{"guid": "08f46bb4-2a90-4a5c-9f0b-b4d43ad9ad10:aa084cfe-85fc-4a0d-b5e4-7f4bb966660b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1", "spisova_znacka": "7CoP/383/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/383/2011 z 18. 12. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. decembra 2011, sp. zn. 7CoP/383/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1", "identifikacne_cislo": "7710209906", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2011-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa084cfe-85fc-4a0d-b5e4-7f4bb966660b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/383/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710209906
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7710209906.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. I. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťa rodičov: W. I. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho vo X. M. P.. D.. B.. č. XX/XXX zastúpeného JUDr. Danou Čukylovou
advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 3 a X. I. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V.
na M. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci na
ul. Majlátha č. 2518/14 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce z 27.10.2011 č.k. 17P 238/2010-137 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť matke povinnosť pravidelne ho informovať o všetkých dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, najmä oznámiť mu zdržiavanie sa mal. X. mimo adresy jej
trvalého pobytu, ak dĺžka pobytu presiahne mimo adresy trvalého bydliska 5 kalendárnych dní a taktiež,
aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletou tak, ako to navrhol na pojednávaní 8.7.2011 (č.l. 117
spisu).

Rozhodol tak na základe návrhu otca, v ktorom uviedol, že matka spolu s jeho maloletou dcérou sa
nachádzajú na neznámom mieste a matka maloletej odmieta povedať, kde sa zdržiava. Má vedomosti,
že išla študovať do Bratislavy a mal. X. zobrala so sebou a preto má obavy, či sú uspokojené potreby
maloletej. Ďalej uviedol, že si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť, ale matka mu neumožňuje
stretávať sa s mal. X.. Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že z
podania otca nebola zistená potreba dočasne upraviť jeho pomery s maloletou nariadením predbežného
opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletou dcérou a matke uložil povinnosť informovať otca
o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej. Uviedol, že nezistil, že by dieťa bolo ohrozené
na živote a zdraví, ani iným spôsobom. Keďže sa jedná o výnimočný prostriedok dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, vyslovil názor, že v tomto prípade táto výnimočnosť potreby nebola preukázaná
a preto návrh otca zamietol. Konštatoval, že otec súdu neosvedčil a súdom nebolo zistené, že by sa
matka mala zdržiavať na inej adrese  než na adrese trvalého bydliska (súdom bolo matke doručené
uznesenie o nariadení doplnenia znaleckého dokazovania, ktoré matka prevzala osobne na adrese
trvalého bydliska). Ak by sa aj zdržiavala matka s maloletou dcérou na inej adrese, je to dôvod na
prehodnotenie návrhu otca na úpravu styku a zrejme by neprichádzal do úvahy návrh tak, ako ho
podal na poslednom pojednávaní, pretože by nemohol byť dodržaný zo strany súdu. Vyslovil názor,
že neprichádza do úvahy rozhodnúť o takom návrhu úpravy styku, ak nie je zistené v konaní, či je
takýto návrh aktuálny. Uložiť povinnosť matke informovať otca o pobyte maloletej nepovažoval za takú
povinnosť, ktorá by bola nevyhnutná a vyžadovala si aktuálne rýchle a výnimočné riešenie formou
predbežného opatrenia, pričom tieto návrhy otca budú riešené v rozhodnutí vo veci samej. Konajúci súd
právne posúdil vec podľa § 74 ods. 1, § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 O.s.p..



