{"guid": "08e16e69-a889-4dfe-8390-d4e91ee86d35:c47a9e68-9469-433b-9bba-5a473c26471a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1", "spisova_znacka": "13Co/62/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/62/2016 z 26. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2018, sp. zn. 13Co/62/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1", "identifikacne_cislo": "6313203636", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zoltán Szalay", "sudca_id": 504, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zoltan-szalay-504", "datum_vydania": "2018-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c47a9e68-9469-433b-9bba-5a473c26471a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313203636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6313203636.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ X. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. J., G. X a 2/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., G. 5, v oboch zastúpených JUDr.
Evaristom Zuzanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Horná 65A, proti
žalovaným: 1/ C.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, XXXXX D., D. a 2/ X. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX X. nad Y., obom zastúpeným JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie ČSA 5, 977 01 Brezno, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkýň
proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/78/2013-274 zo dňa 21. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100% účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol tak, že žalobu (návrh) žalobkýň zamietol.

2. Žalobkyniam uložil povinnosť  spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania spočívajúce
v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 250 Eur a v trovách právneho
zastúpenia v sume 712,65 Eur, na účet právnej zástupkyne odporkýň vedený vo VÚB J., č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:D., do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobkyne sa domáhali, aby súd určil,
že do dedičstva po poručiteľovi E. J., patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k nehnuteľnosti - stavbe
strojovne malej vodnej elektrárne, ktorá je postavená na parcele KN-C č. XXX/X, v k.ú. X. nad Y., v
súčasnosti stavba bez súpisného čísla, vrátane technického zariadenia zabudovaného v tejto stavbe a
hnuteľných vecí, ktoré sa v nej nachádzajú rovnako v rozsahu 1. Podľa názoru žalobkýň stavba malej
vodnej elektrárne patrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko jej stavebníkmi, užívateľmi a teda vlastníkmi
boli poručiteľ E. J. spolu so svojim nebohým synom Q. J., pričom každý vlastnil ideálny spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 k celku.

4. Žalované požadovali, aby súd žalobu zamietol a žalobkyne zaviazal nahradiť im trovy konania. Uviedli,
že stavba malej vodnej elektrárne je súčasťou rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej 1/, ktorá
nehnuteľnosti nadobudla na základe darovanej zmluvy od svojich rodičov.



5. Súd prvej inštancie zistil, že poručiteľ a žalovaná 2/ približne v roku 1979 kúpili v k.ú. X. nad Y. do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov starú pílu. Na pôvodných základoch píly začali stavať rodinný
dom, ku ktorému bolo dňa 21.05.1980 príslušným stavebným úradom Okresným národným výborom
vydané stavebné povolenie. Rodinný dom bol dostavaný v roku 1982, avšak doposiaľ skolaudovaný
nebol, pričom v súčasnosti je vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, ktorá ho nadobudla na základe
darovacej zmluvy od svojich rodičov (poručiteľa a žalovanej 2/). Pri pôvodnej stavbe starej píly zostal
kanál, ktorý však bol podľa tvrdenia žalovaných vo vlastníctve štátu a poručiteľ ho nadobudol do
vlastníctva až v roku 1983 titulom dedenia. Nakoľko v starej píle zostala aj V. turbína, poručiteľ a
žalovaná 2/ chceli toto využiť. G. sa súdnou cestou domáhal obnovy kanála (keďže bol nefunkčný,
zasypaný), pričom súd mu mal povolil uviesť kanál do pôvodného stavu, avšak tomu zabránila obec,
nakoľko poručiteľ na uvedenie kanála do pôvodného stavu nemal povolenie od príslušného úradu.
K. XX.XX.XXXX MNV odbor hospodársko-správny v G. na návrh poručiteľa rozhodol o umiestnení
stavby označenej ako „Obnova MVE 287 KW“. Následne dňa 07.09.1988 ONV v Banskej Bystrici vydal
stavebníkom E. J. (poručiteľ) a Q. J. (nebohý syn poručiteľa) rozhodnutie, ktorým povolil zriadenie
malej vodnej elektrárne (stavebné povolenie). Dňa 09.04.1990 ONV - odbor poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva vydal pre investorov E. a Q. J. rozhodnutie, ktorým povolil užívanie
vodohospodárskeho diela - Malej vodnej elektrárne v Závadke nad Hronom (kolaudačné rozhodnutie).

