{"guid": "08fd71cd-34c1-4711-8572-b9434589cc93:01bafdab-2af4-46c1-98d7-b200a0a72c29", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3", "spisova_znacka": "43CoE/283/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/283/2013 z 29. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2013, sp. zn. 43CoE/283/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3", "identifikacne_cislo": "6612212813", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2013-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01bafdab-2af4-46c1-98d7-b200a0a72c29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/283/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612212813.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Mercedes-Benz Financial Services
Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, právne zastúpeného
spoločnosťou GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO:
35 893 893 proti povinnému M. K. - CENTRÁL, s miestom podnikania Hlavná 23, 986 01 Fiľakovo,
IČO: 32 600 097, zastúpený JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so sídlom V.P. Tótha 1081/17,
960 01 Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Františkom Čarabom, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Vážska 16, pod spisovou značkou EX 1099/2012 o vymoženie pohľadávky v sume
16.882,44 Eur a príslušenstva, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
14Er/782/2012-73 zo dňa 28. februára 2013 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/782/2012-73 zo dňa 28. februára 2013 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutím rozhodnutím okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietal.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že okresný súd poverením č. 5606 099942 * zo dňa
27.08.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky
oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
sp.zn. Rsp V-44/2011 zo dňa 23.11.2011.

Návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2012 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1,
písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok).
Povinný v návrhu namietal tú skutočnosť, že exekučný titul mu nebol v zmysle ust. § 25 ods. 4 zákona
č. 244/2002 Z.z. doručený do vlastných rúk a preto sa nemohol stať vykonateľným exekučným titulom.

Okresný súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1, písm. a) v spojení s ust. § 58 ods.1 Exekučného
poriadku na návrh povinného skúmal podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v návrhu
povinného, teda, že exekučný titul sa dosiaľ nestal vykonateľným, pričom zo spisového materiálu, ktorý
si vyžiadal od Rozhodcovského súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zistil, že rozhodcovský
rozsudok sp.zn. Rsp V-44/2011 zo dňa 23.11.2011 bol povinnému doručovaný dňa 19.12.2011. Pokus
o doručenie bol neúspešný s výzvou o opakované doručenie. Poštový doručovateľ sa zásielku pokúsil
doručiť opätovne dňa 20.12.2012, avšak neúspešne. Následne bola zásielka dňa 20.12.2011 uložená
na pošte a dňa 12.01.2012 vrátená Rozhodcovskému súdu z oznámením, že nebola prebratá v odbernej
lehote. Súd považoval zásielku v zmysle § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v spojení s § 48 ods. 3 O.s.p. za dourčenú dňa 15.01.2012. z vyššie uvedených dôvodov súd považoval
návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a preto ho zamietol.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnuté zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Povinný v odvolaní



zotrval na svojom tvrdení, mu nebol doručený a to ani spôsobom, ktorý upravuje § 53 ods. 3 zákona
č. 244/2002 Z.z., resp. O.s.p.. Na spresnenie skutkového stavu uviedol, že pokiaľ by sa tieto závery
zakladali na pravde, museli by mu byť dourčené oznámenia o doručovaní listinných zásielok, pretože
na adrese miesta podnikania všetky listinné zásielky osobne preberal, nakoľko podnikateľskú činnosť
vykonáva sám a v tomto čase nebol vybavený poštovou schránkou. Poukázal na skutočnosť, že v čase
doručovania zásielky bol často hospitalizovaný, a nakoľko Fiľakovo je malé mesto muselo to byť známe
aj poštovým doručovateľom. Z uvedených dôvodov mu nie je zrejmé kedy a akým spôsobom mu boli
doručené zásielky, resp. oznámenia o ich uložení na pošte. Povinný namietal aj nedostatočne zistení
skutkový stav z dôvodu, že súd si dal predložiť rozhodcovský spis až po vydaní poverenia. Na záver
povinný uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov a z opatrnosti podal návrh na odpustenie prípadne
zmeškanej lehoty a rozhodcovský rozsudok napadol pre jeho nezákonnosť žalobou na jeho zrušenie.

K odvolaniu povinného sa vyjadril podaním zo dňa 02.04.2013 oprávnený, v ktorom uviedol, že
napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a preto ho navrhol potvrdiť.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 251 ods. 4 O.s.p., 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného
nie je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 14.08.2012 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Františkovi
Čarabovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného pod sp.zn. Rsp V-44/2011 dňa 23.11.2011 Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory v Bratislave. Na žiadosť súdneho exekútora následne vydal Okresný súd Lučenec
dňa 27.08.2012 poverenie č. 5606 099942*, ktorým podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe
vyššie uvedeného vykonateľného exekučného titulu. Dňa 08.10.2012 bol okresnému súdu doručený
návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu,
že exekučný titul povinný neprevzal, teda mu nebol doručený do vlastných rúk, a preto sa nemohol stať
vykonateľným exekučným titulom. O uvedenom návrhu rozhodol okresný súd napadnutým uznesením
tak, že ho zamietol.

Podľa § 57 ods. 1, písm. a) v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu zastaví, ak
sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie
sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občianskeho súdneho
poriadku).

Podľa ust. § 48 os. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) ak nie je
možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú
v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,
písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.

Z poštovej zásielky určenej povinnému, ako odporcovi v rozhodcovskom konaní, obsahujúcej
doručovaný rozhodcovský rozsudok vyplýva, že rozhodcovský súd doručoval v zmysle § 25 ods.
4 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk prostredníctvom
poštového doručovateľa, ktorý vykonal prvý pokus o doručenie dňa 19.12.2011, opakovaný pokus o
doručenie dňa 20.12.2011, pričom tento deň uložil zásielku na pošte. Nakoľko povinný si zásielku v
odbernej lehote neprevzal, bola zásielka dňa 12.01.2012 vrátená rozhodcovskému súdu. Keďže iná
adresa na doručovanie písomností povinnému, ktorý v konaní vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ,
nebola rozhodcovskému súdu známa, súd správne považoval zásielku obsahujúcu rozhodcovský



rozsudok za doručenú podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p.  v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.
po troch dňoch od jej vrátenia, tj. dňa 16.01.2012.

Skutočnosť, že sa povinný ako fyzická osoba podnikateľ v mieste podnikania zapísanom v
živnostenskom registri v čase doručovania nezdržiaval, nie je relevantná pre posúdenie účinkov
náhradného dourčovania predpokladaného § 48 ods. 3 O.s.p., nakoľko povinný rozhodcovskému súdu
neoznámil inú adresu, na ktorú je mu možné doručovať písomnosti, pričom rozhodcovskému súdu
zasielal písomnosti obsahujúce jeho žiadosti a vyjadrenia.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom
okresného súdu skúmajúceho na návrh povinného a okolnosti doručovania exekučného titulu z hľadiska
ich možného vplyvu na jeho právoplatnosť a následne vykonateľnosť exekučného titulu ako materiálneho
predpokladu vedenia exekúcie. Pokiaľ teda okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok
bol doručený, tzv. náhradným doručením, ktoré predpokladá ust.  § 48 ods. 3 O.s.p.  v spojení s § 51
ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní povinnému do vlastných rúk s následným
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti, teda netrpí namietaným nedostatkom podľa § 57 ods.
1, písm. a) Exekučného poriadku, jeho záver je správny a správne je aj jeho rozhodnutie o zamietnutí
návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Er/782/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}