokovať na to, že bude brániť
druhému rodičovi v pravidelnom a plnohodnotnom kontakte so svojim maloletým dieťaťom, resp. že mu
bude určovať neprimerané podmienky, za ktorých sa môže s dieťaťom stýkať. Skutočnosť, že dieťa je



na matku citovo viazané, je celkom prirodzená, najmä ak ho má táto vo svojej osobnej starostlivosti,
čo však nie je dôvod na to, aby sa maloletý nemohol stýkať so svojim otcom bez jej prítomnosti. Ani
ďalšie dva argumenty matky, a to výbušná povaha otca a jeho neschopnosť postarať sa o dieťa nie sú
dôvodom na to, aby pri styku musela byť prítomná aj matka. Výbušná povaha totiž sama osebe nie je
prekážkou starostlivosti o dieťa a to, že otec nie je schopný o dieťa sa riadne postarať, súd nemá nijako
osvedčené. Ostatne matka toto ani nemôže vedieť, keďže mu doposiaľ nedala príležitosť byť s dieťaťom
osamote a teda ani možnosť túto svoju schopnosť preukázať. Otcom navrhovaný styk a to tri hodiny
týždenne, počas ktorých by sa otec mohol stretávať s dieťaťom v neprítomnosti matky sa súdu prvej
inštancie javil byť primeraný  tak s ohľadom na záujem dieťaťa, ako aj s ohľadom na záujem otca a preto
súd jeho návrhu vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, 2, § 75 ods.
1, 2, 5, 6, 8, § 76 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi sa umožní stýkať sa s
maloletým vždy v prítomnosti matky a v bydlisku matky a dieťaťa každú nepárnu nedeľu v kalendárnom
mesiaci v čase od 13,30 hod. do 16,30 hod. a každú nepárnu stredu v kalendárnom roku v čase od
16,00 hod. do 18,00 hod., pričom matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi styk v stanovenom
čase umožniť. Nesúhlasila s argumentáciou súdu prvej inštancie, že by navrhovaná úprava bola v
najlepšom záujme dieťaťa. Poukázala na to, že dieťa je stále dojčené a pri realizácii styku, aký bol
realizovaný doposiaľ, t.j. v jej prítomnosti ako matky prevažne v bydlisku matky a maloletého dieťaťa či
na prechádzkach v meste bol styk realizovaný v najlepšom záujme dieťaťa. Takto styk otca s maloletým
fungoval od niekoľko mesiacov po narodení syna, teda viac ako rok. Nevie, prečo by sa takto zaužívaný
spôsob styku mal meniť. Pre maloleté dieťa je najlepšie, ak je v jemu známom prostredí a s jemu blízkymi
ľuďmi a môže rozvíjať svoj vzťah s oboma rodičmi. Poukázala na to, že úprava styku otca s maloletým
každú nepárnu sobotu a každú párnu nedeľu je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pretože
matka má povinnosť dieťa pripraviť otcovi každý víkend v mesiaci.

3. Otec nie je schopný sám sa postarať o maloleté dieťa bez ohrozenia života a zdravia. Maloletý
vyžaduje špecifickú starostlivosť, ktorá nespočíva len v dojčení, ale aj v špecifickom jedálničku a najmä
neustálej pozornosti a ostražitosti. Argumentovala, že otec by mal osvedčiť spôsobilosť o dieťa sa
riadne postarať, keď odmieta fakt, že dieťa sa narodilo po rizikovej gravidite s podváhou. Otec na dieťa
nedáva pozor, nechá dieťa hrať sa na ihrisku a on sa zarozpráva či zapozerá a o syna sa nestará. Jeho
neschopnosť byť ostražitým rodičom vyplýva i z jeho výchovy dvoch dcér, keď otec je príliš tolerantný
napr. k alkoholu u detí a svojej staršej dcére a jej kamarátkam sám zabezpečoval alkohol na oslavy, hoci
sa len približovala k veku dospelosti. Odmieta, aby dvojročný dojčený syn ochutnával pivo a iný alkohol.
I z facebookového profilu dcéry otca z prvého manželstva otca vyplývajú vážne problémy.

4. Poukázala na dlhodobé (pretrvávajúce a neliečené) psychické problémy otca, otec totiž trpí
depresiami, nekontrolovateľne požíva alkohol a má samovražedné sklony. Predložila o tom lekársku
správu a predpokladá, že týchto je v jeho zdravotnej dokumentácii viac. Preto nepovažuje za vhodné, aby
bol otec s maloletým osamote, ale je potrebné preveriť psychickú spôsobilosť otca samostatne zvládnuť
starostlivosť o dvojročné dieťa. Sú tu totiž okolnosti, ktoré vnášajú zásadné pochybnosti do toho, či je
schopný a spôsobilý samostatne sa o dvojročné dieťa postarať bez ohrozenie jeho života a zdravia.

