Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/15/2011 z 29. 9. 2011
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2011, sp. zn. 11Co/15/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2509204429.1
Krajský súd Trnava | 11Co/15/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2509204429.1 | 2011-09-29 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 126 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09a14a4a-cbfd-425e-95b8-707824509aa0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2509204429.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/15/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509204429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2509204429.1

Rozhodnutie
Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova
8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: M. M., V. XX, O., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr.
Jozefom Šubrtom, Považská 7, Piešťany, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. apríla 2010, č.k. 8C/147/2009-66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnutý  rozsudok  súdu  prvého   stupňa  z r u š u j e  a  vec mu   v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť vypratať nebytový
priestor - pozemkovú plochu o výmere 37 m2, na ktorej sa nachádza predajný stánok, ktorý slúži
odporkyni za účelom vykonávania jej podnikateľskej činnosti, ako aj blízke okolie stavby, ktorú užíva
bez právneho titulu, evidovanú v Železničnej stanici Piešťany, nachádzajúcu sa v k.ú. O., obec O. na
pozemku par.č. XXXX, zapísanú na LV č. XXXX v prospech navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil povinnosť
odporkyni vypratať nebytový priestor - pozemkovú plochu o výmere 37 m2, na ktorej sa nachádza
predajný stánok, ako aj blízke okolie stavby, ktorú užíva bez právneho titulu. Po vykonanom dokazovaní
mal súd objektívne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Piešťany v železničnej stanici Piešťany ako
vlastník predmetnej parcely na základe zmluvy č. XXXXXXXXX - 5 - XX zo dňa 19.5.1999 o prenájme
pozemkových plôch prenajal nájomcovi s obchodným menom M. a syn časť parcely č. XXXX o rozlohe
20 m2 za dohodnuté nájomné. Navrhovateľ dňa 15.5.2001 uzatvoril dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o
prenájme pozemkových plôch s odporkyňou a dňa 15.6.2007 dal výpoveď odporkyni z nájomnej zmluvy.
Výpoveď odôvodnil tým, že nájomca svojim konaním opakovane hrubo porušil ustanovenia nájomnej
zmluvy, užívajúc pozemok výmerovo väčší, ako dohodnutý predmet nájmu 20 m2. Súd si ako predbežné
otázky riešil otázky platnosti dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2001 k zmluve o prenájme pozemkových plôch
zo dňa 19.5.1999 a výpovede z nájomnej zmluvy, keď dospel k záveru, že obsah dodatku č. 1 je
jednoznačne určitý a zrozumiteľný a jednoznačne z neho vyplýva, že sa mení okrem iného i osoba
nájomcu, ktorou sa stala odporkyňa, ktorá predmetný dodatok i slobodne podpísala. Odporkyňa po
podpísaní predmetného dodatku aj konala ako nájomca, lebo si platila nájom a užívala predmet nájmu.
Tvrdenie, že jej manžel - živnostník v zmluve o prenájme pozemkových plôch, uvádzaný ako nájomca
jej prenechal užívanie na jej podnikateľské aktivity, stánok na prenajatej ploche súd kvalifikoval, že
tento jej prenechal do užívania stánok na základe ich vzájomnej ústnej dohody, ktorá bola uzavretá
nepísanou formou, takže dodatok č. l zo dňa 15.5.2001 považoval súd za platný. Síce ho manžel
odporkyne nepodpísal, ale práve z jeho konkludentného konania jednoznačne vyplýval súhlas, aby
odporkyňa užívala predmet nájmu. Pokiaľ sa týka výpovede, keďže si súd ustálil, že dodatok č. 1 je
platný, súd mal za to, že výpoveď bola doručená riadne odporkyni ako nájomcovi. Odporkyňa potvrdila,
že užívala väčšiu plochu ako je 20 m2 bez existencie zmluvy.  Jej tvrdenie, že takto konala z dôvodu, že
platila za inú časť parcely, ktorú nemohla užívať, súd považuje za obranu, lebo sa mohla samostatnou



