Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/84/2016 z 28. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2016, sp. zn. 4Cob/84/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7113203985.1 Krajský súd Košice | 4Cob/84/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7113203985.1 | 2016-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: CSP, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f59f094-11d9-4ae6-b164-c14c5ea555b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7113203985.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/84/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203985
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113203985.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Q.. Q. Z. a členov senátu X.. G. S. a
X.. P. O. v právnej veci žalobcu: F. s.r.o., W. XX, V., H. XX XXX XXX zastúpeného advokátom X.. X. E., J.
XX, adresa na doručovanie: C. 2, V. proti žalovanému: Y., s.r.o., V. 4, S., H. XX XXX XXX zastúpenému
advokátkou X.. G. S., S. XX, S. o zaplatenie XX XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku R. súdu S. I zo dňa X.X.XXXX č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
XX.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od X.XX.XXXX
do XX.X.XXXX, vo výške X,XX% zo sumy XX.XXX,XX eura od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, vo výške
X,XX% zo sumy XX.XXX,XX eura od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, vo výške X,XX% zo sumy XX.XXX,XX
eura od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal súd prvej
inštancie náhradu trov konania v celkovej výške X.XXX,XX eura, a to XXX,- eura titulom zaplateného
súdneho poplatku a X.XXX,XX eura trovy právneho zastúpenia, ktorú uložil žalovanému zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX
so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XX-XX/XXXX, predmetom ktorej bolo zhotovenie
diela „Nadstavba BD X. ul. S.“. Uviedol, že v čl. VI bodu 6.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
zhotoviteľ za dodané a objednávateľom prevzaté práce vystaví faktúru a žalovaný v priebehu realizácie
diela mal uhrádzať čiastkové faktúry vystavené za vykonané práce zhotoviteľom. Žalobca vystavil za
vykonané práce faktúry s krycími listami, podľa ktorých práce boli prevzaté žalovaným. Faktúra č. XX/
XX/XXXX z XX.XX.XXXX splatná X.XX.XXXX na sumu XX XXX,XX eura bola uhradená žalovaným
čiastočne dňa XX.X.XXXX v sume X XXX,XX eura, dňa XX.X.XXXX v sume X XXX,- eur a dňa
X.XX.XXXX v sume X XXX,- eur, nezaplatená ostala suma XX XXX,XX eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554
ods. 1, § 562 ods. 1 a 2, § 323 ods. 1, § 365 vety prvej a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vykonaným dokazovaním
mal dostatočne preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe zmluvy o
dielo. Uviedol, že podľa zmluvy mal žalovaný priebežne počas realizácie prác žalobcom uhrádzať ním
vystavené faktúry za vykonané práce. Žalovaný zaplatil faktúru č. XX/XX/XXXX na sumu XX XXX,XX
eura len čiastočne vo výške X XXX,XX eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca krycím listom



stavby podpísaným žalovaným preukázal, že práce vyúčtované spornou faktúrou žalobca vykonal a
žalovaný riadne prevzal bez uvedenia zistených vád a nedorobkov, preto žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi zostatok neuhradenej faktúry v sume XX XXX,XX eura.

4. Obranu žalovaného považoval súd prvej inštancie za neúspešnú, pretože neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ žalovaný namietal nekvalitu prác vykonaných žalobcom vo
výťahovej šachte, žalobca predložil faktúru č. XX/XX/XXXX s krycím listom stavby, v ktorom žalovaný
prevzal práce vykonané žalobcom na výťahovej šachte bez chýb a nedorobkov. Ďalšia námietka
žalovaného sa týkala zatečenia do bytových jednotiek a spoločných priestorov vlastníkov bytov.
Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom svedka H.. V., mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
nevykonával hydroizoláciu na stavbe, hydroizoláciu si robil žalovaný sám. Súčasne súd prvej inštancie
poukázal na zápis z jednania zo dňa X.XX.XXXX medzi stranami sporu, kde žalovaný ako dlžník uznal
v celom rozsahu nárok žalobcu na zaplatenie XX XXX,XX eura, v ktorom je zahrnutá aj neuhradená
časť faktúry č. XX/XX/XXXX a opätovne v zápise z jednania zo dňa XX.XX.XXXX nárok žalobcu na
zaplatenie XX XXX,XX eura uznal a zaviazal sa svoj záväzok splniť do XX.X.XXXX.

