Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/39/2013 z 10. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. júna 2013, sp. zn. 2Tos/39/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3113010578.1
Krajský súd Trenčín | 2Tos/39/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3113010578.1 | 2013-06-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c124e517-0417-4998-ad1c-39327e74bbde
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3113010578.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010578
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113010578.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti odsúdenému O. W., nar. XX.XX.XXXX
v X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2013, sp.zn. 8Pp/36/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa §  193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného O. W.           z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

O. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 13.02.2012 pod sp. zn. 1T/18/2012 vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený pre prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Tr. zákona. Na výkon trestu nastúpil dňa 16.06.2012 a jeho predpokladaný koniec má mať po započítaní
doby zadržania dňa 15.06.2013.

Následne má nastúpiť na výkon zvyšku trestu odňatia slobody a výkon celého trestu odňatia slobody po
vyslovení jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom prepustení uznesením
Okresného súdu Martin zo dňa 04.09.2012 sp. zn. 13Pp/17/2010. Ide o zvyšok trestu odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace a 27 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, uložený mu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona,
a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.06.2009 pod sp. zn. 0T/153/2009
(ktorého predpokladaný koniec má mať po započítaní doby zadržania dňa 09.11.2013) a celý trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia (uložený mu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31.03.2009 sp. zn. 0T/79/2009, ktorého predpokladaný koniec má
mať po započítaní zadržania dňa 07.01.2014). Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2012
sp. zn. 1Nt/124/2012 bol v prípade odsúdeného určený spoločný spôsob postupne uložených trestov
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 14.3.2013 bol na Okresný súd Trenčín doručený návrh odsúdeného O. W. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.4.2013 po vypočutí odsúdeného napadnutým uznesením, sp. zn. 8Pp/36/2013 podľa § 415 ods. 1
Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh O. W. o jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené
podmienky pre podmienečné prepustenie.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený O. W.. V písomnom odôvodnení
sťažnosti uvádzal, že súd prvého stupňa rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie a jeho žiadosti



vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech a nevzal do úvahy uznesenie Okresného súdu Bratislava V,
zo dňa 20.1.2013, sp. zn.  0T/153/2009 o tom, že je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo
dňa 2. januára 2013 a odpúšťa sa mu nevykonaný trest odňatia slobody uložený mu  trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.06.2009 pod sp. zn. 0T/153/2009. Uvedené rozhodnutie o
amnestii pritom predložil aj súdu prvého stupňa. Preto žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie
a vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k nasledujúcim záverom.

V prvom rade je nutné uviesť, že námietka odsúdeného týkajúca sa skutočnosti, že súd prvého stupňa
nevzal do úvahy vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V  zo dňa 20.1.2013, sp.
zn.  0T/153/2009 o tom, že je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2. januára
2013 a odpúšťa sa mu nevykonaný trest odňatia slobody uložený mu  trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 26.06.2009 pod sp. zn. 0T/153/2009, je dôvodná. Sám odsúdený predmetné
rozhodnutie doložil súdu prvého stupňa pred jeho rozhodovaním, preto si mal správne súd prvého stupňa
(pokiaľ aj nebolo uznesenie opatrené pečiatkou vyznačením právoplatnosti) túto okolnosť vyriešiť ako
predbežnú otázku a následne k nemu prihliadnuť pri svojom rozhodovaní. Pri takomto správnom postupe
by potom nebol dospel k nesprávnemu záveru, že odsúdenému lehota na podmienečné prepustenie
uplynie až dňom 8.7.2013 tak, ako konštatoval v dôvodoch svojho rozhodnutia a uvádzal tiež ako jeden
z dôvodov, pre ktorý bola žiadosť odsúdeného O. W. zamietnutá.

Na základe uvedeného a vzhľadom na spomínané rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V,  zo dňa
20.1.2013, sp. zn.  0T/153/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.1.2013, potom krajský súd musel
skonštatovať, že odsúdený vykonáva postupne uložené tresty trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 13.02.2012 pod sp. zn. 1T/18/2012 vo výmere 1 rok a trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31.03.2009
sp. zn. 0T/79/2009.  Po započítaní doby väzby a doby zadržania má mať potom odsúdený koniec
postupne uložených trestov dňa 13.8.2013, pričom lehota k podmienečnému prepusteniu mu uplynula
dňom 13.2.2013.

S prihliadnutím na uvedené potom krajský súd na podklade podanej sťažnosti posudzujúc splnenie
podmienok odsúdeného O. W. na rozdiel od súdu prvého stupňa skonštatoval, že podmienka o vykonaní
potrebnej časti z výmery uložených trestov bola splnená.
Pri posudzovaní splnenia ďalších podmienok v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorými sú
jednak preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a
očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život,  krajský súd zistil nasledovné. Z hodnotenia ústavu na
výkon trestu zo dňa 21.3.2013 vyplýva, že odsúdený je slobodný, bez vyživovacej povinnosti. Zaradený
do diferenciačnej skupiny B. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia príslušníkov plní, doteraz bol jedenkrát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Do ponuky
kultúrno-osvetových činností sa zapája. Vo voľnom čase je aktívny. Pracovne je zaradený od 17.09.2012
na pracovisku v ústave „Zrkadlá - úkol“, kde si plní svoje povinnosti k spokojnosti nadriadených.
Vzťahy udržiava formou korešpondencie s matkou, súrodencom a starou matkou. Na plnení programu
zaobchádzania participuje a k spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj. Resocializačná prognóza je
u neho hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, najmä z dôvodu
jeho dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu a drogovú minulosť. Preukazuje teda čiastočné
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré je odporúčané s dohľadom.

Vychádzajúc z hodnotenia odsúdeného možno teda skonštatovať tiež polepšenie v plnení jeho
povinností a správaní vo výkone trestu. Na druhej strane je v hodnotení konštatované, že resocializačná
prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné
najmä z dôvodu opakovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti. Pritom je nutné zvýrazniť, že
odsúdenému bol najskôr uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol nariadený vykonať z
dôvodu spáchania ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe. Neskôr bol aj z výkonu trestu podmienečne
prepustený, avšak sa neosvedčil a bolo rozhodnuté o vykonaní zvyšku trestu. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že odsúdený si nevážil teda šancu, ktorá mu bola daná v podobe podmienečného odsúdenia
a podmienečného prepustenia. Na základe toho potom aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený



svojim správaním vo výkone trestu síce preukázal čiastočné polepšenie, avšak v súčasnosti nie je možné
vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.

Okresný súd teda napriek vyššie spomínanému pochybeniu rozhodol správne, keď návrh odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného O. W. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.