5. Napokon poukázala na súčasný zdravotný stav otca, ktorý je po operácii chrbtice a  tým mu jeho
zdravotný stav neumožňuje starať sa o dieťa útleho veku. Tento je po operácii chrbtice (30.5.2016) a
čaká ho ďalšia operácia chrbtice (vraj aj operácia oboch rúk). Sám tvrdí, že nie je schopný riadne sa
pohybovať, behať a dvíhať ťažšie predmety. Týmto je vylúčené bez ohrozenia jeho zdravia ako i zdravia
maloletého, aby mal takéto dieťa sám v starostlivosti. Dieťa treba zdvíhať (za účelom prebaľovania,
naloženia do auta, vyloženia na kĺzačku, hojdačku a podobne), je nutné sa k nemu zohýbať, za ním
pobehnúť, keď nepočúva na slovné pokyny a podobne. Otec tvrdí, že takto pohybovo obmedzený môže
byť až pol roka a dlhšie a na tento čas by nemalo byť dieťa ponechané samé na otca, keďže tento
nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav po operácii chrbtice sám sa o neho postarať. Nemá
záujem zasahovať či obmedzovať styk otca s dieťaťom okrem toho, ak je to nevyhnutné za účelom
pomoci dieťaťu. I teraz umožňuje plnohodnotný kontakt otca so synom a rozvoj ich vzájomného vzťahu,
pričom koriguje len správanie, ktoré ohrozuje výchovu maloletého. Preto navrhla, aby bolo jej odvolaniu
vyhovené.



6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z.
účinný od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1  zák.
č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - OSP, účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 OSP, § 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods.1 OSP, § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2  OSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.  161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s povinnosťou prihliadnutia na
prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu  je možné
priznať čiastočný úspech. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.  Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/221/2016 je
návrh otca o úpravu styku s jeho maloletým dieťaťom U. U., narodeným XX.XX.XXXX  a to vydaním
neodkladného opatrenia o úprave styku.

9. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že rodičia maloletého sú manželia, avšak dlhodobo nežijú spolu
a prebieha konanie o rozvod ich manželstva. Maloletý U., narodený XX.XX.XXXX sa nachádza od
narodenia vo výlučnej starostlivosti matky. Zanedlho po narodení dieťaťa otec začal prejavovať záujem
o styk s ním, čo mu matka umožňuje. Styk sa uskutočňuje v domácnosti matky, občas idú rodičia s
dieťaťom na prechádzku či na detské ihrisko.

10. Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

11. Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

12. Podľa § 76 ods. 1 OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere;  a z demonštratívneho výpočtu možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť vyplýva aj jeho oprávnenie zveriť dieťa do starostlivosti jedného z rodičov.

13. Od 1.7.2016 je v zmysle § 470 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 potrebné aplikovať Civilný sporový
poriadok, ktorý sa vzťahuje aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti  a
Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať vo veci
starostlivosti súdu o maloletých (§ 1 ods. 2 CMP). Konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené
tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované.

14. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).



15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu  na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

22. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju
úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku     s dieťaťom.

23. Z citovaného plynie, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v
primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a
rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi, ktorý  vzťah sa realizuje aj prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba
mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku  odcudzenia sa neskôr len
ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku
s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Rodič má právo sa
s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť.

24. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.



26. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného
dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie.
K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

27. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo                  v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli
rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

28. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu a neopomenuteľnými kritériami,
podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú vývinové potreby dieťaťa, najmä vek, zdravotné,
záujmové potreby dieťaťa, denný režim, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob
a rozsah styku, stabilita výchovného prostredia a pod.

29. Podstatou problému v predmetnom konaní je zistenie, či je otec spôsobilý sám sa postarať o dieťa, či
je vhodné navrhovaným neodkladným opatrením umožniť otcovi styk tak, aby sa ho nezúčastnila matka,
alebo či má či nemá byť pri realizácii predmetného styku prítomná matka maloletého, ktorá v odvolaní
namieta aj úpravu styku vždy počas víkendov a navrhuje zmenu dvakrát počas víkendu a dvakrát počas
pracovného týždňa.

30. Kritériá, ktoré zohľadňoval súd prvej inštancie pri určení frekvencie styku otca s maloletým sú
primerané a s nimi súhlasila aj matka, odvolací súd teda nemal dôvod do takto určenej úpravy styku v
každom týždni v roku zasahovať. Čo sa týka rozsahu styku, aj tento je i podľa názoru odvolacieho súdu
primeraný a nebol predmetom odvolania, matka voči nemu žiadne vážne výhrady nevzniesla.