5. Žalovaný v konaní podaním zo dňa X.X.XXXX uplatnil kompenzačnú námietku a žiadal započítať s
nárokom žalobcu nárok žalovaného na náhradu škody. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj nejaké
vady diela existovali v čase dodania diela, vzhľadom na to, že ich žalovaný oznámil žalobcovi po
uplynutí X,X roka od odovzdania diela, nároky z vád diela by súd podľa § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka považoval za oneskorene uplatnené. Poukázal na to, že zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX
uzavreli žalobca a žalovaný. Zmluvu o vstavbe bytov do podkrovia bytového domu uzavreli stavebníci
H.. A. X. a X. B. s vlastníkmi bytov bytového domu a zo žalovaným predloženého regresného nároku
spoločnosti U. - W. poisťovňa, a.s. vyplýva, že poisťovňa nárok uplatnila proti X. B. ako fyzickej osobe,
nie proti žalovanému. Vzhľadom na tieto listinné dôkazy súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
tomto prípade absentuje aktívna legitimácia žalovaného na uplatnenie si nároku na náhradu škody za
poškodenie a zatečenie bytov, pretože žalovaný nepreukázal, že mu vznikla škoda, kedy mu škoda
vznikla, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a kto zodpovedá
za túto škodu žalovanému.

6. K námietke žalovaného, že podľa zmluvy o dielo mal žalobca ako zhotoviteľ zabezpečiť poistenie
stavby, súd prvej inštancie uviedol, že nejde o podstatnú náležitosť zmluvy o dielo, ktorá nemá vplyv
na jej platnosť. Žalobca poistenie na zhotovovanú stavbu neuzavrel, súd prvej inštancie však poukázal
na to, že zo zmluvy o dielo nevyplýva, čo malo byť obsahom poistenia stavby, v akom rozsahu, druh
poistenia, výška poistenia. Zastával názor, že neuzavretie poistnej zmluvy žalobcom nemá žiadny vplyv
na nároky žalobcu v tomto konaní, lebo poistenie by sa týkalo predmetu diela a nie škody vzniknutej na
bytoch jednotlivých vlastníkov v bytovom dome.

7. Žalobcovi priznal súd prvej inštancie aj úroky z omeškania v zákonnej výške od splatnosti faktúry do
jednotlivých čiastkových úhrad a zo žalovanej sumy od X.XX.XXXX do zaplatenia.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 2 XXX,XX eura, ktoré
pozostávajú z náhrady súdneho poplatku vo výške XXX,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
X XXX,XX eura. Trovy právneho zastúpenia určil súd prvej inštancie podľa vyčíslenia žalobcu a § 10
ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za X úkonov právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie žaloby, 6x účasť na pojednávaní, z toho jedno odročené bez prejednania
veci), t. j. 7x po XXX,XX eura a 1x XX,XX eura; z režijného paušálu 2x po X,XX eura, 3x po X,XX eura,
1x X,XX eura a 2x po X,XX eura a z náhrady za stratu času za cesty na pojednávania z V. do S. a späť
v celkovej sume XXX,XX eura. Žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené dva
úkony právnej služby, a to jednanie so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, pretože vykonanie tohto úkonu
žalobca nepreukázal, a tiež za účasť na pojednávaní X.X.XXXX, ktorého sa strany sporu nezúčastnili,
pretože pojednávanie bolo odročené na iný termín.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. Žalovaný predovšetkým



