Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/161/2017 z 1. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2018, sp. zn. 2Cob/161/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1412200407.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/161/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1412200407.1 | 2018-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 652 ods. 1 ObZ, ObZ, § 388 CSP, § 566 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e94a0205-0441-45fa-b7d1-12d0cd11a9ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1412200407.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/161/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200407
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412200407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: MSI spol. s r.o.,
Jakabova č. 59, 821 04 Bratislava, IČO: 31 343 015, zastúpený: JUDr. Rastislav Vranec, advokát,
Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, proti žalovanej: B. Z., L. XX, XXX XX C., P.: XX XXX
XXX, zastúpená: JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s.r.o., Čajakova 13, 811 05 Bratislava,
o zaplatenie 2.371,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 10Cb/111/2012-327 zo dňa 03.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/111/2012-327 zo dňa
03.03.2017 mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
2.371,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.371,15 eura od 26.03.2011
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol,
že priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým,
že dňa 28.08.2010 uzatvoril so žalovanou zmluvu o obchodnom zastúpení (ďalej len zmluva), ktorej
predmetom bolo vyvíjanie osobnej činnosti obchodného zástupcu smerujúcej k uzavieraniu kúpnych
zmlúv na účet a v mene firmy so zákazníkmi v dohodnutej predajnej oblasti, ktorí majú záujem o tovar.
Podľa žalobcu žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že peňažnú hotovosť, ktorú prevzala od
zákazníkov za tovar dodaný žalobcom nepreviedla na jeho účet. Žalobca tak vystavil žalovanej faktúru
č. 9300003079 so splatnosťou dňa 25.03.2011 na sumu vo výške 2.371,15 eur ako sumou rovnajúcou
sa chýbajúcemu tovaru prevzatého žalovanou od žalobcu.

3. Žalobca špecifikoval svoj nárok ako manko, ktoré spôsobil manžel žalovanej S. Z.. Podľa žalobcu ide
o špecifickú situáciu v tom, že zmluvu o obchodnom zastúpení podpísal pán Z. a v záhlaví zmluvy, resp. v
dvoch zmluvách o obchodnom zastúpení, na ktoré sa žalobca odvoláva, je uvedená žalovaná. Žalovaná
s manželom vykonávali činnosť ako manželia s tým, že zmluvu o obchodnom zastúpení podpísal len
pán S. Z., ktorý vykonával rozvoz a distribúciu tovaru.



4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 652 ods. 1, § 655 ods.1, § 566
ods. 1, § 567, § 570, § 568, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 Občianskeho
zákonníka.

5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola žalobcom
podaná dôvodne. Nosným dôvodom na rozhodnutí je podľa súdu prvej inštancie subsumovanie vzťahu
žalobcu, žalovanej a manžela žalovanej pod mandátnu zmluvu, vzhľadom k neštandardne riešenému
vzťahu medzi žalobcom, žalovanou a jej manželom. Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalovaná
vykonávala činnosť v prospech žalobcu prostredníctvom svojho manžela. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalovaná fakturovala žalobcovi za činnosť, ktorú za ňu vykonával jej manžel. Výlučne
manžel žalovanej vykonával obchodnú činnosť, ako aj ostatné činnosti, súvisiace s touto činnosťou
- naskladňovanie tovaru, objednávanie tovaru, vedenie skladu a samotný predaj tovaru. Ďalšou
rozhodujúcou skutočnosťou bol fakt, že manžel žalovanej akceptoval podpisom výsledky inventúry v
sklade, ktorý mal vo výlučnej správe on. Uvedené potvrdili svedkovia p. C., S.. N., nepriamo aj p. M.,
ktorý bol ,,predchodcom,, p. Z. uviedol, že kľúče od skladu, keď pracoval pre žalobcu mal len on, keďže
mal hmotnú zodpovednosť. Nebolo preukázané, tak ako sa to snažila preukázať žalovaná strana, že
do skladu mala prístup aj iná osoba, ktorá by mohla nakladať s naskladneným tovarom. Uvedenou
akceptáciou výsledkov inventúry, manžel žalovanej potvrdil vznik schodku na zverených hodnotách,
ktorú následne žalobca aj finančne vyjadril a táto suma predstavuje žalovanú istinu. Priebeh a výsledky
inventúry mal súd prvej inštancie za preukázané z vykonaných listinných dôkazov, ako aj výpovede
svedka p. C., preto musel žalovanú zaviazať k náhrade žalovanej sumy, ktorej výšku mal súd za
riadne preukázanú. Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú obranu žalovanej, že žalobca ničím
nepreukázal, že by boli pánovi Z. odovzdané kľúče od skladu v garáži v sídle žalobcu, odovzdanie PDA
s manuálom. Súd mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že p. Z. kľúčmi od skladu a zariadením
PDA disponoval, sám svedok p. Z. to nepoprel. Taktiež žalovanou poukázaná skutočnosť, že k ukončeniu
zmluvy došlo v marci 2011, avšak v rámci tohto ukončenia žalobca nežiadal od žalovanej žiadnu úhradu,
hoci vedel akým výsledkom bola ukončená inventúra a žalovanej pritom pán Mazal dňa 21.03.2011
odovzdal žalobcovi poslednú hotovosť vo výške 4.415,19 eur, je podľa súdu prvej inštancie jednoznačne
vyjasnená. Žalobca k odvodu tržby vo výške 4.415,19 eur uviedol, že po odovzdaní tejto tržby bol
vyrovnaný stav pokladne za predaje v hotovosti a úhrady za faktúry na splatnosti. S fyzickou inventúrou
tovarových zásob to nemalo žiaden súvis.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že
vzťah je veľmi špecifický, pretože zmluva o obchodnom zastúpení bola uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou, avšak všetky úkony z obchodného zastúpenia vykonával manžel žalovanej. Má za to,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
neúplné a nesprávne zistil skutočný stav veci, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam - súd sa vysporiadal len stými dôkazmi, ktoré svedčia výroku jeho napadnutého
rozhodnutia, pritom boli opomenuté tie dôkazy, ktoré bolí pred súdom vykonané a ktoré dokazujú opak,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - súd nesprávne
právne posúdil otázku zodpovednosti na strane žalovanej, nakoľko listinné dôkazy i všetky súvisiace
skutočnosti nedokazujú, že za žalovanú sumu nesie zodpovednosť žalovaná.

8. Uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke vstupu do skladu kde sa nachádzal
tovar žalovanej, nakoľko neboli súdu predložené žiadne dôkazy týkajúce sa odovzdania kľúčov k tomuto
skladu, manipulácie s kľúčmi, kľúčový poriadok a pod. Zároveň neboli predložené žiadne dôkazy o
odovzdaní akýchkoľvek bezpečnostných kódov na vstup do priestorov skladu. Žalobca nepredložil dôkaz
o čo sa týka PDA zariadenia, na listinných dôkaz o stave skladu pred konaním inventúry dňa 11.03.2011.
Inventúrne zápisy a dokumenty z inventúry obsahujú zjavné nepresnosti a chyby v dôsledku čoho nie
je možné tieto doklady za dostatočné pre vyvodenie zodpovednosti voči žalovanej. Žalovaná suma bola
zistená až následne po vykonanej inventúre skladu jednostranne žalobcom. Žalobca bo od počiatku
spolupráce nedôsledný pokiaľ ide o zachytenie spolupráce so žalovanou v nejakom relevantnom
dokumente čo sa týka odovzdania skladu. Uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanej považuje za
nedostatočné a nedôsledné pokiaľ ide o výsledok inventúry.



9. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne.

10. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že už vo vyjadrení k odporu
uviedol, že že trvá na tom, že žalovaná je v spore pasívne legitimovaná. V zmysle § 652 ods. 4
Obchodného zákonníka musí mať zmluva o obchodnom zastúpení písomnú formu, toto ustanovenie
však nie je kogentné. Podľa žalobcu došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o
obchodnom zastúpení v písomnej forme a S. Z. ako manžel žalovanej bol oprávnený podpísať zmluvu.
V prípade ak došlo k excesu pri prekročení splnomocnenia zastupovať manžela, žalovaná svojimi
úkonmi exces schválila. Zdôraznil, že v obchodnom zastúpení nie je žiadne ustanovenie, že b musel
zástupca v tomto prípade žalovaná vykonávať činnosť osobne. Na obchodné zastúpenie je možné
aplikovať ustanovenie mandátnej zmluvy, kde podľa § 568 ods. 1 Obch. zák. mandatár je povinný
zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva.

11. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná fakturovala žalobcovi provízie za realizáciu obchodného
zastúpenia alebo za činnosť a žalobca jej provízie vyplácal. Žalobca však poukazuje na to, že v spore
sa nejedná o provízie, ale o manko, ktoré spôsobil pán Z. žalobcovi porušením ustanovení o obchodnom
zastúpení. Pán Z. protokol z inventúry podpísal, čím potvrdil spôsobenie manka žalobcovi a žalobca
vystavil žalovanej faktúru vo výške schodku. Žalobca si pohľadávku uplatňuje voči žalovanej, nakoľko
tým, že fakturovala provízne faktúry, preukázateľne vykonávala obchodného zástupcu v prospech
žalobcu na základe zmluvy.