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle jeho návrhu. Odvolanie
odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.e/, f/ O.s.p. a § 205a písm.d/ O.s.p.. Uviedol, že
absolútne nesúhlasí so stanoviskom príslušného súdu, že vo vyššie uvedenej veci bezpochyby nedošlo
k ohrozeniu zdravia dieťaťa, či k osvedčeniu iného závažného dôvodu na to, aby bolo namieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Konštatoval, že má právo na
neobmedzený styk s mal. X., čo mu bolo flagrantným, arogantným a detinským správaním matky
zamedzené. Dieťa trpí, keďže matka ušla zo svojho trvalého bydliska z jedného dňa na druhý do
Bratislavy, v dôsledku čoho je bezpečné a prirodzené prostredie na prioritné  zabezpečenie sústavnej,
dôslednej starostlivosti o výchovu, o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa v súčasnosti
vo vážnom ohrození. Nevypočítateľné správanie matky svedčí iba o tej skutočnosti, že absolútne
nesleduje záujmy dieťaťa, ale svoje, pretože dieťa bolo z bezpečného denného života vytrhnuté do
prostredia úplnej samoty a cudzích pomerov. Keďže pracovníčky príslušného úradu sa v posledných
týždňoch vôbec nestretli s matkou a s mal. X. v mieste trvalého pobytu a rodičia matky nevedeli oznámiť
na žiadosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa ich dcéra nachádza, neostávalo mu nič iné,
ako podať návrh na predbežné opatrenie na dočasnú úpravu styku s mal. X.. Na jeho otázku pred
mesiacom a pol, kde a prečo odišla matka maloletej odpovedala len krátko do telefónu: „Odišla som do
Bratislavy študovať a dieťa som zobrala so sebou.“. Poukázal na ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine a
konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa. Vyslovil názor, že matka takýmto správaním nechráni, ale vážne ohrozuje zdravie
a riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa, no najmä zasahuje do základného práva druhého rodiča, ktorý
nemôže vykonávať súdom a zákonom uložené povinnosti. Uviedol, že je evidentné, že pred zamietnutím
predbežného opatrenia súd nesprávne skutkovo posúdil vec, keď jednak svojím rozhodnutím odoprel
možnosť výkonu rodičovských práv  jednému z rodičov a to tak, že dal voľnú ruku na cestu k sebeckému
správaniu matky napriek tej skutočnosti, že on má právo na neobmedzený styk s mal. X. a stále toto
svoje právo vykonávať nemôže a jednak absolútne a povrchne skonštatoval v uznesení, že nebolo
zistené, že by sa matka mala zdržiavať na inej adrese, než na adrese trvalého bydliska (súdom bolo
matke doručené uznesenie o nariadenie doplnenie znaleckého dokazovania, ktoré prevzala osobne
na adrese trvalého bydliska). Konštatoval, že matka maloletej mohla kedykoľvek splnomocniť svojich
rodičov na prevzatie príslušnej doporučenej zásielky alebo mohla sa vrátiť do miesta trvalého pobytu,
aby zavádzala súd pod takým dojmom, že sa nachádza v mieste trvalého bydliska a neušla. Uviedol,
že súd porušil svojím povrchným postupom vo vyššie uvedenej veci najmä § 78 ods.  2 a 3 O.s.p. a
nezistil skutkový stav presne a dopodrobna. Vyslovil názor, že správaním matky maloletej a samotným
uznesením súdu bol porušený čl. 41 Ústavy SR a to najmä ods. 1, podľa ktorého manželstvo, rodičovstvo
a rodina sú pod ochranou zákona a zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých, ako aj ods.
4, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Zdôraznil, že mu nikdy nebolo rozhodnutím
alebo na základe zákona nariadené odlúčenie od mal. X., práve naopak, matka maloletej svojvoľne
odlúčila dieťa od starostlivosti a výchovy druhého rodiča, pričom podmienky na zabezpečenie riadnej
výchovy a starostlivosti zo strany otca od začiatku boli posúdené príslušnými úradmi ako nadštandardné
a preto došlo aj k osvedčeniu iného závažného dôvodu na to, aby bolo namieste predbežným opatrením
rozhodnúť v jeho prospech pred rozhodnutím v merite veci. Ďalej uviedol, že v súčasnosti ani úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny a ani on sám nevie, kde presne v Bratislave sa nachádza mal. X. a taktiež
nemajú informácie o tom, kde a akú pracovnú činnosť vykonáva matka maloletej a nevie posúdiť, či
dieťa sa nachádza v bezpečí a či je dieťaťu zabezpečená zákonom sledovaná prioritná starostlivosť,
keďže na mieste trvalého pobytu maloleté dieťa sa už týždne nenachádza. Nevie, z akých peňažných
zdrojov zabezpečuje výchovu maloletej, keď je vedená podľa súdneho spisu ako študentka, kde a čo
študuje a najmä pri dennom, resp. diaľkovom štúdiu ako zabezpečuje riadnu výchovu maloletej a taktiež
kto sa o maloletú stará cez soboty a nedele, keď matka maloletej údajne študuje diaľkovo. Zdôraznil, že
matka ani raz nedodržala rozhodnutie príslušného súdu odovzdať mu dieťa do jeho opatery v zmysle
príslušného rozsudku v mieste jeho trvalého pobytu (pred bytom). Uviedol, že 14.10.2011 sa pokúsil
stretnúť s maloletou, no nepodarilo sa mu kontaktovať matku dieťaťa cez deň, až o 17,00 hod. mu matka
dieťaťa oznámila, že mu umožní stretnutie na krátky čas po viacerých týždňoch a to na Železničnej stanici
v Bratislave. Tým matka maloletej porušuje súdne rozhodnutie, keďže má za povinnosť odovzdať dieťa
v mieste jeho trvalého pobytu a nie na inom mieste. Počas stretnutia so svojou dcérou si na nej všimol
rôzne znaky stresu, ako aj iné negatívne javy. Nakoľko v zmysle rozhodnutia súdu má právo stýkať sa so



svojou dcérou neobmedzene, má za to, že jeho bývalá manželka nielenže úmyselne zabraňuje tomu, aby
sa stýkal so svojou dcéru a aby vykonával v zmysle rozhodnutia súdu a zákona svoje rodičovské práva a
povinnosti, ale podľa jednotlivých znakov zistených na svojej dcére matka hrubo zanedbáva povinnosti
vyplývajúce zo Zákona o rodine. Napokon uviedol, že uznesením súdu a arogantným postupom matky
maloletej boli hrubo porušené jeho rodičovské práva a povinnosti garantované v čl. 41 Ústavy SR.

Otec písomným podaním doručeným konajúcemu súdu 15.11.2011 doplnil svoje odvolanie, ku ktorému
priložil doklad o zaslaní výživného, doklad kontaktu na organizáciu Kľúč, cestovné lístky do Bratislavy
a späť, úradné záznamy vykonané na Sociálnom úrade v Michalovciach. Uviedol, že prvý záznam
z 13.9.2011 svedčí o tom, že dcérka prišla k nemu s telesnou ujmou už v dobe, keď s matkou žila
ešte na adrese svojho trvalého bydliska a záznam zo 17.10.2011 spísal kvôli tomu, že aj v Bratislave
našiel pri stretnutí dcérku v zlom zdravotnom, ako aj duševnom stave. Priložil doklad o tom, že pri
poslednej návšteve musel zakúpiť šampón na odvšivavenie dcérky, pričom tento stav matka dcérky
vôbec neregistrovala. Ďalej priložil doklad o podaní oznámenia o opustení trvalého bydliska matky
s dieťaťom na Obvodnom oddelení PZ vo Veľkých Kapušanoch, doklad o účasti u mediátora za
účelom dosiahnutia dohody s matkou mimosúdnou cestou a znalecký posudok vypracovaný k spisu.
Konštatoval, že matka dcérky odmieta všetky ním navrhnuté alternatívy. K znaleckému posudku na str.