31. Odvolací súd odvolaniu matky čo do úpravy termínov styku vyhovel, pretože ak by sa styk
uskutočňoval vždy iba počas víkendu a to či v sobotu či v nedeľu, je to v neprospech maloletého dieťaťa
a matky, keďže výhodu víkendov by mal iba otec. Matke tak nezostane žiaden voľný víkend na aktivity s
dieťaťom a preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti, t.j. styk sa bude uskutočňovať každú párnu nedeľu a  každú nepárnu
stredu.

32. Matka na to, aby bola prítomná pri styku, uvádzala viaceré argumenty, predovšetkým nespôsobilosť
otca o dieťa sa postarať, jeho ľahkomyseľný postoj k starostlivosti o dieťa, ale i zdravotný stav
otca. Uvedené dôvody odvolací súd v prejednávanom prípade považoval čiastočne za dôvodné,
predovšetkým aktuálny zdravotný stav otca po operácii chrbtice, jeho problémy s pohybovým aparátom,
keďže absolvoval i očakáva operáciu.

33. V uvedenom prípade je tiež dôležité pripomenúť, že i keď maloletý U. je dieťaťom vo veku dvoch
rokov, vo vývinovom období medzi prvým a tretím rokom sa dieťa - batoľa rozvíja a postupne nadobúda
samostatnosť v bežných každodenných činnostiach, začína vnímať okolie i ľudí okolo seba. Okrem
matky, ktorá je nepochybne stále najdôležitejším človekom, vníma i svojho otca, keďže je súčasťou jeho
života. V rámci takto vyvinutého vzťahu už dieťa dokáže nadviazať bližší vzťah s ďalšími osobami a
zotrvať kratšie, či podľa individuálnych daností dieťaťa i dlhšie obdobie bez matky, t.j. v prítomnosti jemu
známej fyzickej osoby. Takouto osobou nepochybne je i otec dieťaťa a to i za situácie, že s dieťaťom
trvale nežije.

34. V prejednávanom prípade odvolací súd napriek uvedenému dospel k záveru, že je predčasné
konštatovanie súdu prvého stupňa, že otcovi maloletého je možné zveriť dieťa na niekoľko hodín bez
prítomnosti matky. Je potrebné v prvom rade konštatovať, že takáto situácia vo vzťahu medzi otcom
a dieťaťom doposiaľ nenastala a zakladať ju bez výsluchu účastníkov, bez dokazovania a zváženia
všetkých alternatív z toho vyplývajúcich je v rozpore so zmyslom a cieľom neodkladného opatrenia, kde
sa upravujú pomery dočasne a v nevyhnutnom rozsahu. Tiež bolo v prejednávanom prípade potrebné
zohľadniť potreby maloletého dieťaťa i schopnosti otca tieto individuálne zabezpečiť a v neposlednom
rade i to, že všetku starostlivosť doposiaľ dieťaťu poskytovala matka, nie otec, ale najmä to, že otcov



zdravotný stav aktuálne neumožňuje, aby bolo maloleté dieťa odkázané iba na neho a otec tiež sám
nepreukázal svoju schopnosť všetky potreby dieťaťa rešpektovať a tieto mu rovnocenne i zabezpečiť.

35. Preto odvolací súd uzatvára, že v prejednávanom prípade je predčasné umožniť otcovi styk s
maloletým bez prítomnosti matky prihliadnuc na hore uvedené skutočnosti a zváženie toho, v akom
rozsahu a v ktorej vývinovej etape maloletého bude možné otcovi umožniť styk bez matky, čo je potrebné
vyriešiť po vykonaní dokazovania vo veci samej (v konaní o rozvod manželstva, kde sa bude o týchto
právach a povinnostiach rodičov k maloletému rozhodovať).

36. Pritom takto upravený styk otca s maloletým znamená, že realizácia styku je v plnej dispozícii otca,
ktorý sám podľa svojej úvahy zvolí spôsob styku aj mimo bydliska dieťaťa, využije  i možnosť styku na
prechádzke, ihrisku a podobne. Matka do otcom zvolenej formy styku nemôže nijako zasahovať, keďže
pri styku je prítomná len preto, že je oporným bodom pre dieťa do doby, než ju dieťa nebude nevyhnutne
potrebovať a než ju  plnohodnotne nahradí otec.

37. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

38. Preto odvolací súd rozhodol podľa § 388 CSP spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).