Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/89/2014 z 26. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2018, sp. zn. 6S/89/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014200704.2 Krajský súd Bratislava | 6S/89/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014200704.2 | 2018-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b63de7d1-501d-475c-8790-22e86dcfcb57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014200704.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200704
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200704.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: C. G., bytom G.
Č.. XX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, 949
01 Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného číslo: 9101307/5/259221/2014/Myd zo dňa 22.01.2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.05.2014 podanou na poštovú prepravu tunajšiemu správnemu súdu dňa
05.05.2014 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného vydaného
v prvom stupni Číslo: 9102308/5/4112429/2013/Myd zo dňa 09.09.2013 a rozhodnutia žalovaného -
oznámenie číslo: 9101307/5/259221/2014/Myd zo dňa 22.01.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava II
vydal dňa 18.04.2008 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi (podnikateľ fyzická osoba)
ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) rozdiel DPH za IV. štvrťrok 2006 vo výške
XXX.XXX,- Sk. V dôsledku žalobcom podaného odvolania proti vyššie uvedenému platobnému výmeru
Daňové riaditeľstvo SR dotknutý platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. V novom
konaní prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava II vydal dňa 21.08.2008 platobný výmer
zn. 601/231/104612/2008/Myd a vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v totožnej výške. Daňové riaditeľstvo
SR odvolanie podané žalobcom proti druhý krát vydanému platobnému výmeru Daňovým úradom
Bratislava II zamietlo rozhodnutím zo dňa 15.12.2008. Spis obsahuje aj predkladaciu správu žalovaného
k odvolaniu žalobcu zo dňa 21.11.2013 a písomnosť Finančného riaditeľstva SR - Vrátenie spisového
materiálu na priame vybavenie žalovanému zo dňa 15.01.2014.

3. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 09.09.2013 preskúmavané rozhodnutie Číslo:
9102308/5/4112429/2013/Myd, ktorým vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) úrok z omeškania vo
výške X.XXX,XX € za nezaplatenie DPH vyrubenej platobným výmerom zn. 601/231/104612/2008/
Myd zo dňa 21.08.2008 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v ustanovenej lehote. K rozhodnutiu



je pripojená kópia poštovej doručenky, ktorou bolo dané rozhodnutie doručované žalobcovi. Z tejto
doručenky vyplýva, že dňa 23.09.2013 došlo zo strany poštového doručovateľa k neúspešnému pokusu
o doručenie zásielky s výzvou o opakovanom doručení dňa 24.09.2013, ktorým dňom došlo aj k uloženiu
danej zásielky. Predmetnú zásielku si žalobca - jej adresát osobne prevzal na pošte dňa 11.10.2013.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 26.10.2013,
a to faxom dňa 28.10.2013 (namietal uplynutie prekluzívnej 5 ročnej lehoty pre možnosť vyrubenia
sankčného úroku, neplatnosť nešpecifikovaného platobného výmeru, nevykonanie daňovej kontroly a
neskúmanie príslušným orgánom dodržanie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok).

5. Žalovaný vydal dňa 22.01.2014 napadnuté rozhodnutie - písomnosť číslo: 9101307/5/259221/2014/
Myd, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho podané odvolanie (uvedené v predchádzajúcom bode tohto
rozsudku) zamieta, ako nedôvodné, keďže bolo podané po určenej lehote. V odôvodnení uviedol, že
žalobca podal voči jeho rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku odvolanie, ktoré bolo postúpené
Finančnému riaditeľstvu SR (druhostupňový správny orgán). Finančné riaditeľstvo SR spisový materiál
vrátilo žalovanému (prvostupňový správny orgán) na priame vybavenie dôvodiac tým, že žalobca
(daňový subjekt) síce prevzal rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku dňa 11.10.2013, ale rozhodnutie
bolo na pošte uložené dňa 24.09.2013 a 15-dňová lehota od uloženia uplynula 08.10.2013. Žalovaný
uviedol, že v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Daňový poriadok) platí, že ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca mohol voči prvostupňovému rozhodnutiu podať odvolanie do
15 dní odo dňa 24.09.2013, teda do 08.10.2013, avšak podal ho faxom dňa 28.10.2013 a v písomnej
podobe bolo doručené na Daňový úrad dňa 06.11.2013.

Žaloba.