tvrdil, že zápis z X.XX.XXXX. je výlučne zápisom žalobcu do stavebného denníka bez uvedenia
výšky záväzku žalovaného a bez podpisu žalovaného, preto nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške XX XXX,XX eura. Súčasne
žalovaný zdôraznil, že svoj dlh voči žalobcovi nikdy nespochybnil. Žalovaný uviedol, že v konaní
listinnými dôkazmi preukazoval, že podľa zápisu v stavebnom denníku zo XX.XX.XXXX žalobca preberal
stavbu s poškodenou hydroizaločnou zábranou, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému zatečeniu
4. nadzemného podlažia; zo zápisu v stavebnom denníku dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na strope
4. nadzemného podlažia sa objavujú trhliny s upozornením, že je potrebné realizovať strop na 6.
nadzemnom podlaží, aby nedošlo k poškodzovaniu poveternostnými vplyvmi a zápisom v stavebnom
denníku z X.XX.XXXX žiadal žalovaný vykonať hydroizolácie. Týmito zápismi žalovaný preukazoval, že
žalobca na stavbe nevykonal zabezpečenie pred zatečením bytov, nad ktorými sa stavba realizovala.
Z predloženého listinného dôkazu poisťovne U. vyplýva, že k zatečeniu bytov došlo XX.XX.XXXX v
dôsledku atmosférických zrážok cez stavenisko realizované žalobcom, teda k zatečeniu došlo v čase,
kedy žalobca neodstúpil od zmluvy, ale prerušil práce na diele. Žalovaný predložil tiež fotodokumentáciu
o zatečení a súpis prác vykonaných na odstránenie následkov zo zatečenia bytov v sume XX XXX,XX
eura a výťahovej šachty v sume 1 XXX,XX eura, čím preukazoval svoje náklady na odstránenie
škôd spôsobených zatečením. Uviedol, že od X.XX.XXXX žalobca prerušil práce na stavbe, zápisy
v stavebnom denníku do X.XX.XXXX nespochybnil. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že sa
nedostatočne vyporiadal s nárokmi žalovaného. Zdôraznil, že nikdy netvrdil, že zmluva o dielo strán
sporu je neplatná. Poukázal na to, že ak by žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť a poistil stavbu,
nemusel by vynakladať finančné prostriedky v prípade spôsobenej škody, pričom poistenie v takom
prípade kryje škody spôsobené činnosťou žalobcu, resp. jeho opomenutie splniť povinnosť. Zastával
názor, že žalobca mal stavbu realizovať tak, aby nedošlo k poškodeniu existujúcich štyroch poschodí
bytového domu. Tvrdil, že nevykonaním dostatočného zabezpečenia stavby najmä v prípade, kedy
žalobca prerušil práce na stavbe došlo v dôsledku zrážok k ohrozeniu bytového domu, o čom podľa
žalovaného svedčia opakované zápisy o potrebe vykonať hydroizoláciu ako zábranu proti zrážkam,
čo žalovaný nesplnil a tak došlo k vzniku škody, ktorú musel žalovaný odstrániť. Žalovaný nesúhlasil
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že poškodenie obytného domu zatečením z dôvodu absencie
hydroizolácie na stavbe nie je v príčinnej súvislosti s realizáciou stavby pričom súd prvej inštancie
neuviedol dôvody, prečo tento kauzálny nexus chýba. Taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie
o absencii aktívnej legitimácie žalovaného na vznesenie kompenzačnej námietky pre nedostatok
dôvodov. Uviedol, že investorom stavby bol Jozef B., ktorý uzavrel zmluvu s vlastníkmi bytov na X. v
Košiciach, ktorý zadal práce spoločnosti Y., s.r.o. a spoločnosť Y. uzavrela zmluvu o dielo so žalobcom
ako zhotoviteľom diela. Škody v bytoch, ktoré vznikli zatečením v dôsledku ne/činnosti žalobcu, si
vlastníci bytov uplatnili voči investorovi, s ktorým mali uzavretú zmluvu. X. B. uplatnené nároky preniesol
na spoločnosť Y., s.r.o., ktorá tieto nároky preniesla voči žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že ide o jediný
legitímny zákonný postup uplatnenia náhrady škody podľa § 375 Obchodného zákonníka proti tomu, kto
škodu spôsobil. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal, že vady diela
žalovaný nereklamoval u žalobcu včas, žalovaný s odkazom na rozsudok NS ČR 23Cdo 2247/2007
uviedol, že započítacou námietkou neuplatňoval práva zo zodpovednosti za vady, ale nárok na náhradu
škody, preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nárok žalovaného vyhodnotil ako
nárok z vád diela. Žalovaný tiež poukázal na nezrozumiteľnosť výroku ohľadne výšky plnenia, ktorá je
tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ak nedôjde k jeho oprave súdom prvej inštancie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok Uviedol, že
predložil listinné dôkazy o tom, že vykonal práce, ktoré sú predmetom spornej faktúry a žalovaný
tieto práce dňa XX.XX.XXXX prevzal bez závad a nedorobkov. Zdôraznil, že na stavbe nevykonával
hydroizoláciu, túto vykonával sám žalovaný.

11. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nikdy nezrealizoval práce
podľa zmluvy o dielo, teda žalobca nemohol dielo odovzdať žalovanému dňa XX.XX.XXXX a žalovaný
ho neprevzal bez vád a nedorobkov, pretože na stavbe sa aj ku dňu podania vyjadrenia žalovaného stále
pracuje a dielo zhotovuje iná osoba. Poukázal na zápisy v stavebnom denníku týkajúce sa hydroizolácie,
a preto považoval tvrdenie žalobcu za irelevantné.

12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa X.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo
podaním odvolania žalovaným súdu prvej inštancie dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku.



13. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C. s. p.“).

14. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného
uvádza nasledovné:

19. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ a písm.
f/ O. s. p.

20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O. s. p. Žalovaný neuviedol, ktorý z týchto dôvodov
namieta, z dôvodov odvolania však vyplýva, že namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku pre
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

21. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože
nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania primerane sa brániť proti príslušnému
rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie
a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

22. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom
rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil, preto tento odvolací dôvod
nie je daný.

23. Inou vadou podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. sa rozumie také porušenie procesných predpisov,
ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných
práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol, ale nemusel
prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný
v podanom odvolaní takéto iné vady konania na súde prvej inštancie neuvádza a odvolacím súdom
procesné vady konania neboli zistené, preto ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením §



132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

25. O odvolací dôvod § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. ide vtedy, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci len z vykonaných dôkazov, a to tak listinných
dôkazov, svedeckých výpovedí ako aj z prednesov strán sporu, tieto dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti, pričom sporové strany vo veci nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie a vec
správne právne posúdil. Ani tieto odvolacie dôvody nie sú preto dané,

27. K námietke žalovaného o neurčitosti výroku napadnutého rozsudku, ktorú žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, odvolací súd udáva, že výrok, ktorým uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom je určitý a zrozumiteľný. Vo štvrtom riadku prvého
výroku rozsudku je síce uvedené „vo výške X,XX% zo sumy X,XX% XX XXX,XX eura od X.XX.XXXX do
zaplatenia...“, teda opakovane je uvedená sadzba úrokov z omeškania, nepochybne však ide o zrejmú
chybu v písaní, ktorú môže súd prvej inštancie aj bez návrhu opraviť aj po právoplatnosti rozsudku
postupom podľa § 224 C. s. p.

28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že uznanie záväzku žalovaným vyvodil súd prvej inštancie len
zo zápisu v stavebnom denníku, ktorý žalovaný nepodpísal, táto jeho odvolacia námietka nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu. Žalobca predložil zápis z jednania zo dňa X.XX.XXXX, ktorý podpísal
žalovaný, a v ktorom uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške XX XXX,XX eura vrátane spornej faktúry
a súčasne v ňom uviedol, že do XX.XX.XXXX záväzok vysporiada formou splátkového kalendára alebo
konkrétnym termínom úhrady. Taktiež predložil zápis zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný uznal
svoj záväzok voči žalobcovi v sume XX XXX,XX eura a zaviazal sa ho zaplatiť do XX.X.XXXX.

29. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné, či žalobca
zabezpečil poistenie stavby, aj keď sa v konaní žalovaný odvolával najmä na nesplnenie povinnosti
žalobcu stavbu poistiť, keďže s nesplnením tejto povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa sa v zmluve
nespájala žiadna sankcia.

30. Vykonanie prác žalobcom tak, ako boli vyúčtované v spornej faktúre, žalovaný v odvolaní
nespochybnil. Proti nároku žalobcu však uplatnil započítacou námietkou svoju pohľadávku z dôvodu
náhrady škody, ktorá vznikla žalovanému pri odstraňovaní následkov zatečenia do bytov vlastníkov v
bytovom dome na X. ulici. Započítaciu námietku uplatňoval žalovaný len do výšky žalobcom uplatnenej
pohľadávky v tomto konaní.

31. Zodpovednosť žalobcu za škodu vzniknutú zatečením vyvodzoval žalovaný z toho, že žalobca bol
zhotoviteľom vstavby, pričom opakované zápisy v stavebnom denníku svedčia o potrebe vykonať
hydroizoláciu ako zábranu proti zrážkam. Preskúmaním stavebného denníka odvolací súd zistil, že zo
zápisov označených žalovaným nemožno vyvodiť ním tvrdené závery.

32. Predovšetkým odvolací súd zistil, že z prvého zápisu v stavebnom denníku dňa XX.XX.XXXX, kedy
došlo k odovzdaniu stavby žalobcovi, nepochybne vyplýva, že žalobca bol pokračovateľom v už začatej
stavbe, pretože na č. listu XXXXXX sa okrem iného uvádza „Ďalej bolo odovzdané rozpracované 5. N.P.,
a to vymurované nosné murivo z pórobetónu v množstve XXX m3. Ďalej bola urobená hydroizolačná
zábrana, ktorá je poškodená, a tým bolo zatečené 4. N. P.“ To znamená, že už v čase prevzatia stavby
žalobcom bolo žalovanému známe, že je poškodená hydroizolačná zábrana, v dôsledku čoho už v tom
čase bolo zatečené 4. nadzemné podlažie. Žalobca tvrdil, že podľa zmluvy nemal vykonať hydroizolačné
práce, tieto mal podľa výpovede svedka H.. V. realizovať žalovaný, pričom žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie toto tvrdenie nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný odkazuje na zápis v stavebnom denníku
zo dňa XX.XX.XXXX, v ňom stavebný dozor okrem iného konštatoval, že bola realizovaná nová stropná



doska 5. N.P. a žiadal odľahčiť stropnú konštrukciu, na ktorej sú rozložené palety s pórobetónovými
tvárnicami, lebo na strope X.N.P. sa v bytoch objavujú trhliny. Tiež upozornil stavebníkov H.. X. a p.
B., že nezrealizovaním stropu 6. N. P. a krovu s novou strešnou krytinou sa jestvujúce obvodové
steny v zimnom období znehodnotia do takej miery, že budú musieť byť odstránené a nahradené
novým murivom. V zápise z kontrolného dňa XX.XX.XXXX podpísaného investormi je uvedené, že „v
tomto roku investor má vo výhľade ukončenie stropu X.N.P.“ Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa
XX.XX.XXXX teda nevyplýva povinnosť žalobcu zhotoviť X.N.P., keďže investori nemali ani záujem do
konca roka XXXX urobiť strop na X.N.P., odkaz na nepriaznivý vplyv poveternostných vplyvov sa týkal
len poškodenia muriva, ak by nebolo v zimných mesiacoch zastrešené a trhliny na strope 4. N.P. sa
prejavili po nadmernom zaťažení, čo nesúvisí s hydroizoláciou.