žalobou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa. Súd mal teda preukázané, že
nájomný vzťah účastníkov konania skončil ku dňu doručenia výpovede nájomcovi, t.j. dňa 15.6.2007 a
od tohto obdobia užíva odporkyňa predmet nájmu bez právneho titulu. Navrhovateľ žiadal rozšíriť návrh
o osobu na strane odporcu P. M., keďže si súd ako predbežnú otázku vyriešil, že dodatok č. 1 zo dňa
15.5.2001 je platný, vyplývajú z neho práva a povinnosti odporkyne ako nájomníčke, súd nepripustil
vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu, ako to navrhoval navrhovateľ. Po právnom posúdení veci
podľa §§ 34, 35, 37, 123, 124, 126, 489 Obč. zák. súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a
určil odporkyni predmetnú pozemkovú plochu vypratať.  O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 99,50 eur, predstavujúcu
súdny poplatok za návrh.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa.
Uviedla, že nevie, ako jej mohol súd nariadiť, aby odpratala objekt, ktorý nie je v jej vlastníctve a s
ktorým nedisponuje, pretože je v ňom iba ako nájomníčka, čo vždy bolo dobre známe aj navrhovateľovi.
Súd napriek tomu, že skonštatoval základnú skutočnosť, že vlastník na základe zmluvy o prenájme
pozemkových plôch prenajal nájomcovi s obchodným menom M. a syn časť parcely č. XXXX, vzápätí
však priznáva, že dodatok č. l uzatvoril nie s nájomcom P. M., ale s ňou. Podotýka, že tak P. M. ako aj
ona sú podnikateľské fyzické osoby a takto aj konali. Skutočnosť, že zmluvu uzavrel navrhovateľ s P.
M., ale dodatok k nej podpísal bez akéhokoľvek splnomocnenia iný právny subjekt, súd v rozpore so
zákonom uznal za právne bezchybnú. Aj zástupkyňa navrhovateľa prejavila neistotu v osobe, proti ktorej
by mala viesť súdny spor, keď navrhovala rozšíriť návrh o osobu na strane odporcu P. M.. Má za to, že
bolo preukázané, že nájomníčkou sa stala na základe neplatne uzavretého dodatku k nájomnej zmluve
a hoci platila nájomné a korešpondovala s navrhovateľom, nikdy nebola a ani sa necítila byť vlastníčkou
predajného stánku, teda súd pochybil, keď nepripustil do konania vlastníka stánku P. M. ktorý by bol
svoju zodpovednosť priznal a ohľadne odstránenia stánku sa s navrhovateľom dohodol.

G. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je nepochybné, že odporkyňa vykonáva podnikateľskú
činnosť na nehnuteľnosti, ku ktorej v čase vydania rozsudku nemala žiaden právny titul na užívanie.
Je bezvýznamné, či vykonávaná podnikateľská aktivita, pokiaľ ide o dočasnú stavbu, je realizovaná v
dočasnom objekte alebo pred ním a kto je alebo nie je vlastníkom tejto dočasnej stavby. V tomto smere
nie je vlastníctvo rozhodujúce. Rozhodujúce je to, že vlastník - správca nehnuteľnosti vykonal všetky
potrebné právne úkony a kroky, majúce za právny následok zánik akýchkoľvek užívateľských či iných
práv ostatných subjektov. Odporkyňa je oprávnená konať vo svojom mene a robiť úkony na ochranu
svojich práv či právom chránených záujmov. Vlastník dočasnej stavby, pokiaľ sú jeho práva ohrozované,
má svoju vlastnú právnu subjektivitu a môže urobiť úkony na ochranu týchto práv. Navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd Trnava ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou,
účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku
z dôvodu procesného pochybenia súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho bola navrhovateľovi odňatá
možnosť konať  a tiež z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a  nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 8C/147/2009 je určenie povinnosti
odporkyni M. M. vypratať nebytový priestor - pozemkovú plochu o výmere 37 m2, na ktorej sa nachádza
predajný stánok, ktorý slúži odporkyni za účelom vykonávania jej podnikateľskej činnosti, ako aj blízke
okolie stavby, ktorú užíva bez právneho titulu, evidovanú v Železničnej stanici Piešťany, nachádzajúcu
sa v k.ú. O., obec O., na pozemku parc.č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v prospech navrhovateľa.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené.



Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ uzavrel ako vlastník nehnuteľnosti pozemku
parc.č. XXXX, zapísanej na L. č. XXXX v k.ú. O. s nájomcom P. M.om, Marek a syn, K. XXXX/XX, O.
zmluvu č. XXXXXXXXX - 5 - XX o prenájme pozemkových plôch podľa zák.č. 465/91 Zb. č. 509/91 Zb.
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka č. 513/91 Zb.. Predmetom nájmu v zmysle čl. 1 bola
časť parcely č. XXXX o výmere 20 m2, ktorú navrhovateľ odovzdal a nájomca prebral do prenájmu. Účel
nájmu bol dohodnutý v čl. 2 tak, že prenajaté pozemky bude nájomca užívať len k účelu umiestnenia
predajného stánku v zmysle Koncesnej listiny, ktorá tvorí prílohu zmluvy. V čl. 4 si dohodli dobu nájmu
od 1.8.1998 do 31.7.2003, t.j. na 5 rokov. Dohodli si zánik nájomného pomeru, a to vzájomnou dohodou,
výpoveďou jednej zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou, okamžitým zrušením v
prípade závažného porušenia. Zmluva bola uzatvorená dňa 19.5.1999, podpísaná navrhovateľom i
nájomcom. Dňa 15. mája 2001 navrhovateľ ako prenajímateľ uzavrel dodatok č. l k Nájomnej zmluve
č. XXXXXXXXX - 5 - XX, kde ako nájomca je označená odporkyňa, t.j. M. M., A. XX, O. s tým, že
týmto dodatkom sa upravuje uvedená zmluva tak, ako je v preambule uvedené a ďalej sa upravujú
niektoré časti nájomnej zmluvy, a to najmä cena a platobné podmienky a doba nájmu tak, že táto
zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Na základe týchto dvoch zmlúv nájomca zo zmluvy o prenájme
pozemkových plôch, teda M. a syn umiestnil na predmetnej pozemkovej ploche predajný stánok, v
ktorom stánku prevádzkuje svoju živnosť a podniká M. M., teda odporkyňa (manželka nájomcu P. M.).
Navrhovateľ v priebehu konania požiadal o pripustenie do konania vstupu ďalšieho účastníka na strane
odporcu, a to P. M., podnikajúceho pod obchodným menom P. M. - M. a syn.  Súd prvého stupňa na
pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2010 vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil pripustenie vstupu
ďalšieho účastníka na strane odporcu P. M. do konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa vo veci dopustil procesného pochybenia, keď
uznesením, ktoré na pojednávaní vyhlásil nepripustil do konania vstup ďalšieho účastníka na strane
odporcu, a to P. M.. V občianskom súdnom konaní je navrhovateľ účastník s postavením účastníka,
určujúceho okruh účastníkov, teda navrhovateľ sa rozhodne, koho chce žalovať. Súd v zmysle ust. §
92 ods. 1 O.s.p. rozhodne uznesením o pripustení vstupu ďalšieho účastníka, pričom, pokiaľ sa jedná
o vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu, nemá možnosť takéto pripustenie vstupu nepripustiť.
Uznesenie v zmysle ust. § 92 ods. 1 O.s.p., pokiaľ sa týka ďalšieho účastníka na strane odporcu, je
určené pre tohto odporcu, aby bolo deklarované, že sa stal účastníkom konania, keď v návrhu na začatie
konania ešte ako účastník konania na strane odporcu označený nebol. Svojim postupom súd prvého
stupňa tak odňal navrhovateľovi možnosť riadne vo veci konať, keď odňal navrhovateľovi možnosť určiť
si okruh osôb, voči ktorým smeroval jeho návrh.

Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že dodatok č. 1 k Zmluve
o prenájme pozemkových plôch je platný. Odvolací súd sa však s týmto záverom nestotožňuje.
Navrhovateľ  uzavrel v roku 1999 nájomnú zmluvu s P. M.. Počas trvania platnosti tejto zmluvy bol
uzavretý dodatok č. 1 k zmluve, ktorý však neuzatvoril nájomca P. M., ktorý bol stále v pozícii nájomcu.
Dodatok uzavrela ako nájomca odporkyňa. Tvrdenie, že dodatkom sa zmenila osoba nájomcu, neobstojí.
Mohlo by tomu tak byť, ak by to bolo v dodatku výslovne uvedené a ak by tento dodatok podpísal
aj nájomca P. M., keďže dodatok k zmluve môžu uzavrieť len zmluvné strany, ktorými v tej dobe boli
navrhovateľ a P. M.. Keďže však P. M. nebol účastníkom dodatku č. 1, tento nepodpísal, pričom v
nájomnej zmluve mal vymienené, že všetky dodatky, týkajúce sa nájomnej zmluvy budú mať písomnú
podobu, pričom písomná podoba vyžaduje podpis zúčastnených strán, podpis P. M. však  na dodatku č.
1 absentuje. Z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva, že by bol P. M. vôbec účastníkom uvedeného dodatku.

Zo žalobného petitu vyplýva, že navrhovateľ chce vypratať nehnuteľnosť, a to pozemkovú plochu, na
ktorej sa nachádza predajný stánok. Odvolací súd má za to, že povinnosť možno uložiť iba vlastníkovi
predajného stánku, pretože podľa vyjadrenia odporkyne táto prevádzkuje bufet v tomto stánku, takže jej
by mohlo byť uložené maximálne vypratať stánok, t.j. tovar a zariadenie. Správne by mala byť odporkyňa
vo vzťahu s P. M. za súhlasu navrhovateľa, keďže nájomná zmluva s P. M. podľa názoru odvolacieho
súdu je naďalej platná, keďže bola uzavretá na dobu určitú, a to do roku 2003 avšak v zmysle ust. § 676
ods. 2 OZ prenajímateľ po uplynutí doby nájmu nepodal návrh na vypratanie, aspoň to z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, takže sa nájom každoročne prolongoval.



Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil, preto rozsudok napadnutý odvolaním podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h)
O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie  konanie, v ktorom bude potrebné zistiť,  čo vlastne navrhovateľ chce,
či chce odstrániť celý stánok z pozemku, pretože túto povinnosť je možné uložiť len vlastníkovi stánku,
poprípade osobe, ktorá má takéto dispozičné právo k stánku, za ktorým účelom však bude potrebné
preukázať, kto je vlastníkom predajného stánku, poprípade, či chce navrhovateľ len odstrániť  prevádzku
z predajného stánku s tým, že predajný stánok ostane na predmetnej pozemkovej ploche. V tom prípade
bude možné uložiť povinnosť vypratať predajný stánok odporkyni. Za týmto účelom  bude potrebné
doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov, pričom navrhovateľ opätovne zváži okruh osôb, ktoré chce
žalovať, ďalej vykonaním listinných dôkazov,  ak to bude potrebné za účelom preukázania vlastníctva k
predajnému stánku, poprípade inými dôkazmi navrhnutými účastníkmi. Po doplnenom dokazovaní toto
súd vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne
aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.