Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/529/2011 z 22. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2013, sp. zn. 2Cob/529/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1310209186.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/529/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1310209186.1 | 2013-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 132 OSP, § 120 ods. 1 OSP, OSP, § 409 ObZ, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d00394cb-be85-4224-8bae-aa3a3964894a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1310209186.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/529/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209186
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310209186.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: SYSNET s.r.o.,
J. Poničana 13, 841 07 Bratislava, IČO: 35 886 269, zast.: JUDr. Martina Poredošová, advokátka,
Teslova 5, Bratislava, proti odporcovi: Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, Račianska 75, 831 02
Bratislava, IČO: 00 490 750, zast.: Mgr. Marian Hrbáň, advokát, Radvanská 21, Bratislava, o zaplatenie
1.719,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č.k. 24Cb 197/10-108 zo dňa 26.07.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 197/10-108 zo dňa 26.07.2011
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 87,74 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 538,89 Eur.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 26.07.2010 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
1.719,53 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2010 do zaplatenia titulom nezaplatenej kúpnej
ceny za odovzdaný notebook V., výrobné č. R na základe objednávky odporcu č. XXX/XXXX zo dňa
21.12.2009. Dohodnutú cenu vo výške 1.719,53 Eur vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.12.2009, splatnou dňa 23.01.2010, ktorú odporca napriek upozorneniu nezaplatil.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť. K veci uviedol, že nákup notebooku
s navrhovateľom za odporcu dohodol jeho zamestnanec Ing. Y. D., ktorý s navrhovateľom komunikoval
telefonicky a e-mailom. Po predchádzajúcom telefonickom rozhovore zaslal Ing. Y. D. navrhovateľovi
dňa 21.12.2009 e-mail, z ktorého vyplýva, že podľa vzájomnej dohody sa malo platiť v hotovosti.
Lehota splatnosti faktúry 30 dní nebola dohodnutá, a to aj z toho dôvodu, že platba za tovar musela
byť realizovaná do konca roka. Odporca ako príspevková organizácia použil na nákup prostriedky zo
štátneho rozpočtu, preto prípadné nedočerpané prostriedky by sa v rámci ročného zúčtovania museli
vrátiť späť do rozpočtu. Po oznámení navrhovateľa, že notebook je k dispozícii, sa po vzájomnej dohode
dostavil dňa 28.12.2009 do prevádzky navrhovateľa na R. D. XX v L. zamestnanec odporcu, Ing. F. A.,
PhD. V tento deň prevzal od navrhovateľa objednaný notebook a v hotovosti zaplatil dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 1.719,53 eur. Pri prevzatí tovaru a zaplatení boli prítomní za navrhovateľa zamestnanec R.



Y. a konateľ Ing. K. R.. Pán R. Y. si zapísal číslo občianskeho preukazu Ing. F. A. a odovzdal mu notebook
a faktúru. Zástupcovia navrhovateľa nepotvrdili Ing. F. A. zaplatenie kúpnej ceny v hotovosti, celá situácia
však bola snímaná kamerou, ktorú má navrhovateľ v prevádzkových priestoroch nainštalovanú. Kúpnu
cenu zaplatil zamestnanec odporcu z vlastných finančných prostriedkov, ktoré vyberal zo svojho účtu
v dňoch 27.12. 2009 a 28.12.2009. Po tom, čo Ing. F. A. odovzdal notebook odporcovi, bol odporcom
vyhotovený interný doklad (potvrdenie k fakturácii) a finančné prostriedky vo výške zaplatenej kúpnej
ceny odporca previedol na jeho bankový účet.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami Ing. F. A., R. Y., Ing. K. R., Ing. Y.
D., poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, 2, § 273 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 447, § 450 Obch. zák., § 337
ods. 1, § 338 Obch. zák., ako aj na § 120 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že nebolo sporné, že navrhovateľ
dodal dohodnutý tovar a odporca ho prevzal, taktiež nebola sporná výška kúpnej ceny. Sporné bolo,
či odporca kúpnu cenu zaplatil, čo podľa súdu odporca preukázal. Súd dospel k záveru, že bolo
dohodnuté platenie v hotovosti, teda nebola dohodnutá 30-dňová splatnosť po dodaní tovaru, ako to tvrdil
navrhovateľ. Vyplynulo to zo svedeckej výpovede Ing. Y. D., ako aj z jeho e-mailu zo dňa 21.12.2009,
kde odporca jasne uviedol „platíme v hotovosti“. Na tento e-mail navrhovateľ už nijako nereagoval, teda
nespochybnil, že tento spôsob platenia bol ústne dohodnutý, resp. nespochybnil to, že by s platbou v
hotovosti nesúhlasil. Okrem toho navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal, že by bola dohodnutá 30-
dňová splatnosť. Ani svedok Ing. K. R. nepotvrdil, že by si s Ing. Y. D. takúto odloženú splatnosť dohodli,
keď na výslovnú otázku súdu uviedol, že si to nepamätá. Nemohla obstáť ani námietka navrhovateľa, že
na objednávke odporca žiadal faktúru s termínom splatnosti najmenej 10 dní. Na daný prípad je podľa
súdu možné analogicky aplikovať § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, to znamená, že ústna dohoda,
resp. text uvedený v sprievodnom e-maile, má prednosť pred textom priloženej formulárovej objednávky.
Ak navrhovateľovi nebolo zrejmé, aký spôsob platenia bol vlastne dohodnutý, mal od odporcu žiadať
vysvetlenie alebo vyjasnenie tejto skutočnosti, čo však navrhovateľ neurobil. Navrhovateľ navyše ani
nezaslal odporcovi späť potvrdenú objednávku, teda neriadil sa touto požiadavkou odporcu, hoci táto
je uvedená v objednávke hneď vedľa textu o termíne splatnosti faktúry. To všetko svedčí o tom, že
navrhovateľ pri vypisovaní faktúry nevenoval dostatočnú pozornosť predchádzajúcim ústnym dohodám
a korešpondencii s odporcom a vo faktúre č. XXXXXXXXXX uviedol 30-dňovú splatnosť, hoci takto
nebola dohodnutá a ako deň dodania uviedol 23.12.2009, hoci v tento deň tovar odporcovi nedodal, ale
len vystavil faktúru. Vysvetlenie navrhovateľa, že organizácie napojené na štátny rozpočet si obvykle
vyžadujú 30-dňovú splatnosť preto nemôže obstáť.