33. Až zápisom v stavebnom denníku bez dátumu (pod zápisom zo dňa X.XX.XXXX, pred ktorým je
zápis z 8. a 9. XX. XXXX o tom, že na stavbe sa nepracuje pre porušenie podmienok zmluvy o dielo
objednávateľom) si žalovaný objednal u žalobcu práce naviac za úhradu, a to náterovú hydroizoláciu
stykov podlaha - múr výrobkom P. U, čo nepochybne svedčí o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že podľa
písomnej zmluvy nemal vykonávať hydroizolácie. Podľa zápisu v stavebnom denníku žalobca práce
vykonal XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že išlo o tzv. náterovú hytroizoláciu týkajúcu sa špár, nešlo o
skutočné hydroizolačné práce, ale len poter strechy v dĺžke XXX bežných metrov. Vykonanie týchto prác
žalobcom v tomto termíne žalovaný v konaní nerozporoval.

34. Žalovaný predložil návrh na začatie konania, ktorým U. - W. poisťovňa, a.s. uplatňovala proti p. X.
B. ako stavebníkovi regresný nárok, pretože vyplatila pani U. F. bývajúcej na X. X v S. poistné plnenie
vo výške XXX eur za škodu, ktorú utrpela na majetku pre zatečenie vodou z atmosférických zrážok
z otvorenej strechy pri výstavbe podkrovných priestorov dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný nepreukázal, že
v uvedený deň došlo k zatečeniu aj do iných bytov. Nepochybne však sám listom zo dňa X.X.XXXX
(č. l. 25) adresovanom žalobcovi uviedol, že dňa XX.XX.XXXX došlo k masívnemu zatečeniu vplyvom
dlhodobo trvajúceho dažďa.

35. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia je protiprávny
úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Existenciu
týchto predpokladov zodpovednosti, ktoré musia existovať kumulatívne, musí preukázať poškodený.
Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti,
teda zavinenie sa predpokladá.

37. Ustanovenie § 373 má dispozitívnu povahu čo znamená, že zmluvné strany si môžu v zmluve
dohodnúť zodpovednosť za škodu a povinnosť nahradiť škodu iným spôsobom.

38. V čl. 11.3 zmluvy o dielo sa strany sporu dohodli, že zhotoviteľ zodpovedá za škodu na diele
spôsobenú vlastným zavinením počas svojich pracovných postupov, pri odstraňovaní vád v rámci
zodpovednosti za vady alebo záruky, ako aj za škodu spôsobenú tými, ktorých použil na realizáciu diela.

39. Žalobca vykonával práce sám, nepoužil na výkon prác tretie osoby, vady diela neodstraňoval a
žalovaný nepreukázal, že pri výkone prác dohodnutých v zmluve o dielo počas pracovných postupov
vlastným zavinením žalobca spôsobil škodu, keďže nepochybne už pri prevzatí staveniska žalobcom
bolo zrejmé, že hydroizolácia na stavbe je poškodená, v dôsledku čoho už skôr došlo k zatečeniu
štvrtého nadzemného podlažia, žalobca nemal podľa zmluvy na stavbe vykonať hydroizolácie a
hydroizolačný poter podľa požiadaviek žalovaného žalobca vykonal pred masívnym zatečením stavby
dlhodobo trvajúcim dažďom, ako to vyplýva z podania žalovaného zo dňa X.X.XXXX. H.. X. pritom vo
svojej výpovedi uviedol, že použitý hydroizolačný náter (ktorý si žalovaný objednal) nebol úplne odolný
proti zatečeniu. Z výpovede svedka H.. V. vyplynulo, že po zbúraní strechy robil hydroizoláciu proti
zatekaniu žalovaný, lebo na bytovom dome nebola strecha a robil aj obvodové múry a podľa svedka
zrejme vtedy došlo k poškodeniu izolácie. Tieto závery svedka žalovaný nevyvrátil. Súd prvej inštancie
preto správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že škodu spôsobil žalobca a že chýba príčinná súvislosť



medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody. Dôvodne preto započítacej námietke žalovaného
nevyhovel.

40. Žalovaný s odkazom na ustanovenie § 375 Obchodného zákonníka namietal správnosť záveru súdu
prvej inštancie, že nebol aktívne vecne legitimovaný vzniesť započítaciu námietku.

41. Podľa § 375 Obchodného zákonníka ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila
tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená
zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto
podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto
povinnej strany.

42. Citované ustanovenie rieši otázku zodpovednosti za škodu v prípade, ak škodu spôsobila tretia
osoba, ktorej povinná osoba zverila plnenie svojej povinnosti. Zodpovednosť za škodu v takom prípade
vychádza zo zásady, že ten, kto plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, ako keby záväzok
plnil sám. V predmetnej veci nebolo sporné, že škoda vznikla vlastníkom bytov a nebytových priestorov
na Jesennej ulici, za ktorú zodpovedal investor (p. B.) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy o vstavbe
bytov do podkrovia bytového domu. Stavebné práce mala pre investora vykonávať na základe zmluvy o
dielo spoločnosť Y., s.r.o., ktorá na vykonanie týchto stavebných uzavrela zmluvu o dielo so žalobcom.
Práve žalobca mal pri výkone stavebných prác spôsobiť škodu vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Poškodení však nemajú priamy vzťah k osobe použitej na plnenie (žalobcovi), lebo medzi nimi neexistuje
žiaden záväzkový vzťah. To znamená, že aj keby tretia osoba (žalobca) porušila svoju povinnosť, v
dôsledku ktorej vznikla škoda, nedošlo k porušeniu tejto povinnosti voči poškodenej osobe. K porušeniu
povinnosti treťou osobou (žalobcom) mohlo dôjsť len voči jej zmluvnému partnerovi, t. j. spoločnosti Y.,
s.r.o., ktorá bola v rovnakom postavení k investorovi a len ak zodpovedná osoba uhradila škodu, vznikol
jej regresný nárok proti škodcovi na náhradu škody vo výške, ktorú uhradila. Ak teda žalovaný na základe
uplatnenia náhrady škody investorom odstraňoval škodu spôsobenú vlastníkom bytov a nebytových
priestorov zatečením, vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu touto činnosťou
vznikla. V predmetnej veci však tak, ako bolo uvedené vyššie, žalovaný nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre náhradu škody, pretože nepreukázal vzhľadom na osobitne dohodnuté podmienky
zodpovednosti za škodu v zmluve o dielo, že za škodu zodpovedá žalobca.

43. Odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade, ak by žalovaný preukázal existenciu zodpovednosti
žalobcu za vzniknutú škodu, v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škoda
mu vznikla.

44. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v tých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré musí strana sporu v konaní tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie dôkazného bremena (t. j. nositeľa
dôkazného bremena ohľadom jednotlivých rozhodujúcich skutočností) je potom určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán.

45. Žalovaný tvrdil, že odstraňoval poškodenie bytov a nebytových priestorov na X. ulici. Na preukázanie
tohto tvrdenia predložil krycí list rozpočtu - bez dátumu - so súpisom prác súvisiacich s odstránením
škôd po zatečení a vád výťahovej šachty v sume XX.XXX,XX eura, z ktorého však nie je zrejmé, či ide o
predpokladané alebo o skutočné náklady, a to aj vzhľadom na to, že aj v odvolaní odôvodňoval žalovaný
dôvodnosť započítacej námietky len porušením povinnosti žalobcu urobiť opatrenia na zabránenie
zatečeniu do bytového domu, nie vadami výťahovej šachty. Žalovaný teda nepreukázal, že tieto práce
boli skutočne vykonané a či a v akom rozsahu ich investor uznal, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
žalovaný investorovi nahradil škodu. Žalovaný teda nepreukázal, že mu vznikla v tvrdenom rozsahu
škoda.



46. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil,
vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou
úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne
úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).