{"guid": "08d08711-f145-4457-88f2-2258f56a860f:3944513c-0749-46ab-9b2c-6a17438c21e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1", "spisova_znacka": "11CoP/86/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/86/2019 z 15. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. júla 2019, sp. zn. 11CoP/86/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1", "identifikacne_cislo": "1416210782", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2019-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3944513c-0749-46ab-9b2c-6a17438c21e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210782
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416210782.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: Q.. C. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX A., zastúpeného AK Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad
5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 359, a manželky: V. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX,
XXX XX M. K., zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierova 1, 990 01 Veľký
Krtíš, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: K. A., nar. XX.XX.XXXX a N.
A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/266/2016-331 zo dňa 05.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok  na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/266/2016-331 zo dňa 05.10.2018,  rozviedol manželstvo V.
A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a Q.. C. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v Bratislave -
Ružinove, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 9. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti
A.: K., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obidvom rodičom. Matke uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej K. A., nar. 16.X.XXXX výživným vo výške XX eur mesačne a na výživu maloletej N.
A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XX eur mesačne, k rukám otca do 15-teho dňa v mesiaci,
počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk matky s maloletými deťmi upravil každý
párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných, jarných,
Veľkonočných a zimných prázdnin, počas ktorých je matka  oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi
každý nepárny rok od 30.06. od 18.00 hod. do 16.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 16.08.
do 18.00 hod., každý párny rok od 16.07. od 18.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a od 16.08. od 18.00 hod.
do 01.09. do 18.00 hod., každý nepárny rok od posledného dňa vyučovania pred zimnými prázdninami
od 18.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 15.00 hod. do posledného dňa
zimných prázdnin do 18.00 hod., každý nepárny rok od posledného dňa vyučovania pred Veľkonočnými
prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 18.00 hod., každý párny rok
od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa jarných
prázdnin do 18.00 hod., za miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí matkou určil miesto bydliska
maloletých detí a otcovi uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. Manželovi uložil povinnosť
zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku. Manželke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania



vo výške XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
výroku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4,
5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 58, § 100 CMP, a tým, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní
svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za
príčinu rozvratu manželstva ustálil diametrálne odlišné predstavy o manželskom spolužití, rozdielnosť
pováh a názorové nezhody manželov. Maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti otca (v starostlivosti ktorého sa aj od mája 2017 na základe rozhodnutia súdu o
nariadení neodkladného opatrenia fakticky nachádzajú), ktorú formu starostlivosti na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, záverov znaleckého posudku  a zisťovaním názoru maloletých detí ustálil ako
najlepšie riešenie. Konštatoval, že v priebehu konania bola situácia na strane maloletých detí rôzna,
nakoľko spočiatku obe maloleté deti boli v starostlivosti obidvoch rodičov, neskôr začiatkom roka 2017
sa matka s deťmi bez súhlasu otca odsťahovala do Veľkého Krtíša a následne, po zásahu súdu matka
v máji 2017 odovzdala deti do osobnej starostlivosti otca, keď sa spolu s nimi odmietla vrátiť späť do
Bratislavy. Uviedol, že koncom roka 2017 sa matka rozhodla vrátiť do Bratislavy a preto sa rodičia dohodli
na realizovaní striedavej osobnej starostlivosti, avšak 16.03.2018 boli deti opäť v nepretržitej osobnej
starostlivosti otca, keďže matka sa znova rozhodla z Bratislavy odísť a trvalo zostať vo Veľkom Krtíši.
Skonštatoval, že otec zabezpečuje starostlivosť o deti sám a podľa výsledkov šetrenia v domácnosti otca
je jeho starostlivosť o deti na dobrej úrovni, pričom zabezpečuje aj pravidelný kontakt maloletých detí s
matkou. Maloletá K. navštevuje v Bratislave školské zariadenie a maloletá N. predškolské zariadenie,
žijú v domácnosti otca, kde predtým žili všetci spoločne ako rodina a z aktuálneho pohovoru s maloletými
deťmi vyplýva, že sú v starostlivosti otca spokojné a na svojej situácii nechcú nič meniť, nechcú sa
sťahovať do Veľkého Krtíša k matke, najradšej by boli, keby sa mama do Bratislavy vrátila. Zároveň
bolo preukázané, že obaja rodičia sú schopní vykonávať osobnú starostlivosť o deti, obaja majú s
deťmi vybudované pozitívne citové a emočné väzby a aj obaja majú dostatočné psychické schopnosti
a predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti.  Z uvedených dôvodov teda otázku
zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd posudzoval komplexne, s
prihliadnutím na aktuálnu situáciu na strane maloletých detí, podľa ktorej, sú deti už dlhodobo vo výlučnej
starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o deti riadne a podporuje aj ich vzťah s matkou,
pričom obe deti vyjadrili želanie, že na tomto stave nechcú nič meniť a bývanie v Bratislave u otca v
známom prostredí preferujú. Vzhľadom k tomu, že matka jednoznačne deklarovala svoj úmysel nevrátiť
sa do Bratislavy, súd pri úvahách o konečnom rozhodnutí musel túto skutočnosť zohľadniť. Záverečný
návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v mesačnom
intervale, považoval za nemožný a v rozpore so záujmami maloletých detí vzhľadom na vybudované
rodinné a sociálne väzby detí v Bratislave a skutočnosť že maloletá K. je už školopovinným dieťaťom.
Súd prvej inštancie zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca považoval za najvhodnejšie
z hľadiska zabezpečenia istôt pre deti, zabezpečenia kontinuity vzdelávania oboch detí a za najlepšie
riešenie, ktoré je v ich záujme. Styk matky s maloletými deťmi upravil vzhľadom na vzdialenosť ich
bydlísk, vychádzajúc z aktuálne realizovaného styku, pričom prázdninové a sviatočné obdobie v záujme
maloletých detí rozdelil rovnomerne medzi obidvoch rodičov. Výšku výživného na maloleté deti určil
podľa zákonných kritérií, prihliadajúc na vek a potreby maloletých detí, príjem, možnosti a schopnosti
a majetkové pomery na strane obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania titulom trov
znaleckého posudku zohľadnil skutočnosť, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, s poukazom na rovnaký podiel účastníkov
- rodičov maloletých detí na vzniknutých trovách štátu. O trovách konania  rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka.
Rozsudok súdu prvej inštancie napadla vo výroku, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti otca. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že otec začal byť aktívnym rodičom až po podaní návrhu na
rozvod manželstva, zopakovala svoje tvrdenia uvádzané počas konania pred súdom prvej inštancie o
ich manželskom spolužití a hospodárení, tvrdenia o vyhrážkach zo strany manžela, či fyzických útokoch,
ktoré nehlásila z dôvodu strachu. Uviedla, že manžel podal návrh na rozvod po druhý krát v čase, kedy
už opustila spoločnú domácnosť a spoločne s dcérami sa odsťahovala do Veľkého Krtíša, kde si našla
prácu, kúpila byt a deti zapísala do predškolského zariadenia. Uviedla, že manžel sa následne sústredil



na to, aby ju odtrhol od detí a nakoniec sa mu to aj podarilo, poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 11CoP/99/2017 zo dňa 24.04.2017. Uviedla, že nie je ťažko chorá, alkoholička, či drogovo
závislá a nikdy nebola trestaná, napriek tomu boli maloleté deti zverené do starostlivosti otca a to len
preto, že s ním odmietala znášať naďalej spoločnú domácnosť. Je podľa nej nemysliteľné, aby jej niekto
diktoval, kde a s kým má žiť a ak to nedodrží, tak nemôže byť so svojimi deťmi. Uviedla, že otec si
maloleté deti kúpil drahými darmi, výletmi a dovolenkami dosiahol, že maloleté dcéry sa k nemu pripútali,
čo považuje za korumpovanie detí. Poukázala na znalecký posudok vypracovaný znalcom z oblasti
psychológie, odvetvia Klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Martinom Balkom, z ktorého vyplýva,
že obaja rodičia sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, vrátane potrebnej nevyhnutnej
vzájomnej komunikácie v záujme maloletých detí, pričom znalec odporučil ako najvhodnejšie riešenie
rodinnej situácie zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných
intervaloch. Zdôraznila, že obe maloleté deti majú vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k obidvom rodičom
a namietala, že súd prvej inštancie ničím nezdôvodnil, z akého dôvodu nepostupoval podľa dispozícií
znalca a nezveril maloleté deti  do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ mal súd prvej inštancie
pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, mal podľa nej zabezpečiť výsluch znalca a rovnako nemal
opomenúť osobne zisťovať názor maloletých detí.