6. Čo sa týka právneho posúdenia, prvostupňový súd na vec aplikoval ustanovenia § 118 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že poručiteľ spolu s
manželkou - žalovanou  2/ kúpili starú pílu, na ktorej základoch začali na podklade stavebného povolenia
vydaného dňa 21.05.1980 stavať novostavbu rodinného domu (č.l. 88 spisu). Rovnako nebolo sporné
ani to, že tento rodinný dom bol postavený už v roku 1982 a to tak, že murovaná časť už v danom
roku siahala aj nad kanál tak, ako je to zobrazené na prvej snímke žurnalizovanej na č.l. 250 spisu (viď
výpovede žalovanej  1/ a právneho zástupcu žalobcov na č.l. 266 spisu). Účastníci ďalej nepovažovali
za sporné, že pre  malú vodnú elektráreň bolo vydané dňa 07.09.1988 stavebné povolenie (č.l. 7 spisu) a
dňa 09.04.1990 kolaudačné rozhodnutie (č.l. 11 spisu). Spornom zostala len skutočnosť, či malá vodná
elektráreň je či nie je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX. Súd vyhodnotením dôkazov podľa § 132
Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že podanému návrhu nemožno vyhovieť.

8. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súčasť veci je taká časť zloženej
veci (universitas rerum cohaerentium), ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky zároveň funkčne patrí
a nemôže byť od nej oddelená bez toho, že by sa tým samotná vec znehodnotila. Súčasťou hlavnej
veci sa stávajú iné veci bez toho, aby stratili svoju ďalšiu fyzickú existenciu, avšak s hlavnou vecou sa
dostávajú do takého fyzického alebo funkčného spojenia, že obe možno z hospodárskeho a právneho
hľadiska považovať za jednu vec. Súčasť veci nepredstavuje teda samostatnú vec v právnom zmysle.
Právny význam súčasti veci spočíva v tom, že súčasť veci sleduje právny osud veci, ktorej je súčasťou
a to preto, že súčasť veci nie je samostatným predmetom vlastníckeho práva, a tým ani spôsobilým
predmetom právneho vzťahu. Ak nie je súčasť veci oddelená, tvorí s hlavnou vecou jedinú vec, ktorá
je podrobená jednotnému právnemu režimu, teda sleduje právny osud veci, ktorej je súčasťou. Platí
teda, že práva a povinnosti, ktorých predmetom je vec (bez ohľadu na to, či hnuteľná alebo nehnuteľná),
sa vzťahujú i na všetky jej súčasti (R 4/1992). Súčasť hlavnej veci prechádza na nadobúdateľa hlavnej
veci bez ďalšieho, t.j. aj keď tak nie je uvedená a identifikovaná (individualizovaná) v zmluve o prevode
hlavnej veci. V oblasti vecného práva platí vo vzťahu hlavnej veci a jej súčasti zásada, že vlastník hlavnej
veci sa považuje aj za vlastníka všetkých jej súčastí, aj keď pôvodným vlastníkom bol niekto iný.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že malá vodná elektráreň,
ohľadom ktorej sa žalobkyne v danom konaní domáhali určenia, že jej časť - spoluvlastnícky podiel
v rozsahu 1 patrí do dedičstva po poručiteľovi, je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX, ktorého
vlastníčkou je žalovaná 1/. K uvedenému záveru dospel súd potom ako mal vo veci preukázané, že
v prípade MVE sa jednalo o jej „obnovu“, pričom na základe rozhodnutia MNV odbor hospodársko-
správny v G. zo dňa 21.03.1998 mala byť stavba MVE umiestnená pod novostavbou rodinného domčeka
(č.l. 194 p.v. spisu). To znamená, že už v čase obnovy MVE rodinný dom, ktorého vlastníčkou je v
súčasnosti žalovaná 1/, bol vybudovaný v takom rozsahu (a tak ako je znázornené na č.l. 250 spisu
na vrchnej snímke), že pod ním mala byť (a bola) umiestnená stavba MVE, čo v konečnom dôsledku
nepoprel ani právny zástupca žalobkýň. Z fotodokumentácie zabezpečenej z vykonanej ohliadky pre



prvostupňový súd vyplynulo, že časť komponentov MVE (ovládacie koleso) sa nachádza v obytnom
priestore rodinného domu (v kuchyni) a teda že už v dôsledku toho možno konštatovať, že stavba MVE
je technicky prepojená a zasahuje do stavby rodinného domu. Rovnako aj  zo znaleckého posudku č.
37/2015 vyhotoveného súdom ustanovenou znalkyňou pre súd vyplynulo, že stavebno-funkčné časti
MVE sú vzájomne konštrukčne prepojené v stavbe rodinného domu, a to v základovej časti suterénu a
v nadzemnej časti prízemia domu, pričom znalkyňa konštatovala, že stavba MVE a jej súčasť strojovňa
MVE nespĺňa účel samostatne stojacej stavby a tvorí neoddeliteľnú súčasť samostatne stojacej stavby -
rodinného domu s.č. C., pričom sa jedná o jeden celok, vzájomne prepojený, ktorý nie je možné rozdeliť
na dva samostatne fungujúce objekty. Prvostupňový súd teda uzavrel, že stavba MVE je súčasťou
hlavnej veci - rodinného domu a teda že stavba MVE nie je samostatnou stavbou. Ako takú ju nemožno
oddeliť od hlavnej veci (rodinného domu) bez toho, že by sa tým hlavná vec neznehodnotila (nedošlo k
zníženiu hodnoty pôvodného rodinného domu). Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že stavba MVE
už od počiatku bola situovaná v spodnej časti rodinného domu, ktorý už v čase povolenia obnovy stavby
MVE fyzicky jestvoval v takom stave ako jestvuje aktuálne (murovaná časť), pričom spoločné pre stavbu
MVE, ktorá bola obnovená s niekoľkoročným odstupom po vybudovaní rodinného domu, sú základové
časti stavby rodinného domu. Prvostupňový súd zdôraznil, že pokiaľ ide o dom, jeho súčasťou je všetko,
čo je s ním neoddeliteľne spojené (bez toho, aby pri oddelení súčasti veci došlo k znehodnoteniu hlavnej
veci), a to bez ohľadu na to, kto takúto zmenu stavby vykonal alebo na ňu vynaložil svoje prostriedky.
Práve spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že vlastník hlavnej veci
(aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k nej pribudlo. Dom aj vo svojej zmenenej podobe
zostáva vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka a ten, kto je investor určitého prírastku, môže od
vlastníka požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Ak
sú súčasťou stavby podľa § 120 Občianskeho zákonníka novo dostavané časti, funkčne a prevádzkovo
technicky prepojené s pôvodnou stavbou, ktorá ako vec nezanikla, nepredstavujú samostatný predmet
občianskoprávnych vzťahov a nepopierajú identitu pôvodnej stavby (Uz NS ČR z 13.3.2006, sp. zn. 22
Cdo 1516/2005). Súd nespochybnil, že stavba MVE je vodnou stavbou v zmysle zákona o vodách na
čo poukazoval v podanom návrhu právny zástupca žalobkýň resp. ako vyplýva z odpovedi Obvodného
úradu životného prostredia v Brezne zo dňa 21.08.2012 (č.l. 22 spisu) a z odpovedi Obvodného úradu
Banská Bystrica zo dňa 06.03.2013 (č.l. 24 spisu), avšak pre rozhodnutie v danom prípade bolo potrebné
na vec aplikovať všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a teda súd sa musel
zaoberať tým, či stavba MVE spĺňa charakter samostatnej stavby (veci).

10. Prvostupňový súd teda uzavrel,  že stavba MVE nepredstavuje samostatnú vec v právnom zmysle,
návrh žalobkýň ako nedôvodný zamietol. Záverom dodal, že je vôbec otázne, z akých dôvodov sa
žalobkyne domáhali určenia, že vec - stavba MVE resp. jej spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva
po poručiteľovi E. J., keď danú stavbu mala nadobudnúť do vlastníctva J. J. (matka žalobkýň)
na základe darovacej zmluvy od poručiteľa. Súd sa však uvedenou skutočnosťou nepovažoval za
potrebné zaoberať, nakoľko otázka vlastníctva stavby MVE nebola pre rozhodnutie súdu podstatná, ale
podstatnou bola len okolnosť, či stavba MVE je alebo nie je súčasťou stavby rodinného domu. Rovnako
súd poznamenal, že nebolo jeho úlohou skúmať, či stavba rodinného domu bola postavená v súlade so
stavebným povolením, ale pre rozhodnutie súdu bolo určujúce len to, v akom rozsahu bol rodinný dom
v čase obnovy MVE postavený.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným ako účastníčkam v konaní
v plnom rozsahu úspešným priznal náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobkyne 1/ a 2/.  Rozsudok prvostupňového súdu
napadli v celom rozsahu, teda vo výroku, vo veci samej aj vo výroku o trovách konania. Rozsudok
okresného súdu požadovali zrušiť a vec vrátiť  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. V odvolaní uviedli, že nesúhlasia s právnym posúdením  súdu v tom zmysle, že malá vodná elektráreň
je súčasťou rodinného domu súp. č. 623, ktorého vlastníčkou je žalovaná 1/.  Svoj nesúhlas odôvodnili
tým, že uvedená malá vodná elektráreň je v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 364/2004 o vodách vodnou
stavbou. Na vodnú stavbu sa vzťahuje osobitný režim, ktorý je upravený v Zákone o vodách a jeho
vykonávacích predpisoch a preto je vylúčené, aby vodná stavba bola súčasťou stavby určenej na
bývanie, to znamená rodinného domu. Strojovňa malej vodnej elektrárne postavená na parc. KNC č.
XXX/X v k.ú. X. nad Y. už v minulosti mala pridelené súpisné číslo, preto neobstojí ani názor súdu, že



túto stavbu nie je možné oddeliť od stavby rodinného domu.  Keď už raz stavba bola samostatná, o čom
svedčí pridelené súpisné číslo, tak nie je potrebné ju oddeľovať od inej stavby.

14. Žalobkyne taktiež v odvolaní vytýkajú nesprávne zistenie skutkového stavu súdom, ktoré spôsobilo
podľa ich názoru následné nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd sa domnieval, že rozostavený
rodinný dom bol postavený na parc. EN XXXX (v súčasnosti KNC č. XXX/X), už pred vybudovaním
malej vodnej elektrárne.  O tom, že rodinný dom pred postavením malej vodnej elektrárne nepresahoval
hranice parcely KNE XXX (t.j., že jeho časť nezasahovala na vodný kanál) svedčia podľa žalobkýň
skutočnosti, že v kúpnej zmluve zo dňa 13. 09. 1979, ktorou žalovaná 1/ (odvolateľky mali zrejme na
mysli žalovanú 2/ - poznámka odvolacieho súdu) spolu s manželom nadobudli parc. č. EN XXX sa
konštatuje, že táto bude slúžiť na umiestnenie rodinného domu a že viac domov sa tu nemôže umiestniť
z dôvodu, že táto hraničí s vodným náhonom. V stavebnom povolení Okresného národného výboru v
Banskej  Bystrici zo dňa 21. 05. 1980, ktorým sa povolila stavba rodinného domu je v podmienkach pre
stavebníka jednoznačne uvedené, že stavba musí byť umiestnená 0,0 m od pravej hranice pozemku.
Teda stavba nesmela žiadnou svojou časťou zasahovať do susedného pozemku EN XXXX, t. j. do
pozemku, cez ktorý viedol kanál. Zo súhlasu zriadeniu osobitného užívania  k parc. EN XXX, ktoré vydal
Okresný národný výbor v Banskej Bystrici dňa 04. 02. 1980 vyplýva, že stavba rodinného domu mala
mať na šírku 10,10 m a na dĺžku 12,70 m, pričom má rozostavaná stavba rodinného domu šírku 18
m, teda cca 8 m presahuje na cudzí pozemok.  Z uvedených dôvodov  rozostavaná stavba rodinného
domu nebola nikdy skolaudovaná, pretože nie je postavená v súlade so stavebným povolením a takisto v
časti, ktorej by stavba rodinného domu zasahovala na pozemok KNC č. XXX/X by bola čiernou stavbou.
Napriek uvedenej skutočnosti súd prihliadol na rozostavanú stavbu rodinného domu ako na stavbu
riadnu (skolaudovanú). Keby tak neurobil, tak by nemohol posudzovať malú vodnú elektráreň ako súčasť
rodinného domu.  Je vylúčené, aby riadne postavená a skolaudovaná stavba malej vodnej elektrárne
mohla byť súčasťou rozostavanej stavby, ktorá nikdy skolaudovaná nebola.

