{"guid": "08fd08c8-91c7-4b28-bb79-c3071bd338bf:5072d7a4-b870-4773-ba9a-d981387e6fe9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2", "spisova_znacka": "4Cob/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/49/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2018, sp. zn. 4Cob/49/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2", "identifikacne_cislo": "7115213261", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5072d7a4-b870-4773-ba9a-d981387e6fe9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/49/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115213261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115213261.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: ROTAX-ARCH spol. s r. o., Fidlíkova 3, Humenné,
IČO 36 472 182 zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2, Humenné proti
žalovanému: Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31, Košice, IČO 36 599 361 zastúpenému
advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava o
uloženie povinnosti zabezpečovať pre žalobcu podporu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 24.1.2018 č. k. 30Cb/145/2015-144 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal určiť, že žalovaný je v kalendárnom roku 2015 povinný
zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/
zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby
a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu  sieťových odvetví číslo 2359/2014/E-OZ zo dňa 17.9.2014, a to
tak, že je povinný poskytovať žalobcovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom
na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny za každý kalendárny
mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu
znemožniť alebo obmedziť. Žalovaný je ďalej povinný v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre
žalobcu podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa
rozhodnutia Úradu pre reguláciu  sieťových odvetví číslo 2359/2014/E-OZ zo dňa 17.9.2014 vo forme
odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú žalobca vyrobí v zariadení žalobcu na
výrobu elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými
by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako výrobca elektriny,
Východoslovenská energetika, a.s., Košice ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej
sústavy - PDS (správne zmluvu uzavrel len PDS a žalobca - poznámka odvolacieho senátu) uzavreli dňa
12.8.2014 zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorej predmet
bol uvedený v článku I tejto zmluvy. Listom zo dňa 13.2.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že nesplnil



všetky zákonné náležitosti, a to podmienky upravené v § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., a preto si nemôže
uplatniť právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 309/2009 Z. z.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18a a ustanovení  § 3 ods. 1 a ods. 6, § 4 ods.
1 až 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013, § 4 ods. 1 písm. b/, písm. c/ a
písm. d/ a ods. 2 a 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2014, § 44 ods. 1 vety tretej
zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a citujúc ustanovenie § 137 C. s. p.
zastával názor, že žalobcom podaná žaloba je žalobou určovacou, predpokladom úspešnosti ktorej je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že právny vzťah strán sporu
v predmetnej veci vznikol na základe zmluvy, platnosť ktorej nebol napadnutá, pričom ak žalobca splní
zákonom stanovené podmienky, v ďalšom kalendárnom roku mu vznikne právo na doplatok. Žalovaný
neposkytol žalobcovi doplatok v kalendárnom roku 2015, súd prvej inštancie zdôraznil, že k porušeniu
zmluvných povinností už došlo, čím sa vytráca prevenčný význam žaloby na určenie. Určovacia žaloba
by nevyriešila vzťahy medzi stranami sporu s definitívnou platnosťou, pretože aj keby súd tejto žalobe
vyhovel a žalovaný by neplnil, musel by žalobca podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získať
finančné prostriedky titulom doplatku za elektrinu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že už v čase podania
tejto žaloby mohol žalobca podať žalobu na plnenie, čo vylučuje možnosť podania žaloby určovacej,
lebo v takom prípade by rozhodnutie súdu nemalo za následok zmenu práv alebo povinností z právneho
vzťahu s konečnou platnosťou, ale rozhodnutie súdu by poskytlo žalobcovi možnosť podávať ďalšie
žaloby. Uviedol, že o nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, možno rozhodnúť ako o
predbežnej otázke v konaní o žalobe na plnenie. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení súd prvej inštancie  žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1a 2 C. s. p. a
žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške
100%, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.  Odvolanie
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.),
pretože záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
nepovažoval za správny.  Žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem v predmetnej veci treba skúmať
predovšetkým so zreteľom na ciele sledované určovacím návrhom a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Zdôraznil, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu spočíva v tom, že žalovaný popiera
existenciu nároku žalobcu na podporu, a teda je tu stav, že toto právo medzi účastníkmi konania je
sporné, a preto najvhodnejším právnym riešením je určovací výrok súdu, ktorý by stav neistoty žalobcu
odstránil. Odvolateľ uviedol, že právny nárok žalobcu má základ v zmluve uzavretej stranami sporu dňa
12.8.2014, podľa ktorej má žalobca okrem iného nárok na doplatok za cenu vyrobenej elektriny vo výške
podľa rozhodnutia ÚRSO. Žalovaný však oznámil žalobcovi, že za rok 2015 nemá právo na podporu na
elektrinu, pretože nesplnil podmienky podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Zastával názor, že z uvedeného
jednoznačne vyplýva existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu a z neho vyplývajúci nárok
žalobcu proti žalovanému, ktorý pre žalovaným tvrdené nesplnenie zákonných náležitostí ostáva sporný.
Žalobca tvrdil, že zmyslom a cieľom tejto určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na určení, či
žalobcovi právo podpory na doplatok podľa zákona č. 309/2009 Z. z. prináleží, v opačnom prípade právo
žalobcu ostáva nevypovedanou otázkou. Zdôraznil, že z tohto pohľadu je právne postavenie žalobcu
neisté a v danej situácii sa ani nepohybuje v rovine uplatňovania si finančných nárokov, žalobcovi ide o
to, aby súd určil, či mu právo patrí. Z tohto pohľadu považoval určovaciu žalobu ako ultimo ratio právny
prostriedok ochrany, keď prioritne je potrebné odstrániť spornosť práva, o ktoré v danom prípade ide
a zabezpečiť ochranu práv žalobcu.  Žalobca nevylúčil možnosť uplatnenia finančných nárokov proti
žalovaného, a to práve z tohto titulu, ale prioritou žalobcu je získať právnu istotu v dosiaľ neistom
statuse. Tvrdil, že hoci by v danom prípade prichádzala do úvahy aj žaloba na plnenie, naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe je daný, pretože môže prispieť k vymedzeniu právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, pričom toto vymedzenie nemusí vyústiť do uplatnenia žaloby na plnenie,
predmetom ktorej by bol konkrétny finančný nárok žalobcu.