6. Žalobca navrhol podanou žalobou zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie. V úvode žaloby stručne opísal skutkový stav a postup žalovaného v správnom konaní
pri vydávaní a expedovaní preskúmavaných rozhodnutí. Ako zdôvodnenie nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia označil rozpor napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v zmysle § 65 Daňového poriadku
príslušný orgán na rozhodnutie je vo svojej rozhodovacej činnosti viazaný lehotou na vydanie
rozhodnutia, pričom Daňový poriadok upravuje štyri lehoty, v ktorých musí byť rozhodnutie vydané. V
jednoduchých veciach bezodkladne, najneskôr do 8 dní, ak tak nemôže urobiť, tak najneskôr do 30 dní
a v zložitých prípadoch do 60 dní od začatia konania. Daňový poriadok pripúšťa predĺženie tejto lehoty,
o čom musí byť daňový subjekt upovedomený. Lehota na vydanie rozhodnutia je procesnou lehotou a
preto platí, že je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu
dane alebo na poštovom úrade.

7. Po citácii zákonných ustanovení (§ 246 ods. 1, § 247 ods. 1, § 247 ods. 2, § 250b ods. 1 OSP a čl.
1, čl. 2 ods. 2 a čl. 52 ods. 4 Ústavy SR) žalobca konštatoval, že základným princípom právneho štátu
je princíp právnej istoty. Záujmu zachovávania právnej istoty nezodpovedá stav, ktorý by umožňoval
orgánom štátu konať podľa vlastnej úvahy aj nad rámec zákona a iným ako zákonným spôsobom. Mal
za to, že nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúša princíp právnej istoty a tým aj jeho práva.

Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.06.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú
zamietnuť, nakoľko vo veci postupoval v zmysle a medziach právnych predpisov.

9. Uviedol, že náhradné doručovanie fyzickej osobe je upravené v § 31 ods. 2 Daňového poriadku
a v prípade, ak adresát písomnosti adresovanej do vlastných rúk nebol v čase doručovania (ani po
opakovanom pokuse) zastihnutý, doručovaná písomnosť je uložená na pošte (podľa poštového poriadku
18 dní). Uplynutím 15-tého dňa tejto lehoty sa považuje písomnosť za doručenú, aj keď si adresát do
tejto doby písomnosť neprevzal, resp. sa o jej uložení nedozvedel (fikcia doručenia). Ak je takýmto
spôsobom doručované rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa opravný prostriedok, začne lehota na



jeho podanie plynúť v zmysle § 27 ods. 3 Daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni doručenia
rozhodnutia.

10. Poukázal na znenie ust. § 250b ods. 1 OSP (v súčasnosti § 181 ods. 1 SSP), podľa ktorého
žaloba musí byť podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v
poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Potom
napadnuté Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.02.2014 a lehota na podanie žaloby uplynula
dňa 28.04.2014 (kedy mala byť žaloba najneskôr podaná). Žaloba však bola podaná až dňa 06.05.2014
a preto je ju treba považovať za oneskorene podanú a žalovaný navrhol konanie zastaviť.

11. K obsahu samotnej žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že tento podal
voči preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava odvolanie v zákonnej
lehote. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 08.10.2013, aj keď ho žalobca v skutočnosti
prevzal dňa 28.10.2013. Rozhodnutie bolo na pošte uložené dňa 24.09.2013 a 15-dňová lehota od
uloženia uplynula dňa 08.10.2013 a žalobca mohol podať odvolanie do 23.10.2013, avšak podal ho
faxom dňa 28.10.2013.

12. Čiastočné citácie ustanovení § 65, § 31, § 27 a § 72 Daňového poriadku v žalobe žalovaný považoval
za vytrhnuté z kontextu a v súvislosti s podanou žalobou za irelevantné.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti
riadne predvolaných a neospravedlnených oboch procesných strán a dospel k záveru, že podaná žaloba
neobsahuje námietky neodôvodňujúce jeho zrušenie.

14. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť
doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným
spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie



bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný
deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

20. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
v rozsahu podanej žaloby.

21. Správny súd uvádza, že žalobou napadnutá písomnosť - správny akt vydaná žalovaným pod číslom:
9101307/5/259221/2014/Myd, predstavuje také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré podlieha
súdnemu prieskumu. Súd odvolávajúc sa na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky v otázke
súdnej preskúmateľnosti písomností - listov (správnych aktov) vydaných orgánmi verejnej správy musí
jednoznačne konštatovať, že napadnutú písomnosť - oznámenie žalovaného zo dňa 22.01.2014 (bolo
ním oznámené žalobcovi, že jeho podané odvolanie sa zamieta, nakoľko bolo podané po určenej lehote)
je potrebné pokladať za rozhodnutie vydané správnym orgánom podliehajúce súdnemu prieskumu, a
potom aj takáto písomnosť musí spĺňať všetky zákonné kritéria kladené na ňu Daňovým poriadkom.

22. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je
povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho
prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho,
či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí
mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom
naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym
orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň obsahovať všetky zákonom
požadované náležitosti (v danom prípade v zmysle § 63 Daňového poriadku).

23. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

24. Žalovaný ako orgán verejnej správy v rámci svojej kompetencie a právomoci (po vrátení mu veci
nadriadeným správnym orgánom - Finančným riaditeľstvom SR) vydal napadnuté rozhodnutie - a
potom takéto rozhodnutie musí spĺňať všetky zákonné náležitosti naň kladené v zmysle § 63 Daňového
poriadku, t. j. obsahovať opis zisteného skutkového stavu veci, podriadenie skutkového stavu veci pod
príslušnú právnu úpravu ako aj správnu úvahu, vedúcu správny orgán k v rozhodnutí prijatému záveru.

25. Z obsahu tohto listu - napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posudzoval včasnosť
podania odvolania žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a zaujal stanovisko,
podporené citáciou zákonných ustanovení (Daňový poriadok) a správnou úvahou o tom, že odvolanie
žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bolo podané oneskorene. Uviedol, že
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.09.2013 bolo adresátovi (žalobcovi) doručované dňa 23.09.2013
a dňa 24.09.2013 uložené na pošte. Žalobca si uloženú zásielku - prvostupňové rozhodnutie osobne
prevzal na pošte dňa 11.10.2013, pričom žalovaný konštatoval, že žalobca mohol podať odvolanie do
15 dní odo dňa 24.09.2013 (uloženia), t. j. do 08.10.2013. V zmysle § 32 ods. 1 Daňového poriadku
platí, že ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia považuje sa posledný
deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Keďže odvolanie



podal faxom dňa 28.10.2013 (v písomnej podobe bolo doručené na Daňový úrad dňa 06.11.2013) bolo
podané oneskorene.

26. V prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaný
primerane odôvodnil, dostatočne konkrétne s poukazom na zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúce
uviedol, prečo považuje podané odvolanie žalobcom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu za
podané oneskorene, t. j. podané po zákonnej lehote.

27. Správny súd však považuje za potrebné uviesť, že žalovaným prijatý záver o prevzatí rozhodnutia
formou fikcie doručenia v zmysle § 32 ods. 1 Daňového poriadku, o tom kedy uplynula lehota žalobcovi
na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu nie je správny, nakoľko odo dňa uloženia
písomnosti (rozhodnutia) na pošte dňa 24.09.2013 len začala plynúť 15 dňová lehota, od konca
ktorej (08.10.2013) začala plynúť žalobcovi lehota na podanie odvolania (15 dní) a táto mu uplynula
23.10.2013.

28. V prejednávanej veci správny súd považuje za potrebné zaujať stanovisko ohľadom odvolania
žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Postup daňových orgánov v prípade fikcie
doručenia ich rozhodnutia - postup podľa § 32 ods. 1 Daňového poriadku predpokladá, že adresát
zásielky daňového úradu si ju na poštovom úrade osobne neprevezme. Potom nastupuje zákonný
postup v zmysle fikcie doručenia predpokladajúci jej doručenie adresátovi v lehote 15 dní od uloženia
takejto zásielky na pošte (adresát zásielky sa o jej doručovaní nemusel dozvedieť). V danom
prípade však takáto situácia nenastala, keďže žalobca (adresát zásielky) si zásielku (prvostupňové
rozhodnutie žalovaného) osobne prevzal na pošte v rámci 18-dňovej úložnej lehoty (stanovenej
poštovým poriadkom), a to dňa 11.10.2013. Následne žalobca riadiac sa poučením v prvostupňovom
rozhodnutí (takto prevzatej zásielke) podal v lehote 15 dní od jej fyzického prevzatia odvolanie a keďže
15. deň - 26.10.2013 pripadol na sobotu najbližší pracovný deň bol 28.10.2013, kedy svoje odvolanie
dal na poštovú prepravu.