4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky peostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku ako vecne a právne správny
potvrdiť. Nestotožnil sa s odvolacími dôvodmi matky, ktoré považoval za účelové, nepravdivé a matkou
nepreukázané. Zotrval na svojich vyjadreniach týkajúcich sa dôvodov, pre ktoré sa matka rozhodla
odsťahovať do Veľkého Krtíša a mal za to, že išlo o výlučne o jej egoistické rozhodnutie, bez
zohľadnenia záujmu maloletých detí, ktoré sa jej odchodom ocitli v pozícii akýchsi rukojemníkov. Matkou
uvádzané priam až absurdné dôvody /či už jeho účelové osočovanie z agresívneho správania, alebo
spochybňovanie jeho schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti/, pre ktoré sa odsťahovala do
Veľkého Krtíša, do mesta, kde nemala ani ona, ani maloleté deti žiadne zázemie, alebo sociálne väzby,
považoval za nepreukázané a nedôvodné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v  Bratislave č. k.
11CoP/99/2017-323 zo dňa 24.4.2017, ktorým bola matke uložená povinnosť maloleté deti odovzdať do
jeho starostlivosti. Zdôraznil, že mal snahu riešiť vzniknutú situáciu v záujme maloletých detí, z dôvodu
ktorého s matkou dňa 27.11.2017 uzatvoril rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mali byť maloleté deti na
čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú predložil
aj súdu. Matke zabezpečil v Bratislave bývanie. Dňa 15.03.2018 mu však matka bez akejkoľvek diskusie
oznámila, že ruší rodičovskú dohodu uzatvorenú dňa 27.11.2017 a po krátkej dobe sa sťahuje naspäť do
Veľkého Krtíša s tým, že starostlivosť o maloleté deti bude ďalej prebiehať v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Uviedol, že s odstupom času je nútený konštatovať, že matka
zrejme nikdy nemala ozajstný záujem na tom, aby maloleté deti boli v striedavej osobnej starostlivosti,
z jej strany išlo podľa jeho názoru o predstieraný záujem, o čom svedčia aj matkou realizované kroky,
ako aj jej celkové správanie a prístup, v rámci ktorého absentoval záujem maloletých detí. Keďže matka
si je veľmi dobre vedomá, že nevie ospravedlniť svoje rozhodnutia, snaží sa delegovať vinu za svoje
osobné zlyhanie na neho, ktorý na rozdiel od nej nielen deklaroval, ale aj reálne splnil jej požiadavky,
aby mohla bývať v Bratislave. Uviedol, že až s odstupom času pochopil, že matka nikdy nemala reálny
záujem o návrat do Bratislavy a iba zneužila ústretovosť jeho a jeho rodiny, pričom v tejto otázke
zavádzala ako súd, tak aj znalca a aj obe maloleté deti. Napriek tomu, že matka to v rámci konania
popierala, hlavným dôvodom, pre ktorý sa bez akéhokoľvek vysvetlenia rozhodla negovať rodičovskú
dohodu o striedavej osobnej starostlivosti a znova sa odsťahovať do Veľkého Krtíša, ignorujúc záujem
maloletých detí, bola tá skutočnosť, že nadviazala vzťah s p. Q. A. z M. K.. S novým partnerom matky boli
konfrontované aj maloleté deti počas letných prázdnin. Uviedol, že v konaní vždy postupoval, výlučne
s ohľadom na záujem maloletých detí, rešpektujúc ich názory a predstavy. Poukázal na pohovor s
maloletými deťmi, z ktorého vyplýva, že v jeho starostlivosti a v domácom prostredí sú spokojné a na
svojej situácii nechcú nič meniť, nechcú sa sťahovať do Veľkého Krtíša k matke a najradšej by boli,
keby sa mama do Bratislavy vrátila. Nesúhlasil s tvrdením matky, že súd nezohľadnil znalecký posudok
Mgr. Martina Balka, keď súd napriek jeho záverom musel brať do úvahy rozhodnutie matky zostať žiť
vo Veľkom Krtíši. Z uvedeného posudku tiež vyplýva, že matka svojím rozhodnutím odsťahovať sa do
Veľkého Krtíša nezohľadňovala najlepší záujem maloletých detí, čo sama pred znalcom uznala a tiež
deklarovala, že v záujme maloletých detí je pripravená sa do Bratislavy opätovne vrátiť. Žiaľ aj v rámci
znaleckého dokazovania matka opomenula uviesť, že z jej strany išlo iba o deklarovanú a nie úprimnú
korekciu svojho rozhodnutia o čom svedčí jej negovanie rodičovskej dohody a odsťahovanie sa späť
do Veľkého Krtíša bez toho, aby o tom vopred komunikovala či už s ním alebo s maloletými deťmi.