12-13 uviedol, že je ohromený tvrdeniami dcérky, že s ním nechce absolvovať víkendové stretnutia,
že sa v jeho domácnosti necíti dobre. Počas strávených dní s ním aj so starými rodičmi nezbadal u
dcérky žiadnu nevôľu a zdalo sa mu, že je šťastná, bezstarostná a uvoľnená. Vyslovil názor, že matka
zámerne vo výchove dcérky použila prvky so snahou ovplyvňovania jej pocitov proti nemu. Napokon
uviedol, že po toľkej snahe a opätovne nasledujúcich neúspechoch dosiahnuť aspoň minimálnu úpravu
styku s dcérkou na súde, ako aj na úradoch pomaly nadobúda pocit, že sa to deje preto, lebo jeho
rodina je rómskeho pôvodu a aj napriek tomu, že sa to snažil dlho odmietať, pomaly sa nevie ubrániť
diskriminačnému syndrómu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a zároveň vyslovil, že účastníkom sa
nepriznáva náhrada trov konania. Uviedla, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nemal oporu
v skutočnom skutkovom stave, nakoľko skutkové okolnosti tvrdené otcom maloletej nie sú pravdivé.
Tak, ako doteraz bolo zaužívané medzi otcom maloletej a ňou, dochádza k realizácii styku otca a to
tak, že dvakrát v mesiaci od ranných hodín soboty do 17,00 hod. nasledujúceho dňa v nedeľu otec sa
môže stretávať s maloletou. Uviedla, že je pravdou, že došlo k zmene jej trvalého bydliska a zároveň aj
mal. X., nakoľko od konca októbra 2011 obidve sú prihlásené k trvalému pobytu na adrese M. XX v V..
Konštatovala, že je svojprávnou osobou a nie je povinná vyžiadať od bývalého manžela súhlas k tomu,
aby na základe slobodného rozhodnutia realizovala svoje plány o ďalšom štúdiu a zásadne odmieta
tvrdenie otca maloletej, že mala „ujsť“ z miesta trvalého bydliska do Bratislavy. Uviedla, že je schopná
a spôsobilá rozhodovať o ďalšej svojej budúcnosti a žiadnym rozhodnutím súdu nebola zaviazaná k
tomu, aby nemohla zmeniť adresu trvalého bydliska, pričom otcovi maloletej umožňuje stretávať sa s
maloletou tak, ako to praktizovali vtedy, keď bývala v rodinnom dome svojich rodičov v obci M.. Tvrdenia
otca, že dieťa trpí je len jeho výmyslom a ona dieťaťu poskytuje riadnu starostlivosť a o dieťa je dobre
postarané. Maloletá nemá žiadne problémy a žije v prostredí, ktoré vyhovuje všetkým podmienkam,
ktoré sa kladú na obvyklé bývanie v bytovom dome. Dieťa nie je v žiadnom ohrození a preto tvrdenia
otca nie sú ničím podložené. Uviedla, že bola v kontakte s otcom maloletej, oznámila mu, že dochádza
k zmene trvalého bydliska a do tej doby, kým sa neusporiadali všetky formality nebolo žiaduce, aby
otec maloletej zasahoval do týchto záležitostí, nakoľko podľa jej názoru ide zo strany otca o pomstu v
záujme vytvárať jej prekážky, nakoľko stále žije v predstave, že naďalej bude určovať jej život. Dieťa sa
teší na terajšie prostredie, zvyklo si na nové pomery, úspešne si osvojuje slovenský jazyk a má všetky
predpoklady k tomu, aby sa po krátkom čase úplne adoptovalo na nové prostredie. Zdôraznila, že chráni
oprávnené záujmy maloletej a výmysly otca o údajnom zdravotnom ohrození zdravia maloletej nemajú
žiaden reálny podklad, slúžia len k tomu, aby sa snažil znepríjemniť jej život a súčasne aj maloletej
dcére. Pri jednej z posledných návštev, keď maloletú odovzdala otcovi sa stalo, že otec vrátil maloletú
tak, že vo vlasoch mala vši, preto nevie, že kde bol otec s maloletou dcérou, keď v takomto stave jej ju
vrátil. Zdôraznila, že nebráni otcovi maloletej, aby sa s ňou stretával tak, ako to bolo zaužívané doteraz,
avšak na druhej strane nie je možné spravodlivo od nej očakávať, aby nosila maloletú na návštevy otca
do X. M.. Ak otec maloletej má záujem stretávať sa s ňou, matka mu v tom nebráni a umožňuje mu