7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že predmetom konania je žaloba na určenie, ktorej základným
predpokladom je existencia naliehavého právnemu záujmu, ktorý však žalobca nepreukázal.  Poukázal
na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej určovacia žaloba má za cieľ predchádzať súdnym sporom, má
význam tam, kde ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov a práv a nemôže byť opodstatnená tam,
kde už právny vzťah alebo právo porušené boli a kde je treba domáhať sa ochrany žalobou o plnenie  (NS
SR 1Obo  23/2008). Žalovaný uviedol, že podstatou a cieľom podanej žaloby je dosiahnuť od žalovaného
finančné plnenie z titulu doplatku, pričom žalobca má možnosť uplatňovať svoje právo prostredníctvom
žaloby na plnenie, čo potvrdil v podanom odvolaní aj sám žalobca. Zdôraznil, že určovacie žaloby majú
vo všeobecnosti len ochrannú funkciu, a práve preto žaloba na určenie v tomto prípade nie je dôvodná,
lebo uspokojenie nároku žalobcu možno dosiahnuť žalobou na plnenie. Zastával názor, že ak má v
určovacej žalobe výrok súdu odstrániť ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu
bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti, v danom prípade sa to javí nepostačujúce, pretože
hlavným cieľom žalobného návrhu je dosiahnuť plnenie od žalovaného, a teda je nepochybné, že v
prípade úspechu žalobcu v tomto konaní by musela byť následne podaná žaloba na plnenie v zmysle §
137 písm. a/ C. s. p., ktorou by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške fakturovaného doplatku za
jednotlivé kalendárne mesiace v roku 2015. To znamená, že ani prípadným vyhovením žalobe žalobcom
požadovaným určením nedôjde k zmene právneho stavu medzi stranami sporu ani k zmene ich práv a
povinností. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na totožný právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR
v rozhodnutiach sp. zn. 5Co 136/2007 a 3Cdo 241/2008  a zdôraznil, že žalobcom prioritne sledovaným
cieľom je úhrada finančných prostriedkov vo výške podpory vo forme doplatku za kalendárny rok 2015.
Pokiaľ žalobca odvolanie odôvodňuje tým, že určovacia žaloba je prípustná, ak sa ňou má vymedziť
a vytvoriť pevný základ pre právny vzťah strán sporu, ktoré vymedzenie nemusí jednoznačne vyústiť
do uplatnenia žaloby na plnenie, žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal
na to, že rozhodnutie súdu by ustálilo nárok žalobcu iba na rok 2015 a nevyriešilo by vzťahy medzi
stranami sporu s definitívnou platnosťou. Uviedol, že žalobcom požadované súdne rozhodnutie žiadnym
spôsobom neovplyvní právne postavenie strán sporu, a preto tu nie je daný naliehavý právny záujem,
navyše, naliehavý právny záujem nie je daný v prípadoch, kedy požadované určenie ne/existencie práva
alebo právneho vzťahu medzi stranami sporu by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu
medzi stranami sporu.
Ďalej žalovaný  s poukazom na ustálenú judikatúru súdov (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 252/2008)
uviedol, že určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právu žalobcu
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, pričom tam, kde už došlo k porušeniu práva,
prevencia stráca zmysel a žalobca už nemôže mať naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva.  Žalovaný zdôraznil, že u žalobcu došlo len k dočasnej strate možnosti uplatniť si nárok
na podporu, a to v roku 2015, v čase rozhodnutia súd prvej inštancie už riešil neaktuálne, minulé
obdobie a podľa judikatúry súdov ( NS SR sp. zn. 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06) obsahom žaloby nemôže
byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Rovnako, vzhľadom na preventívny charakter,
určovacia žaloba nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde právnym
prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva je žaloba na plnenie ( rozhodnutia NS ČR sp. zn.
3Cdon 1097/96, 3Cdon 1338/96, 3Odo 10/2006). S poukazom na judikatúru súdov (NS SR z 24.4.1985
sp. zn. 2Cz 18/85, z 26.8.1993 sp. zn. 1Cdo 7693 a z 24.3.1997 sp. zn. 2Cdo 135/96) žalovaný uviedol,
že určovacím výrokom možno žiadať určenie ne/existencie práva len vo vzťahu k prítomnosti, teda
zásadne nie za dobu minulú, preto pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (rozsudok
NS SR z 25.11.2002 sp. zn. 2Cdo 76/2002). Zdôraznil, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je
dôvodom na zamietnutie určovacieho návrhu, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (2Cdo 252/2009). V
predmetnej veci však v čase rozhodovania súdu prvej inštancie išlo o nárok minulý, a preto nemôže
existovať naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, určovacia žaloba nie je spôsobilá
splniť svoj preventívny charakter a predísť žalobe na plnenie (NS SR sp. zn. 2Cdo 110/2009 z 25.5.2010)
a určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená ani z dôvodu, že žalobcom požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky k požadovanému plneniu titulom doplatku za kalendárny rok 2015.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo žalobcovi doručené dňa 7.5.2018, v súdom prvej inštancie
stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k nemu nevyjadril.