Súd poukázal aj na to, že aj keby medzi stranami neexistovala žiadna dohoda, platí § 450 Obch. zák.,
podľa ktorého sa kúpna cena platí ihneď po prevzatí tovaru (t.j. z ruky do ruky), keďže predávajúci môže
podmieniť odovzdanie tovaru zaplatením kúpnej ceny.

Svedecké výpovede spolu s ďalšími nepriamymi listinnými dôkazmi (výpisy z bankového účtu o výbere
hotovosti z bankomatu, svedecká výpoveď vedúcej hospodársko - správneho úseku navrhovateľa) boli
podľa súdu dostatočné pre záver, že odporca kúpnu cenu v hotovosti zaplatil.

Svedok Ing. K. R. výslovne nevylúčil, že by zamestnanec odporcu počas jeho návštevy nezaplatil, tvrdil
len, že si nepamätá, že by sa niečo také udialo. Na druhej strane svedecká výpoveď Ing. F. A. bola
podľa súdu presvedčivá, podrobne popisujúca celý priebeh návštevy. To sa už nedá povedať o svedeckej
výpovedi R. Y. ktorý vo svojej výpovedi nezaplatenie kúpnej ceny opakovane odôvodňoval tým, že bola
dohodnutá odložená splatnosť faktúry. Akoby len tým vysvetľoval, resp. tým zdôrazňoval, prečo nemohla
byť cena zapla-tená v hotovosti. Podobne nepresvedčivá bola aj jeho odpoveď na otázku súdu, prečo
teda nežiadal od odporcu o písomné potvrdenie prevzatia tovaru, keď tak bežne robí aj v prípadoch, keď
zákazník zaplatí kúpnu cenu vopred. Jeho odpoveď, že Ing. F. A. dal faktúru na podpis, ale ten bez toho,
aby niečo povedal, zobral notebook a odišiel, však bola značne odlišná od výpovede ostatných dvoch
svedkov, podľa ktorých sa všetci korektne rozlúčili. Teda evidentne od pracovníka odporcu nežiadal, aby
mu podpísal potvrdenie o prevzatí tovaru.

Pri hodnotení dôkazov súd prihliadal aj na to, aké doklady sa obvykle vystavujú pri okamžitej platbe
a aké pri platbe s odloženou splatnosťou. V prípade zaplatenia tovaru pri jeho prevzatí si kupujúci



prevezme tovar a predávajúci prevezme peniaze. Z toho hľadiska už potom strany nemusia venovať
až takú pozornosť tomu, či má každý z ich aj písomný doklad, lebo sa už naplnil hospodársky účel
kúpnej zmluvy. Ak by navrhovateľ požiadal odporcu o písomné potvrdenie prevzatia tovaru, dalo by
sa očakávať, že odporca by zas žiadal o potvrdenie o zaplatení a naopak. To znamená, že buď majú
obe strany písomné potvrdenie alebo ani jedna. Je to určite obvyklejšie a pochopiteľnejšie, než to čo
tvrdil navrhovateľ, t.j. že odovzdal tovar odporcovi bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, hoci zaň
neprijal kúpnu cenu a táto mala byť zaplatená až dodatočne, pričom, ako uviedol svedok R. Y., písomné
potvrdenie o prevzatí tovaru obvykle žiada aj od tých zákazníkov, ktorí zaplatili cenu už vopred.

Z toho hľadiska preto už nebolo rozhodujúce, že pracovník odporcu si nevyžiadal pokladničný doklad o
zaplatení, teda že odporca nemal žiadny dôkaz o zaplatení.