29. Správny súd považuje za rozhodujúce z hľadiska posúdenia včasnosti podania odvolania žalobcu
zobrať do úvahy skutočnosť, že adresát zásielky (žalobca - daňový subjekt) si v rámci lehoty, počas ktorej
bola doručovaná zásielka uložená na pošte túto osobne dňa 11.10.2013 prevzal. Inštitút fikcie doručenia
by sa mal podľa presvedčenia súdu uplatniť iba v prípade, ak adresát zásielky si ju vôbec v úložnej
dobe neprevezme (z rôznych dôvodov). Ak si adresát zásielku doručovanú poštou prevezme aj po
uplynutí doby tzv. fikcie doručenia (15 deň od uloženia) a spravuje sa poučením uvedeným v rozhodnutí
o možnosti podania opravného prostriedku (v danom prípade 15 dní od doručenia) a odvolanie podá
v lehote 15 dní odo dňa fyzického prevzatia rozhodnutia nemôže byť na jeho ťarchu, aby konajúce
správne orgány (žalovaný) takéto odvolanie vyhodnotili ako oneskorene podané. Ak by tak učinili, podľa
správneho súdu takýto výklad by bol príliš formalistický a neprimerane reštriktívny. Správny orgán by
mal vykladať zákon (posudzovať podanie účastníka administratívneho - aj daňového konania a jeho
včasnosť) v prospech účastníka konania a prihliadnuť na dátum osobného prevzatia napádajúceho
správneho rozhodnutia daňovým subjektom (účastníkom daňového konania). Takýto postup podľa súdu
vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 32 ods. 1 posledná veta Daňového poriadku, kedy podľa súdu
možnosť posúdenia prevzatia doručovanej písomnosti formou fikcie doručenia nastáva iba v prípade, ak
si adresát zásielku nevyzdvihne do 15 dní od jej uloženia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň doručenia zásielky, aj v prípade, ak by sa adresát o uložení nedozvedel. Toto však v danom
prípade nebolo splnené, nakoľko zásielku si adresát (žalobca) osobne prevzal v 18-dňovej úložnej lehote
(v zmysle poštového poriadku) dňa 11.10.2013 a preto podané odvolanie dané na poštovú prepravu
dňa 28.10.2013 bolo uskutočnené v zákonnej 15-dňovej lehote na možnosť podania odvolania voči
takto prevzatému rozhodnutiu. Preto žalovaný nesprávne vyhodnotil včasnosť takto podaného odvolania
žalobcom. Táto skutočnosť však nebola zo strany žalobcu v podanej žalobe namietaná.

30. Argumenty totožné ako v prípade prevzatia prvostupňového rozhodnutia žalovaného a posúdenie
včasnosti podania odvolania voči nemu je treba použiť aj v prípade posúdenia včasnosti podania
samotnej správnej žaloby vzhľadom na spôsob doručovania a prevzatia napadnutého rozhodnutia,
ktoré bolo žalobcovi doručované dňa 12.02.2014, dňa 13.02.2014 uložené na pošte a osobne prevzaté
žalobcom dňa 03.03.2014, pričom 15-dňová lehota (v zmysle Daňového poriadku) od uloženia zásielky
na pošte uplynula dňa 28.02.2014. Predmetná správna žaloba bola daná na poštovú prepravu žalobcom
na poštu dňa 05.05.2014 (pondelok) a keďže posledný deň zákonnej prekluzívnej dvoj-mesačnej lehoty



(03.05.2014) pripadol na sobotu je možné konštatovať, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Aj
v tomto prípade podľa názoru súdu nemôže byť na ujmu žalobcovi ako účastníkovi daňového konania,
aby mu nebola daná možnosť súdneho prieskumu v prípade fyzického prevzatia zásielky (napadnutého
rozhodnutia žalovaného), ak k podaniu žaloby dôjde v zákonnej lehote dvoch mesiacov od prevzatia
preskúmavaného rozhodnutia. V prípade odmietnutia žaloby ako oneskorene podanej (§ 98 ods. 1 písm.
d/ SSP) došlo by k odňatiu práva na súdny prieskum. Správny súd preto považuje žalobu za podanú v
zákonnej 2-mesačnej lehote a preto podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného súdnemu prieskumu,
avšak z obsahu žaloby súd zistil, že táto neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktorými by žalobca
odôvodňoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo postupu žalovaného.

31. Záverom správny súd uvádza, že žaloba neobsahuje žiadne vecne namietané skutočnosti, prečo by
malo byť napadnuté rozhodnutie (oznámenie), resp. prvostupňové rozhodnutie žalovaného nezákonné.
Žalobca nenamietal žiadne skutkové okolnosti posudzovanej veci, zistenie skutkového stavu veci,
právne posúdenie veci, príp. iné námietky, ktoré by mohli svedčiť nezákonnosti v postupe, resp.
napadnutého rozhodnutia. Taktiež v žalobe nenamietal procesný postup žalovaného pri posudzovaní
(včasnosti/oneskorenia) podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca v žalobe len
opísal veľmi stručne vydanie preskúmavaných rozhodnutí a všeobecne namietol porušenie princípu
právnej istoty. Citácia a opis ustanovených lehôt v zmysle § 65 Daňového poriadku nemá žiadnu
relevanciu k posudzovanej veci. Ani po prevzatí právneho zastúpenia žalobcu advokátom nebolo
upresnené, prečo považuje napadnuté rozhodnutie, resp. postup žalovaného za rozporný so zákonom.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu
podaných námietok dôvodná nie je, nakoľko neobsahovala žiadne relevantné námietky, ktorými by bola
vytýkaná nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, prípadne prvostupňového správneho
rozhodnutia a ani postupu žalovaného v daňovom konaní a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

33. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods.
2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).