9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s.
p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

11. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to záveru súdu prvej inštancie o
nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej určovanej žalobe.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Žalobcom v odvolaní uvádzané skutočnosti neumožňujú záver, že súd prvej inštancie použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval,  preto tento odvolací dôvod nie je
naplnený.

14. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami
sporových strán, a preto vzhľadom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. nie je potrebné, aby odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú uvedené v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov
k určovacím žalobám, ktorú citoval žalovaný vo svojom vyjadrení, a ktorej zodpovedá aj napadnuté
rozhodnutie. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

15. Podľa § 137 písm. c/ C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho
záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny
záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa
jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať
na splnenie povinnosti podľa § 137 písm.  a/ C. s. p.  Určovacia žaloba má preventívny charakter a má
miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a tiež vtedy, ak určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 28/2009, zo dňa 26. mája 2010).

17. Z uvedeného vyplýva, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva



žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Ak chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí uviesť skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu  právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok
naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť
a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a súhlasí s jeho
záverom, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom plnení.
Nepochybne určovaciu žalobu, ktorej cieľom podľa petitu žaloby je, aby žalovaný zabezpečil pre žalobcu
podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú žalovaným z obnoviteľných zdrojov, podal v máji 2015,
teda v čase, kedy už od februára 2015 mohol podať žalobu na plnenie. Keďže žalobou sa domáhal
určenia povinnosti žalovaného v kalendárnom roku 2015, už v čase podania žaloby išlo o určenie
povinnosti žalovaného za obdobie minulé.
Súdna prax dospela k jednoznačnému záveru, že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom
určení musí existovať nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
prípadne odvolacieho súdu. Pokiaľ podanou žalobou (druhá veta petitu žaloby) žalobca žiadal určiť
povinnosť žalovanému, aby zabezpečoval pre žalobcu podporu vo forme odberu elektriny, ktorú žalobca
vyrobí vo svojom zariadení a dodá každý mesiac v roku 2015, určenie tejto povinnosti v rozhodnutí súdu
v roku 2018 je bez významu, a preto na takomto určení nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem.
Rovnako to platí aj pre návrh žalobcu, aby súd určil, že žalovaný je povinný v kalendárnom roku 2015
zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku (prvá veta petitu žaloby), keďže rozsudkom súd
určuje ne/existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia,  a nie je prípustné určovať práva v minulosti.

19. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať aj so zreteľom na cieľ, ktorý
žalobca sleduje podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Z textu petitu určovacej
žaloby nepochybne vyplýva, že konečným cieľom žaloby je dosiahnuť zabezpečenie poskytovania
podpory žalovaným, teda peňažnej odplaty podľa rozhodnutia ÚRSO za žalobcom vyrobenú a dodanú
elektrinu. Keďže tento cieľ môže dosiahnuť žalobca inými procesnými prostriedkami, a to podaním žaloby
na plnenie, nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

20. Keďže pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení určovacia žalobca
žalobcu nemôže obstáť, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/145/2015", "guid": "e88ea02c-c4e9-41f1-9575-6eadd1dd71b2:ad9f3c6e-df4f-4730-bed0-b4acd401d95b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0bc6d2b7-0f8f-49b9-83a6-d1c9a776ce06:803d4fc9-2f48-4693-9411-b924b0630ee1", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/145/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/145/2015 z 12. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0bc6d2b7-0f8f-49b9-83a6-d1c9a776ce06:803d4fc9-2f48-4693-9411-b924b0630ee1"}], "citovane_v": []}