Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/50/2012 z 19. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. februára 2013, sp. zn. 17CoE/50/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3011899935.2 Krajský súd Trenčín | 17CoE/50/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3011899935.2 | 2013-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78645b27-4a60-495b-863b-7f14f9b5c4d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3011899935.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899935
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3011899935.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U., so sídlom Q., U. XX, IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený J., so sídlom Q., Y. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: L.V., bytom W. Q. X, pre
vymoženie 522,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 29. marca 2011, č.k. 1Er/1549/2003-22, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. novembra 2011, č.k 1Er/1549/2003-29, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, v druhom výroku zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v treťom výroku
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi T.. L. B. trovy exekúcie vo výške 127,49
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení
s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na § 39, § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako
aj na príslušné ustanovenia zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení účinnom do 31.12.2003. Súd
prvého stupňa preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica spísaná v
notárskom úrade notára T.. A. F. dňa 02.05.2003, č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX. Ide o osvedčenie
o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/
O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa zápisnice sa k notárovi
dostavil L.. Q. S. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúceho L.. A. B., advokáta,
konajúceho na základe plnej moci, ktorá je prílohou zápisnice v mene povinnej osoby. Notár osvedčil, že
L.. Q. S. v mene povinnej osoby vyhlásil viaceré tam uvedené skutočnosti. Prílohou notárskej zápisnice
je plnomocenstvo, ktoré udelil L.. A. B. advokátskemu koncipientovi za účelom uznania záväzku dlžníka
z úverovej zmluvy uzavretej s oprávneným a za účelom spísania notárskej zápisnice tak, aby sa stala
vykonateľným titulom. Prílohou notárskej zápisnice je i zmluva o úvere zo dňa 11.12.2002, č. XXXXXXX,
ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom. V texte zmluvy o úvere je časť označená
ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta L.. A. B. na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp.
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Prvostupňový súd konštatoval, že zmluva o
úvere, ktorá je základom pre exekučný titul a je jeho neoddeliteľnou prílohou, bola medzi oprávneným
a povinným podpísaná dňa 11.12.2001, a to vrátane Splnomocnenia povinného pre L.. A. B., advokáta.
Tento však v tom čase už na základe Splnomocnenia zo dňa 28.12.2002 zastupoval i oprávneného.
Podľa názoru súdu prvého stupňa týmto postupom advokáta L.. A. B. došlo k porušeniu vtedy platného
a účinného § 16 písm. a/ zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Prvostupňový súd konštatoval, že prejav
vôle povinného, ktorým súhlasí, aby sa zápisnica stala exekučným titulom, je v rozpore so záujmami