Poukázal na závery znalca, že maloleté deti s ním majú vytvorenú pozitívnu a stabilnú citovú a emočne
sýtenú vzťahovú väzbu a to, že v momentálnej situácii predstavuje pre ne kľúčovú vzťahovú osobu.
Matka namiesto toho, aby ocenila, že sa aj napriek jej prístupu k rodičovskej zodpovednosti, vždy snažil
ochrániť v maximálnej miere psychickú pohodu maloletých detí, ho neustále ako rodiča spochybňuje.
Zdôraznil, že obe maloleté dcéry  sú pre neho životnou prioritou, má vytvorené všetky podmienky na
to, aby mohol vykonávať kompletnú a komplexnú starostlivosť o maloleté dcéry pre ne v ich domácom
prostredí, je pre neho samozrejmosťou prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti ich potrebám. Uviedol,
že s maloletými dcérami  má výborný vzťah, dcéry s ním trávia čas rady, sú v jeho prítomnosti šťastné,
spokojné a uvoľnené. Rešpektujúc právo maloletých detí na zachovanie vzťahu s matkou, tento vzťah
plne podporuje a matke umožňuje pravidelný osobný aj telefonický kontakt.

5. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je.

7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k.
25P/266/2016-331 zo dňa 05.10.2018, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku
oprávnil obidvoch rodičov, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou XX eur a
maloletej N. sumou XX eur mesačne a upravil styk matky s maloletými deťmi. Vo veci rozhodol podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine, CSP a CMP.

8. V danom prípade podala odvolanie matka len proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie na
čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. V odvolacom konaní ide
o úpravu pomerov manželov  k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd
bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2018.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, vyhodnotiac odvolacie dôvody matky
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine,
v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a vec v celosti správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil (§ 220 ods.2 CSP). Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

10.  Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti otca, tento odvolací súd považuje za vecne správny a v záujme
maloletých detí. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj
správny právny záver. V odvolaní matka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere, keď tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie,
ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že boli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky
relevantné skutočnosti pre posúdenie vhodnosti takejto formy starostlivosti o maloleté deti na strane
každého z rodičov s poukazom na vyhodnotenie záujmu maloletých detí.

11. Odvolací súd dospel rovnako k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca
je skutočne najlepším a za situácie, že matka sa napriek všetkému rozhodla žiť vo Veľkom Krtíši aj
jediným možným riešením spôsobu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti po rozvode manželstva.
V kontexte odvolacích dôvodov matky a v nadväznosti na posúdenie záujmu maloletých detí, mal
odvolací súd za preukázané, že osobná starostlivosť otca o maloleté deti fakticky realizovaná od mája
2017 ( s výnimkou obdobia od 18.11.2017 do 16.03.2018 kedy sa matka vrátila do Bratislavy a rodičia
realizovali striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch ), je zo strany otca vykonávaná v
záujme a v prospech maloletých detí, pričom takáto forma starostlivosti zodpovedá celkovej rodinnej
situácii maloletých detí, v súlade so záverom znalca a v súlade s prejaveným názorom maloletých
detí. Závery odvolacieho súdu plne korešpondujú so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v jeho
rozhodnutí, ktorý odvolací súd v kontexte s vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov nemal dôvod



spochybňovať, rovnako ani prácu a postup kolízneho opatrovníka, ktorý pred konečným rozhodnutím
súdu dňa 19.09.2018 zisťoval názor maloletých detí. V nadväznosti na námietky matky uvedené v
odvolaní je treba konštatovať, že tieto neboli spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie,
ktorý vhodnú formu starostlivosti o maloleté deti starostlivo zvážil. Pokiaľ sa matka odvoláva na
závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Martinom Balkom, tu odvolací súd udáva, že
podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti musia byť splnené nielen
z pohľadu osobnostných predpokladov obidvoch rodičov, ale súčasne aj z pohľadu zabezpečovania
vhodných podmienok tak, aby bola zabezpečená kontinuita v starostlivosti o maloleté deti počas výkonu
striedavej osobnej starostlivosti. Matka vo svojom odvolaní nepreukázala zmenu svojho postoja a to, že
s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania a odporúčania znalca, no najmä s ohľadom
na záujem maloletých detí, si uvedomila dôsledky svojho rozhodnutia tak, ako to komunikovala pred
znalcom. Pokiaľ matka naďalej opakovane tvrdí, že do Veľkého Krtíša bola nútená sa presťahovať, jej
tvrdenie nekorešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania a ani so závermi znaleckého posudku,
z ktorého vyplýva, že matka nedokázala zrozumiteľne vysvetliť dôvod svojho presťahovania do Veľkého
Krtíša, nesprávnosť svojho rozhodnutia uznala a v záujme maloletých detí, na zachovaní ich sociálnych
a rodinných väzieb s obidvomi rodičmi sa rozhodla do Bratislavy vrátiť. Matka však napriek ponechaniu
jej dostatočného priestoru a ústretovosti zo strany otca spočívajúcej v pomoci zabezpečiť jej bývanie,
napriek záujmu maloletých detí a ich prosbe, aby sa vrátila, udávala len vlastné motívy nezohľadňujúce
dopad jej presťahovania na rodičovskú starostlivosť o maloleté deti. Z predchádzajúceho konania
matky je možné tiež vyvodiť nerešpektovanie postavenia otca v živote maloletých detí, keď bez
jeho súhlasu presťahovala maloleté deti do Veľkého Krtíša, čím zamedzila výkonu jeho rodičovských
práv a povinností, jeho výchovného vplyvu na maloleté deti, s následkom pretrhnutia ich vzájomných
citových väzieb, pričom dôsledky svojho konania naďalej nesprávne pripisuje na ťarchu otcovi. Na
základe uvedených skutočností má odvolací súd za to, že matka je menej spolupracujúcim rodičom,
zmenu svojich postojov nepreukázala, čo je zrejmé z obsahu jej odvolania. Z vykonaného dokazovania
nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti po všetkých
stránkach, v jeho starostlivosti o ne neboli zistené žiadne nedostatky. Z obsahu vykonaného dokazovania
tiež vyplýva, že otec matke v styku v maloletými deťmi nebráni a tento podporuje. Odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem
maloletého dieťaťa, ktorý je pre rozhodnutie súdu prioritný a prevyšuje záujem rodičov a ich predstavy.
Za predpokladu, že v danom prípade by zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
nebola zachovaná kontinuita ich rodinného a sociálneho zázemia, s dopadom na ich školskú dochádzku,
nie je možné uzavrieť, že by takouto formou starostlivosti boli lepšie zabezpečené potreby maloletých
detí a že by zmena výchovného prostredia bola v ich záujme. Odvolávanie sa matky na judikatúru ESĽP
odvolací súd v danom prípade nepovažoval za právne významné, keďže sa netýka právne a skutkovo
identických skutočností.

12. Aj keď matka vo svojom odvolaní nenapadla konkrétne aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o
výživnom na maloleté deti, vzhľadom na to, že jej odvolanie smeruje proti výroku o zverení maloletých
detí, odvolací súd preskúmal všetky výroky o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas
po rozvode, ktoré vzájomne súvisia. Pokiaľ ide o výrok o výživnom na maloleté deti, jeho správnosť,
ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo potrebné odvolacím súdom vyhodnotiť ku dňu
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, keďže ide o určenie výživného na maloleté deti na čas po
rozvode manželstva a výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol odvolaním napadnutý nebol.
Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie uzavrel, že aj v tejto
časti je potrebné považovať výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne a právne  správny. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného
na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky
výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon
osobnej starostlivosti otca o maloleté deti a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Určená výška výživného na maloleté deti aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Rovnako za vecne a právne správny
odvolací súd považoval výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že zastupovať maloleté deti
a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia, keďže v danom prípade neboli zistené  žiadne okolnosti
vylučujúce jedného z rodičov z výkonu ich rodičovských práv a povinností pri zastupovaní maloletých
detí a správe ich majetku. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, berúc do úvahy



aktuálne možnosti matky realizovať styk s maloletými deťmi a aj samotný doposiaľ matkou realizovaný
rozsah styku počas bežného týždňa, považoval rozsah styku počas pracovného týždňa, ako aj rozsah
osobitnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov, v znení výroku súdu prvej inštancie za dostatočný
a v záujme maloletých detí.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd
prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, ako aj v súvisiacich výrokoch, ktorým
určil výživné na maloleté deti, rozhodol o zastupovaní a správe majetku maloletých detí a o úprave
styku matky s maloletými deťmi, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými
sa stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne a právne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/266/2016", "guid": "4882d07f-f7b1-4c8d-80fe-3ac633dec43d:8764d8ee-4ebd-47a5-a15e-d117f76d9a32", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "da2f49f2-588a-4708-b7be-6e3b50668a7b:05f69215-32eb-4f74-a7d0-2dae1d0c80fd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:1616210281.1", "spisova_znacka": "11CoP/99/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/99/2017 z 17. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:1616210281.1"}], "citovane_v": []}