{"guid": "08d59873-4aca-42a0-b685-41c95595c141:9600f5b8-8d82-4da5-af48-f55e7e3b5266", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2", "spisova_znacka": "11Co/447/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/447/2017 z 6. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 6. novembra 2018, sp. zn. 11Co/447/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2", "identifikacne_cislo": "7615220199", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniela Maštalířová", "sudca_id": 78, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mastalirova-78", "datum_vydania": "2018-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9600f5b8-8d82-4da5-af48-f55e7e3b5266", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/447/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615220199.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E.,
Q. XXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Slovinská 4, Krompachy, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie, že
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7C/487/2015-65 z
11.1.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že úver
poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. 8500103034 uzavretej účastníkmi dňa 16.2.2015,
je bezúročný a bez poplatkov (I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 262,78 €, na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
(II.) a žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu náhradu súdneho poplatku
vo výške 99,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi
na základe zmluvy o úvere č. 8500103034 uzavretej dňa 16.2.2015 je bezúročný a bez poplatkov, na tom
skutkovom základe, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j), k) v spojení
s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, t.j. neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, členenie splátok, a preto
je úver poskytnutý na základe tejto úverovej zmluvy, bezúročný a bez poplatkov.

3. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1, § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy dospel k záveru, že
strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je formulárovou zmluvou vopred pripravenou
žalovaným a jej obsah žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pričom zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba nepodnikateľ, v úverovej zmluve absentujú podstatné náležitosti vyžadované cit.
zákonom, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, taktiež v nej nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti



úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, čo v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona má za následok,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného v čase rozhodnutia a žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal nárok na náhrad trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca bol
v konaní ako spotrebiteľ podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov od platenia poplatkov oslobodený, súd
uložil poplatkovú povinnosť vo výške 99,50 € žalovanému, ktorý nemal v spore úspech, podľa položky
1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. 205
ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
absencie náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol,
že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny
a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Obsah zmluvy tvoria
aj prílohy, ktoré sú v zmysle čl. 7. ods. 7.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V zmysle uvedeného podľa žalovaného Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), ale je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy ako takej. V tejto súvislosti
poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co 111/2014-166.
Mal za to, že zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku
ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Navyše v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere účinný zákon o
spotrebiteľských úveroch ani nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Podľa názoru žalovaného takáto požiadavka by mala reálne a
praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní
predpísaných náležitostí zmluvy dospel k nesprávnym skutkovým záverom, pretože z uzavretej zmluvy
o revolvingovom úvere je evidentné, že rozdelenie splátky na časť istiny a úrokov vyplýva z oznámenia
o schválení úveru dlžníkovi.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že príloha k zmluve „Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi“, na ktorú sa odvoláva žalovaný, mu nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere
vôbec odovzdaná, a nebol s ňou oboznámený. Zdôraznil, že aj v prípade doručenia prílohy k zmluve po
podpise zmluvy, nemožno túto považovať za súčasť zmluvy o úvere, nakoľko úverová zmluva vznikla
nezávisle od tejto listiny. Navrhol odvolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 72,04 € vrátane DPH.

6. Žalovaný následne reagoval na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 9.5.2016 (odvolacia replika, č.l. 95
- 96), v ktorom zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní a poukazujúc na to, že ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere sú výsledkom
implementácie Smernice Rady (ES) č. 2008/48, považoval za dôležité pri výklade a aplikácii ust. § 9
ods. 2 písm. k) cit. zákona vychádzať aj z jej ustanovení.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v
spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.



9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.11.2018 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dv. 215/2.p., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd v súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP posúdil podmienky
prípustnosti podaného odvolania a žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a
podania odvolania, a po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov [podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.] dospel k záveru,
že odvolanie podané žalovaným nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Odvolací súd v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní v prvom rade
skúmal, či dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie určil zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov, v dôsledku nedostatku podstatných náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, majú skutočne za následok
túto sankciu. Zistil, že v časti posúdenia náležitosti zmluvy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. súd nesprávne postupoval, pokiaľ záver o zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
požadované v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru v danej veci vyvodil z absencie konkrétnej
vnútornej skladby tej ktorej anuitnej splátky v zmluve (údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov) podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré ust. súd nevyložil
eurokonformne, v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. februára 2018, v ktorom
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri eurokonformnom výklade predmetného zák. ustanovenia vyslovil
názor, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľa žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu a vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých
splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny, a aká časť
na úroky a poplatky. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Najvyšší
súd SR uviedol, že v žiadnom prípade nemožno z tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. vyvodiť,
že zámerom zákonodarcu bolo sprísniť požiadavku zakotvenú v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice EP
a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS, podľa ktorého zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

12. Súd prvej inštancie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nesprávne vyložil a na vec aplikoval, pričom neprihliadol na
rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre
Bíróovej. V tejto časti sú odvolacie námietky žalovaného dôvodné; nesprávne posúdenie tejto otázky
súdom prvej inštancie (náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) v konečnom dôsledku však nič nemení na vecnej správnosti napadnutého
rozsudku a správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v ust. § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. c/ Smernice
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá ako povinnú náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje dobu trvania zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v
ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ani v tomto prípade nemožno dospieť k záveru, že zámerom
zákonodarcu bolo v predmetnom ust. upraviť, resp. sprísniť požiadavku odlišne od jej vymedzenia v
článku 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona možno
vyvodiť, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
s odkazom na konkrétny dátum; na vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere postačuje jej uvedenie



dostatočne určitým spôsobom, umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum
poslednej splátky, a tým aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. V prejednávanej veci nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého údaj
o konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve výslovne uvedený konkrétnym dátumom, v konečnom
dôsledku však súd prvej inštancie skutkovo správne zistil, že termín konečnej splatnosti úveru v úverovej
zmluve absentuje. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 16.2.2015 je zrejmý len počet
splátok (42), čo však neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej
splátky, a tým určiť aj termín konečnej splatnosti úveru a skončenia zmluvného vzťahu. Uvedenie
údaja o konečnej splatnosti úveru, resp. splatnosti poslednej splátky úveru v Oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.2.2015 (č.l. 50 - 51) aj podľa posúdenia odvolacieho súdu nie je
postačujúce pre naplnenie náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko
ide o jednostranný právny úkon veriteľa, ktorý nemožno považovať za súčasť zmluvy o úvere. Súd
prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov
z dôvodu absencie podstatnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.- údaja
o termíne konečnej splatnosti úveru. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť uvedeného záveru, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a
neodôvodňujú iné rozhodnutie o spore v prospech žalovaného. Odvolanie žalovaného preto nemožno
považovať za opodstatnené a z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a poplatkovej
povinnosti žalovaného, potvrdil ako vecne správny.

15. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje



sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/487/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d8f64123-8c45-4a74-a26c-072cedf22313:d1fd5fd0-bd2f-4bff-95af-562ac8f614af", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3", "spisova_znacka": "13Co/111/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 z 30. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-30", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3"}], "citovane_v": []}