zastúpeného - povinného a výrazne v prospech druhého zastúpeného - oprávneného. Súd prvého
stupňa vyvodil, že takto formulovaná plná moc od povinného pre advokáta L.. A. B. v zmluve o úvere
ako aj všetky následné úkony, vykonané advokátom L.. A. B. za povinného z tejto zmluvy, sú absolútne
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 16 písm. a/ zákona č. 132/1990 Zb. Z tohto dôvodu i notársku zápisnicu č. N XXXX/
XXXX, NZ XXXXX/XXXX, považoval súd prvého stupňa za absolútne neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a súčasne za nespôsobilý exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že povinný v zmluve o úvere nedal súhlas na zastupovanie
advokátskym koncipientom, takýto súhlas nevyplýva ani z ďalších listín, ktoré sú obsahom exekučného
spisu, a preto dospel k záveru, že notársku zápisnicu vykonala osoba, ktorá na to povinným nebola
splnomocnená. Z uvedeného dôvodu ju posúdil ako nespôsobilý exekučný titul. Na základe všetkých
uvedených skutočností súd prvého stupňa konštatoval, že vo veci sú dané iné dôvody (nespôsobilosť
exekučného titulu pre jeho absolútnu neplatnosť a nesúlad s § 42 ods. 1 Exekučného poriadku), pre ktoré
je exekúcia neprípustná a z tohto dôvodu ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g Exekučného poriadku.
Pretože súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, keďže takéto rozhodnutie považoval za nadbytočné. Rozhodnutie o náhrade trov
exekúcie prvostupňový súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v
zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v celkovej výške 273,24 eur, ktoré pozostávali z 20% odmeny z
vymoženej sumy 667,89 eur (oprávnenému bola poukázaná suma 522,14 eur) vo výške 133,60 eur,
náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 94,10 eur a DPH vo výške 45,54 eur. Z
vyúčtovania súd prvého stupňa zistil, že exekútor v tomto konaní od povinného vymohol sumu celkovo
667,89 eur, z ktorej časť v sume 522,14 eur poukázal oprávnenému a časť v sume 145,75 eur vymohol
na trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej
činnosti v zmysle § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 20% zo základu na určenie
odmeny (§ 4 ods. 1 cit. vyhl. zo sumy 668,- eur) a to vo výške 133,60 eur. Ďalej súd prvého stupňa priznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhlášky za poštovné a kancelárske
náklady spolu vo výške 94,10 eur. Keďže je súdny exekútor registrovaným platiteľom DPH priznal mu
túto zo sumy 227,70 eur vo výške 45,54 eur. Celkovo tak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 273,24 eur. Záverom uviedol, že nakoľko súdny exekútor v priebehu konania od povinného
vymohol na trovy exekúcie sumu 145,75 eur je potrebné, aby oprávnený exekútorovi doplatil na trovy
exekúcie už iba sumu 127,49 eur. Dňa 25.11.2011 súd prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p.
vydal opravné uznesenie č.k. 1Er/1549/2003-29, v ktorom opravil záhlavie napadnutého uznesenia, a
to v časti označenia oprávneného tak, že vypustil údaj o právnom zastúpení oprávneného, nakoľko v
záhlaví uznesenia uviedol právne zastúpenie oprávneného, avšak zo spisu vyplynulo, že oprávnený nie
je v konaní zastúpený žiadnym zástupcom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul
za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné
plnomocenstvo bolo preskúmané notárom pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal
aj Okresný súd Považská Bystrica pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely
vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a
už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený sa ďalej nestotožnil s
názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom
z dôvodu, že chýbala účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní. Uvedené odôvodnil tým, že
žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo znenia
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu resp.
záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že preskúmavanie exekučného titulu z hľadiska hmotného
práva v rámci exekučného konania ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého



uznesenia si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného
bude už premlčaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasil s výrokom, ktorým súd zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie s výrokom, ktorým konajúci zamietol návrh na zmenu súdneho
exekútora.

Dňa 09.01.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa podanie zo dňa 04.01.2012, ktoré odvolací
súd posúdil ako doplnenie odvolania z dňa 27.04.2001. Oprávnený v ňom napadol výrok o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ako aj výrok o náhrade trov exekúcie. Nad rámec pôvodného
odvolania namietal výšku priznaných trov súdneho exekútora. Uviedol, že z uznesenia súdu prvého
stupňa vyplýva, že súdny exekútor vymohol od povinného v exekučnom konaní celkovo sumu 667,89
eur, oprávnený však eviduje v priebehu exekúcie vymoženú sumu len 522,14 eur, a preto zastáva názor,
že rozdiel v uvedených sumách, t.j. 145,75 eur si musel súdny exekútor ponechať na úhradu svojich
vzniknutých trov exekúcie. Oprávnený záverom zdôraznil, že súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi
nesprávne priznal 20% DPH aj z hotových výdavkov.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Po podaní odvolania, podaním zo dňa 03.09.2012, doručil oprávnený súdu prvého stupňa dňa
07.09.2012 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie odvolacích
dôvodov k podanému odvolaniu, týkajúce sa aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania odôvodnil potrebou
položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky ohľadne výkladu pojmu nekalá zmluvná
podmienka. Mal za to, že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie povinnosť položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, pretože
v opačnom prípade sa otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s
výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje
za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon,
ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Žiadal, aby
odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálne otázky: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných
práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a
hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky
veriteľa voči spotrebiteľovi.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,
okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie
nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.



Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie
odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že
Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať
všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže
sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť
skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie
je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.11.2010, C-76/10,
bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor
Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa
len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami Únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My
Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú
posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený
používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych
súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v
riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie
ustanovení spotrebiteľského práva.

Odvolací súd následne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2
Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať
exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy
zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.06.2003, ktorý bol
doručený súdnemu exekútorovi T.. L. B. dňa 17.06.2003, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa
02.05.2003. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť
exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané L.. Q. S. na základe substitučnej plnej
moci zastupujúceho L.. A. B., advokáta, ktorý konal na základe splnomocnenia udeleného povinným v
Zmluve o úvere zo dňa 11.12.2002.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným
a povinným bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne
dojednaný a povinný ani tento obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca
si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený
oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal
možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej
formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho
záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený
advokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených
s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že



zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného
splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon
urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica
spísaná so zástupcom povinného, resp. jeho koncipientom na základe neplatného splnomocnenia je
preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a
jej zastavenie.

Odvolací súd zároveň zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je
i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto
zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi
oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto
podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
predložená zmluva medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle odseku 2 citovaného
ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a tiež podmienky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo aj v oblasti
obchodného práva potrebné aplikovať normy chrániace spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy
len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Z
uvedeného dôvodu je preto potrebné na vzťah účastníkov aplikovať aj príslušné ustanovenia chrániace
spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že v zmysle § 879f Občianskeho zákonníka,
ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2004 z odseku 3 vyplýva, že všetky
zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv a boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, musia byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie
sú dané do súladu s ustanoveniami § 53 , § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3 , sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Námietku zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo
strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd je
kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že
exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (R 58/1997).

Nakoľko súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, odvolací súd zastáva právny názor, že tento
postupoval správne, keď zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko takéto
rozhodnutie by bolo nadbytočné.

Odvolací súd na základe odvolania oprávneného preskúmal následne aj výrok o náhrade trov exekúcie,
pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď na úhradu účelne
vynaložených trov exekúcie zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o námietky oprávneného týkajúce sa výšky



trov exekúcie, odvolací súd uvádza, že súdny exekútor celkovo od povinného vymohol sumu 677,89 eur,
z čoho oprávnenému poukázal sumu 522,14 eur. Trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil vo výške 273,24
eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 20% z vymoženej čiastky (20 % z 677,89 eur), t.j. 133,60 eur /
§ 16 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z./, z náhrady hotových výdavkov
vo výške 94,10 eur /§ 22 cit. vyhlášky/ a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 45,54
eur. Nakoľko súdny exekútor má už uhradenú sumu 145,75 eur, súd prvého stupňa správne zaviazal
oprávneného na úhradu zvyšku, a to vo výške 127,49 eur.

K námietke oprávneného, že súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nesprávne priznal 20% DPH
nielen z odmeny súdneho exekútora, ale aj z hotových výdavkov, odvolací súd uvádza, že § 196
Exekučného poriadku bol s účinnosťou od 01.01.2012 novelizovaný zákonom č. 348/2011 Z.z. V súlade s
predmetným ustanovením sa o DPH zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj náhrada hotových
výdavkov, ktorá v zmysle § 22 vyhlášky. č. 288/1995 Z.z. zahŕňa aj poštovné výdaje. Vzhľadom na
skutočnosť, že § 196 Exekučného poriadku v znení novely č. 348/2011 Z.z. neobsahuje prechodné
ustanovenie, ktoré by upravovalo procesný postup v konaniach začatých pred účinnosťou novely - pred
01.01.2012, je potrebné vo veci posúdenia náhrady trov exekúcie postupovať podľa § 196 Exekučného
poriadku v platnom znení a priznať tak súdnemu exekútorovi DPH nielen z odmeny súdneho exekútora,
ale aj z náhrady hotových výdavkov, čo je v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .