{"guid": "08e22ea5-8c9c-4bed-8806-12860cd592af:64a0c50d-e5ee-4ab6-9d1d-4d8650796921", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1", "spisova_znacka": "7Co/266/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/266/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. júna 2016, sp. zn. 7Co/266/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1", "identifikacne_cislo": "4312221437", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64a0c50d-e5ee-4ab6-9d1d-4d8650796921", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/266/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312221437
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312221437.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.835,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24. februára 2016 č.k. 14C/258/2013-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je    p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 21,25 eura  právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka  JUDr. Andrejovi
Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa  rozhodol už len o trovách konania potom, čo uznesením
zo dňa 30.01.2014  č.k. 14C/258/2013-86 bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu s tým, že
rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 178,28 eura na  účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.  Zároveň rozhodol o vrátení
súdneho poplatku  navrhovateľovi v sume 103,30 eura, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT,
OSA, Thurzova 1, Košice , najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o jeho vrátení. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 146 ods. 2,  §  151 ods. 1, 3 , § 160,
§ 167 ods. 2 OSP konštatujúc, že  k zastaveniu konania došlo pre späťvzatie návrhu navrhovateľom,
ktorý neuviedol dôvod späťvzatia návrhu , preto z procesného hľadiska  zastavenie konania zavinil
navrhovateľ,  ktorý je podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP povinný uhradiť odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu v konaní  žiadne trovy nevznikli  a ani si ich náhradu neuplatnil.  Vedľajší účastník už pri prvom
úkone vzniesol námietku premlčania, pričom po takto vznesenej námietke došlo k späťvzatiu návrhu
navrhovateľom. Z uvedených dôvodov preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov  konania a to
trov právneho zastúpenia v sume 178,28 eura,  pri hodnote sporu 1.835,48 eura, za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia a odpor zo dňa 15.05.2013), jeden úkon po 81,33 eura a  k
úkonu  režijný paušál v sume 7,81 eura.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcu  podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu
účastníkovi  náhradu trov konania nepriznať. Namietal  nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého



stupňa. Mal za to, že vedľajší účastník na strane odporkyne musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa názoru
navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Mal za to, že v danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol,
že nevzhliadol význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou združenia
je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.  Poukázal na to, že pred zaslaním oznámenia o
vstupe do konania vedľajší účastník  nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, čo navodzuje dojem účelovosti.
Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ po jeho
písomnom vyjadrení vzal návrh späť, čo nasvedčuje tomu, že jeho vstup do konania splnil svoj účel
na ochranu práv  odporcu.  S ohľadom na uvedené považoval  jeho právne zastúpenie za dôvodné a
účelné, sledujúce legitímny cieľ. Preto je namieste priznať mu náhradu trov konania voči neúspešnému
navrhovateľovi v plnej výške, tak ako to urobil súd prvého stupňa. Záverom si uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa  nie je dôvodné.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi a vo výroku o
vrátení súdneho poplatku,  nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu  trovy konania vo výške 178,28 eura.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy  dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené
v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z
procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že
dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez
toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie
(zánik záväzku započítaním), atď. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.11.2012,
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.835,48 eura s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný
rozkaz č.k. 15Ro/509/2012-34  zo dňa 09.01.2013.  Odporcovi sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo
doručiť do vlastných rúk. Písomný podaním zo dňa 03.04.2013 (č.l.43 spisu) oznámil vstup do
konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Dňa 14.05.2013 bol vedľajšiemu účastníkovi
doručený návrh spolu s prílohami. Podaním zo dňa 15.05.2013 (č.l. 72) vedľajší účastník podal odpor
proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania.  Na to navrhovateľ dňa 13.06.2013
(č.l. 82 spisu) oznámil súdu, že berie návrh späť a žiada konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznať. Uznesením zo dňa 30.01.2014 č.k. 14C/258/2013-86 súd prvého



stupňa konanie zastavil s tým, že rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2014.
Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov  včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy  dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §  142  ods.  1 OSP,  účastníkovi,  ktorý  mal  vo  veci  plný  úspech,  súd prizná náhradu  trov
potrebných  na  účelné  uplatňovanie  alebo  bránenie  práva  proti  účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci,  ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý  mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.
V prejednávanej veci  vzal navrhovateľ po vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane odporcu  návrh  v
celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa
bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania  odporcovi  a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi  nejaké
trovy vznikli, preto mu ich ani súd nepriznal. Je však nepochybné, že  vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy vznikli  titulom právneho zastúpenia advokátom, preto má navrhovateľ povinnosť mu ich
nahradiť.
Odvolací súd dodáva, že v prípade  náhrady trov zastaveného konania však platí, že účastník  síce má
právo na náhradu trov, ale len potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník  sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi  zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V
zmysle  poznámky 10a)  k tomuto ustanoveniu,  osobitným predpis  je   aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že v tých sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských sporov sa môže konania
zúčastniť na strane spotrebiteľa  právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie v tomto
spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporkyne a nemusí preukazovať právny záujem na
jeho výsledku. Keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 OSP.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti  ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 OSP).
Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má  právo na právnu pomoc,
ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia
advokátom, a potom  aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi,
ktorého v konaní podporuje.
Argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy  konania
vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd  za dôvodnú, pretože práve po podaní vyjadrenia
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, v ktorom vzniesol námietku premlčania, došlo k späťvzatiu
návrhu navrhovateľom.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a
trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Aj keď účelnosť
vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci
riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť
právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP
patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka



mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo
v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu  patrí náhradu trov konania, pretože navrhovateľ z
procesného hľadiska späťvzatím návrhu zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o výšku
priznanej náhrady trov konania odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli priznané v rozsahu akom
boli vedľajším účastníkom na strane odporcu účelne vynaložené a v súlade s právnymi predpismi
uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. S vyčíslením  odmeny  za právne služby
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu  súdom prvého stupňa  sa odvolací súd
stotožnil a považuje ho za správny, preto s poukazom aj na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi súd uložil povinnosť  zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy  právneho  zastúpenia vo výške 21,25  eura  pozostávajúce z odmeny za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa (podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl.
č. 655/2004 Z.z.) v sume 9,13  eura, (zo základnej tarifnej odmeny t.j. zo sumy 178,28 ), z režijného
paušálu  8,58 eura  (§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH (§ 18 ods. 3) v sume 3,54 eura (20% zo sumy 9,13  +
8,58). Celkove trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 21,25 eura, ktorú je navrhovateľ povinný
zaplatiť advokátovi zastupujúceho vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/258/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}