styk s maloletou. Uviedla, že dieťa navštevuje materskú škôlku a medzi rovesníkmi sa cíti dobre, je



vyrovnaná a nie je v žiadnom smere ohrozená jej riadna výchova. Pri výchove maloletej sú nápomocní
jej príbuzní, ktorí bývajú v Bratislave a v prípade akejkoľvek neplánovanej udalosti jej môžu poskytnúť
pomoc. Tvrdenia otca v odvolaní sú nepravdivé a vymyslené dôvody majú vzbudiť stav ohrozenia zdravia
maloletej, avšak v skutočnosti sa jedná o pokusy otca maloletej donútiť ju vrátiť sa do obce M.. Napokon
uviedla, že v rámci riadneho dokazovania na Okresnom súde Michalovce v konaní č. 17P 238/2010
bude potrebné zohľadniť nové okolnosti, ktoré nastali a na základe doplnenia dokazovania bude možné
zákonným spôsobom rozhodnúť o úprave práv a povinností k mal. X..

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne a dôvodné.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2
písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí  konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v
tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím,
lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré
by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie
je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné
zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie
je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa a len v
prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je
namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa neboli
bezprostredne ohrozené a nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasne upraviť styk otca s
maloletým dieťaťom tak, ako to navrhol na pojednávaní 8.7.2011 (č.l. 117 spisu) predovšetkým s
poukazom na to, že matka s maloletým dieťaťom je prihlásená k trvalému pobytu v Bratislave a
predbežným opatrením môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len v nevyhnutnom rozsahu, pričom
styk otca s dieťaťom je aj doposiaľ realizovaný, čo potvrdila jednak matka, ako aj otec v podanom
odvolaní, v ktorom uviedol, že keď chce vidieť dcérku, musí on ako aj jej starí rodičia vycestovať
za ňou do Bratislavy. Odvolací súd dodáva, že pre úpravu pomerov maloletého dieťaťa predbežným



opatrením je podstatné, či existuje naliehavá potreba upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu
predbežným opatrením v nevyhnutnom rozsahu do rozhodnutia súdu vo veci samej. To znamená, že
súd predbežným opatrením upraví len tie pomery dieťaťa, kde hrozí, že bez okamžitého zásahu súdu
by bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa. Zo zistených skutočností,
ktoré sú obsahom preskúmavaného spisu nie je preukázané bezprostredné ohrozenie maloletej a teda
nebola osvedčená danosť práva (nároku). Odvolací súd ďalej dodáva, že predbežným opatrením taktiež
nie je možné uložiť matke povinnosť pravidelne informovať otca o všetkých dôležitých skutočnostiach
týkajúcich sa maloletej, najmä oznámiť mu zdržiavanie sa mal. X. mimo adresy jej trvalého pobytu,
ak jeho dĺžka presiahne 5 kalendárnych dní, nakoľko takáto povinnosť nie je tak nevyhnutná, aby si
vyžadovala okamžitý zásah súdu a bez poskytnutia ktorej by bol život, zdravie alebo iný dôležitý záujem
maloletého dieťaťa ohrozený. K tomu je potrebné uviesť, že matka maloletej adresu svojho trvalého
bydliska nezatajuje a túto uviedla aj vo vyjadrení k odvolaniu, že je prihlásená aj s maloletou k trvalému
pobytu v Bratislave na M. ul. č. XX. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a dodáva, že opodstatnenosťou skutočností uvádzaných otcom
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní sa bude zaoberať konajúci súd v rámci
zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/238/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}