12. Má za to, že z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovedí svedkov, ktoré v podanom
odvolaní odcitoval, je zrejmé že žalobca uniesol dôkazné bremeno nároku na vymáhanú sumu. Poukázal
na to, že z vyhlásenia zodpovednej osoby pred začatím inventarizácie zo dňa 11.03.2011 súd zistil, S.
Z. ako hmotne zodpovedná osoba vyhlásil, že odovzdal inventarizačnej komisii všetky doklady týkajúce
sa stavu a pohybu zásob a hospodárskych prostriedkov na zúčtovanie. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.09.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej proti rozsudku je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

14. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

15. Z ustanovenia § 388 C.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dôkazy
a nevyžadoval to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní spisového
materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne
posúdil. Keďže na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo použité, nebolo potrebné
postupovať podľa § 382 C.s.p.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu proti žalovanej na
zaplatenie sumy 2 371,15 eur s prísl. titulom zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorý špecifikoval ako tzv.
manko. Už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná namietala svoju pasívnu
legitimáciu v spore z dôvodu, že zmluvu o obchodnom zastúpení nepodpísala. Následne žalobca
navrhol, aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného, keďže zistil, že žalovaná nie je



pasívne legitimovaná. Žalovaná bola uvedená v záhlaví zmluvy, pričom zmluvu podpísal jej manžel S.
Z., ktorý činnosť vykonával a bol aj hmotne zodpovednou osobou. Uznesením zo dňa 10.10.2013 súd
prvej inštancie nepripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného, nakoľko žalobca navrhol zámenu
na strane žalovaného, s ktorou však žalovaná nesúhlasila. V ďalšom konaní žalobca mal za to, že
žalovaná je v spore pasívne legitimovaná, pretože zmluvu síce podpísal pán Z., ale žalovaná účtovne
ako obchodný zástupca figurovala v systému žalobcu a spolupráca manželov bola preukázaná. Súd
prvej inštancie subsumoval vzťah žalobcu, žalovanej a manžela pod mandátnu zmluvu, mal za to, že
žalovaná vykonávala činnosť prostredníctvom manžela a je teda zodpovednou osobou.

17. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nesprávneho posúdenia zodpovednosti žalovanej. Podľa odvolacieho súdu
súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že v zmluve o obchodnom zastúpení je v
záhlaví písomnej formy uvedená žalovaná, pričom zmluvu podpísal manžel žalovanej Peter Mazal, ktorý
činnosť vykonával. Súd nesprávne subsumoval vzťah medzi stranami pod mandátnu zmluvu a dospel k
nesprávnemu záveru o pasívnej legitimácii žalovanej v predmetnom spore.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval zistený
skutkový stav podľa ustanovení § 652 Obch. zák. - Zmluva o obchodnom zastúpení ako aj § 566 Obch.
zák. - Mandátna zmluva a napokon vzťah subsumoval pod mandátnu zmluvu.

19. Podľa § 652 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako
podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia
zmluva musí mať písomnú formu.

20. Je nesporné, že žalobca si svoj nárok uplatňoval titulom zmluvy o obchodnom zastúpení zo
dňa 28.8.2010. Z písomného textu zmluvy vyplýva, že zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou ako obchodnou zástupkyňou, ktorá je uvedená v záhlaví zmluvy. Predmetnú zmluvu
podpísal konateľ žalobcu a S. Z., manžel žalovanej, ktorý v skutočnosti činnosť vykonával. Ako vyplýva
z ustanovenia § 652 ods. 4 v spojení s § 263 ods. 2 Obch. zák. zmluva o obchodnom zastúpení
vyžaduje pre svoju platnosť zo zákona písomnú formu, ide teda o kogentné ustanovenie zákona. Keďže
žalovaná zmluvu nepodpísala, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení. Ak
súd subsumoval vzťah medzi žalobcom a žalovanou pod mandátnu zmluvu, pochybil, pretože vôľou
strán bolo uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá zo zákona vyžaduje pre svoju platnosť
písomnú formu a teda, aby ju podpísali konajúce osoby (v tomto prípade konateľ žalobcu a žalovaná).
Keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, nie je ani možné tvrdiť, že žalovaná vykonávala
činnosť prostredníctvom svojho manžela. Žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná, pretože nie
je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nositeľom tejto povinnosti je manžel
žalovanej, ktorý nebol stranou v spore.

21. Odvolací súd týmto nespochybňuje skutkové zistenia, že činnosť vykonával manžel žalovanej,
tvrdí iba, že v dôsledku neplatnosti zmluvy o obchodnom zastúpení nie je žalovaná v spore pasívne
legitimovaná a konanie manžela žalovanej z dôvodu neplatnosti zmluvy nemožno posudzovať ako
konanie žalovanej. Konanie manžela žalovanej by ju zaväzovalo jedine v prípade platne uzatvorenej
zmluvy o obchodnom zastúpení.

22. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, nebolo
potrebné vysporiadavať sa s ďalšími odvolacími námietkami týkajúcimi sa samotného vzniku manka.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že žalobu voči žalovanej zamietol.

24. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p. Žalovanej, ktorá mal vo veci úspech, odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.



25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).