Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoE/91/2018 z 29. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2018, sp. zn. 12CoE/91/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4215208107.1 Krajský súd Nitra | 12CoE/91/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4215208107.1 | 2018-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae17cdbf-64bc-48fa-becf-fe6b81086bc2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4215208107.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215208107.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky v sume 3.446,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/717/2015-59 zo dňa 21.09.2017 v
spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/717/2015-76 zo dňa 19.09.2018
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) napadnutým uznesením č. k.
13Er/717/2015-59 zo dňa 21.09.2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Komárno č.
k. 13Er/717/2015-76 zo dňa 19.09.2018 zamietol žiadosť JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 3759/2015. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom do 31.12.2014). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že ako exekučný titul bol
predložený Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. KS-C/0912/0242 zo dňa 04.01.2013, ktorým bola povinná
zaviazaná zaplatiť istinu 3.446,01 eura s príslušenstvom a trovami konania.

2. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Za
týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 19.05.2010 uzavretú medzi právnym predchodcom
oprávneného - Poštovou bankou, a.s., a povinnou. Podľa bodu 3.7 uvedenej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu oprávneného súd zistil, že podľa bodu 10.2.2 sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú v nasledovnom znení: a/
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.



3. Oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri
uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4
Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Formulácia predloženej rozhodcovskej doložky totiž
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho
výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
právneho predchodcu oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.
Povinná zjavne nebola kvalifikovane poučená o závažných dôsledkoch rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Povinná nemala možnosť ovplyvniť ani
obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný
titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením č. k. 13Er/717/2015-76 zo dňa 19.09.2018 doplnil
napadnuté uznesenie č. k. 13Er/717/2015-59 zo dňa 21.09.2017 o ďalší výrok, ktorým v zmysle § 225
ods. 1, § 234 ods. 2 a § 64 zákona č. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,
alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, § 44 ods. 2 prvej a
druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Z. z., Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných
a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa
jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca (banka) bol povinný
podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, inak by došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte



obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvoinštančného
rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými
okolnosťami.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:

8. V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 30.03.2015 podaním návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie a aj odvolací súd
o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods.
1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
19.05.2010 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“). Svoju právomoc
si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinnou nepodpísaných VOP, ktoré boli súčasťou
Zmluvy o úvere. Podľa Zmluvy o úvere bol povinnej poskytnutý úver 3.500 eur, ktorý mala vrátiť v
mesačných splátkach; avšak tento dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, preto sa pôvodný veriteľ obrátil
so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského
súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

11. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín
založených v spise. Podľa obsahu spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie
sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá vo VOP právneho predchodcu oprávneného,
ktorý svoju pohľadávku postúpil. S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov
bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
na základe listinných dôkazov správne dospel k tomu, že je neplatné dojednanie riešenia sporov
na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech povinnej. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie
sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok
na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý



môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka
tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. VOP obsahujú v bode 10.2.2
rozhodcovskú doložku. Z citovaného článku VOP nie je tiež zrejmé, ktorý rozhodcovský súd by mal spory
rozhodovať; tento je uvedený len vo Všeobecnej časti v bode 2 v rámci definície pojmov.

12. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r/, ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

13. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože
nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé,
či oprávnený s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad
rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne
poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mala reálnu možnosť obsah
tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil
a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku
bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

14. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto
prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Všeobecných obchodných podmienok nedal povinnej
možnosť prejaviť jeho vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných
podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva
to, že osobitným rokovaním boli povinnej poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom
riešení sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej
rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov.



15. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).