15. Žalobkyne tiež v odvolaní uviedli, že v roku 1979 kúpila žalovaná 1/ (odvolateľky zrejme majú ma
mysli žalovanú 2/ - poznámka odvolacieho súdu) spolu s manželom E. J. pozemok č. EN XXX, na
ktorom sa nachádzala ruina starého mlynu, ktorý bol neskôr využívaný ako píla. Ruina tejto stavby však
zasahovala aj na susedné pozemky EN č. XXXX a XXXX t. j. nad vodný kanál.  Príslušné úrady však
manželom  J. povolili stavbu rodinného domu na základoch tejto stavby (ruiny), avšak iba v rozsahu, ktorý
bol ohraničený pozemkom č. EN XXX t. j.  ohraničený aj  kanálom. Teda stavba rodinného domu nikdy
nesmela zasahovať ponad vodný kanál.  Keďže stavba strojovne bezprostredne susedila s rozostavanou
stavbou rodinného domu E. J., tak E. J. tieto dve stavby nepovolene (nezákonne) stavebne prepojil.
A toto nepovolené stavebné prepojenie týchto dvoch stavieb spôsobilo tú skutočnosť, že sa dnes
môžu uvedené dve stavby (jedna iba rozostavaná) javíť ako stavba jedna. Toto nepovolené prepojenie
dvoch stavieb je však možné odstrániť zamurovaním vzájomného prepojenia. Uvedené skutočnosti
spôsobili, že súd vyhodnotil skutkový stav tak, že stavbu malej vodnej elektrárne považovala za súčasť
neskolaudovaného rodinného domu, čo považujú žalobkyne za nesprávne.

16. Žalobkyne sa tiež v odvolaní vyjadrili k znaleckému posudku č. 37/2015 vypracovaného W.. C. Y..
Majú za to, že závery tohto znaleckého posudku nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania,
nakoľko obsahom týchto záverov sú otázky právneho posúdenia, pričom riešiť tieto otázky nepatrí do
kompetencie znalca, ale súdu. Z tohto dôvodu podľa názoru žalobkýň nie je možné na závery uvedeného
znaleckého posudku v žiadnom prípade prihliadať.

17. Žalované 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu  navrhli, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdil.  Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalované 1/ a 2/  vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci a
vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že malá vodná elektráreň  resp. stavba strojovne
malej vodnej elektrárne nie je samostatnou vecou, je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX v kat. území
X. nad Y.. Strojovňa malej vodnej elektrárne a turbína malej vodnej elektrárne  sa nachádzajú v suteréne
rodinného domu, nad týmito zariadeniami sú obytné miestnosti a obytné priestory rodinného domu súp.
č.  XXX.  K tvrdeniu žalobkýň v odvolaní, že strojovňa malej vodnej elektrárne postavená na parc. č. CKN
XXX/X už  v minulosti mala pridelené súpisné číslo a že preto neobstojí názor súdu, že túto stavbu nie je
možné oddeliť od stavby rodinného domu, nepovažujú žalované 1/ a 2/ za dôvodnú, pretože rozhodnutie
obce X. nad Y. o určenie súpisného čísla a orientačného čísla bolo na protest Okresnej prokuratúry



v Brezne zrušené a na základe toho aj vymazané z katastra nehnuteľností ako samostatná stavba.
Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu tiež uviedli, že stavba malej vodnej elektrárne
v žiadnom prípade nemôže byť samostatnou vecou oddelenou od rodinného domu súp. č. XXX.  Zo
znaleckého posudku, z obhliadky - odborného stanoviska vyplýva, že stavebno-funkčné časti strojovne
malej vodnej elektrárne sú vzájomne prepojené so stavbou rodinného domu, ktorý nie je možné rozdeliť
na dva samostatne fungujúce objekty.  Vlastník hlavnej veci sa stáva tak vlastníkom toho, čo k nej
pribudlo.

19. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkýň 1/ a 2/ podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len rozsahu
odvolania žalobkýň podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací
súd preto na vec, na základe podaného odvolania žalobkýň, ktorého právne účinky nastali predo dňom
platnosti CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkýň, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom  súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobkýň,
v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalobkýň, odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne  právne
posúdil.  Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkýň viazaný (§ 379 CSP;
§ 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkýň uvádzanými v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

24. Žalobkyne svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec
posúdil, keď malú vodnú elektráreň považoval za súčasť rodinného domu súp. č. XXX v kat. území X.
nad Y., ktorého vlastníčkou je žalovaná 1/.

25. Odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ nie je dôvodné. Žalobkyne žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými
v odvolaní nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že  vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v prípade MVE sa jednalo o jej „obnovu“, pričom na základe rozhodnutia MNV odbor
hospodársko-správny v G. zo dňa 21.03.1998 mala byť stavba MVE umiestnená pod novostavbou
rodinného domčeka. To znamená, že už v čase obnovy MVE rodinný dom, ktorý má v súčasnosti
pridelené súp. č. XXX (vlastníčkou je v súčasnosti žalovaná 1/), bol vybudovaný v takom rozsahu, že
pod ním mala byť (a bola) umiestnená stavba MVE, čo v konečnom dôsledku žalobkyne nepopierali.
MVE už od počiatku bola situovaná v spodnej časti rodinného domu, ktorý už v čase povolenia obnovy
stavby MVE fyzicky jestvoval v takom stave ako jestvuje aktuálne, pričom spoločné pre stavbu MVE,
ktorá bola obnovená s niekoľkoročným odstupom po vybudovaní rodinného domu, sú základové časti
stavby rodinného domu.

27. Z fotodokumentácie zabezpečenej z vykonanej ohliadky správne pre prvostupňový súd vyplynulo,
že časť komponentov MVE (ovládacie koleso) sa nachádza v obytnom priestore rodinného domu (v



kuchyni) a teda že už v dôsledku toho možno konštatovať, že stavba MVE je technicky prepojená a
zasahuje do stavby rodinného domu. Ako takú ju nemožno oddeliť od hlavnej veci (rodinného domu) bez
toho, že by sa tým hlavná vec neznehodnotila (nedošlo k zníženiu hodnoty pôvodného rodinného domu).

28. Rovnako aj  zo znaleckého posudku č. 37/2015 vyhotoveného súdom ustanovenou znalkyňou
pre súd vyplynulo, že stavebno-funkčné časti MVE sú vzájomne konštrukčne prepojené v stavbe
rodinného domu, a to v základovej časti suterénu a v nadzemnej časti prízemia domu, pričom znalkyňa
konštatovala, že stavba MVE a jej súčasť strojovňa MVE nespĺňa účel samostatne stojacej stavby a tvorí
neoddeliteľnú súčasť samostatne stojacej stavby - rodinného domu súp. č. XXX/XX, pričom sa jedná o
jeden celok, vzájomne prepojený, ktorý nie je možné rozdeliť na dva samostatne fungujúce objekty.

29. Prvostupňový súd teda správne uzavrel, že stavba MVE je súčasťou hlavnej veci - rodinného domu
súp. č. XXX, ktorého vlastníčkou je v súčasnosti žalovaná 1/ a teda že stavba MVE nie je samostatnou
stavbou.

30. Na závere, že MVE je súčasťou hlavnej veci - rodinného domu súp. č. XXX  nič nemení tá skutočnosť,
že predmetný rodinný dom nebol zatiaľ skolaudovaný. Dôležité je, že hlavnou vecou je rodinný dom súp.
č. XXX  a MVE je jeho súčasťou, bez ohľadu na to či rodinný dom bol postavený v súlade so stavebným
povolením, alebo či presahuje na cudzí pozemok, keď odvolateľky tvrdia, že cca 8 m presahuje na cudzí
pozemok.

31. Pokiaľ žalobkyne v odvolaní namietali, že závery znaleckého posudku č. 37/2015 vypracovaného
W.. C. Y. nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania, nakoľko obsahom týchto záverov sú otázky
právneho posúdenia, pričom riešiť tieto otázky nepatrí do kompetencie znalca, ale súdu, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že predmetom posudzovania  znaleckého posudku bolo čisto zhodnotenie
stavebno-funkčného prepojenia MVE s rodinným domom súp. č. XXX/XX. Znalkyňa konštatovala, že
stavba MVE a jej súčasť strojovňa MVE nespĺňa účel samostatne stojacej stavby a tvorí neoddeliteľnú
súčasť samostatne stojacej stavby - rodinného domu súp. č. XXX/XX, pričom sa jedná o jeden celok,
vzájomne stavebne a technicky prepojený, ktorý nie je možné z hľadiska stavebnotechnického rozdeliť
na dva samostatne fungujúce objekty. Teda ani táto námietka žalobkýň nie je dôvodná.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom  žalovaných 1/ a 2/
v spore.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie  sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalované 1/ a 2/ boli v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešné a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.  Preto im odvolací
súd proti žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu  trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)



Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/78/2013", "guid": "d979c1f8-35eb-40b9-93eb-678eca262f7e:c7258e9f-f562-43bd-9e3a-5ff8781e0ce4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0cc67028-efea-4112-a638-f9cc635fde02:2523cf63-af1a-4767-8c53-005897bcc821", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1", "spisova_znacka": "13Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/12/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1"}]}