Súd preto mal za to, že odporca za tovar zaplatil a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukázal na svedecké výpovede p. R. R. a p. Y.,
z ktorých vyplýva, že spornú sumu p. Y. od p. A. neprevzal. Taktiež z objednávky odporcu je zrejmé,
že odporca výslovne žiadal vystavenie faktúry so splatnosťou najmenej 10 dní, teda je logické, že p.
Y. spornú sumu od p. A. nepýtal a teda mu nevystavil ani príjmový pokladničný doklad. Navrhovateľ
namietal, že súd výpoveď p. Y. považoval za nepresvedčivú a z neznámych dôvodov považoval
výpoveď p. A. za vierohodnú. Vyhodnotenie nepriamych listinných dôkazov považuje navrhovateľ za
neopodstatnené, rovnako ako aj akceptovanie čestného potvrdenia zamestnanca odporcu o zaplatení
faktúry ako daňového (účtovného) dokladu.

Navrhovateľ má za to, že na základe uvedených irelevantných dôkazov súd nemohol rozhodnúť a
preukázanie zaplatenia kúpnej ceny prostredníctvom príjmového pokladničného dokladu mal odporca,
nakoľko jemu sa vydáva v prípade, že za tovar riadne zaplatil.

Navrhovateľ namietal i nevykonanie všetkých potrebných dôkazov, ktoré navrhol - dopočutie svedkov p.
Y. a p. R. k telefonátu s Ing. Z.. V ostatnom navrhovateľ trvá na vyjadreniach prednesených v priebehu
konania.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel,
alebo ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si vyčíslil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo výške 907,91 Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu doručenému súdu dňa 09.12.2011 navrhol rozsudok ako správny
potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 87,74 Eur. Má za to, že názory navrhovateľa
obsiahnuté v odvolaní sú len účelové tvrdenia, pričom sa jedná o rovnakú argumentáciu, ako pred
súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že p. Y. síce na pojednávaní uviedol, že spornú sumu neprevzal,
avšak ešte na začiatku celého prípadu uviedol, že si na prevzatie peňazí nepamätá. K objednávke
odporca uviedol, že bola prílohou mailu, v ktorom odporca jasne uviedol, že ,,Platíme v hotovosti“.
Odporca poukázal na obchodné podmienky navrhovateľa, z ktorých je zrejmé, že jednou z možností
spôsobu je zaplatenie kúpnej ceny v hotovosti pri osobnom odbere tovaru v prevádzke spoločnosti,
ako aj na výpoveď p. R., z ktorej vyplynulo, že pri platení v hotovosti nežiadajú preukázanie totožnosti.
Odporca uviedol, že čestné prehlásenie bolo súčasťou interného dokladu, ktorý bol riadne zúčtovaný pri
finančnom prevode prostriedkov na účet Ing. A. a spĺňa náležitosti účtovaného dokladu. Daný doklad
len potvrdil prevod z účtu odporcu a zúčtovanie salda s vystavenou faktúrou od navrhovateľa na základe
jeho obchodných podmienok. O faktúre na splatnosť nikto nikdy nehovoril. K dopočutiu svedkov odporca
uviedol, že svedok p. Y. poprel telefonát s inou osobou ako s Ing. D., následne však poslal opravenú
faktúru začiatkom roka 2010, tak ako to bolo telefonicky dohodnuté. Je teda na mieste otázka, ako
navrhovateľ vedel o potrebe opravy faktúry.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 16.04.2013. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámil sa s dôvodmi odvolania
navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov nariadených v rozsudku odvolací
súd v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd nie je obmedzovanými zákonnými predpismi
v tom zmysle, ako ten či onen dôkazy hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov), súd však musí
vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu
a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne
vyhodnotil tak svedecké výpovede p. Y., p. R. a p. A., ako aj listinné dôkazy, pričom prihliadol na
všetko, čo v konaní vyšlo najavo. V konaní bolo preukázané, že objednávka bola prílohou mailu, kde
odporca jasne deklaroval platbu v hotovosti. Z obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva, okrem
iného, spôsob dodania tovaru osobným odberom na prevádzke navrhovateľa, čo sa stalo i v danom
prípade. Taktiež z obchodných podmienok je zrejmý spôsob platby za tovar v hotovosti pri osobnom
prevzatí tovaru na predajni navrhovateľa. Bolo by neštandardné, aby navrhovateľ ako predávajúci pri
osobnom odbere tovaru v jeho prevádzke odovzdal kupujúcemu tovar bez jeho zaplatenia v hotovosti,
keďže by to bolo v priamom rozpore s jeho obchodnými podmienkami.

Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje dôvody odvolania za právne irelevantné, a rozsudok
prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy odvolacieho
konania, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 87,74 Eur za 1 úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu - 81,33 Eur a režijný paušál 7,41 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám
právneho zástupcu odporcu.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.